{"guid": "9140303a-67d4-4ba2-b598-d06e633b491c:5edbf141-d945-4731-b0c1-6875b909154c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2012200108.1", "spisova_znacka": "38Sp/7/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 38Sp/7/2012 z 5. 3. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 5. marca 2012, sp. zn. 38Sp/7/2012, ECLI:SK:KSTT:2012:2012200108.1", "identifikacne_cislo": "2012200108", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Matúš Kalanin", "sudca_id": 673, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-matus-kalanin-673", "datum_vydania": "2012-03-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-4", "nazov": "§ 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-131.odsek-10", "nazov": "§ 131 ods. 10 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-131.odsek-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-131"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-131"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5edbf141-d945-4731-b0c1-6875b909154c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2012200108.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2012200108.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2012200108.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 38Sp/7/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200108
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2012200108.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Benczovou v právnej veci
navrhovateľa: B. Z., nar. XX.XX. XXXX, Tadžikistan, tadžickej št. prísl., zastúpený: JUDr. Katarínou
Boháčovou, právnou poradkyňou Spoločnosti ľudí dobrej vôle, Mäsiarska 13, Košice, proti odporcovi:
Oddelenie cudzineckej polície PZ Rimavská Sobota, Hviezdoslavova 35, Rimavská Sobota, o návrhu
na preskúmanie rozhodnutia odporcu č. PPZ-HCP-BB6-AV-1-007/2012 zo dňa 16.02. 2012 takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie odporcu  Oddelenie cudzineckej polície PZ Rimavská Sobota č. PPZ-HCP-
BB6-AV-1-007/2012 zo dňa 16. februára 2012  z r u š u j e    podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec
mu   v r a c i a    na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporca zaistil navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte
cudzincov dňom 16.02. 2012 na účel výkonu administratívneho vyhostenia uloženého rozhodnutím
zo dňa 03.03. 2010 na dobu šiestich  mesiacov, čo je predpokladaná doba vystavenia náhradného
cestovného dokladu, t.j. 16.08. 2012 a zároveň ho podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov umiestnil
v ÚPZC Medveďov. Odôvodnenie rozhodnutie poukázalo na výsledok kontroly OCP PZ Rimavská
Sobota dňa 16.02. 2011 (evidentná chyba v písaní, z kontextu vyplýva, že sa jednalo o dátum 16.02.
2012), ktorou bolo zistené, že dňa 20.01. 2012 bolo navrhovateľovi oznámené zastavenie konanie
vo veci žiadosti o udelenie azylu, proti ktorému je síce možné podanie opravného prostriedku, avšak
toto nemá odkladný účinok. Vzhľadom na to, že bola preukázaná neoprávnenosť pobytu na území SR
bez akéhokoľvek cestovného dokladu,  platného víza alebo platného povolenia na pobyt, v zmysle
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení zo dňa 03.03. 2010 pristúpil
správny orgán v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) k realizácii úkonov potrebných na vyhostenie cudzinca.
Za týmto účelom si zabezpečil informáciu z ÚPZC v Medveďove, podľa ktorej je predpokladaná doba
vystavenia náhradného cestovného dokladu pre navrhovateľa šesť mesiacov. Nakoľko navrhovateľ
preukázateľne nemal doklad oprávňujúci ho na pobyt na území SR, ani finančné prostriedky na
vycestovanie a neboli zistené prekážky administratívneho vyhostenia, správny orgán rozhodol o jeho
zaistení. Odôvodnil nemožnosť využitia alternatívy ust. § 89 ods. 1 zákona o pobyte  cudzincov
tým, že nakoľko sa navrhovateľ počas celého pobytu na území SR zdržiaval v pobytových táboroch
alebo útvaroch policajného zaistenia pre cudzincov a podľa svojho vyjadrenia nemá žiadne finančné
prostriedky, neboli splnené podmienky na použitie miernejších prostriedkov nahrádzajúcich inštitút
zaistenia.



Proti rozhodnutiu podal včas odvolanie navrhovateľ zastúpený splnomocnenou zástupkyňou a namietal
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z toho dôvodu, že za účelom realizácie rozhodnutia o
administratívnom vyhostení zo dňa 03.03. 2010 už bol navrhovateľ zaistený po dobu osemnásť
mesiacov, čo je maximálna prípustná zákonná doba obmedzenia osobnej slobody na realizáciu
rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Vzhľadom na to, že ani v priebehu takto dlhého konania sa
nepodarilo zabezpečiť navrhovateľovi náhradný cestovný doklad,  považuje za spochybniteľné, že v
lehote šiestich  mesiacov sa podarí vybaviť náhradný cestovný doklad. Okrem toho namietal, že konanie
o azyle v čase vydania rozhodnutia o zaistení nebolo právoplatne skončené (napriek tomu, že bolo
predbežne vykonateľné).

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Poukázal na predchádzajúci priebeh administratívneho konania súvisiaci s nelegálnym pobytom
navrhovateľa na území SR, štyri neúspešné žiadosti o udelenie azylu území SR, pričom z konania
navrhovateľa  je zrejmé, že o azyl žiadal iba z ekonomických dôvodov. Ostatné konanie vo veci
jeho žiadosti o azyl bolo skončené rozhodnutím, ktoré po vyhlásení nadobudlo vykonateľnosť,
bolo teda dôvodné skúmanie splnenie podmienok pre realizáciu právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Po zvážení skutočnosti, že navrhovateľ nemá k dispozícii
finančné prostriedky na vycestovanie, nevyužil možnosť požiadať  o pomoc pri vycestovaní príslušnú
medzinárodnú organizáciu, nie sú preukázané prekážky administratívneho vyhostenia a podľa
vyjadrenia príslušného ÚPZC Medveďov je predpokladaná doba vystavenia náhradného cestovného
dokladu približne šesť mesiacov, rozhodol odporca o zaistení navrhovateľa na realizáciu rozhodnutia o
administratívnom vyhostení.

Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa
zotrvávala na námietke nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že už v predchádzajúcom
konaní vo veci zaistenia na výkon administratívneho vyhostenia na základe rozhodnutia zo dňa 03.03.
2010 bol navrhovateľ zaistený na maximálnu zákonom prípustnú lehotu 18 mesiacov, k  čomu doložila
rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia zo dňa 30.08. 2010 a príkaz na prepustenie cudzinca z ÚPZC
Sečovce vystavený dňa 02.09. 2011. Dôvodom prepustenia cudzinca bol § 63 ods. f) zákona bod 3 č.
48/2002 Z.z. (uplynutie maximálnej prípustnej doby zaistenia).

Prítomná zástupkyňa odporcu žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Čo sa týka
zákonnosti zaistenia na základe napadnutého rozhodnutia, v tomto prípade ide o nové konanie podľa
zák. č. 404/2011 Z.z., čo znamená, že sa nanovo začala počítať prípustná lehota zaistenia. Nie je preto
možné domáhať sa zrušenia rozhodnutia o zaistení s odkazom na vyčerpanie maximálnej prípustnej
lehoty podľa zák. č. 48/2002 Zb..

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom
v zmysle tretej hlavy piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu je preukázaná existencia rozhodnutia o
administratívnom vyhostení vydaného OCP PZ Humenné dňa 03.03. 2010, právoplatného dňa 19.03.
2010 pod č. ÚHCP-RHCP-PO-OA-HE-ZVC-1/2010, ktorým bol navrhovateľ vyhostený z územia SR na
území Tadžikistanu a zároveň mu bol zakázaný vstup na územie SR na obdobie 03.03. 2010 - 03.03.
2013 z dôvodu, že sa zdržiava na území SR bez oprávnenia. Obsahom zápisnice o podaní vysvetlenia
podľa § 17 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. spísanej na OCP PZ Rimavská Sobota dňa 16.02. 2012 je
preukázané, že navrhovateľ bol vypočutý v súvislosti so svojim nelegálnym pobytom na území SR,
vyjadroval sa k svojmu príchodu na územie SR v roku 2007 a opakovaným neúspešným žiadostiam
o udelenie azylu. Mal vedomosť o existencii právoplatného rozhodnutia o administratívnom vyhostení,
svoje vycestovanie však nepovažoval za možné a zaistenie za účelné. V domovskom štáte  nemá žiadne
finančné prostriedky, ani dom, kde by býval, jeho ekonomická situácia je veľmi zlá, bol by bezdomovcom.
Nežiadal o dobrovoľný návrat  mal za to, že nakoľko rozhodnutie o zastavení ostatného azylového
konania ešte nenadobudlo právoplatnosť,  je účastníkom  konania  o udelenie azylu.



Podľa § 244 O.s.p.

(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len \"rozhodnutie správneho orgánu\").

Podľa § 250m ods. 1 O.s.p.

Konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu.

Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov

Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho
vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia,

Podľa § 88 ods. 4 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov

Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na šesť
mesiacov. Policajný útvar môže rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia najviac o 12 mesiacov, ak možno
predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon jeho administratívneho vyhostenia
sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo
z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety; to
neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl, rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Lehota zaistenia začína plynúť
dňom vykonateľnosti rozhodnutia o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny.

Podľa § 89 zák. č. 404/2011  Z.z. o pobyte cudzincov

(1) Policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej
krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť

a) hlásenia pobytu alebo

b) zložiť peňažnú záruku.

(2) O druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa odseku 1 rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada
na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho pomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia. Povinnosť
podľa odseku 1 však nemožno uložiť, ak ide o konanie vo veci administratívneho vyhostenia z dôvodu
podľa § 82 ods. 1 písm. a) alebo písm. b).

Podľa § 131 ods. 10 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov

Konania začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; podľa tohto
zákona sa dokončia iba vtedy, ak je to pre osobu priaznivejšie.

Podľa § 120 ods.1 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov

Ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise 13) ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. 37)



Podľa § 18 zák. č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku

(1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.

(2) Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo
veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď
tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

(3) O začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci
konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí
konania verejnou vyhláškou.

Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že je dôvodný odvolací argument
poukazujúci na nesprávne právne posúdenie skutočnosti, či je možné na výkon rozhodnutia o
administratívnom vyhostení zo dňa 03.03. 2010 opakovane zaistiť navrhovateľa v situácii, keď jeho
predchádzajúce zaistenie naplnilo najvyššiu zákonom stanovenú výmeru 18 mesiacov. Preukázanie
vyčerpania maximálnej doby zaistenia v predchádzajúcom konaní nebola sporná. Podľa zástupkyne
navrhovateľa  v konaní týkajúcom sa realizácie jedného rozhodnutia o administratívnom vyhostení
zaistenie presahujúce  lehotu 18 mesiacov nie je v žiadnom prípade prípustné. Zástupkyňa odporcu
zastávala názor, že nakoľko predchádzajúce zaistenie bolo vykonané podľa zák. č. 48/2002 Z.z. a
nasledovalo ďalšie konanie o žiadosti o udelenie azylu a súčasné rozhodnutie o zaistení bolo vydané
podľa zák. č. 404/2011 Z.z., jedná sa o nové konanie vo veci zaistenia a je možné, aby nanovo začala
plynúť maximálna lehota obmedzenia osobnej slobody v zmysle § 88 zák. č. 404/2011 Z.z..

Súd sa nestotožňuje s právnym názorom odporcu, nakoľko zákon o pobyte cudzincov č. 48/2002 Z.z.,
platný a účinný do 31.12.2011, ako aj súčasne platný zákon o pobyte cudzincov č. 404/2011 Z.z.
stanovujú maximálnu dobu zaistenia a v otázkach procesnej úpravy konania  odkazujú na Správny
poriadok. Správny poriadok v § 18 stanovuje, akým spôsobom začína správne konanie. Pri konaní vo
veci zaistenia však nie je možné každé jednotlivé obmedzenie  osobnej slobody na základe rozhodnutia
o zaistení považovať  za  nové konanie, v ktorom je horná hranica doby zaistenia stanovená na 18
mesiacov. Treba zohľadniť, že  zaistenie, čo aj opakované, sa uskutočňuje za účelom realizácie jedného
rozhodnutia o administratívnom vyhostení, teda sa jedná o jedno konanie vedené za účelom v zmysle
§ 88 ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. (resp. § 62 ods.1 písm. a) zák.č. 48/2002 Z.z.), na účely ktoré
ho je maximálna prípustná doba zaistenia stanovená na 18 mesiacov.

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že bez ohľadu na zmenu právnej úpravy (keď zákon č. 48/2002 Z.z.,
na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie o vyhostení a predchádzajúce rozhodnutie o zaistení, bol
nahradený zákonom č. 404/2011 Z.z.), nie je možné, aby účastník správneho konania, ktorému bolo
vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení bol či mohol byť mohol byť opakovane zaisťovaný z
titulu zmeny právnej úpravy nad rámec súhrnnej doby 18 mesiacov. Došlo by tu z dôvodu zmeny právnej
úpravy k rozdielnemu posudzovaniu prípustnosti zaistenia účastníkov, ktorí boli vyhostení a zaisťovaní
za účinnosti jedného zákona oproti tým, u ktorých bolo rozhodované o opakovanom zaisťovaní po zmene
právneho predpisu. Treba zdôrazniť, že tak zák. č. 404/2011 Z.z. v § 88, ako aj zák. č. 48/2002 Z.z. v §
62 stanovuje maximálnu dobu zaistenia zhodne na 18 mesiacov.

V zmysle § 131 ods.10 zák.č. 404/2011 Z.z. je možné (vzhľadom na zákonom stanovený účel) považovať
aj nové rozhodnutie za pokračovanie v konaní začatom podľa zák.č. 48/2002 Z.z., samozrejme s
možnosťou aplikácie pre účastníka výhodnejšej úpravy zák.č. 404/2011 Z.z..

Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie postupom v zmysle § 250j ods. 2 písm. a)
O.s.p. zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným
právnym názorom súdu.



O trovách konania súd postupom v zmysle § 250k O.s.p. v spojení s ust. § 250l O.s.p. rozhodol
tak, že procesne úspešnému navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jeho
splnomocnená zástupkyňa výslovne na pojednávaní uviedla, že nárok na náhradu trov konania si
neuplatňuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
tohto súdu na Najvyšší súd SR.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}