{"guid": "eead4845-895f-4c3f-b8ef-89de0fbde111:0ae4f96e-d589-4d93-9fe1-0e63b2cdebcb", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:1010201817.1", "spisova_znacka": "9Co/219/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/219/2011 z 26. 11. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 26. novembra 2012, sp. zn. 9Co/219/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:1010201817.1", "identifikacne_cislo": "1010201817", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ivan Machyniak", "sudca_id": 529, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-machyniak-529", "datum_vydania": "2012-11-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0ae4f96e-d589-4d93-9fe1-0e63b2cdebcb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:1010201817.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:1010201817.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:1010201817.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/219/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201817
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:1010201817.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu
JUDr. Márie Klepancovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: JUDr. Dušan
Pohovej, správca konkurznej podstaty TAZ, a.s., v likvidácii, Trnava, Coburgova 84, IČO: 36 227 803,
zastúpeného advokátom: JUDr. Juraj Gajdošík, Bratislava, Košická 52, proti žalovanej: Z. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R., C. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Mgr. Ing. Pavol
Korytár, správca konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze,
IČO: 00 0009 199, so sídlom Trnava, zastúpený Mgr. Z. D., nar. XX.XX.XXXX, adresa na doručovanie
Sladovnícka 13, Trnava, o zaplatenie 199,30 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trnava č.k. 19C/181/2010-60 zo dňa 6. júna 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý  rozsudok  súdu  prvého  stupňa   p o t v r d z u j e .

Žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh vo veci samej, ktorým sa žalobca
domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 199,30 eura s príslušenstvom a o náhrade
trov konania rozhodol tak, že žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil ust. § 123 Občianskeho zákonníka, § 14 ods. 1 písm. a) zákona
č. 328/1991 Zb. a § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., keď na základe vykonaného dokazovania mal
preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke svojej aktívnej vecnej legitimácie, a preto
súd prvého stupňa návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Medzi účastníkmi bola sporná otázka, kto bol vlastníkom, resp. osobou oprávnenou nakladať s bytom
v rozhodnom období, keďže uplatnená pohľadávka predstavovala dlžné nájomné za užívanie bytu od
novembra 2008 do marca 2009, pričom v tomto období žalovaný platil nájomné vedľajšiemu účastníkovi.
Žalobca svoju aktívnu legitimáciu v predmetnej veci odôvodňoval tým, že konkurz na majetok úpadcu
TAZ, a.s. v likvidácii, bol vyhlásený Krajským súdom v Bratislave, pričom toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 17.01.2000 a žalobca ako ustanovený správca vykonal súpis majetku úpadcu TAZ,
a.s. v likvidácii ako prvý. Nehnuteľnosti boli až do marca 2009 vedené v katastri nehnuteľností tak,
že na LV bol ako vlastník vedený úpadca TAZ, a.s. v likvidácii. Vedľajší účastník tvrdil, že on mal
v rozhodnom období postavenie prenajímateľa, pretože sporný byt je v súpise všeobecnej podstaty
úpadcu, je predmetom konkurzného konania vyhláseného na majetok úpadcu a taktiež poukázal
nato, že domnienka o vlastníctve svedčiaca osobe zapísanej na LV je vyvrátiteľná a bola vyvrátená
právoplatným rozsudkom o zamietnutí vylúčenia nehnuteľností zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu.
Dňa 26.03.2008 Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 44Cbi/6/2007-653 zamietol žalobu žalobcu o



vylúčenie nehnuteľnosti, vrátane predmetného bytu, zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské
automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199. Dňa 23.09.2008 Krajský
súd v Trnave rozsudkom č.k. 21CoKr/4/2008-767 potvrdil uvedený rozsudok Okresného súdu Trnava. Z
uvedených rozsudkov vyplýva, že byty, vrátane predmetného bytu, sú predmetom konkurzného konania,
vyhláseného na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava
a iba správca uvedeného úpadcu je oprávnený disponovať s uvedenými nehnuteľnosťami, s čím sa
prvostupňový súd v predmetnej veci stotožnil a domnienku o vlastníctve, svedčiacu osobe, zapísanej
na LV v rozhodnom čase považoval za vyvrátenú citovanými právoplatnými rozsudkami o zamietnutí
vylúčenia nehnuteľností zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Súd prvého stupňa dospel k právnemu
záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho vlastníctva k predmetnému bytu,
ktorý v období, za ktoré žaluje prisúdenie žalovanej sumy, užíval žalovaný, na základe čoho návrh ako
nedôvodný zamietol v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP tak, že
plne úspešnému žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi ich náhradu nepriznal, nakoľko si náhradu trov
neuplatnili.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zmeniť tak, že jeho žalobe vyhovie. Výrok týkajúci sa zamietnutia návrhu na prerušenie konania
nebol odvolateľom napadnutý. Žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa na základe
vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a teda sú tu dané odvolacie
dôvody v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d), písm. f) OSP. Žalobca sa návrhom domáhal
zaplatenia pohľadávky proti žalovanej z titulu nedoplatku na nájomnom za užívanie bytu za obdobie od
novembra 2008 do marca 2009, keď nájomný vzťah medzi účastníkmi konania, založený na základe
zmluvy o nájme bytu nebol dosial spochybňovaný. Žalobca je správcom konkurznej podstaty úpadcu
TAZ, a.s., v likvidácii, keď do súpisu majetku, patriaceho do podstaty, bol zaradený aj byt v užívaní
žalovanej. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku spochybnil jeho aktívnu legitimáciu
s odôvodnením, že sa mu nepodarilo preukázať vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti. Právoplatným
rozhodnutím Okresného súdu Trnava sp. zn. 44Cbi/6/2007 došlo k vylúčeniu veci patriacich do
konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, avšak nebola
ním definitívne vyriešená otázka vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, keďže vo výroku
tohto rozhodnutia súd autoritatívne určil len skutočnosť, že nevylučuje veci (zároveň aj predmetný byt) z
konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, a nie skutočnosť,
že vlastníkom predmetných nehnuteľností v danom období bol niekto iný ako žalobca. Tvrdenie, že
žalobca v predmetnom období nebol vlastníkom predmetného bytu, resp. oprávnenou osobou, ktorá
môže vykonávať vlastnícke práva k bytu, považuje za nesprávne s poukazom na § 14 písm. a) v
spojení s ustanovením § 19 zákona č. 328/1991 Zb., podľa ktorých je oprávnenie správcu vec držať,
užívať a požívať jej plody a úžitky bez ohľadu na to, či je úpadca vlastníkom predmetnej veci, a to
až do doby, pokiaľ nebude právoplatne rozhodnuté o vylúčení predmetnej veci z konkurznej podstaty
úpadcu. V prípade súpisu majetku podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, nebolo ešte rozhodnuté o
vylúčení veci zo súpisu podstaty, a teda v zmysle citovaných ustanovení oprávnenie nakladať s majetkom
podstaty svedčí správcovi konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii. Odvolateľ poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1CoKr/17/2009 zo dňa 29.01.2009, z ktorého vyplýva,
že práva a povinnosti, spojené so súpisom majetku do konkurznej podstaty svedčia tomu správcovi
konkurznej podstaty, ktorý majetok spísal ako prvý. Týmto oprávneným správcom konkurznej podstaty
je JUDr. Dušan Pohovej ako správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, a taktiež
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/249/2008, z ktorého vyplýva,
že práva a povinnosti spojené so súpisom majetku do konkurznej podstaty svedčia tomu správcovi,
ktorý majetok spísal ako prvý, a teda správca úpadcu TAZ, š. p., vôbec nemal právo zapísať do
súpisu všeobecnej podstaty dotknuté nehnuteľnosti. Do marca 2009 bol žalobca vedený ako vlastník
predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Na základe uvedeného je odvolateľ toho názoru, že
žalovaná si nesplnila svoju povinnosť, ktorá jej vyplýva z nájomnej zmluvy a z ustanovenia § 685 ods.
1 Občianskeho zákonníka a neuhradila žalobcovi za predmetné obdobie žalované nájomné.

K doručenému odvolaniu podal písomné vyjadrenie vedľajší účastník, ktorým požiadal o konečné,
záväzné a autoritatívne rozhodnutie súdu vo veci, pričom zrekapituloval svoje doterajšie stanoviská.
Poukázal na to, že v roku 2008 žalobca posúdil, že majetok patrí úpadcovi len na základe zápisov o
vlastníckom práve úpadcu na príslušných LV bez bližšieho posúdenia neúplnosti notárskej zápisnice



č. N72/92, NZ75/92 k prevodom dotknutého majetku. Podľa vedľajšieho účastníka úpadca nemohol
na základe týchto notárskych zápisníc nadobudnúť žiaden majetok, keďže zápisnica neobsahuje
určenie nehnuteľností, ktoré by mali vstupovať do základného imania úpadcu. Žalobca odmieta
akceptovať závery právoplatných rozhodnutí Okresného súdu Trnava, Krajského súdu v Trnave, Krajskej
prokuratúry v Trnave, Generálnej prokuratúry SR ako aj NS SR. Z obsahu uvedených rozhodnutí
jednoznačne vyplýva záver, že vlastníkom dotknutých nehnuteľností nebol a nie je úpadca, pretože
neboli predmetom privatizácie a majetok patrí Trnavským automobilovým závodom, š.p. Pokiaľ žalobca
argumentuje rozhodnutím NS ČR sp. zn. 29Cdo/249/2008, podľa vedľajšieho účastníka použitý právny
názor nemá žiadnu oporu v platných právnych predpisoch Slovenskej republiky, pričom žalobca tento
názor nesprávne aplikuje. Inštitút vylučovacej žaloby je svojou podstatou vlastníckou žalobou.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP),
po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201, 204
OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), v zákonom
stanovenej lehote (§ 204 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
OSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 OSP  bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že
rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom
konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého obsahu spisového materiálu dospel k
záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam, avšak vec nesprávne právne posúdil, hoci jeho závery viedli
v konečnom dôsledku k správnemu rozhodnutiu a rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého  rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozhodnutia v súvislosti so zmenou
právneho posúdenia uvádza k veci nasledovné:

V zmysle zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní             (v súčasnosti zákon č. 7/2005 Z.
z. o konkurze a reštrukturalizácii) základným podkladom pre speňaženie podstaty je súpis konkurznej
podstaty, ktorý vykonáva správca konkurznej podstaty. Predmetom konkurzu sú veci, byty a nebytové
priestory, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, a majetok,
ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok. V súpise
musí byť zachytený celý rozsah konkurznej podstaty a správca do súpisu podstaty zahrnie aj všetky
pochybné prípady spolu s poznámkou o dôvodoch pochybnosti. Správca konkurznej podstaty úpadcu
zaradí do súpisu každú vec, o ktorej je presvedčený, že patrí alebo môže patriť do podstaty. Nemá
pritom povinnosť skúmať existenciu vlastníckeho práva úpadcu k zapisovaným veciam a vec do súpisu
zaradí aj v prípade, ak má pochybnosti, či skutočne do podstaty patrí. Vtedy ju ale zapíše do podstaty
s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo o iných dôvodoch, ktoré jej zaradenie do
súpisu spochybňujú. Konkurzný súd posúdi dôvody spochybňujúce zaradenie veci do podstaty a buď vec
z podstaty vyradí, alebo osobe, ktorá spochybňuje zaradenie veci do podstaty, uloží lehotu na podanie
vylučovacej žaloby. Táto žaloba má procesnú povahu a nedodržanie stanovenej lehoty má za následok
to, že vec sa považuje ako do súpisu oprávnene zahrnutá a dotknutá osoba sa už nemôže domáhať



svojho práva k nej. Rovnaký záver je potrebné urobiť aj v prípade, ak osoba, ktorá sa cíti byť vlastníkom
určitej veci, nenamieta jej zapísanie do konkurznej podstaty, nedovoláva sa teda svojho vlastníckeho
práva k nej a nežiada ju ani vylúčiť z podstaty, alebo svoje námietky voči zaradeniu veci do podstaty
vezme späť. Potom totiž platí, že do podstaty patria veci, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu.
Súpis podstaty tvorí právny podklad pre speňaženie majetku patriaceho do podstaty, lebo speňažený
môže len ten majetok, ktorý bol spísaný, pričom správca je oprávnený takto spísaný majetok speňažiť
okrem prípadu, ak bol zo súpisu zákonným spôsobom vylúčený.

Ustanovenie § 78 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii výslovne ustanovuje, že súd
uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal
žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas,
predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene. V prípade určovacej žaloby podľa § 78 zákona
č. 7/2005 Z.z. ide v rámci žalôb podľa § 80 písm. c) OSP o určovaciu žalobcu sui generis, kde naliehavý
právny záujem je daný existujúcim konkurzným konaním a z neho vyplývajúcou požiadavkou rýchlosti
a hospodárnosti konania v zmysle § 6 OSP, ktorej realizácia je zabezpečená tým, že sa v ňom rieši
otázka vlastníctva (ÚS SR 202/2011). Správne súd prvého stupňa riešil ako predbežnú otázku to, kto
bol prenajímateľom, resp. osobou oprávnenou disponovať s predmetným bytom v rozhodnom období.
Navrhovateľ síce predložil list vlastníctva, v ktorom je zapísaný úpadca ako vlastník predmetného bytu,
avšak dňa 26.03.2008 Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 44Cbi/6/2007-653 zamietol žalobu žalobcu
o vylúčenie nehnuteľností (vrátane predmetného bytu) zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské
automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, a dňa 23.09.2008 Krajský súd v Trnave
rozsudkom č.k. 21CoKr/4/2008-767 potvrdil uvedený rozsudok Okresného súdu Trnava, ktorý rozsudok
nadobudol právoplatnosť 20.11.2008. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Obdo/38/2009 zo dňa
18.02.2010 odmietol dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKr/4/2008-767.
Ústavný súd SR uznesením č.k. II. ÚS 312/2010-19 odmietol ústavnú sťažnosť JUDr. Dušana Pohoveja.

Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 44Cbi/6/2007-653 zo dňa 26.03.2008 vyplýva, že
žalobca neuniesol dôkazne bremeno a nepreukázal právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu úpadcu
Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze vylučuje. Žalobca nepreukázal existenciu
platného právneho úkonu, ktorým došlo k nadobudnutiu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na
FNM a následne na žalobcu, a preto súd návrh ako nedôvodný zamietol. V odôvodnení rozhodnutia
Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKR/4/2007 - 767 zo dňa 23.09.2008 sa okrem iného uvádza,
že žalobca na svoje tvrdenia nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiadne relevantné dôkazy a
preto súd prvého stupňa správne konštatoval, že neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal právo
vylučujúce zapísanie majetku do súpisu. V danom prípade žalobca svoje vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam postupom podľa § 78 zákona o konkurze a reštrukturalizácii neosvedčil, keď nebola
úspešná jeho žaloba o vylúčenie nehnuteľností (vrátane predmetného bytu) zo súpisu všeobecnej
podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze,  a preto tu platí zákonná
domnienka (aj keď nie je výslovne uvedená v ust. § 67 zák. č. 7/2005 Z.z. účinného v čase vyhlásenia
konkurzu), že sporné nehnuteľnosti boli do súpisu úpadcu zapísané oprávnene, a teda ich vlastníkom
bol úpadca  Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, aj keby v konečnom dôsledku
nebolo išlo o jeho majetok.

V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd uvádza, že aplikovanie zásady priority v prípade kolízie
zápisov identického majetku do viacerých konkurzných podstát považuje za správny. Tento názor
vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/249/2008, na ktorý odvolateľ
poukazuje. V čase zapísania majetku do súpisu oboch konkurzných podstát zákon č. 328/1991 Zb. resp.
zák. č. 7/2005 Z.z. tento duplicitný zápis nezakazoval tak, ako je to upravené v súčasnosti v zmysle
ust. § 78 ods.9  zák. č. 7/2005 Z.z., avšak odvolateľ uvedený právny názor nesprávne interpretuje na
danú vec, v ktorej je odlišná situácia. V súčasnosti už bolo rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k.
44Cbi/6/2007-653 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKr/4/2008-767 právoplatne
rozhodnuté o nedostatku vlastníckeho práva úpadcu k dotknutému majetku, čím zásada priority stratila
opodstatnenie. Pokiaľ v rámci speňažovania podstaty správca takúto vec predá, nemôže sa tretia osoba
úspešne domáhať určenia vlastníckeho práva, prípadne vydania veci, lebo v zmysle § 132 Občianskeho
zákonníka, takéto nadobudnutie má právne účinky prevodu vlastníctva aj proti pôvodnému vlastníkovi
(ÚS SR 263/2009).



Z vyššie uvedeného vyplýva, že sporné byty sú predmetom konkurzného konania vyhláseného na
majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, a iba správca
uvedeného úpadcu je oprávnený disponovať s uvedenými nehnuteľnosťami. Na základe uvedeného sa
tak domnienka o vlastníctve, svedčiaca osobe zapísanej na liste vlastníctva v rozhodnom čase v zmysle
ust. § 70 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z. považuje za vyvrátenú citovanými právoplatnými rozsudkami
o zamietnutí vylúčenia nehnuteľnosti zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové
závody, štátny podnik v konkurze, Trnava. Keďže žalobca nebol a ani nie je vlastníkom bytov, nemohol
nájomcom týchto bytov voči nemu vzniknúť nedoplatok na nájomnom. Z tohto dôvodu nemôže byť
žalobca aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní a súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že
neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o aktívnej vecnej legitimácii v konaní.

Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol, rozhodol vecne správne, a
preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil v celom rozsahu.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 OSP a hoci žalovaná aj vedľajší účastník boli v odvolacom konaní plne
procesne úspešní, náhradu trov odvolacieho konania im nepriznal, nakoľko si ich náhradu návrhom v
zmysle § 151 ods. 1 OSP neuplatnili.

Žalobca podaním zo dňa 10.02.2012 vzniesol námietku funkčnej príslušnosti Krajského súdu v Trnave,
keď podľa § 88 ods. 1 písm. j) OSP a § 9 zákona č. 371/2004 Z.z. je daná funkčná príslušnosť Krajského
súdu v Bratislave, keď ide o spor, ktorý  súvisí s konkurzným konaním a podľa § 9 ods. 3 písm. a) zák.
č. 371/2004 Z.z.  na konanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vydaným v konkurznom
konaní je príslušný pre konkurzný súd v Trnave Krajský súd v Bratislave. Odvolací súd túto námietku
nepovažuje za dôvodnú, keďže je nepochybne daná funkčná príslušnosť Krajského súdu v Trnave

Podľa § 88 ods. 1 písm. j) OSP namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd v
obvode ktorého má dlžník sídlo alebo miesto podnikania, a ak nemá sídlo alebo miesto podnikania súd,
v obvode ktorého má svoje bydlisko, ak ide o konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné konanie, a
súd, na ktorom tieto konania prebiehajú, ak ide o spory nimi vyvolané alebo s nimi súvisiace, okrem
sporov o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Aktuálne znenie § 88 ods. 1 písm. j) OSP bolo zavedené zákonom č. 384/2008 Z.z.  novelou
Občianskeho súdneho poriadku účinnou od 15.10.2008. Ako vyplýva z dôvodovej správy  novelizácie
tohto ustanovenia, predkladateľ považoval za vhodné upraviť osobitnú miestnu príslušnosť týkajúcu
sa konkurzných a reštrukturalizačných konaní. Ak je totiž podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, či
povolenie reštrukturalizácie, je vhodné z viacerých dôvodov, aby takéto konanie prebiehalo na súde v
obvode ktorého má účastník svoje sídlo, miesto podnikania, či bydlisko.

Za konania vyvolané konkurzom sa pritom považujú v zmysle zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a
vyrovnaní (ďalej len „ZKV“) konanie o určenie pravosti, výšky a poradia popretej pohľadávky (§ 23 ZKV)
resp. v zmysle zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „ZKR“) konanie o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia,
zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky (§
32 ods. 6 ZKR), konanie o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty (§ 19 ods. 2 ZKV), resp. konanie
o vylúčenie majetku zo súpisu (§ 78 ods. 2 ZKR), osobitne aj konanie o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v zmysle § 26 ZKV, resp. § 53 a nasl. ZKR, prípadne aj konanie o žalobe na
určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu.

Za konania súvisiace s konkurzom možno považovať sporové konania, v ktorých sa rozhoduje o
hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich zo ZKV resp. ZKR, príp. tiež z iných právnych



predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov
pre prípad konkurzu, príp. úpadku. To je napr. konanie o náhradu škody vzniknutej porušením povinností
správcu (§ 8 ods. 2 ZKV, § 12 zák. č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov),
príp. iné konanie o náhradu škody v zmysle ZKR (napríklad § 11 ods. 4, § 11 ods. 5, § 66, § 87 ods.
3, 4, 6).

Ak žaloba predstavuje autonómnu žalobu, ktorá nie je založená na konkurznom práve a nevyžaduje
si ani začatie takého typu konania (ako v tomto prípade), samotná skutočnosť, že správca konkurznej
podstaty je účastníkom konania, nepostačuje na to, aby toto konanie mohlo byť kvalifikované ako
konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace (porovnaj napr. rozsudok
Súdneho dvora EÚ z 10. septembra 2009 C-292/08 vo veci German Graphics Graphische Maschinen
HmbH proti Alice van der Schee, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Holland Binding BV).

Skutočnosť, že návrh podal správca konkurznej podstaty, a nie samotný úpadca ako veriteľ je
podmienená len tým, že úpadca po vyhlásení konkurzu takéto oprávnenie v prospech správcu stráca
(§ 44 ods. 1 ZKR), zatiaľ čo správca je na také konanie počas konkurzu jedinou oprávnenou, a v rámci
správy podstaty i povinnou osobou (§ 40 ods. 2 ZKR). Obdobne porovnaj už ustálenú judikatúru NS SR
napr. sp. zn. 1Ndc 20/2011       a 6Ndo 33/2011.

S poukazom na uvedené, potom daná vec nie je vyvolaná ani nesúvisí s konkurzom, a preto ani nie je
daná funkčná príslušnosť Krajského súdu v Bratislave.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19C/181/2010", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:96ce8c0b-79ec-452d-b452-e97fcfa12f67", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 312/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 312/2010 z 1. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-01", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96ce8c0b-79ec-452d-b452-e97fcfa12f67"}], "citovane_v": [{"guid": "1bbdba30-e1fd-4eb3-a4a5-ddf77e78d442:199e8b56-ffc2-4c7f-a596-9e2f799887ef", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1510213032.6", "spisova_znacka": "9Co/190/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/190/2015 z 22. 12. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-12-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1510213032.6"}]}