Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/11/2010 z 26. 2. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 26. februára 2012, sp. zn. 11Co/11/2010, ECLI:SK:KSTT:2012:2010899944.3 Krajský súd Trnava | 11Co/11/2010 | ECLI:SK:KSTT:2012:2010899944.3 | 2012-02-26 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 697 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bea3b88f-928e-4079-bfa3-c5cd298b6720 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2010899944.3 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/11/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2010899944
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2010899944.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Stovičkovej a členiek JUDr.
Ivety Jankovičovej a JUDr. Andrey Dudášovej v právnej veci navrhovateľa Bytového družstva, Trnava,
Beethovenova 26, zastúpeného JUDr. Dušanom Slaninom, advokátom, Trnava, Bradlanská 2, proti
odporcom : 1/ L. X., nar. XX.X.XXXX, bytom N., B. V. XX a 2/ W. X., nar. XX.X.XXXX, bytom N., B. V. XX,
zastúpenému splnomocnenou zástupkyňou odporkyňou 1/, o zaplatenie 45,91 eur s príslušenstvom, o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 3. septembra 2009 č. k. 17 C/34/2003
- 317, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia vyúčtovania úhrad za
plnenia poskytované s užívaním bytu a poplatku z omeškania. Odporcom nepriznal právo na náhradu
trov konania (náhradu trov konania) a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť trovy konania štátu titulom
znalečného vo výške 327,99 eur.

Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 697 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s
ustanovením § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. a tým, že odporcovia neboli v omeškaní s úhradami
za plnenia spojené s užívaním bytu pred vykonaním vyúčtovania týchto platieb. Vychádzal pritom z
toho, že navrhovateľ si uplatnil od odporcov zaplatenie dlhu na nájomnom a úhradách spojených s
užívaním bytu za rok 2000 vo výške 991 Sk, pričom podľa ročného vyúčtovania tohto nájomného a
úhrad spojených s užívaním bytu za rok 2000 odporcom vznikol preplatok vo výške 1 155 Sk, z ktorého
dôvodu navrhovateľovi nevzniklo ani právo na poplatok z omeškania, uplatnený navrhovateľom vo výške
219,76 Sk, pretože odporcovia neboli v omeškaní s úhradami za plnenia poskytované im s užívaním
bytu pred vykonaním ročného vyúčtovania týchto platieb za rok 2000, ktoré bolo vykonané až 18.6.2001.
Predčasným považoval vyúčtovanie týchto platieb za rok 2002 k 31.10.2002 vo výške 3 106 Sk, pretože
odporcom za rok 2002 vznikol napokon preplatok na nájomnom a úhradách za plnenia poskytované s
užívaním bytu. V tejto výške uplatnenej v pôvodnom návrhu na začatie konania je zahrnutý aj nedoplatok
odporcov z ročného vyúčtovania za rok 2001 vo výške 1 816 Sk, z ktorého navrhovateľ odpočítal
preplatok vo výške 2 600 Sk, vzniknutý odporcom pri ročnom vyúčtovaní zálohových úhrad za plnenia
poskytované s užívaním bytu za rok 2002, v ktorej výške 2 600 Sk vzal navrhovateľ návrh späť a konanie
bolo zastavené. Nepovažoval preukázaným ani nárok na poplatok z omeškania za rok 2002 vo výške 1
504,10 Sk, pretože odporcovia neboli v omeškaní s plnením úhrad za plnenia poskytované s užívaním
bytu pred vykonaním ročného vyúčtovania týchto platieb za rok 2002, ktoré bolo vykonané až 7.4.2004.



Vzhľadom k preplatku z vyúčtovania za rok 2001 vo výške 114 Sk, dospel k záveru, že navrhovateľovi
nevzniklo právo na poplatok z omeškania vo výške 777,54 Sk za rok 2001, pretože vyúčtovanie za rok
2001 bolo vykonané až 19.11.2002, takže odporcovia neboli v omeškaní s úhradami poskytovanými im s
užívaním bytu, nakoľko v omeškaní mohli byť až po tomto vyúčtovaní. Nesprávnym považoval vyčíslenie
poplatku z omeškania už za jednotlivé mesiace v roku 2001, pred vykonaním ročného vyúčtovania týchto
platieb za rok 2001. Záverom uviedol, že v zmysle záveru znaleckého posudku znalca Ing. Z., odporcom
mala byť pri vyúčtovaní za rok 2000 poskytnutá zľava na TÚV 209 Sk a za rok 2001 zľava ešte 16,50
Sk. Výrok o trovách konania účastníkov odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. a neuplatnením
ani nepreukázaním výšky trov konania úspešnými odporcami. Výrok o trovách konania štátu odôvodnil
ustanovením § 148 ods. 1 O. s. p. a neúspešnosťou navrhovateľa v konaní o danej veci, ich výšku
prisúdeným znalečným.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa sa odvolal navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu v zmysle
§ 220 O. s. p. tak, aby súd uložil obom odporcom zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 59,12 eur (1
781 Sk) a poplatok z omeškania vo výške 73,82 eur (2 224 Sk), alebo v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/
O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Dôvodnosť odvolania
odôvodnil ustanovením § 205 ods. 2 písm. c/, e/ a f/ O. s. p. Podľa navrhovateľa súd pochybil vecne
aj právne, keď základ návrhu posúdil podaným predčasne 20.1.2003, nakoľko vyúčtovanie za rok 2002
nebolo ešte vykonané. V deň vyhlásenia rozsudku, 3.9.2009, však bolo preukázané, že odporcovia
dlhujú navrhovateľovi aj po ročných vyúčtovaniach za roky 2000, 2001 a 2002 sumu 59,12 eur (1 781
Sk). Podľa navrhovateľa z vyúčtovaní rokov 2000 až 2002 vyplýva, že za rok 2000 vznikol odporcom
preplatok + 1 155 Sk, za rok 2001 nedoplatok - 1 799 Sk a v roku 2002 preplatok + 2 600 Sk, k 31.10.2002
bol nedoplatok istiny 3 966 Sk a poplatkov z omeškania, po úprave k 19.11.2004, 2 224 Sk. Uviedol, že
12.2.2004 vzal späť návrh na základe vyúčtovania za rok 2002 o zaplatenie 2 600 Sk, ktoré späťvzatie
upravil 8.4.2004 upresnením späťvzatej časti na 1 993 Sk, a tým zostatku uplatneného nároku 1 781 Sk.
Nesprávne súd dospel k záveru, že vyúčtovanie za rok 2002 bolo vykonané až 7.4.2004, v ktorý deň bolo
len vytlačené, odporcom bolo doručené 16.6.2003. Vyčítal súdu prvého stupňa ignoráciu skutočných
platieb odporcov oproti predpisu a výsledok vyúčtovania za rok 1999, ktorý bol - 915 Sk. Z uplatnenej
výšky istiny 1 781 Sk pripustil možnosť odpočítať v zmysle znaleckého posudku za rok 2000 zľavu 209
Sk a za rok 2001 zľavu 16,50 Sk.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrili odporcovia, ktorí navrhli rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu
vecnej správnosti potvrdiť. Podľa nich navrhovateľ v odvolaní uvádza nepodstatné argumenty. Tvrdili, že
úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu platili každý mesiac, čiastočne neplatili len za dodávky
teplej úžitkovej vody, ktorá im bola dodávaná v nižšom množstve, než mala byť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba (§ 201 a § 204 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.), na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O. s. p.)
preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a rozsudok
súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania sú mesačné úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie od
1.9.2000 do 31.10.2002 spolu s poplatkom z omeškania.

Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

V citovanom ustanovení je vyjadrená zásada, že nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou uzavretou medzi
prenajímateľom a nájomcom. Prenajímateľom je spravidla vlastník domu, v ktorom sa byt nachádza.
Nájomcom môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba. Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva



nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez uvedenia doby užívania. Ak
bola nájomná zmluva uzavretá bez určenia doby užívania, nájom bytu je chránený.

Podľa § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované
s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne
zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej
zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia úhrada za plnenia
poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú
alebo právny predpis neustanovuje inak.

V citovanom ustanovení je vyjadrená zásada, že osobitné právne predpisy upravujú spôsob výpočtu
nájomného, spôsob výpočtu úhrady za poskytovanie plnení spojených s užívaním bytu, spôsob ich
platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za
poskytovanie plnení spojených s užívaním bytu a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy. Súčasťou
nájomného je aj úhrada za ostatné zariadenia a vybavenie bytu (napríklad kuchynská linka, vstavané
skrine, balkón, loggia a pod.). Osobitne sa platí úhrada za dodávku tepla a teplej vody. Nájomné sa platí
v mesačných plneniach vo výške dohodnutej podľa už uvedených kritérií v nájomnej zmluve. Úhrada
za plnenia spojené s užívaním bytov sa platí preddavkovo mesačne spolu s úhradou nájomného. Tieto
úhrady sa vyúčtujú spravidla raz do roka po uplynutí určeného obdobia (napr. vykurovacieho obdobia).
Z ustanovenia odseku 2 tiež vyplýva, že úhrada za plnenia spojené s užívaním bytu, alebo preddavok na
ne sa platí spolu s nájomným len vtedy, keď sa účastníci nedohodli alebo právny predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok
z omeškania.

Citované ustanovenie upravuje právne následky nezaplatenia nájomného a úhrady za plnenia
poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti. Pokiaľ ide o splatnosť nájomného,
treba vychádzať predovšetkým z § 671 ods. 2, podľa ktorého sa nájomné pri ostatných nájmoch (do
ktorých patrí aj bytový nájom) platí mesačne dozadu, ak nie je dohodnuté alebo osobitnými predpismi
ustanovené inak. Pokiaľ ide o splatnosť úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, treba vychádzať
z § 696 ods. 2, podľa ktorého úhrada za plnenia spojené s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa
platí spolu s nájomným, ak sa účastníci nedohodli alebo právny predpis neustanovuje inak. To znamená,
že ak niet inej dohody alebo úpravy v právnom predpise, splatnosť nájomného a úhrady za plnenia
(alebo preddavky na úhradu) poskytované s užívaním nastane prvým dňom nasledujúceho mesiaca
za uplynulý mesiac. Majetková sankcia spočívajúca v povinnosti zaplatiť prenajímateľovi poplatok z
omeškania postihne nájomcu až vtedy, keď nezaplatí nájomné a úhradu za uvedené plnenia do piatich
dní po jej splatnosti. Ak vychádzame z toho, že dňom splatnosti je prvý deň nasledujúceho mesiaca,
nájomca má možnosť v ďalších piatich dňoch zaplatiť bez toho, že by musel platiť poplatok z omeškania.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa § 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (v znení do 31.12.2008) poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 2,5 promile dlžnej
sumy, najmenej však 25 Sk za každý i začatý mesiac omeškania.

Nájomca nie je v omeškaní s úhradou za plnenia spojené s užívaním bytu pred vykonaním vyúčtovania
týchto platieb; pred vyúčtovaním táto úhrada totiž nie je ešte splatná a prenajímateľovi nevzniká nárok na



poplatok z omeškania podľa § 697 Občianskeho zákonníka (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4 Cdo/140/2002). Uvedený záver vyplýva z ustanovenia § 697 Občianskeho zákonníka.
Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že nájomca sa s platením nájomného alebo úhrady
za plnenia poskytované s užívaním bytu dostáva do omeškania vtedy, ak ich nezaplatí do piatich dní po
splatnosti. Teda sankcia postihujúca nájomcu platiť poplatok z omeškania je viazaná na predpoklad, že
nájomca si uvedené povinnosti nesplní do piatich dní, odkedy sa stali splatnými.

Medzi účastníkmi nebola sporná existencia nájomného vzťahu ani výška preddavkov na nájomnom a
úhradách spojených s užívaním bytu za jednotlivé rozhodné roky. Sporným bol len nárok navrhovateľa
na zaplatenie istiny titulom nedoplatkov na nájomnom a úhradách spojených s užívaním bytu a
nárok navrhovateľa na zaplatenie poplatku z omeškania titulom nedoplatku na nájomnom a úhradách
spojených s užívaním bytu za jednotlivé roky rozhodného obdobia.

Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vyplynulo, že za rok 2000 si navrhovateľ uplatnil od
odporcov zaplatenie nedoplatku na nájomnom a úhradách spojených s užívaním bytu vo výške 991 Sk,
pričom z ročného vyúčtovania nákladov za rok 2000 vyplýva, že odporcom vznikol preplatok vo výške 1
155 Sk. Možno preto uzavrieť, že navrhovateľovi nevznikol nárok na zaplatenie istiny titulom nedoplatku
na nájomnom a úhradách spojených s užívaním bytu za rok 2000, keďže odporcovia mali z uvedeného
titulu preplatok. Keďže odporcovia za rok 2000 nemali nedoplatok na nájomnom a úhradách spojených
s užívaním bytu za rok 2000, nemohli byť v omeškaní z uvedeného titulu, a navrhovateľovi nemohlo
vzniknúť právo na zaplatenie sankcie z uvedeného dôvodu - poplatku z omeškania vo výške 219,76
Sk. Za rok 2001 vznikol odporcom na nájomnom a úhradách spojených s užívaním bytu za rok 2001
preplatok vo výške 114 Sk, takže navrhovateľovi nevzniklo právo na zaplatenie poplatku z omeškania
vo výške 777,54 Sk. Odporcovia sa nemohli dostať do omeškania za jednotlivé mesiace roku 2001 tak,
ako si poplatok z omeškania vyčíslil navrhovateľ, ale až v dôsledku nezaplatenia prípadného dlhu na
nájomnom a úhradách spojených s užívaním bytu za rok 2001 po vyúčtovaní nákladov. Rovnako ani za
rok 2002 nevzniklo navrhovateľovi právo na zaplatenie nedoplatku na nájomnom a úhradách spojených
s užívaním bytu za rok 2002 vo výške 3106 Sk, pretože v tejto sume bol zahrnutý aj nedoplatok odporcov
z ročného vyúčtovania za rok 2001 vo výške 1 816 Sk, z ktorej navrhovateľ odpočítal preplatok za rok
2002 vo výške 2 600 Sk po vyúčtovaní zálohových platieb. Navrhovateľovi nevzniklo za rok 2002 ani
právo na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 1 504,10 Sk, keďže odporcovia neboli v omeškaní
s úhradami za plnenia poskytované im v spojení s užívaním predmetného bytu.

Odvolací súd je zhodného názoru so súdom prvého stupňa, že v danom prípade sa odporcovia s
plnením navrhovateľom uplatnenej pohľadávky spočívajúcej vo vyúčtovaní nákladov na teplo, vodu
a stočné nedostali do omeškania skôr než bolo zo strany navrhovateľa vykonané vyúčtovanie týchto
nákladov ním vynaložených dodávateľom týchto produktov za sporné obdobie, z ktorého dôvodu nebol
splnený zákonný predpoklad pre uplatnenie tejto sankcie, a to ich splatnosť. Navrhovateľovi vzhľadom
k preplatkom odporcov za jednotlivé roky obdobia od roku 2000 až do roku 2002 vrátane nevzniklo
právo na zaplatenie nedoplatku na nájomnom a úhradách spojených s užívaním bytu a nevzniklo mu
z uvedeného dôvodu ani právo na zaplatenie poplatku z omeškania, ktorý je majetkovou sankciou
postihujúcou nájomcu v prípade nezaplatenia nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu včas.
Pokiaľ súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol, rozhodol správne.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 224 ods. 1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre
odvolacie konanie.



Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vo veci samej vecne správny, preto
ho v zmysle § 219 O. s. p. potvrdil. Potvrdil ho aj vo výroku o trovách konania účastníkov z dôvodu
vecnej správnosti, pretože súd prvého stupňa správne podľa § 142 ods. 1 O. s. p. úspešným odporcom
v konaní nepriznal náhradu trov konania, keďže si ich neuplatnili. O trovách konania rozhodol v zmysle
§ 224 ods. 1 O. s. p. podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešným odporcom v odvolacom konaní nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.