Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/56/2012 z 5. 11. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 5. novembra 2012, sp. zn. 9Co/56/2012, ECLI:SK:KSTT:2012:2107208154.1 Krajský súd Trnava | 9Co/56/2012 | ECLI:SK:KSTT:2012:2107208154.1 | 2012-11-05 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spoluvlastníctvo Citované ustanovenia: OZ, § 132 ods. 1 OZ, § 137 ods. 1 OZ, § 137 ods. 2 OZ, § 143 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/891ba2eb-1e76-41e6-8ca3-51e1f1b7630d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2107208154.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/56/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107208154
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2107208154.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek
senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľky: V.
Z., bytom O. XXX, zastúpená advokátkou JUDr. Ruženou Bubenčíkovou, Trnava, Kollárova 8, proti
odporcovi: V. Z., bytom O. XXX, t.č. bytom Z., W. X, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Arendackým,
Bratislava, Čapkova 2, o určenie bezpodielového spoluvlastníctva, na odvolanie navrhovateľky proti
rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 28C/32/2007-208 zo dňa 19. septembra 2011 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej - v zamietajúcej časti - a v časti
povinnosti navrhovateľky zaplatiť trovy konania štátu p o t v r d z u j e .

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti povinnosti navrhovateľky zaplatiť trovy
konania odporcovi m e n í tak, že navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi trovy právneho
zastúpenia na účet právneho zástupcu JUDr. Petra Arendackého vo výške 1.346,18 eur do troch dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 77,29 eur
k rukám právneho zástupcu odporcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky a uložil jej povinnosť zaplatiť
trovy konania odporcu právnemu zástupcovi vo výške 1.521,57 eur, ďalej uložil navrhovateľke povinnosť
zaplatiť trovy konania štátu vo výške 300,26 eur do troch dní. Svoje rozhodnutie odôvodnil vykonaným
dokazovaním výsluchom účastníkov konania, znaleckými posudkami Ing. M. R. a Ing. arch. F. C., ďalej
výsluchom svedkov V. Z., R. O., V. M., I. U., S. Y. a M. Z.. Mal preukázané, že nehnuteľnosť súp.
č. XXX na parc. č. XXX/X obsahuje a spĺňa náležitosti iba jedného rodinného domu s prideleným
jedným súpisným číslom. Takýto výsledok bol u oboch znaleckých posudkov vypracovaných súdom
ustanovenými znalcami. Stavba rodinného domu pozostáva z prednej a zadnej časti, ktoré nie sú
prevádzkovo prepojené, každá časť má samostatný vstup, je dvojpodlažná a pozostáva zo suterénu a
prízemia. Rodinný dom má pridelené jedno súpisné číslo. Na predmetnú stavbu bolo vydané stavebné
povolenie Okresným národným výborom - odbor výstavby a územného plánovania v Trnave dňa
11.07.1978 a dňa 10.08.1982 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie. Súd mal jednoznačne preukázané,
že predmetná nehnuteľnosť tvorí jeden rodinný dom, návrh vo veci teda nie je dôvodný, nemá oporu vo
vykonaných dôkazoch, preto návrh zamietol. Navrhovateľke ako neúspešnej v konaní uložil zaplatiť trovy
konania a právneho zastupovania odporcu advokátom v celkovej výške 1.521,57 eur, ktoré pozostávali
z trov odporcu za vypracovanie dôkazu - znaleckého posudku vo výške 175,39 eur, z trov právneho
zastúpenia za úkony advokáta v zmysle advokátskej tarify a režijného paušálu, ako aj 20% DPH, ďalej
cestovné náhrady právneho zástupcu.



Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa včas podala odvolanie navrhovateľka. Súd prvého stupňa
nesprávne vec právne posúdil, nepoužil žiadne ustanovenie právnych predpisov, z ktorých pri
rozhodovaní vychádzal. V dôsledku toho bola navrhovateľke odňatá možnosť konať pred súdom. Súd
nerozhodoval o petite návrhu v zmysle jeho zmeny, ako bola pripustená uznesením zo dňa 17.07.2009.
Je nesporné, že účastníci konania na podklade stavebného povolenia spolu s V. Z. a V. Z., rodičmi
odporcu, stavali rodinný dom v O. na parc. č. XXX/X. V konaní bolo preukázané výsluchom účastníkov
konania, že ich úmyslom bolo zabezpečiť vlastné bývanie osobitne pre manželov Z. starších a osobitne
pre manželov Z. mladších. V zmysle tejto dohody najprv rodičia odporcu za pomoci účastníkov konania
postavili dom a následne začali stavať prednú časť domu, ktorú stavali pre manželov Z. mladších.
Po zrealizovaní obidvoch častí bolo vydané kolaudačné rozhodnutie. Z vykonaných dokazovaní bola
preukázaná opodstatnenosť návrhu navrhovateľky. Bolo preukázané, že úmyslom účastníkov konania
a manželov Z. starších bolo postaviť dva rodinné domy. V zmysle tohto rozhodnutia dali vypracovať
projektovú dokumentáciu a skutočné vyhotovenie nehnuteľností zodpovedá projektovej dokumentácii.
Po vyhotovení stavby bola využívaná stavba podľa úmyslu stavebníkov, manželia Z. starší financovali
svoju stavbu a manželia Z. mladší financovali tiež svoju stavbu. V katastri nehnuteľností je predmetný
dom č. súp. XXX zapísaný ako jedna nehnuteľnosť. Toto však nie je prekážkou tomu, aby súd určil,
že do BSM účastníkov konania patrí stavba domu na novovytvorenej parc. č. XXX/X. Navrhovateľka
poukázala na ustanovenie § 143 OZ. Súd prvého stupňa nesprávne rozhodol o náhrade trov konania
štátu, keďže navrhovateľka bola oslobodená od súdnych poplatkov a súd mal postupovať podľa § 148
ods. 1 O.s.p.

K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca. Odporca považuje odvolanie za účelové. Navrhovateľka
ignoruje právne relevantné dôkazy a svoje tvrdenie o dvoch domoch vyvodzuje iba z výpovedí svedkov.
Navrhovateľka vyjadrenia o prednej a zadnej časti domu spája s pojmami predný dom a zadný dom, čo
však nezodpovedá skutočnosti. Z posudkov, vypracovaných v konaní na žiadosť navrhovateľky, vyplýva,
že ide iba o jeden dom. Navrhovateľke a jej právnej zástupkyni boli znalecké posudky doručené a sú im
známe zákonné ustanovenia, na základe ktorých bolo možné konštatovať, že sa jedná iba o jeden dom.
Na skutočnosti, konštatovanej tromi znalcami z odboru stavebníctva, že sa jedná o jeden dom, nemôžu
nič zmeniť ani vyjadrenia svedkov o prednej a zadnej časti domu a ich domnienke, že sa jedná o dva
rodinné domy. Odporca navrhoval, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny a uložil navrhovateľke uhradiť trovy odvolacieho konania odporcovi vo výške 77,29 eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a 202 O.s.p.), preskúmal vec podľa ustan. § 212
ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia
pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 veta tretia z.č. 757/2004 Z.z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že
rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom
konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Navrhovateľka sa v konaní domáhala určenia, že do BSM navrhovateľky a odporcu patrí stavba podľa
geometrického plánu Ing. F., postavená na novovytvorenej parc. č. XXX/X. Podľa tvrdenia navrhovateľky
predmetný dom má charakter samostatnej nehnuteľnosti, ktorú účastníci konania postavili za trvania
manželstva z vlastných finančných prostriedkov a ktorá má preto celá patriť do ich bezpodielového
spoluvlastníctva. Podľa jej tvrdenia v rozpore s úmyslom účastníkov boli dve stavby postavené podľa
jedného stavebného rozhodnutia a skolaudované taktiež ako jeden rodinný dom.



Vytvorenie veci, teda aj zhotovenie nehnuteľnosti je samostatnou právnou skutočnosťou s
konštitutívnymi účinkami. Ak niekto zhotoví novú vec z vlastného materiálu, nadobudne k nej vlastnícke
právo v okamihu vytvorenia. V prípade zriadenia novej stavby sa nadobudnutie vlastníckeho práva k
nej zapíše záznamom do katastra nehnuteľností. Zápis do katastra sa vykoná na základe rozhodnutia
o pridelení súpisného čísla a má deklaratórny charakter. Ako vlastník stavby sa zapíše osoba uvedená
v rozhodnutí o pridelení súpisného čísla, pokiaľ sa nepreukáže opak.

V skúmanom prípade na základe zápisu do katastra nehnuteľností bol vytvorený právny stav, podľa
ktorého na parc. č. XXX/X v obci O., k.ú. O., evidovanej na LV č. XXX Správou katastra Trnava stojí
iba jedna nehnuteľnosť so súp. č. XXX - rodinný dom vo vlastníctve V. Z. a V. Z. BSM v podiele 2/4 a
vo vlastníctve V. Z., narodeného XX.XX.XXXX, v podiele 2/4. Podiel 2/4 pôvodne bol vo vlastníctve V.
Z. staršieho a V. Z. z titulu BSM.

Pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k domu alebo k inej stavbe postavenej spoločnou
činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda uzavretá medzi nimi o založení spoluvlastníckych
vzťahov. Táto dohoda nemusí byť písomná. Nie je ani potrebné, aby sa v nej účastníci vopred dohodli o
veľkosti spoluvlastníckych podielov pred dokončením stavby. Z obsahu dohody musí však byť zrejmé,
že účastníci chceli založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe napríklad s tým, že veľkosť podielov
bude závisieť od miery pričinenia sa jednotlivých účastníkov dohody na postavení stavby. Ak podiely
spoluvlastníkov neboli dohodnuté inak, sú rovnaké (rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR Rc 2Cz 13/82).

Navrhovateľka robí spornou skutočnosť, či stavebníci stavali predmetnú nehnuteľnosť ako jednu vec
s tým, že sa stanú rovnodielnymi podielovými spoluvlastníkmi, alebo oba manželské páry stavali
samostatne dve nehnuteľnosti s úmyslom, že nehnuteľnosť podľa geometrického plánu Ing. F.,
postavená na novovytvorenej parc. č. XXX/X, mala patriť účastníkom tohto konania a nehnuteľnosť
podľa geometrického plánu Ing. F. postavená na novovytvorenej parc. č. XXX/X mala patriť odporcovým
rodičom. Navrhovateľka teda tvrdí, že právny stav ohľadom nehnuteľnosti, ktorý je zapísaný v katastri,
je v rozpore so stavom skutkovým.

Na predmetnú stavbu bolo vydané stavebné povolenie ako na jeden rodinný dom, tak isto kolaudačné
rozhodnutie bolo vydané ako na jeden rodinný dom. Stavba bola postavená podľa projektovej
dokumentácie overenej v stavebnom konaní a ani v stavebnom povolení ani v kolaudačnom rozhodnutí
nie je uvedené, že sa povoľuje, resp. kolauduje stavba rodinného domu s dvomi bytmi. Rodinnému
domu bolo pridelené jediné súpisné číslo XXX. Z toho vyplýva i s poukazom na ustanovenia § 43b
ods. 3 a 4 stavebného zákona, že ide o jeden rodinný dom, ide o jednu stavbu. Keďže ide o jednu
stavbu, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, veľkosť podielov jednotlivých vlastníkov mala byť určená
dohodou spoluvlastníkov. Ak nebola žiadna dohoda má sa zato, že podiely jednotlivých spoluvlastníkov
sú rovnaké.

Zákon požaduje presnosť a určitosť výroku rozhodnutia, ktorému má ako podklad slúžiť petit návrhu
na začatie konania. V súdenom prípade sa navrhovateľka domáha, aby bol zmenený zápis v katastri
nehnuteľností. V takomto prípade teda rozhodnutie súdu by malo plniť funkciu tzv. vkladuschopnej listiny.
Z toho dôvodu musí spĺňať osobitné požiadavky uvedené v § 42 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon v znení noviel),
ktoré sa týkajú spôsobilosti zmluvy na zápis do katastra. Zmena petitu, ktorú žiadala navrhovateľka a súd
prvého stupňa takúto zmenu pripustil, takéto náležitosti nemá. Takto vyhotovený a vynesený rozsudok
s takýmto enunciátom by nebol vykonateľný a nemohol by byť zapísaný do katastra nehnuteľností. V
prípade nehnuteľností súd musí rešpektovať i stavebný zákon.

Navrhovateľka pôvodne žiadala zmenu výšky podielov jednotlivých podielových spoluvlastníkov. Keďže
petit návrhu zmenila a žiadala určiť, že nehnuteľnosť postavená na novovytvorenej parc. č. XXX/X patrí
do BSM účastníkov tohto konania, súd prvého stupňa sa správne zaoberal otázkou, či na parc. č. XXX/
X v obci O., k.ú. O., evidovanej na LV č. XXX Správou katastra Trnava stojí iba jedna nehnuteľnosť so
súp. č. XXX, alebo ide o dve nehnuteľnosti - dva rodinné domy.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti a v časti
povinnosti navrhovateľky zaplatiť trovy konania štátu ako vecne správny podľa ustan. § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.



S poukazom na ustan. § 219 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje
s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

V časti povinnosti navrhovateľky zaplatiť odporcovi náhradu trov konania odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil a odporcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej
pomoci, paušál, DPH a náhradu cestovného právneho zástupcu. Nepriznal mu náhradu za vyhotovenie
znaleckého posudku, keďže znalecké dokazovanie vykonáva súd a znalecký posudok predložený
účastníkom konania môže byť posudzovaný len ako listinný dôkaz.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustan. § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím
ustan. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania: jeden úkon
právnej pomoci 57 eur, 1krát paušál a 20% DPH.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.