Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 19Cb/1/2010 z 22. 11. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 22. novembra 2012, sp. zn. 19Cb/1/2010, ECLI:SK:KSTT:2012:2010200200.12
Krajský súd Trnava | 19Cb/1/2010 | ECLI:SK:KSTT:2012:2010200200.12 | 2012-11-22 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9fe2ea87-c810-466a-8e0a-49fe53e610e1
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2010200200.12

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 19Cb/1/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2010200200
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2010200200.12

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbert Foltánom v právnej veci žalobcu: ALU STABRO spol. s.r.o.,
Jalovcova 6, Bratislava, IČO 31 335 489, zastúpeného advokátkou JUDr. Máriou Lőfflerovou, Révova
29, Bratislava proti žalovaným: 1. CESTKOM, s.r.o., Hollého 742, Senica, IČO: 34 098 798 a 2. JUDr.
Jozefovi Hílekovi - Jozef Hílek - staviteľ, V.P. Tótha 1493/1A, Senica, IČO: 34 117 709, zastúpenému
spoločnosťou SCHUBERT & partners, s.r.o., Vansovej 2, Bratislava, o zaplatenie 108.762,40 eur s
príslušenstvom a zmluvnej pokuty t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2 . rade sú   p o v i n n í   spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 104.901,42 eur so 17,6
% úrokom z omeškania od 24.2.2000 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy
104.901,42  eur od 24.2.2000 do zaplatenia, všetko do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi na trovách konania 18.053,92 eur, z toho
13.703,52 eur na trovách právneho zastúpenia, do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám
zastupujúcej advokátky JUDr. Márie Lőfflerovej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovaným zaplatenia 108.762,40 eur (3.276.576,10,- Sk) ako
doposiaľ neuhradenej časti ceny diela zhotoveného na základe zmluvy o dielo č. 127-95/001 s dodatkami
uzatvorenej dňa 12.3.1996 so žalovaným v II. rade, ktorej predmetom bola výroba, dodávka a montáž
hliníkových presklených konštrukcií. Uvádzal, že cena diela bola podľa dohody zmluvných strán určená
na základe cenovej ponuky podľa smerných orientačných cien cenníka ODIS, s.r.o. Žilina pre rok 1995,
resp. 1996 pričom 90 % ceny bolo uhrádzaných na základe faktúr vystavených za jednotlivé žalobcom
podľa zmluvy vykonané činnosti a zvyšok  v rozsahu 10 % ceny mal byť vyúčtovaný konečnou faktúrou
po odstránení prípadných vád a nedorobkov zistených pri preberaní diela. Žalovaný v II. rade takto
vyúčtovaných 90 % ceny diela riadne uhradil a dielo mu bolo dňa 15.8.1997 protokolárne odovzdané
bez vád. Nakoľko žalovaný deklaroval nedostatok prostriedkov na úhradu zvyšku ceny, žalobca pozdržal
jeho vyúčtovanie a inicioval viaceré stretnutia, na ktorých požadoval ako zabezpečenie uznanie záväzku.
Následne  dostal oznámenie od žalovaného v I. rade, že tento nadobudol od žalovaného v II. rade časť
jeho podniku - stavebný úsek so všetkými súvisiacim právami a záväzkami a že naďalej prebiehajú
rokovania s investorom stavby NAFTA, a.s., ktorých výsledkom by malo byť splnenie záväzkov investora.
Nakoľko žalovaní mu ani po úhrade výšky ceny diela investorom zvyšok pohľadávky neuhradil, vyúčtoval
ho faktúrou č. 20000205 zo dňa 9.2.2000. Nakoľko suma vyfakturovaná touto faktúrou (3.913.554,- Sk)
zahŕňa aj cenu prác vykonaných na základe žalovanými nepodpísaného dodatku č. 3 zmluvy o dielo,
žalobou si uplatnil sumu zníženú o cenu týchto prác, ktorú si uplatňuje v samostatnom súdnom konaní o
vydanie bezdôvodného obohatenia. Poukazoval na to, že žalovaný v II. rade podľa § 477 ods. 3 Obch.
zák. vzhľadom na predaj časti svojho podniku ručí za splnenie prevedených záväzkov žalovaným v I.



rade. Súčasne si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % z dlžnej sumy denne
dojednanej v článku IX. bod 3 zmluvy o dielo.

Žalovaní návrh žiadali zamietnuť, hoci potvrdili prevzatie diela bez vád a nedorobkov. Namietali, že
žalobca si priebežne fakturoval  nie iba 90 % ceny skutočne vykonaných prác, ale 100 % ich ceny a
ďalšia fakturácia je preto nedôvodná. Podľa ich prepočtov žalobca cenu diela, ktorá mala byť určená
podľa zmluvných podmienok a cenníka ODIS nadhodnotil minimálne o 18,91 % a neoprávnene tak
vyfakturoval 6.092.677,- Sk bez DPH. K nadhodnoteniu pritom došlo tým, že žalobca k jednotlivým
faktúram neprikladal cenové ponuky tak, ako mu to vyplývalo z článku IV. bod 3 zmluvy a neumožnil
žalovanému v II. rade ich odsúhlasenie pri preberaní vykonaných prác. V rozpore s článkom III, podľa
ktorého mal byť nosný materiál pre montážne práce ocenený podľa obstarávacích faktúr dodávateľa bez
prirážky obstarania, si žalobca v tejto časti cenu neoprávnene navýšil a obstarávacie ceny žalovanému
nedokladoval. Namietali tiež, že žalobca mal povinnosť zostatok vo výške 10 % ceny diela dofakturovať
po odovzdaní ceny diela a v skutočnosti tak vykonal až 9.2.2000 a žalovaný v I. rade preto pri kúpe
stavebného úseku žalovaného v II. rade so súvisiacimi záväzkami a pohľadávkami nemohol vzhľadom
na v tom čase nevyfakturovanú pohľadávku žalobcu záväzok voči nemu prevziať.

Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 8.4.2005 žalovaným v 1. a 2 . rade uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne 3.160.260,10,- Sk (104.901,42 eur) so 17,6 % úrokom z omeškania od
24.2.2000 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 3.130.260,10,- Sk od 24.2.2000
do zaplatenia a na trovách konania 308.015,- Sk (10.224,22 eur), všetko do 3 dní. Vo zvyšnej časti
uplatneného nároku súd konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p.

V odôvodnení rozhodnutia súd konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalobca so žalovaným v
2. rade uzavrel ako zhotoviteľ zmluvu o dielo č. 127-95/001 s názvom Rekonštrukcia a nadstavba
administratívnej budovy NAFTA a.s., Gbely, podľa obsahu ktorej cena diela bola dohodnutá na základe
cenových ponúk, ktoré budú vyhotovené tak, že práce a montážne práce budú ocenené podľa zoznamu
smerných orientačných cien ODIS s.r.o. Žilina pre rok 1995, resp. 1996, nosný materiál pre montážne
práce bude ocenený podľa obstarávacích faktúr dodávateľa bez prirážky obstarania a v prípade
neuvedených v cenníku sa bude pri výpočte cien používať kalkulačný vzorec uvedený v cenníku
ODIS 1995. V článku IV. bod 2 zmluvy si zmluvné strany dohodli platby za  jednotlivé činnosti do
výšky 90 % z ceny predmetu zmluvy na základe predložených faktúr s tým, že zostávajúcich 10 %
ceny bude fakturovaných konečnou faktúrou okamžite po odstránení prípadných vád a nedorobkov pri
protokolárnom preberaní diela. Podľa článku IX. bod 3 sa objednávateľ zaviazal zaplatiť zhotoviteľovi
zmluvnú pokutu za omeškanie s platením faktúr vo výške 0,1 % fakturovanej sumy za každý deň
omeškania.

Žalovaní v konaní spochybnili správnosť fakturácie žalobcu a súlad vyfakturovanej ceny diela s cenou
určenou podľa zmluvne dojednaných podmienok. Na posúdenie námietok žalovaných v tomto smere
nariadil súd znalecké dokazovanie.

Podľa záveru znaleckého posudku č. 083/2003 znalca Ing. J. P. stavebné práce - montáž, uvedené
v cenovej ponuke boli stanovené v súlade s položkami zoznamu smerných a orientačných cien ODIS
s.r.o. Žilina pre rok 1995 a 1996 až na dve položky predstavujúce cenový rozdiel v prospech žalobcu
vo výške 30.706,- Sk.

Znalec Ing. Q. C. v znaleckom posudku č. 7/2004 s dvoma dodatkami aj vo svojom vyjadrení na
pojednávaní konštatoval, že cena diela bola vyfakturovaná v súlade s cenníkmi ODIS s.r.o. Žilina pre
roky 1995 a 1996 s výnimkou cenového rozdielu vo výške 116.316,- Sk naviac. Podľa jeho zistení z
dokladov jednotlivých subdodávateľov nosného materiálu na výrobu okien a zasklených stien bola cena
nosného materiálu pre montážne práce v súlade s o zmluvou určená podľa obstarávacích faktúr bez
prirážky obstarania a v prípade položiek nezahrnutých v cenníku, konkrétne pri oplechovaní parapetov
s použitím hliníkového plechu so špeciálnym náterom bolo postupované podľa kalkulačného vzorca
uvedeného v cenníku.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalovaní vo vzťahu k svojim tvrdeniam
o úhrade celej ceny diela v dôsledku porušenia ustanovení zmluvy pri fakturácii žalobcom neuniesli
dôkazné bremeno a nespochybnili tak žalobcom v súlade s ustanovením § 546 ods. 1 Obch.



zák. uplatnený nárok na zaplatenie zvyšku ceny diela po späťvzatí návrhu v časti 116.316,- Sk
s príslušenstvom a súvisiacej zmluvnej pokuty zohľadňujúcim závery znaleckého dokazovania. Za
dôvodnú pritom nebolo možné považovať ani námietku neskoršieho vyfakturovania zostatku ceny diela,
ktoré nemá za následok zánik nároku žalobcu, avšak v jeho neprospech v súvislosti s nárokom na úrok
z omeškania a zmluvnú pokutu určuje počiatok omeškania žalovaných.

Hoci žalovaní zmluvu o predaji časti podniku žalovaného v II. rade žalovanému v I. rade nepredložili, súd
na základe ich zhodných vyjadrení nemal pochybnosti o prechode predmetného záväzku na žalovaného
v I. rade tak, ako to vyplýva i z listu žalovaného v I. rade žalobcovi zo dňa 25.2.1999 (čl. 273 spisového
materiálu) popierajúceho súčasne nedostatok vedomostí žalovaných o existencii záväzku voči žalobcovi
v dobe pred vystavením faktúry č. 20000205.

Vzhľadom na neuhradenie dlhu žalovaným v I. rade a zo zákona vyplývajúci ručiteľský záväzok
žalovaného v II. rade (§ 477 ods. 3 Obch. zák.) potom súd návrhu v časti o zaplatenie 3.160.260,10,- Sk s
úrokom z omeškania vo výške neprekračujúcej jeho výšku určenú postupom podľa § 369 ods. 1 v spojení
s § 502 ods. 1 O.s.p. (vzhľadom na nedostatok zmluvného dojednania) vyhovel voči obom žalovaným,
rovnako ako v prípade zmluvnej pokuty odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry č. 20000205 vo
výške dohodnutej pre prípad omeškania objednávateľa v článku IX bode 3 zmluvy priznanej v súlade
s ustanovením § 544 ods. 1 Obč. zák.

Tento rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti (v časti, ktorou boli žalovaní zaviazaní
na peňažné plnenie) potvrdil Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 6 Obo 306/05.616 zo
dňa 14.6.2007.

Rozsudok odvolacieho súdu č. k. 6Obo 3063/05-616 a rozsudok prvostupňového súdu zo dňa 8.4.2005
v konaní o mimoriadnom dovolaní zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 1M Obdo
V 11/2008-712 zo dňa 28.1.2010 a vec vrátil Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie. Rozhodol
tak podľa § 243b ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že rozhodnutia vychádzajú z nedostatočne a nesprávne
zisteného skutkového stavu a konania súdov tak boli postihnuté vadou, ktorá má za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti v odôvodnení rozhodnutia dovolací súd konštatoval, že v zmluve o
dielo uzavretej 12.3.1996 v článku III/1 sa uvádza, že cena diela je stanovená dohodou, ako pevná cena
odsúhlasená na základe cenovej ponuky. Nasleduje nedokončená veta (tretia veta), ktorej dokončením
zrejme malo byť uvedenie konkrétne vyčíslenie dohodnutej ceny. Vo vyhotovení kópie predloženej
žalobcom a založenej v spise na č. l. a nasl. vyčíslenie chýba. Naproti tomu na fotokópii predloženej
žalovanými (č. l. 129 a nasl.) je uvedená dohodnutá cena 5.298.435,- Sk (rukou napísaná). Ak sa
účastníci na takejto cene, ako pevnej, dohodli, sú žalovaní povinné uvedenú cenu zaplatiť. V takom
prípade nie je dôvod znalecky skúmať, či je takto dohodnutá cena, alebo cenová ponuka v súlade s
cenníkom.

Z obsahu spisu sa však nedá zistiť, či sa účastníci skutočne na uvedenej cene dohodli a dohodu o
nej potvrdili aj podpisom. V spise nie je založený originál Zmluvy, súdy nezisťovali, aké znenie Zmluvy
účastníci podpísali (najmä či bola v podpísanej zmluve konkrétna cena uvedená), prečo majú založené
fotokópie rôzne znenie, prípade ktoré znenie je autentické. Zástupkyňa žalovaných na pojednávaní 10.
septembra 2001 uviedla, že cena bola v zmluve určená ako pevná, zároveň však uviedla, že k faktúram
mali byť pripojené cenové ponuky, bez vysvetlenia načo bolo potrebné po vykonaní prác predkladať
cenové ponuky, ak boli podkladom pre uzavretie zmluvy. Zástupca žalobcu na rovnakom pojednávaní
uviedol, že cena bola určená pevnou sumou, i keď nebola uvedená priamo v zmluve, ale vyplývala
z cenových ponúk. D. Q., konateľ žalovaného 1. vypovedajúc ako svedok uviedol, že v čase podpisu
zmluvy nebolo možné presne určiť cenu diela.

V spojení s už uvedenými ustanoveniami Zmluvy je nejasný zmysel nasledujúcej vety, v ktorej sa uvádza,
že „cenové ponuky budú vyhotovené tak, že práce a montážne práce budú ocenené podľa zoznamu
orientačných cien ...“. Ak podľa predchádzajúcich ustanovení cena bola stanovená na základe cenovej
ponuky a podľa poslednej vety čl. III/1 je cenová ponuka neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, znamená
to, že cenová ponuka, ktorá bola podkladom pre stanovenie ceny, existovala a bola odsúhlasená už v
čase uzavretia zmluvy. Nie je jasné, aké ďalšie práce sa majú po uzavretí zmluvy v budúcnosti oceňovať
a aké ponuky sa majú vyhotovovať, ani ako to prípadne môže ovplyvniť už dohodnutú cenu diela.



O pevne stanovenú cenu diela by však išlo aj vtedy, ak by konkrétna suma nebola priamo v zmluve
uvedená. Za predpokladu, že v čase podpisu bola vypracovaná cenová ponuka a pred podpisom zmluvy
bola k dispozícii aj pre objednávateľa, bola pevná cena v zmluve dohodnutá s odkazom na cenovú
ponuku, ak z nej cena skutočne vyplýva. Z obsahu spisu však nie je zrejmý priebeh uzatvárania zmluvy,
čo mali účastníci k dispozícii, čo  žalobca ako ponuku žalované mu pri uzatváraní zmluvy poskytol, či to
boli doklady, ktoré sú vo fotokópii založené v spise v obale na čl. 125-224 (do spisu ich založili žalovaní),
prípadne, kde je ich originál. Súčet cien na dokladoch v uvedenom obale, označených ako príloha k ZOD
127-95/001, predstavuje sumu, uvedenú ako cenu diela na žalovanými predloženej fotokópii Zmluvy
(5.298.435,- Sk bez 6 % DPH). Pri splnení uvedených predpokladov by bol objednávateľ povinný takto
dohodnutú cenu zaplatiť. Ani v tomto prípade nie je dôvod znalecky skúmať, či je takáto cenová ponuka
v súlade s cenníkom. Ak uvedené podmienky splnené nebudú, treba považovať dojednania o cene v
zmluve za dohodu o spôsobe určenia ceny. Len v takom prípade je namieste znalecké určenie ceny
zhotoveného a odovzdaného diela podľa v Zmluve dohodnutej metodiky.

Uvedené výhrady sa nevzťahujú na dielo dodané na základe dodatku č. 1 a č. 2. V týchto dodatkoch je
celkom jednoznačne uvedený ich predmet a dohodnutá cena 4.270.494,70,- Sk a 2.732.675,30,- Sk v
dodatku č. 1 a 3.445.260,- Sk a 13.923.874,- Sk v dodatku č. 2. Ide nepochybne o pevne dohodnutú cenu
diela, ktorú sú žalovaní povinní zaplatiť, takže bez ohľadu na to, aký bude skutkový záver o spôsobe
určenia ceny diela v pôvodnej (základnej) Zmluve, nebude to mať vplyv na cenu dohodnutú v dodatkoch
a nebude treba ich znalecké posúdenie.

Pred zadovážením dostatočných skutkových podkladov pre záver o tom, aká bola dohoda účastníkov o
cene diela alebo o spôsobe jej určenia, bolo znalecké dokazovanie predčasné, pretože až z uvedeného
záveru môže vyplynúť prípadná potreba znaleckého skúmania a jeho predmetu. Dovolací súd sa
stotožňuje s výhradami dovolateľa k forme a obsahu znaleckých posudkov podaných v konaní.

Pokiaľ ide o posudok Ing. P., odpovedal v ňom na súdom uloženú otázku, či je cenová ponuka stanovená
v súlade s cenníkom ODIS. Ako už bolo uvedené, znalecké skúmanie bolo namieste, len ak nebola
zmluvne dohodnutá pevná cena, ale len spôsob stanovenia ceny. V takom prípade nemá byť predmetom
znaleckého skúmania správnosť stanovenia cenovej ponuky, ale správnosť žalobcom vyfakturovanej
ceny diela, teda ocenenie skutočne vykonaného diela.

Zo spisu nie je zrejmé, akú funkciu má plniť posudok Ing. C.. Keďže jemu položená základná otázka
sa líšila od otázky položenej znalcovi Ing. P., nemohol mať funkciu kontrolného posudku. Posudok Ing.
C. má rovnaké nedostatky ako posudok Ing. P.. Navyše jeho posudok okrem vymenovania predpisov,
platných pre posudzovaný prípad, v rozpore s § 19 ods. 1 vyhl. č. 263/1996 Z.z., obsahuje len
odpovede a otázky, pričom ani v nich nezodpovedá na položené otázky s odôvodnením, že cena je
určená zaplatením, preto nie je dôvod na skúmanie a overovanie jednotlivých položiek. Podstatou tejto
odpovede je právne a nie odborné hodnotenie predmetu skúmania. Takto spracovaný posudok ani po
jeho doplnení dvoma dodatkami nemohol byť podkladom pre rozhodnutie súdu.

Záver dovolacieho súdu o spôsobe dohodnutia ceny za zhotovenie diela sa nevzťahuje na nosný
materiál pre montážne práce. Podľa Zmluvy mala byť jeho cenou, účtovanou pre žalovaného, cena
účtovaná dodávateľom tohto materiálu (zrejme žalobcovho subdodávateľa) bez prirážky za obstaranie. Z
uvedeného je zrejmé, že nebola dohodnutá pevná cena, ale spôsob stanovenia ceny. Žalovaní namietali
správnosť účtovania tejto ceny, najmä tvrdili, že žalobca im účtoval za obstaranie. Znalec Ing. C. bez
akéhokoľvek bližšieho vysvetlenia na otázku odpovedal, že žalobca prirážku za obstarávanie neúčtoval,
čo je zistiteľné z faktúr. K doplnku posudku je pripojených množstvo faktúr vo fotokópii, bez bližšieho
vysvetlenia však súd z nich nemôže zistiť, či sú to skutočne faktúry za dodanie predpokladaného
materiálu, ani do ktorých faktúr pre žalovaných bola ich cena zahrnutá. V tomto smere musí potrebné
vysvetlenie podať predovšetkým žalobca a označiť príslušné faktúry, aby sa dalo zistiť, či je v nich
zahrnutá len cena, fakturovaná subdodávateľmi alebo aj prirážka. Na druhej strane však žalovaní musia
bližšie svoje námietky špecifikovať a uviesť, ktoré zo žalobcom označených faktúr nesprávne prevzali
cenu dodaného nosného materiálu alebo nesprávne účtovali aj prirážku za obstaranie.

V ďalšom konaní súd opätovne vypočul účastníkov konania, vypočul svedkov T. F. a Ing. N. J., oboznámil
sa s predloženými listinnými dôkazmi a vykonal dokazovanie znaleckou organizáciou CENEKON spol.
s r.o.



Žalobca zotrval na tom, že cena diela bola zmluvnými stranami určená ako pevná na základe cenovej
ponuky, ktorá tvorila neoddeliteľnú súčasťou zmluvy. Jej výška nebola uvedená v origináli zmluvy,
objednávateľ si ju však vpísal do svojho výtlačku zmluvy, kópiu ktorého predložil súdu. V súlade so
zmluvou účtoval cenu nosného materiálu pre montážne práce bez prirážky obstarania vo výške ceny
účtovanej dodávateľom materiálu.

Podobne žalovaní zotrvali na svojich stanoviskách vo veci, podľa ktorých bola cena diela žalobcovi
preplatená asi o jednu tretinu, táto nebola dohodnutá ako cena pevná, ale dohodnutý bol iba spôsob
jej určenia, pričom žalobca v rozpore so zmluvou fakturoval za dodaný materiál viac, ako to vyplývalo
z dodávateľských faktúr. Dielo bolo vykonávané vo viacerých etapách dodatočne bola dodávaná jeho
dokumentácia, preto pri uzatváraní zmluvy nebolo možné určiť jeho cenu pevnou čiastkou a dohodnuté
bolo oceňovanie podľa cenníka ODIS a kalkulačného vzorca. Čiastkové rozpočty boli zo strany žalobcu
dodávané v priebehu realizácie diela a tieto neboli odsúhlasované. Majú za to, že podľa obsahu zmluvy
objednávateľovi diela patrilo zádržné právo na 10 % fakturovanej ceny, ktoré však neuplatnil, a žalobcom
vyfakturovaných 100 % ceny diela uhradil.

Svedkyňa T. F. uviedla, že na základe objednávky žalobcu vypracovala cenové ponuky diela, nepamätá
si už, z akého dôvodu išlo o viac dielčích rozpočtov, o dohodách medzi zmluvnými stranami nebola
informovaná. Nebola na ňu vznesená požiadavka týkajúca sa konkrétnej ceny diela, sama zvažovala,
či sa všetky práce dajú oceniť podľa cenníka ODIS alebo je potrebné vykonať individuálnu kalkuláciu,
taktiež podľa cenníka ODIS. Cena materiálu jej bola oznámená, túto zahrnula do cenovej ponuky bez
úprav, nakoľko do rozpočtov sa cena dáva bez obstarávacích nákladov a DPH.

Svedok Ing. N. J. uviedol, že ako riaditeľ žalovaného v 2. rade pôsobiaci v spoločnosti do apríla 1997
podpisoval prvotnú zmluvu o dielo so žalobcom. V prípade žalobcu išlo o subdodávateľa stavby väčšieho
rozsahu pre Naftu Gbely, ktorej projekt bol precízne spracovaný a preto cenu diela pre jednotlivých
subdodávateľov bolo možné stanoviť vopred. Nepamätá si, či cena predmetného diela bola stanovená
ako cena pevná, nepozná dôvod, pre ktorý by do zmluvy cena uvedená nebola, avšak má za to, že v
čase podpísania zmluvy cena musela byť jednoznačne  stanovená, známa musela byť minimálne cena
orientačná.

Podľa posudku znaleckej organizácie CENEKON spol. s r.o. č. 5/2012 v spojení s doplňujúcim písomným
stanoviskom a vyjadrením na pojednávaní vo veci bola fakturácia diela vykonaná v súlade so zmluvou
o dielo č. 127-95/001 s dodatkami a v súlade s cenovými ponukami, pričom obstarávacia prirážka
nebola predmetom kalkulácií, na základe ktorých bola robená fakturácia. Cenník ODIS, prípadne jeho
kalkulačný vzorec nebolo možné použiť na určenie ceny výrobku - v danom prípade okien, nakoľko
cenník určuje cenu hlavnej stavebnej a pridružnej stavebnej výroby z pohľadu ceny práce. Samotné
okno ako zámočnícky výrobok vstupuje do ceny diela s konkrétnou cenou, dohoda o cene obsiahnutá v
zmluve sa preto nemohla týkať ceny výroby okien. Ich  výroba sa riadi kalkuláciami s inými vstupmi ako
je stavebná výroba, z ktorých znalcovi neboli známe nepriame - režijné náklady, ktoré sú individuálne,
závislé od nákladov na výrobné miesto, mechanizmy a pod., ich výšku 196 % však považuje za
primeranú vzhľadom na poznatky o režijných nákladoch zámočníckych výrobkov.

Podľa posudku č. 109/2012 vypracovaného Ústavom stavebnej ekonomiky, s.r.o., predloženého
žalovaným v 2. rade cena diela nebola žalobcom vyfakturovaná v súlade s cenovými ponukami a
cenové ponuky nevychádzali z cenníka ODIS 19985, 1996, niektoré z obstarávacích faktúr neobsahovali
presný položkový  súpis dodaného materiálu, preto nebolo možné zodpovedať otázku, či cena nosného
materiálu pre montážne práce bola určená bez prirážky obstarania. Rozdiel medzi vyfakturovanou cenou
diela a cenou určenou podľa cenníka ODIS je podľa tohto posudku 7.028.345,09 Sk bez DPH, resp.
7.333.074,52,- Sk bez DPH (pri výpočte bez mzdového nadtarifu).

Nakoľko závery vyššie uvedeného znaleckého posudku sú v priamom rozpore so závermi
predchádzajúcich troch znaleckých posudkov vypracovaných vo veci na základe rozhodnutia súdu
(napriek výhradám voči obsahovým náležitostiam  dvom z nich - posudku znalca Ing. P. a Ing. C.) a
samotné neposkytujú obraz o tom, v čom  by mala nesprávnosť fakturácie spočívať, hoci zadávateľ
otázku znalcovi v tomto smere zadal, ako ani o tom, aké doklady týkajúce sa sporu boli znalcovi
zadávateľom zainteresovaným na výsledku sporu poskytnuté, súd tomuto listinnému dôkazu neprisúdil



dôkaznú silu prevyšujúcu hodnovernosť posudku spoločnosti CENEKON s.r.o., a z toho istého dôvodu
nevyhovel návrhu žalovaného v 2. rade na doplnenie dokazovania výsluchom Ing. S. R. ako zástupcu
Ústavu stavebnej ekonomiky, s.r.o.

Vzhľadom na rozpornosť stanovísk účastníkov vo vzťahu k spôsobu dojednania ceny diela (podľa
žalobcu dojednaná bola pevná cena diela, podľa žalovaných bol dohodnutý iba spôsob určenia ceny),
súd na základe vykonaného dokazovania ustálil, že zmluvnými stranami nebola dohodnutá pevná
cena diela (s výnimkou častí diela, ktoré boli predmetom dodatkov č. 1 a 2), keď žalobca v konaní
nepreukázal existenciu takej cenovej ponuky potvrdenej objednávateľom, z ktorej by bolo možné bez
pochybností možné určiť, že bola neoddeliteľnou súčasťou zmluvy tak, ako je to uvedené v jej článku
III. bode 1. Tvrdenia žalobcu pritom spochybňuje samotná formulácia článku III zmluvy, odhliadnuc už
od skutočnosti, že  nebol ozrejmený dôvod absencie ceny diela v texte zmluvy, obsahujúca údaj o
ničím nekonkretizovanej cenovej ponuke, ale aj o viacerých cenových ponukách, ako aj o budúcom
spôsobe ich vyhotovenia. Súd tak vychádzal zo záveru, že zmluvnými stranami bol v súlade s § 546
ods. 1 Obch. zák. určený spôsob stanovenia ceny diela - práce a montážne práce budú ocenené podľa
zoznamu smerných orientačných cien ODIS s.r.o. Žilina pre rok 1995, resp. 1996, nosný materiál pre
montážne práce bude ocenený podľa obstarávacích faktúr dodávateľa bez prirážky obstarania, a v
prípade prác neuvedených v cenníku ODIS sa pri výpočte jednotkových cien bude používať kalkulačný
vzorec uvedený v cenníku ODIS 1995.

Rešpektovanie takto dohodnutého spôsobu určenia ceny diela žalobcom (s výnimkou sumy 116.316,-
Sk, v rozsahu ktorej žalobca vzal návrh späť) mal súd za preukázané závermi troch znaleckých
posudkov, napriek už uvedeným obsahovým nedostatkom dvoch z nich a v ich prípade aj Najvyšším
súdom SR konštatovanej predčasnosti znaleckého dokazovania, čo v súvislosti s určením ceny
prác nebolo spochybňované ani žalovanými. Vychádzajúc zo znaleckých posudkov, najmä posudku
spoločnosti CENEKON, spol. s r.o., ako aj z výpovede svedkyne Ľ. F., mal súd za preukázané, že
rovnako cena nosného materiálu účtovaná žalobcovi jeho  subdodávateľmi bola objednávateľovi diela
vyfakturovaná bez navýšenia o prirážku obstarania v súlade so zmluvným dojednaním, ktorú skutočnosť
logicky nespochybňuje prípadná absencia položkového súpisu dodaného materiálu v dodávateľských
faktúrach vystavených spoločnosťou HUECKsystem, spol. s r.o.

Za nedôvodnú a odporujúcu výsledkom znaleckého dokazovania považoval súd aj námietku žalovaných
týkajúcu sa spôsobu fakturácie žalobcom, ktorú žalovaní považovali za fakturáciu 100 % ceny diela
s nerealizovanou možnosťou objednávateľa uplatniť zádržné právo na 10 % vyfakturovanej sumy.
Správnosť fakturácie priamo 90 % z ceny predmetu zmluvy a uplatnenia nároku na zaplatenie
zostávajúcich 10 % z ceny diela po odstránení vád a nedorobkov diela konečnou faktúrou (fa č.
20000205) vyplýva z ustanovenia článku IV. bod 2 zmluvy o dielo.

Z vyššie uvádzaných dôvodov súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie zostatku ceny diela vo výške
104,901,42 eur s úrokom z omeškania vo výške zodpovedajúcej jej určeniu podľa § 369 ods. 1  s vpojení
s § 502 ods. 1 Obch. zák. v znení platnom v čase počiatku omeškania, ako aj nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty dojednanej v článku IX. bod 3 zmluvy o dielo za dôvodne uplatnený a v tomto rozsahu
žalobe podľa § 546 ods. 1 Obch. zák. a § 544 ods. 1 Obč. zák. vyhovel, pričom vzhľadom na neuhradenie
dlhu žalovaným v 1. rade ako priamym dlžníkom a zo zákona vyplývajúci ručiteľský záväzok žalovaného
v 2. rade (§ 477 ods. 3 Obch. zák.) k plneniu zaviazal oboch žalovaných spoločne a nerozdielne.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. priznal súd v konaní iba v nepatrnej časti neúspešnému žalobcovi (neúspešný
v rozsahu 4 % uplatneného nároku) právo na plnú náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho
poplatku 4.350,40 eur (131.060,- Sk) a nákladov právneho zastúpenia do rozhodnutia prvostupňového
súdu zo dňa 8.4.2005 vo výške 5.873,83 eur (176.955,- Sk) zahŕňajúcej tarifnú odmenu zastupujúceho
advokáta za 8 úkonov právnej pomoci vykonaných za účinnosti vyhl. č. 240/1990 Zb. (prevzatie a
príprava zastúpenia, podanie žaloby, 4 x účasť na pojednávaniach, 2 x písomné vyjadrenie k predmetu
sporu) vo výške 5.380,- Sk, tarifnú odmenu za 6 úkonov vykonaných za účinnosti vyhlášky č. 163/2002
Z.z. (4 x účasť na pojednávaniach, z toho 2 x odročených bez pojednávania - § 16 ods. 3, 2 x písomné
vyjadrenie) vo výške 4 x 19.203,- Sk, 2 x 4.800,- Sk, tarifnú odmenu za 1 úkon vykonaný za súčinnosti
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (účasť na pojednávaní) vo výške 19.250,- Sk, všetko s DPH 19 %, paušálne
náhrady výdavkov 8 x 100,- Sk, 4 x 2.300,- Sk, 1 x 1.000,- Sk a cestovné náklady  8 x na trase Bratislava
- Trnava a späť osobným motorovým vozidlom v celkovej uplatnenej výške 1.687,- Sk, náklady právneho



zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 1.710,81 eur (51.540,- Sk) podľa ich priznania rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR č. k. 6 Obo 306/05, a náklady právneho zastúpenia vzniknuté žalobcovi v období
po rozhodnutí dovolacieho súdu zahŕňajúce odmenu za 11 úkonov zastupujúcej advokátky (6 x účasť na
pojednávaniach, 5 x písomné podanie k predmetu sporu) s tarifnou odmenou za 8 úkonov po 632,7 eur
(stanovenou žalobcom podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. z hodnoty 104.901,42 eur) a s odmenou vo výške
1/4 tarifnej odmeny za 3 úkony (účasť na pojednávaniach v dňoch 8.4.2011 - odročené bez prejednania
veci, a v dňoch 5.10 a 26.10.2012 - podľa uplatnenia žalobcom), s paušálnymi náhradami výdavkov 6x
7,41 eur a 5x 7,63 eur, cestovné náklady 6x na trase Bratislava - Trnava a späť osobným motorovým
vozidlom v celkovej výške 202,32 eur a náhradu za stratu času v rozsahu 24 polhodín 12 x 12,35 eur
(r. 2011) a 12 x 12,71 eur (r. 2012). Z uplatnených trov súd žalobcovi nepriznal  náhradu  súvisiacu s
účasťou na pojednávaní konanom dňa 8.4.2011, nakoľko podľa obsahu spisového materiálu sa právna
zástupkyňa žalobcu tohto pojednávania nezúčastnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu k Najvyššiemu súdu SR v Bratislave.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.