{"guid": "97aa4851-e294-4e5b-bfb2-c4074298ca3a:e825a56a-3b9b-44b2-b87b-69c68c666019", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2100899983.5", "spisova_znacka": "24Co/282/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/282/2011 z 20. 3. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 20. marca 2012, sp. zn. 24Co/282/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2100899983.5", "identifikacne_cislo": "2100899983", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Juraj Sopoliga", "sudca_id": 1287, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-sopoliga-1287", "datum_vydania": "2012-03-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "nazov": "§ 451 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e825a56a-3b9b-44b2-b87b-69c68c666019", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2100899983.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2100899983.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2100899983.5/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/282/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2100899983
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2100899983.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Petra Príbelská, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Bytové
družstvo so sídlom v Trnave, Beethovenova 26, Trnava, zastúpeného advokátom: JUDr. Dušan Slanina,
so sídlom Trnava, Bradlanská 2, proti odporcovi: K. S., nar. X.X.XXXX, bytom J., G. XX, o zaplatenie
1.550,04 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa
10.6.2009 č.k. 18C/280/2000-559, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej  p o t v r d z u j e.

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti o náhrade trov konania
r u š í  a v zrušenom rozsahu vec  v r a c i a  súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.550,04
Eur so 17,5% úrokom z omeškania ročne od 22.9.2000 až do zaplatenia a trovy konania v sume 862,18
Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd konanie v časti vzájomného návrhu odporcu
ohľadne sumy 1.787,89 Eur zastavil a vo zvyšku súd vzájomný návrh odporcu zamietol.

Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. § 451 ods. 1 a 2, 456, 459 § 100, § 107 ods.1 a § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka vecne odôvodnil v podstate tým, že vykonaným dokazovaním, najmä
výpoveďami účastníkov, svedkov a listinnými dôkazmi, najmä prehľadom o nákupe materiálu za roky
1996 až 1999 a pokladničnými dokladmi mal za preukázané, že odporca materiál v žalovanej výške
v sume 46.696,50 Sk zakúpil z prostriedkov fondu generálnych opráv a však tento materiál nepoužil
pre potreby družstevného bytového domu na ul. G. č. XX-XX v J. a zrejme ho používal na vlastnú
potrebu. Bolo preto jednoznačne preukázané, že odporca sa bezdôvodne obohatil na úkor navrhovateľa
v žalovanej výške a preto súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Pokiaľ ide o námietku
premlčania vznesenú odporcom, súd mal za preukázanú skutočnosť, že navrhovateľ sa o bezdôvodnom
obohatení odporcu dozvedel až po schôdzi nájomcov konanej dňa 12.2.2000  a keďže žalobu na súd
podal dňa 22.9.2000, s poukazom na § 100 a 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaná pohľadávka
nie je premlčaná. S poukazom na § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka prvostupňový súd potom k
istine priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania od podania žaloby teda od 22.9.2000 až do zaplatenia,
vo výške 17,5%.

V časti protinávrhu odporcu, ktorým sa domáhal voči navrhovateľovi zaplatenia sumy 1.787,89 Eur, v
ktorej bol vzájomný návrh čiastočne späťvzatý, súd konanie s použitím § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.



Vo zvyšku protinávrhu ohľadne sumy 460,- Sk a 1.864,- Sk t.j. 77,14 Eur, súd vzájomný návrh
navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, nakoľko obe sumy predstavujú súdny poplatok. Prvý za vklad do
súdneho depozitu, ktorý sa netýka daného konania, a na ktorého zaplatenie bol odporca vyzvaný súdom
a suma 1.864,- Sk predstavuje súdny poplatok, ktorý zaplatil navrhovateľ v tomto konaní za podaný
návrh a na zaplatenie, ktorého bol odporca zaviazaný ako neúspešný účastník.

V konaní úspešnému navrhovateľovi súd s použitím § 142 ods. 1 O.s.p priznal náhradu trov konania v
sume 1.864,- Sk za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v sume 16.304,- Sk, pričom
veľmi stručne a formálne vymenoval úkony, za ktoré odmenu priznal, bez ich datovania, a bez toho aby
na túto časť rozhodnutia aplikoval akékoľvek ustanovenie právnej normy.

Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie obaja účastníci, odporca voči meritórnej časti a navrhovateľ
voči časti o náhrade trov konania. Navrhovateľ vo svojom odvolaní podanom prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, výlučne proti priznanej výške trov konania v prospech navrhovateľa žiadal, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že úspešnému navrhovateľovi
prizná voči odporcovi náhradu trov konania vo vyčíslenej výške 1.242,72 Eur podľa pripojenej
špecifikácie.

Odporca vo svojom odvolaní, ktorým napadol preskúmavaný rozsudok v celom rozsahu žiadal, aby
odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu zrušil (zrejme zmenil) a vydal nasledovné
rozhodnutie:
„1. Návrh žaloby o zaplatenie 46.696,50 Sk so 17,5% úrokom z omeškania od 22.9.2000 odvolací
súd v celom rozsahu zamieta, z dôvodov nepreukázania bezdôvodného obohatenia a tiež z dôvodu
premlčateľnosti práva.
2. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi sumu 15.625,- Sk so 17,6% ročným úrokom odo dňa
25.8.1999 až do zaplatenia.
3. Navrhovateľovi súd určuje povinnosť súhlasiť s vydaním predmetu úschovy sumu 46.696,50 Sk a
zároveň zaplatiť odporcovi 17,6% ročný úrok z omeškania odo dňa 21.1.2002 až do zaplatenia.
4. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi všetky trovy konania, ktoré ku dňu podania odvolania sú
290,11 Eur plus trovy konania vzniknuté po podaní odvolania a to všetko do 3 dní po nadobudnutí
právoplatnosti rozsudku.“

Odporca nesprávnosť napadnutého rozhodnutia videl v tom, že súd neakceptoval jeho tvrdenia a
dôkazy, ktorými bolo preukázané spotrebovanie, opotrebovanie, zabudovanie zakúpeného materiálu
po odsúhlasení na členských schôdzach. Súd uprednostnil pred zápisnicami z členských schôdzí
nepravdivé a krivé svedectvá a výpovede. Poukázal na to, že tovar bol pri dlhodobej použiteľnosti na 90%
opotrebovaný alebo bol na danom dome zabudovaný alebo spotrebovaný. Rozsudok bol teda vydaný
na základe nedostatočného zistenia skutkového stavu. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zistenia a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Podľa odporcu sa nezakladá na pravde tvrdenie prvostupňového súdu, že časť zo zakúpeného
materiálu bola použitá pri údržbe domu a zvyšok v hodnote 62.321,50 Sk použitý nebol. Poukázal pri
tom na zápisnice z členských schôdzí samosprávy konaných v dňoch 2.9.1999, 17.5.1998, 18.8.1997,
z ktorých vyplýva, že členská schôdza odsúhlasila čerpanie prostriedkov v FFÚaI za uplynulé obdobie
a nemala proti nemu námietky. Materiál musel uskladňovať na chalupe, kde bol odcudzený. Namietal,
že na výzvu súdu zdokladoval účel použitia položkovite ku každej položke zoznamu žalovaných vecí.
Súd ale jeho dôkazy ignoroval. Naďalej uplatňuje premlčanie žalovanej pohľadávky. Keďže navrhovateľ
sa o nákupoch dozvedel v jednotlivých rokoch nie ako nesprávne uvádza prvostupňový súd dňa
12.2.2000, podpismi na dokladoch, pritom tieto nákupy schvaľoval. Ak mal navrhovateľ podozrenie, že
odporca riadne nehospodári s finančnými prostriedkami nájomníkov, mal okamžite zabezpečiť zvolanie
mimoriadnej členskej schôdze. Podľa odporcu navrhovateľ sa mu chce úmyselne pomstiť za jeho
oprávnené reklamácie a sťažnosti za protizákonné účtovanie služieb spojených s užívaním bytu a iné
nedostatky, ktoré sú predmetom viacročných neukončených súdnych sporov vedených na Okresnom
súde v Trnave. Okrem toho navrhovateľ uplatnil zmenu návrhu jeho rozšírením o úrok z omeškania až
podaním zo dňa 7.10.2002. Poukázal tiež na to, že vzájomným návrhom doručeným súdu dňa 9.5.2007
si uplatňoval svoje práva proti navrhovateľovi. Súd v predmetnom rozsudku podrobnejšie nekonkretizuje
v odôvodnení príčinu neuznania vzájomného návrhu, ktorým si uplatnil uložiť povinnosť navrhovateľovi
súhlasiť s vydaním úschovy.



Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa označil odvolanie ako v celom
rozsahu neopodstatnené, pričom v zmysle ním podaného odvolania navrhovateľovi žiadna náhrada trov
konania neprislúcha. Navrhovateľ ho úmyselne šikanuje neoprávnenými trovami konania vo viacerých
súdnych sporoch.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa v časti merita potvrdil, pričom si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 78,56 Eur za jeden úkon právnej služby. Uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje
za vec správny a právne odôvodnený. Prvostupňový súd pritom postupoval v súlade s vysloveným
právnym názorom odvolacieho súdu a po doplnení dokazovania, a po skúmaní námietky premlčania
vylúčil dôvodnosť tejto námietky s tým, že nárok navrhovateľa bol uplatnený včas. Tvrdenia odporcu o
jeho krivom obvinení nájomcami bytov nie sú dôvodné ani ničím podložené. Čas, kedy sa navrhovateľ
dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia bola až členská schôdza dňa 12.2.2000. Zdôraznil, že
odporca nakupoval značnú časť náradia, ktoré nebolo a ani nemohlo byť použité na dome, keď s týmto
náradím žiadny z nájomcov na dome nerobil a ani odporcu nikto z nich na dome robiť nevidel.

Pokiaľ sa odporca v petite podaného odvolania v bode 3 domáha, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že bude zároveň okrem iného navrhovateľovi uložená povinnosť súhlasiť s vydaním predmetu
úschovy sumy 46.696,50 Eur a zároveň zaplatiť 17,6% úrok z omeškania z tejto sumy od 21.11.2002 až
do zaplatenia, odvolací súd poukazuje na to, že rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 2.12.2009
č.k. 24Co/20/2009-159, ktorým bol zmenený predchádzajúci rozsudok OS Trnava zo dňa 29.9.2008 č.k.
19C/101/2006-84 s právoplatnosťou ku dňu 26.1.2010 bola už Bytovému družstvu so sídlom v Trnave
súdom uložená povinnosť súhlasiť s vydaním predmetu úschovy vo veci OS Trnava č.k. Nsa5/2002 a
to peňazí v sume 1.550,04 Eur (46.696,50 Sk) odporcovi ako zložiteľovi. Vo zvyšku, v časti ktorou bol
zamietnutý návrh v tomto konaní odporcu na náhradu škody, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnená
náhrada škody sa pritom rovnala výške 17,6% úroku z omeškania zo sumy 46.696,50 Sk (z predmetu
úschovy) od 21.11.2002 až do zaplatenia. V tejto časti o náhradu škody ešte v dôsledku podaného
odvolanie nebolo súdmi právoplatne rozhodnuté. Je teda nesporné, že v časti, ktorou sa odporca v
bode 3 petitu domáhal uloženia povinnosti odporcu navrhovateľovi v uvedenom rozsahu už prebehlo
resp. prebieha iné konanie, čo tvorí v časti o uloženie povinnosti, súhlasiť s vydaním predmetu úschovy
prekážku právoplatne rozhodnutej veci - res iudicatae v zmysle § 159 ods. 2 O.s.p. a v časti o zaplatenie
úroku z omeškania, je daná prekážka začatého konania - litispendencie v zmysle § 83 O.s.p.

Odhliadnuc od toho, podľa § 216 ods. 1 O.s.p. ustanovenia § 92 ods. 1 až 4, § 97 a 98 pre odvolacie
konanie neplatia. Ustanovenie § 97 O.s.p. pritom upravuje vzájomný návrh odporcu a § 98 započítanie.

Z vyššie citovaných ustanovení teda vyplýva, že v odvolacom konaní nie je možné, aby si odporca
uplatnil svoje práva voči navrhovateľovi, či už vzájomným návrhom alebo započítaním. Uplatnením
nároku pod bodom 3 petitu odvolania, odporca fakticky rozširuje svoj vzájomný návrh. V zmysle cit. §
216 ods. 1 O.s.p. ustanovenie § 97 a § 98, ktorým zákon umožňuje odporcovi jednak uplatniť svoje
práva proti navrhovateľovi vzájomným návrhom, a jednak uplatniť voči navrhovateľovi svoju pohľadávku
na započítanie, v odvolacom konaní ale neplatia. V odvolacom konaní teda už nie je možné zo strany
odporcu uplatňovať vzájomný návrh, teda ani jeho rozšírenie a ani svoju pohľadávku na započítanie.
Odvolací súd preto na bod 3 petitu odvolania odporcu nemohol prihliadnuť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že obe odvolania boli podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobnou - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201,  § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že obe odvolania majú zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odporca v časti vo veci samej použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je
dôvodné vo veci samej potvrdiť a v časti o náhrade trov konania zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Navrhovateľ sa podanou žalobou od odporcu domáhal zaplatenia 46.696,50 Sk z titulu bezdôvodného
obohatenia s poukazom na § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že odporca, ktorý



bol v období od 13.11.1995 do 12.2.2000 predsedom členskej samosprávy na družstevnom bytovom
dome v J. na G. XX - XX so súhlasom členskej samosprávy a správy bytového družstva, zakúpil materiál
DHIM a HIM, z ktorého len časť použil pri údržbe domu a zbytok v hodnote 62.321,50 Sk na tento
účel nepoužil a preto ho bol povinný vrátiť. Na výzvu navrhovateľa dodatočne z tejto sumy vrátil veci
v hodnote 15.625,- Sk.

Podaním zo dňa 7.10.2002 doručeným prvostupňovému súdu toho istého dňa navrhovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu zmenil návrh tak, že ho rozšíril o úrok z omeškania a domáhal
sa od odporcu zaplatenia sumy 46.696,50 Sk so 17,5% úrokom z omeškania odo dňa podania návrhu
t.j. od 22.9.2000 až do zaplatenia ako i náhrady trov konania. Uznesením na pojednávaní dňa 7.10.2002
prvostupňový súd túto zmenu návrhu pripustil.

Navrhovateľ si pritom konkrétne uplatňoval náhradu za nasledovný tovar zakúpený a  výdavky
vynaložené v uvedených rokoch za uvedené ceny:

Rok 1996
1. visiaci zámok  101,-   Sk
2. visiaci zámok    93,-
3. visiaci zámok  101,90
4. kuželka     41,-
5. farba   108,50
6. tesnenie    127,60
7.  farba, štetec  572,-
8.  baterka + náplne  225,-
9.  farba olejová  115,-
10. farba + riedidlo  114,-
--------
2.428,- Sk

Rok 1997
1. batéria Varta          640,- Sk
2. batéria Varta            84,-
3. koleno + tesnenie           308,-
4. vodovodná batéria         1.835,-
5. doplatky pošty    56,-
6. vsuvka     60,-
7. prípr. nadstavec   200,-
8. šrobenie    100,-
9. poštové ceniny   640,-
10. čerpadlo Hyson           1.910,-
11. regulátor tlaku plynu          1.600,-
12. náhradný valec             293,30
13. kolkové známky   200,-
14. email na vane   210,-
15. TZ 817/1x 120           2.358,-
16. maliarsky valček     98,-
17. tesnenie + násady   448,-
---------
11.040,30

Rok 1998
1. súprava MOP      31,-
2. súprava MOP   120,-
3. zámok schránkový     79,-
4. klampiarska súprava  375,-
5. ventil guľový   304,-
6. zvršok (na vodovod)    82,-



7. gumené rukavice    29,50
8. kalgon      89,-
9. rocksor (železo)            454,70
10. batéria Varta    50,-
11. pajkovací cín    72,50
12. nožnice    472,-
13. extemp červený   235,-
14. plavák medenný + konzola 420,-
15. násady    182,-
16. hadica 5/4    300,-
17. sekáč    400,-
18. descaler            3.200,-
19. vypínač      75,-
20. vrták 20/150   720,-
21. gum. rukavice + ventil guľatý 120,-
22. náradie      95,-
23. štít ochranný   225,-
24. vŕtačka ručná   150,-
25. elektrická batéria           1.180,-
26. prachovka      99,-
27. ventil guľový   373,-
28. stierka na okná     86,-
29. ventil guľový   284,-
30. záclonová tyč     72,-
31. farba syntetická + MOP  523,-
32. žiarovky      45,-
33. lepidlo    144,-
34. riedidlo      66,-
35. farba + štetec            244,50
36. tmel             479,50
37. odhrňovač + skrutkovač  434,-
38. bubon do rezačky   135,-
39. lopata    120,-
40. sekáč na ľad   130,-
41. násada do lopaty     71,-
42. lepidlo      206,-
43. tmel    106,-
44. lepidlo     29,50
45. batérie - monočlánky    36,-
46. batérie - monočlánky   138,-
47. gumené kladivo   154,-
48. motyčka s vidličkami    90,-
49. kopírovanie     85,-
50. ventil guľový   100,-
51. tmel SIl    150,-
52. gumené rukavice               29,-
53. valček fiaflor   360,-
54. kosa + petrolejová lampa  380,-
55. vypínač      20,-
56. sklo    308,-
57. gumené rukavice              29,50
58. visiaci zámok   145,-
59. petlica      24,-
60. náhradná hlava + redukcia         1.290,-
61. Vrták 16/750            1.650,-
62. skrutkovacia sada            1.090,-
63. Expanzomat    920,-
64. poistný ventil    293,-



65. lampa    458,-
66. kladivo PBH 200 RE
(príklepová vrtačka)          6.990,-
67. vrták    280,-
68. vrták    255,-
69. vrták    170,-
70. vrták    150,-
71. vrták    130,-
72. vrták    179,-
--------
29.012,20

Rok 1999
1. cement biely    55,50
2. zlatá farba      34,-
3. Inventon (vrtačka) + el. prísl.      6.811,-
4. kukla zváračská   450,-
5. zváračské rukavice      99,-
6. zvarovací materiál     92,-
7. elektródy              513,50
8. zámok na seterén + materiál 525,-
9. batéria NAB V - 669  640,-
10. KHS 2 - 5 AA           1.975,-
11. gumoasvalt   368,-
12. batéria    180,-
13. lepidlo      32,-
14. uholník    153,-
15. výsečník    142,-
16. Descaler                       4.140,-
17. vypínač    299,-
18. vypínač      59,-
19. gumoasfalt    184,-
20. MOP    390,-
21. rebrík            2.699,-
--------
19.841,-

Spolu v sume 62.321,50 Sk.

Keďže odporca pred podaním návrhu na súd zaplatil navrhovateľovi sumu 15.625,- Sk, čo predstavuje
úhradu za položky z roku 1999 č.3, 10, 16 a 21, navrhovateľ sumu za tieto položky v žalobe neuplatňoval.

V konaní bolo vykonanými dôkazmi preukázané a medzi účastníkmi nesporné, že odporca v rokoch 1996
až 1999 za finančné prostriedky navrhovateľa zakúpil predmetné veci - materiál - tovar, resp. zaplatil
uvedené čiastky vo forme poplatkov, čo je možné bezpochyby preukázať faktúrami resp. dokladmi, ktoré
má navrhovateľ k dispozícii. Rovnako bolo medzi účastníkmi nesporným, že navrhovateľ predmetné
veci nevrátil, ani navrhovateľovi nezaplatil sumy na ne vynaložené (s výnimkou položiek 3, 10, 16 a 21
z roku 1999).

V zmysle § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal.



V zmysle § 458 Občianskeho zákonníka sa pritom musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch , musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Navrhovateľ tvrdí, že odporca veci uvedené v zozname pripojenom k žalobe (vyššie uvedené) nepoužil
a mnohé z nich ani nemal dôvod použiť pri údržbe resp. oprave predmetného bytového domu. Odporca
naopak tvrdí, že všetky veci, materiál a výdavky uvedené v zozname na údržbu a opravu bytového domu
použil a fakticky aj spotreboval. Veci, ktoré neboli celkom spotrebované uschovával na svojej chalupe
(s odôvodnením, že Ing. A. mu odmietol dať k dispozícii príručný sklad bloku), avšak na chalupe vznikol
požiar od elektrického skratu a následne mu boli uschované veci bližšie nekonkretizované ukradnuté.

Ako už odvolací súd uzavrel vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí 18C/280/2000-468 z 31.1.2005,
znehodnotenie vecí požiarom, resp. odcudzenie vecí nachádzajúcich sa na chate odporcu je bez
relevancie a nezbavuje odporcu povinnosti tieto veci navrhovateľovi vrátiť, resp. poskytnúť mu za ne
finančnú náhradu.

V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 153  ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V občianskom súdnom konaní každý účastník má nielen povinnosť tvrdenia, ale i povinnosť poskytnúť
na svoje tvrdenia dôkazy (§ 120 O.s.p.). Dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenia pritom spočíva na
tom účastníkovi, ktorý určitú skutočnosť tvrdí a ktorý z tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivejšie
dôsledky v konaní. Ak teda odporca tvrdí, že predmetné nepochybne zakúpené veci pri údržbe bytového
domu spotreboval, jeho stíha dôkazné bremeno toto svoje tvrdenie i preukázať.

Odporca sa k jednotlivým položkám vyjadril čiastočne vo svojich výpovediach na pojednávaniach,
avšak vyčerpávajúco vo svojom písomnom podaní zo dňa 12.1.2007 (č.l. 284 a nasl. spisu). Na
tieto tvrdenia odporcu reagoval navrhovateľ prostredníctvom vlastníkov bytu v predmetných bytových
domoch i ich vyjadrením v zápisnici z členskej schôdze zo dňa 18.1.2007 (č.l. 409 a nasl. spisu). Vlastníci
bytov vo svojom vyjadrení rezolútne popreli použitie ktoréhokoľvek tovaru uvedeného v zozname
navrhovateľa pripojenému k žalobe odporcom v predmetnom bytovom dome. Vo všeobecnosti tvrdili,
že z predmetných vecí nik z nájomníkov (resp. vlastníkov) v dome použité, resp. zabudované žiadne
nevidel, prípadne vynaložené sumy na rôzne poštové poplatky resp. dôvodnosť ich použitia odporca
nepreukázal. Rovnaké jednotné stanovisko zaujali aj prvostupňovým súdom opakovane vypočutí
svedkovia A. K., Ing. P. A., J. F., C. F. a O. I.. Odporca pritom žiadne dokazovanie na preukázanie
svojich opačných tvrdení nenavrhol. Vychádzajúc z uvedeného je nevyhnutné konštatovať, že odporca
neuniesol svoje dôkazné bremeno preukázať, že predmetný zakúpený tovar spotreboval pri opravách a
údržbe predmetného domu, resp. že ho zabudoval a poplatky vynaložil na účel údržby bytového domu.
Mnohé z týchto vecí dlhodobej spotreby pritom ani nemohli byť v priebehu približne štyroch rokov správy
predmetného bytového domu ani spotrebované. Jedná sa napríklad o visiace zámky, batérie, vodovodné
batérie, čerpadlo, regulátor tlaku plynu, klampiarsku súpravu, nožnice, hadica, sekáč, teskaler, elektrickú
batériu, lopatu, sekáč na ľad, motyčku, gumené kladivo, kosu, petrolejovú lampu, náhradnú hlavu a
redukciu, expanzomat, vrtáky, lampa, kladivá, zváračskú kuklu, zváračské rukavice a ďalšie.

Keďže teda v zmysle vyššie uvedeného v konaní nebolo preukázané, že odporca vymenované veci a
úhrady použil a používal na údržbu predmetného domu, v dôsledku čoho ich nemohol pri tejto údržbe
ani opotrebovať ani spotrebovať, ponechaním si týchto vecí resp. ich nevrátením navrhovateľovi po
ukončení funkcie predsedu členskej samosprávy v predmetnom bytovom dome, vzniklo na jeho strane
bezdôvodné obohatenie ako majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.
Toto obohatenie je potom odporca povinný vydať navrhovateľovi na úkor ktorého ho získal.

Listinnými dôkazmi v prvostupňovom konaní bolo preukázané, že čerpanie všetkých finančných
prostriedkov vynaložených odporcom, za obdobie od 13.11.1995 odkedy odporca prevzal funkciu



predsedu členskej samosprávy, bolo vždy na členských schôdzach v bloku č. XX  a XX  na G. ulici v
J. schválené bez námietok - pripomienok. Svedčia o tom zápisnice z členských schôdzí dňa 28.5.2006,
14.8.1997, 16.8.1998, 16.4.1999 i 2.9.1999. Z toho vyplýva záver, že odporca na zakúpenie daných vecí
mal právny dôvod a že k jeho bezdôvodnému obohateniu neprišlo už samotným zakúpením daných vecí
resp. vynaložením finančných prostriedkov, ale až nevrátením týchto vecí po ukončení funkcie, z ktorej
mu vyplývalo oprávnenie tieto veci nakupovať a držať. Bezdôvodné obohatenie na strane odporcu, teda
vzniklo až vtedy, keď v deň nasledujúci po ukončení funkcie predsedu členskej samosprávy, nevrátil
zakúpené veci navrhovateľovi.

S poukazom na § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka v danom prípade, keďže odporca tvrdí, že
žiadna z daných vecí už neexistuje, nie je možné bezdôvodné obohatenie vydať v naturálnej podobe,
preto je odporca povinný poskytnúť zaň peňažnú náhradu. Výška peňažnej náhrady pritom musí
zodpovedať ekonomickej hodnote bezdôvodného obohatenia v čase jeho získania (napr. R1/1979).
Čas získania daného bezdôvodného obohatenia odporcom, ako je uvedené vyššie, je čas ukončenia
funkcie predsedu členskej samosprávy ku dňu 12.2.2000. Ak nasledujúci deň predmetné veci
navrhovateľovi nevydal, vzniklo tým na strane odporcu bezdôvodné obohatenie. Keďže ale vykonaným
dokazovaním bolo preukázané a odporcom nebolo vyvrátené, že odporca žiadnu z vecí vymenovaných
v zozname pri vykonávaní svojej funkcie predsedu členskej samosprávy v predmetnom bytovom dome
nepoužil, nemohlo tým dôjsť ani k ich opotrebeniu v prospech navrhovateľa. Preto bolo dôvodným
a zodpovedajúcim spravodlivému usporiadaniu vzťahu, pri výške peňažnej náhrady za bezdôvodné
obohatenie vychádzať z nadobúdacej ceny každej z týchto vecí a zo zaplatenej výšky poplatkov (poštové
ceniny, kolkové známky...).

Z vyššie uvedeného potom logicky vyplýva, že o vzniku bezdôvodného obohatenia sa mohol navrhovateľ
dozvedieť až po ukončení funkcie odporcu. Keďže oprávneným z bezdôvodného obohatenia v danom
prípade je právnická osoba, za okamih kedy sa právnická osoba dozvie o vzniku bezdôvodného
obohatenia v zmysle citovaného § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je potom potrebné považovať
okamih, kedy sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedela osoba oprávnená nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia za túto právnickú osobu uplatňovať. Všeobecne nepochybne platí, že takou
osobou je štatutárny orgán danej právnickej osoby. Keďže na strane navrhovateľa ide o právnickú osobu
- obchodnú spoločnosť vo forme družstva, v zmysle § 243 Obchodného zákonníka jej štatutárnym
orgánom je predstavenstvo a v zmysle § 239 Obchodného zákonníka jej najvyšším orgánom je
členská schôdza. Z toho potom vyplýva, že štatutárny orgán oprávnený nárok na vydanie predmetného
bezdôvodného obohatenia uplatniť sa o vzniku bezdôvodného obohatenia mohol dozvedieť najskôr až
dňa 12.2.2000, po odvolaní odporcu z funkcie členskou schôdzou. Preto ak navrhovateľ žalobou na
súde uplatnil daný nárok v istine doručením návrhu dňa 22.9.2000, došlo k uplatneniu jeho nároku
pred uplynutím zákonnej subjektívnej 2-ročnej premlčacej lehoty v zmysle citovaného § 107 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Nárok v rozsahu uplatnenom žalobou preto nie je premlčaný, ako to správne
uzavrel i prvostupňový súd. Námietka premlčania nároku vznesená odporcom v istine preto neobstojí.

Ako bolo skonštatované vyššie úrok z omeškania z uplatnenej istiny si navrhovateľ uplatnil až v priebehu
konania zmenou - rozšírením návrhu, ktorá bola doručená prvostupňovému súdu dňa 7.10.2002, ktorú
zmenu prvostupňový súd v ten istý deň uznesením i pripustil.

V zmysle § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v 3 rokoch...

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že na úroky sa vzťahuje všeobecná trojročná premlčacia
lehota. Pokiaľ si teda navrhovateľ nárok na úroky z omeškania uplatnil na súde dňa 7.9.2002, boli by
premlčané úroky až za obdobie spred 3 rokov spätne, teda pred 7.9.1999. Keďže navrhovateľ si žalobou
uplatňuje úroky odo dňa 22.9.2000, ani tento jeho nárok nie je premlčaný.

V priebehu prvostupňového konania si odporca opätovne uplatnil svoje práva voči navrhovateľovi
podaním, ktoré nazval vzájomným návrhom (č.l. 284 a nasl. spisu), kde sa domáhal jednak zaplatenia
sumy 15.625,- Sk s príslušenstvom, ktorá sa týkala sumy, ktorú bol odporca podľa jeho tvrdenia donútený
navrhovateľovi vrátiť, čím mu vznikla škoda. K tomu sa domáhal zaplatenia i 17,6% úroku z omeškania
z danej sumy za obdobie od 15.8.1999 do 1.1.2007 vyčísleného v sume 20.166,- Sk. Okrem toho sa
domáhal zaplatenia sumy 33.696,- Sk ako 17,6% ročného úroku z omeškania za obdobie od 21.11.2002
do 1.1.2007 zo sumy 46.696,50 Sk, ktorú zaplatil dňa 14.11.2002 v prospech navrhovateľa do súdneho



depozitu, rovnako z titulu škody, ďalej tiež 4.460,- Sk ako súdny poplatok za vklad do súdneho depozitu
a 1.864,- Sk ako súdny poplatok za odvolanie zo dňa 27.6.2005.

Keďže odporca si vzájomným návrhom uplatnil vyššiu sumu než akú uplatnil voči nemu žalobou
navrhovateľ, nebolo možné tento jeho vzájomný návrh doručený prvostupňovému súdu dňa 11.1.2007,
s poukazom na § 98 veta druhá O.s.p. posudzovať iba ako obranu proti návrhu, ale bolo potrebné toto
jeho podanie považovať za vzájomný návrh.

V priebehu konania na pojednávaní  prvostupňového súdu dňa 10.6.2009 odporca zobral svoj vzájomný
návrh v časti o zaplatenie 20.166, -Sk (17,6% úrok z omeškania zo sumy 15.625,- Sk od 15.8.1999 do
1.1.2007) a v časti 33.696,- Sk (17,6% úrok z omeškania za obdobie  od 21.11.2002 do 1.1.2007 zo
sumy 46.696,50 Sk vloženej do súdneho depozitu) späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Zotrval ale
na svojom vzájomnom návrhu v častiach o zaplatenie 15.625,- Sk s príslušenstvom, ktorou pred začatím
tohto konania odporca navrhovateľovi zaplatil, na sume 460,- Sk (súdny poplatok za vklad do depozitu)
a 1.864,- Sk (súdny poplatok za odvolanie v tomto konaní). Z dôvodu čiastočného späťvzatia odporcom,
ktoré je zachytené v zápisnici z pojednávania súdu, prvostupňový súd potom správne s použitím § 96
O.s.p. konanie v tejto časti vzájomného návrhu zastavil. Bolo preto dôvodným aby odvolací súd v tejto
časti ohľadne sumy 1.787,89 Eur napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny s použitím
§ 219 O.s.p. potvrdil.

Pokiaľ prvostupňový súd vo zvyšku vzájomný návrh odporcu ako nedôvodný zamietol i podľa
odvolacieho súdu postupoval správne.

Pod bodmi 4 a 5 vzájomného návrhu sa odporca domáhal od navrhovateľa zaplatenia sumy 460,- Sk,
ktorú zaplatil ako súdny poplatok za vklad do súdneho depozitu a sumy 1.864,- Sk, ktorú zaplatil ako
súdny poplatok za odvolanie v danom konaní.

V zmysle § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka od dlžníka) a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo iných skutočností v uvedených v zákone.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia Občiansky zákonník rozoznáva 4 vymenované dôvody
vzniku záväzkov. V danom prípade, ale nebolo ničím preukázané a napokon odporca to ani netvrdil,
že by nárok na zaplatenie sumy 15.625,-Sk, ktorú on predtým zaplatil navrhovateľovi z titulu náhrady
za časť nevrátených vecí zakúpených v čase výkonu funkcie predsedu bytovej samosprávy, ani sumy
460,-Sk a 1.864,- Sk, ktoré odporca zaplatil ako súdne poplatky, boli vznikli ako záväzok navrhovateľa z
niektorého zo zákonom prípustných dôvodov. Nárok na zaplatenie týchto súm nevznikol odporcovi voči
navrhovateľovi ani na základe žiadneho právneho úkonu, ani na základe zodpovednosti za škodu, ani
z titulu bezdôvodného obohatenia a ani zo žiadnej inej skutočnosti uvedenej v zákone.

Pokiaľ ide o sumu 15.625,- Sk, ktorú odporca zaplatil navrhovateľovi z titulu nevrátenia časti predmetov,
ktoré počas výkonu funkcie predsedu samosprávy zakúpil a po ukončení funkcie nevrátil, odporca
neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal, že by na strane navrhovateľa, čo sa týka tejto sumy,
vzniklo bezdôvodné obohatenie alebo na strane odporcu škoda v danej výške, prípadne iná pohľadávka
voči navrhovateľovi. Na zaplatenie tejto sumy teda navrhovateľ nemá žiaden právny dôvod, a preto bolo
dôvodným v tejto časti jeho vzájomný návrh ako nedôvodný a bezprávny zamietnuť.

Pokiaľ ide o zaplatenie súdnych poplatkov, ktorých sa odporca domáhal od navrhovateľa v rámci
vzájomného návrhu, ani v tomto prípade nebol nielen preukázaný, ale ani tvrdený žiadny právny
titul na základe, ktorého by takáto pohľadávka odporcu voči navrhovateľovi vznikla. Zaplatené súdne
poplatky patria v zmysle § 137 O.s.p. medzi trovy konania. Náhrada trov konania je pritom osobitným
inštitútom procesného práva upravená v § 142 a nasledujúcich O.s.p., o ktorej súd rozhoduje po
splnení zákonom stanovených podmienok. Keďže teda náhrada zaplateného súdneho poplatku ako
trov konania je výslovne upravená v špeciálnych ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku
upravujúcich občianske súdne konanie, je potom vylúčené aby sa uplatňovala mimo tohto konania (pri



sume 460,- Sk), alebo v rámci vzájomného návrhu v tomto konaní (pri sume 1.864,- Sk). Ani táto časť
vzájomného návrhu odporcu preto neobstojí. Bolo dôvodným jeho protinávrh i v tejto časti zamietnuť.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo
veci samej, teda v časti, ktorou bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.550,04 Eur s
príslušenstvom, v časti, ktorou bolo konanie v časti vzájomného návrhu v sume 1.787,89 Eur zastavené
i v časti, ktorou bol vo zvyšku vzájomný návrh odporcu zamietnutý, ako vo výroku vecne správny s
použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Preskúmavaný rozsudok ale nebolo možné potvrdiť v časti, ktorou súd rozhodol o náhrade trov konania:

Z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca navrhovateľa si podaním zo dňa 11.6.2009 doručeným
prvostupňovému súd dňa 12.6.2009 teda včas, v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku (v
súlade s § 151 ods. 1 O.s.p.), uplatnil náhradu trov konania podľa špecifikácie v celkovom rozsahu
302,99 Eur. Prvostupňový súd mu ale preskúmavaným rozsudkom priznal náhradu trov konania v sume
vyššej, celkovo 862,18 Eur, hoci i v časti o náhrade trov konania platí zásada, že súd nemôže prekročiť
návrh účastníkov a prisúdiť im viac než čoho sa domáhajú (§ 153 ods. 2 O.s.p.). Prvostupňový súd ale
tento svoj postup v preskúmavanom rozsudku nijako neodôvodnil. Z odôvodnenia tejto časti rozsudku
ani nevyplýva, akú sumu náhrady trov konania si navrhovateľ uplatnil, a preto nie je možné ani zistiť,
či súd akceptoval i predchádzajúce uplatnenia náhrady trov právnym zástupcom navrhovateľa a z čoho
teda vychádzal. Z odôvodnenia nie je možné vôbec zistiť, či súd priznal náhradu trov konania na právnom
zastúpení navrhovateľovi v plnom uplatnenom rozsahu, prípadne či niektorú časť uplatnenej náhrady
nepriznal a ak áno, z akých dôvodov. Okrem týchto pochybení prvostupňový súd v odôvodnení tejto
časti rozsudku neuviedol na základe akých ustanovení, ktorej právnej normy priznal trovy právneho
zastúpenia navrhovateľa, teda ani ktorú resp. ktoré vyhlášky o odmenách advokátov za právne služby
na danú vec aplikoval. A to napriek tomu, že predmetné konanie prebieha takmer 10 rokov pričom
v priebehu tohto obdobia sa menili nielen vyhlášky MS SR o odmenách a náhradách advokátov, ale
i tarifné odmeny za úkony právnej služby, rovnako ako i výška režijného paušálu. Prvostupňový súd
v odôvodnení neuvádza ani kedy, k akému dátumu boli jednotlivé úkony právnej služby poskytnuté a
režijné paušály priznané. Z tohto dôvodu je táto časť rozsudku prvostupňového súdu nepreskúmateľná.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal,
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
v zmysle citovaného § 157 ods. 2 O.s.p., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné
zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné
rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv
účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo
na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj
s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr.
rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.1.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a
dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy
rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na
každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c.
Grécko z 29.5.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.2.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane
vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy
a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd
vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného



práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia.“

Porovnajúc odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu v časti o náhrade trov konania s vyššie
citovaným ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. a jeho uvedeným výkladom je zrejmé, že prvostupňový
súd sa danými kritériami dôsledne neriadil. Z odôvodnenia rozhodnutia časti o náhrade trov konania
s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, nie je možné zistiť vyššie uvedené pre rozhodnutie v
tejto časti nevyhnuté a relevantné skutočnosti, v dôsledku čoho neodôvodnením rozhodnutia v súlade  s
procesným ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. došlo k porušeniu procesných práv účastníkov a k odňatiu
im možností konať pred súdom.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti o náhrade trov konania s použitím §
221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude, opätovne vyhodnotiť rozsah náhrady trov
konania navrhovateľa a opätovne o náhrade trov konania rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné
náležite v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo preskúmateľné, odôvodniť. V novom
rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.)

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18C/280/2000", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:407b6613-7e00-42fe-83e6-d538997e51c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/2014 z 9. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:407b6613-7e00-42fe-83e6-d538997e51c4"}, {"guid": "ussr:51550172-1983-4f09-abd0-181e788d4211", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 559/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 559/2012 z 7. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51550172-1983-4f09-abd0-181e788d4211"}]}