Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/129/2012 z 16. 9. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 16. septembra 2012, sp. zn. 23Co/129/2012, ECLI:SK:KSTT:2012:2102899651.1
Krajský súd Trnava | 23Co/129/2012 | ECLI:SK:KSTT:2012:2102899651.1 | 2012-09-16 | Rozsudok
Citované ustanovenia: § 7 ods. 3 zákona č. 32/1965 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/324ad38b-bd60-4cd2-a3ba-16941ca05ff5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2102899651.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/129/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2102899651
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2102899651.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčka senátu JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr.
Ivety Jankovičovej a JUDr. Andrey Dudášovej v právnej veci navrhovateľa Ing. J. R., nar. XX.X.XXXX,
bytom I. T., J. P. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Máriom Keletim, advokátom, Hnúšťa, Hlavná 36, proti
odporkyni Sociálnej poisťovni, so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta 8 - 10, o mimoriadne zvýšenie
náhrady škody titulom bolestného a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, o odvolaní navrhovateľa
a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 14. februára 2012 č. k. PN - 11 C/84/2002 -
347, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a vo výroku o trovách konania účastníkov p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o poplatkovej povinnosti a o trovách konania štátu  r u š í .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil odporkyni povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi 27 633,93 eur titulom bolestného a 44 513,04 eur titulom sťaženia spoločenského
uplatnenia, so splatnosťou do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol. O trovách
konania účastníkov rozhodol tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal a odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť súdny poplatok 3 605 eur a trovy štátu 630,80 eur, všetko so splatnosťou do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 6 ods. 1, § 4, § 6 ods. 2 a § 7 vyhlášky č. 32/1965 Zb. a tým,
že v danej veci ide o prípad hodný osobitného zreteľa, v ktorom môže súd odškodnenie za bolesť a
za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť nad sumu ustanovenú v § 7 ods. 1 a 2 cit.
vyhlášky. Vychádzal pritom zo skutočností o danosti podmienok mimoriadneho zvýšenia oboch nárokov
do výšky desať násobku základného bodového ohodnotenia. Pri určení výšky náhrady bolestného v
počte 1 447,50 bodov pri hodnote bodu 60 Sk predstavuje bolestné 86 850 Sk, t. j. 2 882,89 eur a desať
násobok 28 828,91 eur, od ktorého je potrebné odpočítať už zaplatených 36 000 Sk = 1 194,98 eur, t.
j. bolestné predstavuje 27 633,93 eur. Pri sťažení spoločenského uplatnenia je základné ohodnotenie
dané počtom bodov 2 235 pri hodnote bodu 60 Sk predstavuje 134 100 Sk, t. j. 4 451,30 eur a desať
násobok je 44 513,04 eur. Poukázal na to, že u navrhovateľa došlo k mnohopočetným zraneniam s
dlhodobou a komplikovanou liečbou opakovanými zákrokmi, rehabilitáciou, dočasným obmedzením,
resp. vyradením z bežného života a bolestivosťou zákrokov a pooperačných stavov. Z hľadiska
spoločenského uplatnenia v zmysle uvedeného prihliadol na takmer úplné vyradenie a skutočne zásadné
obmedzenie z hľadiska športového, spoločenského a pracovného života. Zohľadnil, že navrhovateľ
má trvalé následky, ktoré ho dlhodobo pred dosiahnutím dôchodkového veku z pracovných aktivít
vyradili a znemožnili mu aj v tomto smere nadväzovať pracovné a spoločenské kontakty, naviac sa



nemôže primerane veku ani venovať iným aktivitám a záujmom, ktorým sa do úrazu venoval. Trvalé
následky považoval závažnými, obmedzujúcimi navrhovateľa v bežnom spôsobe života. Nemožno však
priznať požadované tridsať násobné zvýšenie, nakoľko je neprimeraným, keďže navrhovateľ síce je
obmedzený, resp. vyradený z pracovných a iných aktivít, avšak je sebaobslužný, nevyžaduje opateru
inej osoby, je mobilný, dokáže sa o seba postarať a nejde o stav ohrozujúci bezprostredne jeho život.
Priznané mimoriadne zvýšenie s prihliadnutím na všetky uvedené okolnosti považoval primeraným
a postačujúcim bez ohľadu na priznaný invalidný dôchodok a rentu (namietané odporkyňou), ktoré
len nahrádzajú jeho pracovný príjem, nie však osobnostnú ujmu. Pri určení tohto zvýšenia prihliadol
z hľadiska duševných následkov aj na skutočnosť, že navrhovateľ nevyhľadal odbornú pomoc na
odstránenie týchto následkov. V danom prípade sa stotožnil s vyčíslením bolestného v počte bodov
723,75 priznaných dvojnásobne, teda 1 447,50 bodov, ktoré vyčíslenie nebolo spochybňované a  v tomto
smere nepovažoval za hospodárne vykonávať ďalšie dokazovanie. S prihliadnutím na opakovanosť
a množstvo zákrokov, najmä operačných, spojených s bolesťami, užívaním liekov proti bolesti a
v neposlednom rade niekoľkodňové bezvedomie navrhovateľa vyhodnotil neštandardnou liečbou. U
navrhovateľa došlo k mnohopočetným zraneniam, ktoré nebolo možné liečiť jedným zákrokom. Napriek
skutočnosti, že z hľadiska zranení ide o štandardný postup, prihliadol na množstvo zákrokom, ktorých
počtom sa bolestivosť stupňuje i tým, že išlo o rôzne časti tela. Ide pritom o dlhodobý proces, spojený
s rehabilitáciou, a s reoperáciou, naviac vedúci k trvalej invalidite. Pri vyčíslení sťaženia spoločenského
uplatnenia sa stotožnil so závermi znalca PhDr. R., ktorý bol v podstate potvrdený posudkom MUDr.
T.. Obaja znalci vec konzultovali s odborníkom z odboru psychiatria. Posudok znalca R. považoval pre
rozhodnutie vo veci za smerodatný, pretože objektívne zhodnotil závažný stav navrhovateľa a jeho
závery boli v podstate potvrdené ďalším posudkom. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo navýšené
vzhľadom na ďalšie zákroky o 375, resp. 460 bodov, teda spolu základný počet bodov bol 1 235.
Skutočnosť, že navrhovateľ je poberateľom invalidného dôchodku aj renty nepovažoval z hľadiska
straty zamestnania, resp. príjmu, rozhodujúcim. Strata jeho pracovnej aktivity považoval zohľadnenú
vo výške dôchodku v spojení s rentou, ktorá skutočnosť však z hľadiska spoločenského uplatnenia nie
je smerodatná. Ide len o finančné zabezpečenie navrhovateľa z dôvodov, ktoré sám nezapríčinil. Jeho
pracovné a spoločenské uplatnenie má význam nielen z hľadiska dosiahnutia príjmu, ale tiež spôsobu
života pred úrazom. Vychádzal z toho, že navrhovateľ sa aktívne pracovne zapájal a s tým nadväzoval
pracovné a spoločenské kontakty, ktoré v dôsledku úrazu stratil, keď dlhodobo bol hospitalizovaný,
liečený a nemohol sa zaradiť do bežného života vzhľadom na dané obmedzenia. Tieto okolnosti ho v
značnej miere z predtým zaužívaného spôsobu života vyradili. Z hľadiska jeho športového života nie
je rozhodujúcim, že sa nevenoval už športu aktívne, s prihliadnutím na jeho vek sa však zapájal do
aktivít, ktoré veku zodpovedali a určitým spôsobom tak naďalej v rámci svojich možností zotrvával v
primeraných športových aktivitách rekreačne. Okrem hokeja sa venoval turistike, príležitostne tancu,
teda spoločenským akciám. Nepochybne, ak do úrazu mal zaužívaný takýto spôsob života, jeho ďalšie
obmedzenia mali zásadný vplyv na jeho život. Za daného skutkového stavu dospel súd prvého stupňa
k záveru, že navrhovateľ bol prakticky vyradený z bežného zaužívaného spôsobu života, keď sa síce
len rekreačne, ale venoval športu, turistike, rôznym spoločenským aktivitám a v dôsledku úrazu bol
z týchto aktivít vrátane pracovného zaradenia vyradený. Jeho pracovné zaradenie považoval v rámci
spoločenského rebríčka na pomerne vysokej úrovni. Náhrada vo forme invalidného dôchodku a renty je
len finančnou náhradou, nie morálnou satisfakciou absolútnej zmeny života poškodeného vo všetkých
oblastiach vrátane rodinného a manželského života. Výrok o poplatkovej povinnosti odôvodnil § 2 ods.
2 zákona č. 71/1992 Zb. a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok určený z výšky priznaného
nároku, pretože navrhovateľ je od jeho platenia oslobodený. O trovách konania účastníkov rozhodol tak,
že úspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, pretože si ich náhradu v zákonnej lehote
neuplatnil a uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť trovy štátu titulom znalečného odôvodnil ustanovením
§ 148 ods. 1 O. s. p.

Proti rozsudku, výroku o prisúdení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a výroku o
poplatkovej povinnosti, podala odvolanie odporkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa vo veci
samej, v prisudzujúcom výroku, zmeniť a návrh zamietnuť. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvého
stupňa v danej veci nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý aj nesprávne právne posúdil. Vychádzala
pritom z toho, že v konaní neboli doposiaľ preukázané mimoriadne okolnosti, pre ktoré by bolo možné
zvýšiť bodové ohodnotenie bolestného nad limit uvádzaný vyhláškou č. 32/1965 Zb., nakoľko žiadny
súdny znalec v danej veci sa špeciálne k bolestnému navrhovateľa vo svojom znaleckom posudku
nevyjadril. Okrem uvedeného, základné odškodnenie 723,75 bodov bolo už posudzujúcim lekárom



zvýšené na dvojnásobok a hodnota bodu bola 30 Sk, podľa ktorej bol aj navrhovateľ vyplatený. Uvedené
vyplýva z toho, že hodnota bodu bola do 31.3.1999 30 Sk a keďže navrhovateľ utrpel pracovný úraz
27.3.1999 a k poškodeniu zdravia došlo pred 31.3.1999, mal byť odškodnený podľa dovtedajších
predpisov. Namietal spôsob výpočtu mimoriadneho zvýšenia bolestného, pretože súd mal vychádzať
len zo základného bodového hodnotenia 723,75 bodov a zohľadniť hodnotu bodu 30 Sk. Navrhovateľ,
hoci podľa znaleckého posudku vydaného PhDr. I. R., už v roku 2001 vedel, že trpí postkomočným
syndrómom a vážnymi duševnými poruchami, nevyhľadal pomoc psychológa a psychiatra, aby zmiernil
jeho psychické ťažkosti. Sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľ v zmysle § 193 vtedy platného
Zákonníka práce so zamestnávateľom neprerokoval a neuplatnil ho ani v Slovenskej poisťovni, a. s.
a ani v Sociálnej poisťovni, ktorá agendu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovných
úrazoch a chorobách z povolania prevzala. Pokiaľ by nárok na dobodovanie sťaženia spoločenského
uplatnenia vznikol po 1.1.2004, mala o týchto nárokoch rozhodovať Sociálna poisťovňa ako vecne
príslušná podľa zákona č. 461/2003 Z. z., a nie súd. Namietal, že súd prvého stupňa nevyriešil ani otázku
premlčania základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia a nevyriešil ani
otázku pasívnej legitimácie Sociálnej poisťovne v tomto spore. Namietal, že v zmysle zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov je Sociálna poisťovňa oslobodená od
súdnych poplatkov.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, výroku o zamietnutí návrhu, podal odvolanie navrhovateľ, ktorý
navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku v zmysle § 220 O. s. p. zmeniť a uložiť
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 133 539,13 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia
a 85 291,78 eur titulom bolestného so splatnosťou do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Namietal
nepresné konštatovanie súdu o jeho rozsiahlych pracovných a spoločenských aktivitách, a úplne inej
kvalite a spôsobe života pred úrazom. Navrhovateľ bol aj dlhodobo liečený, bol niekoľkokrát reoperovaný
a operovaný na ďalšie dôsledky vyvolané základným poškodením zdravia pri pracovnom úraze. Je
množstvo aktivít, z ktorých bol do značnej miery vyradený zo spôsobu života. Zdôraznil, že v podstatných
aktivitách bol úplne vyradený z možností ďalšieho uplatnenia. Keďže rozhodnutie súdu bolo vydané
s odstupom niekoľkých rokov od pracovného úrazu, bolo nepochybné, že po pracovnom úraze bol
úplne vyradený z pracovného života a pracovného uplatnenia. V čase pred úrazom pracoval ako riaditeľ
prevádzky odporcu DAEWOO Motor Slovakia v Banskej Bystrici. Predtým bol riaditeľom a zároveň
konateľom úspešnej spoločnosti DUVOKS, s. r. o., Kriváň a rovnako predtým bol vedúcim marketingu
v spoločnosti Cestné a stavebné mechanizmy, a. s., Tisovec. Z uvedeného vyplýva, že dlhodobo
pracoval na vedúcich manažérskych pozíciách a v pracovnom živote išlo o špičkového zamestnanca.
Už uvedeným, je daný základný rozdiel oproti hodnoteniu v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 30.9.1996 sp. zn. 3 Cdo/23/1996, na ktorý poukázal, ktorý považoval dvadsať násobok
základného počtu bodov sťaženia spoločenského uplatnenia za korektný z dôvodov, že v danom prípade
nešlo o vrcholového športovca, ani o kultúrne či spoločensky angažovanú osobu. Úplne vyradenie z
uplatnenia v pracovnom živote malo za následok úplne vyradenie z aktivít, ktoré sú spojené s prácou
vrcholového zamestnanca, ako sú pracovné a spoločenské aktivity a najmä ďalšie sebavzdelávanie
a sebarealizácia. Kvalita života navrhovateľa sa zmenila aj v osobnom, rodinnom a spoločenskom
uplatnení. Rovnako správne boli vyhodnotené aj nesmierne bolestivé zranenia, ktoré sú komplikované
následnými reoperáciami a množstvom súvisiacich operácií vyvolaných základným zraneniam. V čase
rozhodovania bolo zrejmé, že ide o stav trvalý, vrátane nadmernej bolestivosti, ktorú je možné tlmiť už
len farmakologicky.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku
o zamietnutí návrhu potvrdiť z dôvodu vecnej správnosti. Upozornil na skutočnosť, že súd v prípade
sťaženia spoločenského uplatnenia rozhodol vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, zahrnutie 375
eur a 460 eur základného hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, na ktoré vznikol nárok po
1.1.2004, keďže rozhodovať o dávkach úrazového poistenia môže len Sociálna poisťovňa ako vecne
príslušný. Súd mal po zániku žalovaného subjektu zastaviť konanie, nakoľko Sociálna poisťovňa nie je
právnym nástupcom žalovanej firmy DAEWOO Motor Slovakia, s. r. o.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenými osobami - účastníkmi konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom



predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v rozsahoch a dôvodoch odvolaní (§
212 ods. 1 O. s. p.), postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 písm. a/ O. s. p.)
a dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je vecne správny.

Predmetom konania je mimoriadne zvýšenie náhrady škody titulom bolestného a titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia.

Navrhovateľ si v návrhu doručenom súdu 16.11.2001 uplatnil náhradu škody titulom mimoriadne
zvýšenia náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, spolu vo výške 5 125 500
Sk. Návrh odôvodnil tým, že 27.3.1999 v rámci vykonávania pracovných povinností sa stal účastníkom
dopravnej nehody v obci Lovinobaňa. V snahe zabrániť stretu svojho vozidla s neznámym vozidlom
strhol vedenie motorového vozidla a narazil čelne do stromu. Podľa posudku o bolestnom utrpel
tieto zranenia : subtrochárnu zlomeninu pravej stehennej kosti, zlomeninu vonkajšieho kondylu tibiae
vpravo, zlomeninu jednostrannú lonovej a sedacej kosti, ťažký šokový stav, zlomeninu krížovej kosti,
zlomeninu priečneho výbežku, pomliaždenie brušnej steny, zlomeninu konz. článku malíčka ľavej ruky,
pomliaždenie oboch predkolení, pomliaždenie brušnej steny, pomliaždenie obličky vpravo, pomliaždenie
ľavého kolena, pomliaždenie ľavého stehna a reoperáciu pakĺbu pravej stehnovej kosti. Bolestné si
uplatnil vo výške 1 447,5 bodu pre pneumóniu embolizáciu do pľúc vo výške dvojnásobku zvýšeného zo
723,75 bodu. Uviedol, že v čase vzniku úrazu bol mužom stredného veku a ťažké zranenia ho obmedzili
v osobnom, pracovnom, športovom, kultúrnom a následkom pracovného úrazu sa stal plne invalidným.
Odporkyňa s návrhom nesúhlasila z dôvodov nepreukázania dôvod pre mimoriadne zvýšenie náhrady
škody v oboch nárokoch, bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu, že bolesti vytrpené
navrhovateľ nie sú mimoriadneho charakteru a navrhovateľ nie je značne obmedzený alebo vyradený
zo spôsobu života, ktorý viedol pred nehodou. Súd uznesením pripustil zmenu návrhu zvýšením, resp.
rozšírením tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 5 764 500 Sk.

Zo znaleckého posudku PhDr. I. R. z odboru psychológia vyplýva, že intelektová úroveň navrhovateľa je
v pásme nadpriemeru, jeho osobnosť introvertovaná, zúžená, s obmedzenou schopnosťou prežívania
pozitívnych emócií a s oploštenými citovými prejavmi, je emocionálne nestály, náladový, intolerantný
so sklonom k podráždenosti. Dominuje reaktívne podmienený depresívne-anxiózny syndróm s úsilím
o disimuláciu - zastrenie prejavov. Prítomný je fóbický strach z eventuálnej chyby iného účastníka
cestnej premávky. Medziľudská komunikácia je znížená vzhľadom na sklon k utiahnutosti. Zmeny sú
podmienené okolnosťami úrazu, s opakovanými bolestivými terapeutickými zákrokmi, rehabilitáciou a
trvalými následkami, s pocitom handicapovanosti vo vzťahu k okoliu a očakávaním ďalších zákrokov
s nejasnou perspektívou. Sťaženie spoločenského uplatnenia 17.10.2001 ohodnotil počtom bodov
1 400. Znalkyňa MUDr. O. T. z odboru psychológie v posudku z 11.7.2011 nespochybnila závery
predchádzajúceho posudku, v podstate ho doplnila o skutočnosť, že u navrhovateľa ide o subjektívne
prežívaný pokles pamäťových funkcií a situačné poruchy koncentrácie, ktoré sú skôr funkčné pri
zistenej úzkostnej a depresívnej symptomatológii. Zistila zvýšené výkyvy a sklon k depresívnej emotivite.
Neustále si premieta nespracovaný konflikt s problematickou akceptáciou zmenenej životnej roly.
Problematické je zvládanie v reálnych situáciách, prípadne zlyhávanie v záťažových situáciách. Zistila
sklon k hyperkompenzácii. Ide o primerane diferenecovanú osobnosť, flexibilnú, aktívnu, so širokým
spektrom pracovných a záujmových aktivít, sociálnych a interpersonálnych interesov. Zmeny psychiky
sú determinované okolnosťami prekonaného úrazu so zákrokmi a trvalými následkami.

Podľa rozhodnutia Okresného úradu v Rimavskej Sobote č. 2001/10772 sa navrhovateľ považuje za
občana s ťažkým zdravotným postihnutím v oblasti mobility a komisia Sociálnej poisťovne, pobočka
Rimavská Sobota ho uznala invalidným pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a neschopnosť
vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Z posudku Okresného úradu v Rimavskej Sobote, odboru
sociálnych vecí, posudkový útvar č. 2001/10772 z 26.4.2001 vyplýva, že navrhovateľ je považovaný
občanom s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 %.

Z posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo 6.4.2004 vypracovaného MUDr. Y. E., praktickým
lekárom pre dospelých, vyplýva počet bodov spolu 460 za  : 314b - porucha močenia stredne ťažkého



stupňa zhoršujúca sa 160 bodov, 394b - obmedzenie hybnosti pravého kolena 75 bodov (150 : 2), 395a
- kývavosť kolenného kĺbu vpravo 75 bodov (150 : 2), 388 - zhojenie stehennej kosti v os. úchylke i o st.
vo zaros. post. 50 bodov (100 : 2), 391a - obmedzenie hybnosti coxy vpravo 50 bodov (100 : 2), 302a
- obmedzenie hybnosti chrbtice 50 bodov (100 : 2).

Z lekárskej správy - nálezu z 13.10.1999 vyplýva, že MUDr. J. H., zástupca primára Nemocnice s
Poliklinikou Lučenec, obodoval bolestné navrhovateľa počtom bodov 543,75, ktoré zvýšil o položku
188d - reoperáciu pakĺbu pravej stehennej kosti o 180 bodov na 723,75 bodov, ktoré zvýšil z dôvodu
pneumónie embolizácie do pľúc na dvojnásobok na 1 447,50 bodu. Z lekárskej správy MUDr. Y. E.,
praktického lekára pre dospelých z 18.5.2004 vyplýva, že navrhovateľ po autonehode 27.3.1999 utrpel
polytraumu. Hospitalizácia po havárii si vyžiadala mesiac trvajúce ústavné ošetrovanie, operáciu a
riešenie stabilizácie vitálnych funkcií. V priebehu nasledujúcich dvoch rokov absolvoval tri reoperácie
osteosyntézy pri nehojacej sa subtrochanterickej zlomeniny pravej stehennej kosti a následnej extrakcie
osteosyntetického materiálu, pričom v septembri 1999 pri reoperácii prekonal subcesívnu embolizácciu
do pľúc. V objektívnom náleze na priame následky zranení spôsobených nehodou do dnešných
dní pretrváva obmedzenie pohyblivosti pravého kolena, zhojenie stehennej kosti v osovej úchylke,
obmedzenie pohyblivosti pravej coxy a obmedzenie pohyblivosti chrbtice. Chronické bolestivé stavy si
vyžadovali utišujúce prostriedky a navrhovateľovi boli pravidelne predpisované utišujúce lieky s tým, že
bolestivé stavy po takto rozsiahlych poškodeniach sú trvalého charakteru bez predpokladu zlepšenia.
Okrem ortopedických komplikácií, kde pri obmedzenej pohyblivosti pravej coxy so suptrektnou nekrózou
hlavy stehennej kosti vpravo, v prípade progresií zmien doporučil nutné operačné riešenie, má aj
urologické komplikácie s neustálou tendenciou zhoršovania. MUDr. E. konštatoval, že pacientov
zdravotný stav má priamy súvis s autonehodou a v súvislosti s vývojom pacientovho zdravotného stavu
za posledných päť rokov nie je do budúcnosti predpoklad na jeho zlepšenie, skôr zhoršenie. Doporučil
chôdzu s paličkou, šetrenie a vyvarovanie sa nadmernej záťaže a prudkých pohybov.

Zo správy Hokejového clubu Ormet Rimavská Sobota zo 6.10.2003 vyplýva, že navrhovateľ bol
zakladajúcim členom TJ Strojár ZŤS Rimavská Sobota v roku 1989, ktorá bola právnym predchodcom
uvedeného subjektu a zároveň bol jeho dlhoročným predsedom. Naďalej sa podieľal na činnosti
hokejového klubu, hlavne pri výchove mládeže a pri materiálnom a finančnom zabezpečení klubu.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že pred nehodou pracoval ako špičkový riadiaci pracovník v
pozícii výkonného riaditeľa predajného a servisného strediska, bol športovo aktívny a žil spoločenským
životom. Pred nehodou pracoval s hokejovou mládežou ako bývalý zakladateľ hokeja v Rimavskej
Sobote a bol trénerom prípravky. Po úraze už túto činnosť zanechal. Venoval sa rodine, vnučke, ktorú
učil lyžovať. Venoval sa aj turistike. Jeho manželka rada chodievala do spoločnosti, kde sa tancovalo,
nakoľko sa predtým aktívne venovala tancu. Po nehode trpela hlavne jeho rodina, nakoľko bol sedem
dní v bezvedomí, nasledovala operácia, päť týždňov musel ležať, pričom pobyt v nemocnici trval asi
dva mesiace. Potom mesiac trénoval a snažil sa naučiť pohybovať. Absolvoval kúpeľnú liečbu, po
ktorej sa mu však zdravotný stav znovu zhoršil a musel absolvovať ďalšiu operáciu, pričom došlo ku
komplikácii, nakoľko mal embóliu pľúc, v ktorom čase bol hospitalizovaný asi mesiac. Nasledovala ďalšia
operácia, kedy mu bola vykonaná rekonštrukcia a v roku 2002 následne ďalšia operácia, kedy mu vybrali
z nohy „železá“. V súčasnosti má poškodený bedrový kĺb, problémy s chodením a lekár mu povedal,
že pravdepodobne ho bude čakať ďalšia operácia. V súčasnosti už nemôže čakať zlepšenie fyzického
stavu. Nehoda zmenila jeho život. Žije iným spôsobom. Pripustil, že je trochu nervóznejší, čím hlavne
trpí jeho manželka. Pokiaľ po nehode ležal, museli mu dávať injekcie na utlmenie bolesti, ktoré musí
brať v podstate stále, nakoľko bolesti sa vyskytujú opätovne. Po nehode už nechodí s manželkou na
spoločenské akcie kde sa tancuje, nemôže lyžovať a nevenuje sa ani hokeju. Chodieval plávať, ale
potrebuje teplú vodu, viac ako 27 stupňov. Často sa prechádza, nakoľko prechádzky mu robia dobre.
Istý čas organizačne pomáhal ľuďom postihnutým sklerózou multiplex. V súčasnosti to však už nerobí,
pretože táto organizácia už nefunguje. Najťažšie sa vyrovnáva s jeho zdravotným stavom manželka,
pretože všetko je na nej, pracuje a musí sa starať o domácnosť aj oňho. V sexuálnom živote má
problémy. Má problémy s močením. Nepotrebuje stály dozor, dokáže sa o seba postarať. Dva roky po
nehode chodil s francúzskou barlou, rok s normálnou barlou a v súčasnosti chodí s paličkou. Na dolných
končatinách má viditeľné jazvy. Pravá noha je v stehne o 7 cm tenšia, pričom celá dolná polovica jeho
tela je zdegenerovaná, je slabšia. Po úraze chodil na rehabilitácie. V súčasnosti sa cviky naučil a cvičí



doma. Urológ konštatoval, že problémy s močením sú následkom úrazu. Vo výpovedi tiež uviedol, že
jeho zamestnanie bolo spojené s veľkou mobilitou. V súčasnosti už nie je schopný uvedené robiť. Ľudia
sa k nemu správajú inak ako predtým. V prvom roku po nehode sa chcel uzdraviť a vrátiť do práce.
Vzhľadom však na vývoj jeho zdravotného stavu, keďže je trvale invalidným si nevie predstaviť, že by
išiel robiť vrátnika. Podľa jeho predstavy, mala by to byť práca nezávislá na tom ako a kedy ju robí. Doma
má počítač, využíva čas na vzdelávanie cez internet. Uviedol, že počas prázdnin chodí s vnučkou na
prechádzky, na ihrisko, ale len počas prázdnin, pretože vnučka žije v P.. Dokáže šoférovať, ale nerád
si sadá za volant. Pokiaľ manželka nemôže a potrebuje sa dostať za lekárom, tak to urobí, ale nerád
šoféruje. O rekvalifikáciu sa nepokúšal.

Odporkyňa uviedla, že nepopiera negatívny výsledok úrazu na zdravotný stav a život navrhovateľa,
namietala len šesťdesiat násobné zvýšenie odškodnenia oproti jeho odškodneniu v zmysle vyhlášky.
Podľa odporkyne nešlo o špičkového pracovníka s poukazom na charakter jeho predchádzajúcej práce
pred úrazom. Pokiaľ ide o spoločenský život pripustila, že navrhovateľ je neschopný v súčasnosti
tancovať, ale čo sa týka ďalších ostatných aktivít spoločenského života, tie až do takej miery neutrpeli.
Poukázala aj na iné limity. Sám navrhovateľ uviedol, že by sa v podstate dokázal sám o seba postarať. Čo
sa týka rehabilitácie robí cvičenia sám. K otázke šoférovania a rekvalifikácie sa vyjadril sám navrhovateľ.
Navrhla vykonať vo veci nové znalecké dokazovanie za účelom posúdenia sťaženia spoločenského
uplatnenia vzhľadom na súčasný stav navrhovateľa.

Podľa § 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia bolesti a
sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením
na zdraví (ďalej len „poškodenie na zdraví“) sa odškodňujú jednorazovo.

Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. (ďalej len „vyhlášky“) odškodnenie za bolesť sa poskytuje za
bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa
zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané
povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na
zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následky“).
Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich
predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v
živote a spoločnosti.

Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo
základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Podľa odseku
2 suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na
dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre
uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito
predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom
živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža
alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.

Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
určuje sumou 30 Sk (od 1.4.1999 60 Sk) za jeden bod.

Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 120 000 Sk, z toho odškodnenie za bolesť
nesmie presiahnuť sumu 36 000 Sk.



Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a
za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Podľa čl. I vyhlášky bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví spôsobené
predo dňom začiatku účinnosti tejto vyhlášky, a pokiaľ ide o chorobu z povolania z takejto choroby, ktorá
bola zistená pred týmto dňom, sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky
náhrady škody na zdraví. Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na
to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení,
strastí a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom. Ide o nároky rýdzo osobnej povahy.
Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo
odstraňovaním jeho následkov a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe vyhlášky (§2 ods.
1); za bolesti sa považuje i sťaženie zdravotnej pohody, ako sú závažné psychické zmeny, poruchy
nervového ústrojenstva, stavy únavy, závraty alebo iné fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu
alebo bezvládnosti.

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia určená na základe počtu bodov stanoveného v
lekárskom posudku predstavuje jednorazové odškodnenie za nepriaznivé dôsledky pre životné úkony
poškodeného, pre uspokojovanie jeho osobných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho
spoločenských úloh. Výška konkrétneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia závisí od
ohodnotenia v lekárskom posudku, a tiež od toho, či a v akom rozsahu a s akými prejavmi došlo k
zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Pre správne určenie výšky tohto odškodnenia je nevyhnutné
najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom
škody, a aké predpoklady má po vzniku škodnej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov možno
potom vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia
sa v živote a v spoločnosti. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate
predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného,
pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh.

Zásady pre hodnotenie odškodnenia za bolesť sú uvedené v prílohe A. bod I. vyhlášky a sadzby pre
hodnotenie bolestného pri úrazoch v prílohe B. bod I. vyhlášky. Podľa prílohy A. bod. I. ods. 2 vyhlášky
lekár podávajúci posudok ohodnotí poškodenie na zdraví počtom bodov podľa ďalej ustanovených
sadzieb. Hodnotenie poškodenia na zdraví vykonané podľa odsekov 2 až 4 zvýši až o polovicu, ak a/
došlo k infekcii rany (s výnimkou tetanu); ohodnotenie možno zvýšiť len za to zranenie, ktorého doba
liečenia sa infekciou predĺžila, b/ poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečby, ako sú
opätovné transfúzie a infúzie, alebo pri liečbe nastali komplikácie, ako sú zápal žíl, preležaniny, zápal
pľúc a pod., c/ povaha zranenia si vyžiadala operačný výkon (príloha A. bod. I. ods. 6 vyhlášky). Pri
súbehu dôvodov pre zvýšenie uvedených v odseku 6 možno odškodnenie za bolesť zvýšiť najviac na
dvojnásobok základnej sadzby (príloha A. bod I. ods. 7 prvá veta vyhlášky).

Z uvedeného vyplýva, že lekár pri hodnotení poškodenia zdravia spôsobeného úrazom vychádza zo
základnej sadzby počtu bodov tak, ako sú stanovené pod písm. B. bod I. prílohy vyhlášky, a ak sú dané
dôvody uvedené v ods. 6 a 7 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť (príloha A. bod I. vyhlášky),
hodnotenie základnej sadzby zvýši. Výsledný takto stanovený počet bodov potom predstavuje základné
bodové ohodnotenie bolestného.

V danej veci bolestné v súvislosti s poškodením zdravia navrhovateľa, ktoré utrpel 27.3.1999 pri plnení
pracovných povinností, ohodnotil MUDr. J. H., zástupca primára ortopedického a traumatologického
oddelenia Nemocnice s poliklinikou Lučenec 13.10.1999 základnou sadzbou 723,75 bodov, ktoré pre
pneumóniu, embolizáciu do pľúc zvýšil na dvojnásobok 1 447,50 bodov; celkový základný počet bodov
stanovil na 1 447,50.



Podľa § 125 O. s. p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä
výsluch svedkov, znalecký posudok, zprávy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb,
listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 127 ods. 1 O. s. p.,  ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné
znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť,
aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný posudok.
Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom
znalca. Podľa odseku 2 znalecký posudok možno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu
alebo inej inštitúcii. Podľa odseku 4 namiesto posudku znalca možno použiť potvrdenie alebo odborné
vyjadrenie príslušného orgánu, o správnosti ktorých nemá súd pochybnosti.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd je povinný v prípade, ak jeho rozhodnutie závisí na posúdení
skutočností, na ktoré je treba odborných znalostí, ustanoví znalca na podanie znaleckého posudku alebo
si vyžiada potvrdenie alebo odborné vyjadrenie, poprípade použije už vydané a účastníkmi predložené
také potvrdenie alebo vyjadrenie. Pretože nejde o znalecký posudok, ale o odborné vyjadrenie, ide
vlastne o dôkaz listinou.

V danej veci preto odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa vychádzal z listinného dôkazu -
odborného vyjadrenia MUDr. J. H. o základnom počte bodov bolestného, o ktorého správnosti nemal
pochybnosti. Námietka odporkyne o tom, že v konaní nebola preukázanou výška bolestného neobstojí,
nakoľko nebola preukázanou znaleckým posudkom, ale odborným vyjadrením obsiahnutým v listinnom
dôkaze, o ktorého správnosti nemal súd pochybnosti.

Dôvodnou nebola ani námietka odporkyne o nesprávnom určení výšky náhrady za bolestné za jeden
bod, ktorá podľa jej názoru mala byť v zmysle § 7 ods. 1 vyhlášky v znení platnom v čase vzniku úrazu
určená sumou 30 Sk a nie 60 Sk.

V zmysle § 14a vyhlášky č. 19/1999 Z. z., ktorou sa mení vyhláška č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní
bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov, bola s účinnosťou od 1.
apríla 1999 novelizovaná vyhláška č. 32/1965 Zb. okrem iného tak, že výška náhrady za bolestné a
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod, pri odškodňovaní bolesti a
sťaženia spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred 1. aprílom 1999,
sa postupuje podľa doterajších predpisov. Uvedené ustanovenie možno vykladať dvojakým spôsobom,
a to jednak tak, že nároky na odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia sa riadia
vyhláškou č. 32/1965 Zb. v znení do 31. marca 1999, ak do tohto dátumu došlo k škodnej udalosti
(úrazu, či inému poškodeniu zdravia), pričom nie je rozhodujúce, kedy došlo k ustáleniu zdravotného
stavu umožňujúceho posúdiť bolestné a stav sťaženia spoločenského uplatnenia, a tiež tak, že uvedené
nároky sa riadia touto vyhláškou v znení do 31. marca 1999, ak do tohto dátumu došlo nielen k
škodnej udalosti, ale aj k takému ustáleniu zdravotného stavu poškodeného, ktorý umožňuje posúdiť
bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa názoru odvolacieho súdu za ústavne súladný
treba považovať výklad podľa druhej alternatívy. V prípade bolestného sa odškodnenie poskytuje za
bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov a v prípade
sťaženia spoločenského uplatnenia sa odškodnenie poskytuje, ak úraz má preukázateľne nepriaznivé
dôsledku pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb.
K bolestnému dochádza vznikom preukázania bolestí spôsobených poškodením na zdraví, jeho ďalším
liečením alebo odstraňovaním následkov. K sťaženiu spoločenského uplatnenia teda dochádza, ak
následkom úrazu alebo iného poškodenia na zdraví, prípadne zhoršením ich následkov, nastanú v
zdravotnom stave poškodeného také zmeny, ktoré majú preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre jeho
životné úkony. Či a aké zmeny v zdravotnom stave nastali, je možné zistiť, ak je možné považovať
zdravotný stav poškodeného za ustálený, teda v dobe, kedy je možné vykonať posúdenie. Bolestné a
sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká teda až v tejto dobe. Keďže neexistuje rozumný dôvod, pre
ktorý by výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia mala byť posudzovaná podľa vyhlášky



č. 32/1965 Zb. v znení platnom v čase, keď tieto nároky ešte nevznikli, treba pri ich určení vychádzať zo
znenia tohto predpisu v čase vzniku odškodňovaného bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.

V posudzovanom prípade k vzniku bolestného prišlo 13.10.1999, za účinnosti vyhlášky v znení, kedy
za jeden bod patrilo odškodnenie 60 Sk. Správne preto súd prvého stupňa vychádzal zo základného
bolestného 86 850 Sk = 2 882,89 eur a desaťnásobok 28 828,91 eur, od ktorej odpočítal navrhovateľovi
už zaplatených 36 000 Sk = 1 194,98 eur, bolestné predstavuje 27 633,93 eur.

V posudzovanom prípade k vzniku sťaženia spoločenského uplatnenia prišlo 24.9.2001, ktorá
skutočnosť vyplýva zo znaleckého posudku znalca PhDr. I. R., ktorý sťaženie spoločenského uplatnenia
navrhovateľa ohodnotil počtom bodov 1 400. Správne súd prvého stupňa nepoužil pre stanovenie
základného počtu bodov znalecký posudok MUDr. O. T., pretože znalkyňa stanovila počet bodov podľa
vyhlášky č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
účinnej od 1. augusta 2004. Oba znalecké posudky však dospeli k rovnakému záveru o poškodení
zdravia navrhovateľa spočívajúcom v nepriaznivých dôsledkoch pre jeho životné úkony : postkomočný
syndróm, vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy a vážne
duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických
činiteľov a tiesnivých situácií. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že
neskorší znalecký posudok v podstate potvrdil predchádzajúci v poškodení zdravia navrhovateľa v
preukázateľne nepriaznivých dôsledkov pre jeho životné úkony. Z odborného vyjadrenia MUDr. Y. E.,
praktického lekára pre dospelých zo 6.4.2004, vyplýva odborné vyjadrenie k sťaženiu spoločenského
uplatnenia navrhovateľa o počte bodov 460. Rovnako z posudku o sťažení spoločenského uplatnenia
vypracovaného pre Sociálnu poisťovňu MUDr. J. H. 19.6.2002 vyplýva počet bodov 375. Správne preto
súd prvého stupňa stanovil základnú výšku spoločenského uplatnenia počtom bodov 2 235 a náhradou
pri 60 Sk za jeden bod vo výške 134 100 Sk = 4 451,30 eur a desaťnásobok výškou 44 513,04 eur.

Pokiaľ ide o odôvodnenie desaťnásobného zvýšenia oboch nárokov náhrady škody, bolestného i
sťaženia spoločenského uplatnenia, odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvého stupňa stotožňuje a
v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie jeho rozsudku v tejto časti. V prípade nároku na bolestné
správne zohľadnil viac početnosť zranení a zákrokov navrhovateľa, najmä operačných, spojených s
bolesťami, užívaním liekov tlmiacich bolesti, niekoľkodňové bezvedomie, dlhodobý liečebný proces
spojený s rehabilitáciou a reoperáciou, navyše vedúce až k trvalej invalidite. V prípade nároku na
sťaženie spoločenského uplatnenia správne zohľadnil súd prvého stupňa stratu predchádzajúceho
spôsobu života navrhovateľa pred škodnou udalosťou v oblasti pracovnej, v ktorej bol navrhovateľ v
rámci spoločenského rebríčka na pomerne vysokej úrovni, v športovej oblasti, ktorému sa vzhľadom
k veku venoval už len rekreačne, v turistike a v spoločenských aktivitách, z ktorých bol vyradený
aj v dôsledku svojho vyradenia z pracovného postavenia. Rovnako bol obmedzený v rodinnom a
manželskom živote, keď správne zohľadnil skutočnosť, že navrhovateľ nie je odkázaný na pomoc inej
osoby v bežných činnostiach. Správne bral do úvahy aj nevyhľadanie odbornej pomoci na odstránenie
psychických následkov poškodenia zdravia. Podľa odvolacieho súdu niet dôvodu meniť závery súdu
prvého stupňa smerom zvýšením, nakoľko navrhovateľ ani v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s
ktorými by sa nebol už vysporiadal súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí.

Správne rozhodol aj o trovách konania v zmysle § 142 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého, aj keď mal účastník
vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v
pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo
od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom
priznaného plnenia. Navrhovateľovi, ktorý mal vo veci úspech len čiastočný, nepriznal náhradu trov
konania nakoľko v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. nepodal návrh na prisúdenie trov konania.

Nesprávne však rozhodol o poplatkovej povinnosti v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnom poplatku
a poplatku za výpis z registra trestov.



Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu
trov konania poplatníkovi.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. od poplatku sú oslobodení:

a) Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, 3aa) Slovenský
pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky, Národný
úrad práce a Sociálna poisťovňa a d) navrhovateľ v konaní o náhradu škody z pracovného
úrazu a choroby z povolania, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo
štátnozamestnaneckého pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru
alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia oslobodenie podľa
odsekov 1 a 2 sa vzťahuje aj na konanie o odvolaní, dovolaní, obnove konania a výkone rozhodnutia
alebo exekúcii.

V danom prípade je navrhovateľ personálne oslobodený od platenia súdnych poplatkov ale rovnako i
odporkyňa, preto jej nie je možné uložiť poplatkovú povinnosť, ktorým spôsobom nesprávne postupoval
súd prvého stupňa.

Podľa § 148 ods. 1 O. s. p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Rovnako aj v danom prípade sú obaja účastníci konania oslobodení od súdnych poplatkov, preto ani
jednému z nich nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy konania štátu.

Odvolací súd postupujúc podľa § 219 O. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
z dôvodu vecnej správnosti a vo výroku o trovách konania účastníkov a vo výrokoch o poplatkovej
povinnosti a o trovách konania štátu v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p., keďže vec nesprávne právne
vec posúdil, zrušil. Vzhľadom k tomu, že niet potreby rozhodnúť o poplatkovej povinnosti a o trovách
konania opätovne, vec mu v zrušených výrokoch v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia nevrátil
na ďalšie konanie.

Tento rozsudok bol prijatý senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.