{"guid": "756dd179-be5e-41c5-b924-422fda76b2f8:d832d294-93f4-454f-b4c0-105c2ab2e667", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2109010995.1", "spisova_znacka": "6To/37/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/37/2012 z 3. 10. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 3. októbra 2012, sp. zn. 6To/37/2012, ECLI:SK:KSTT:2012:2109010995.1", "identifikacne_cislo": "2109010995", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Juraj Šteffel", "sudca_id": 1288, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-steffel-1288", "datum_vydania": "2012-10-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 172 ods. 2 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-172"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d832d294-93f4-454f-b4c0-105c2ab2e667", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2109010995.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2109010995.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2109010995.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/37/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109010995
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2109010995.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Mariána
Jarábka a JUDr. Ivana Ilavského, v trestnej veci proti obžalovanému X. Q., stíhaného pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno a)
Trestného zákona o odvolaní krajského prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trnava sp.zn.
30T/50/2009 zo dňa 02.02.2012, na verejnom zasadnutí konanom dňa 04. októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie krajského prokurátora, sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava pod sp.zn. 30T/50/2009 zo dňa 2.2.2012 bol obžalovaný X. Q.
stíhaný pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2
písmeno a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom období a mieste si za účelom predaja ďalším osobám zadovážil guličku zabalenú
v alobale vloženú v mikroténovom sáčku s obsahom práškového materiálu s hmotnosťou 4122 mg,
ktorú prechovával u seba až do dňa 05.03.2009, kedy bol v čase o 19.00 hod. v M. na ul. R. F. pred
hotelom Nukleon kontrolovaný príslušníkmi PZ, kde obžalovaný X. Q. počas kontroly predmetnú guličku
vytiahol z pravého vrecka svojej bundy a pustil na zem, pričom pri následnej obhliadke miesta činu bol
tento predmet príslušníkmi polície zaistený a následnou kriminalistickou expertízou Kriminalistického a
expertízneho ústavu PZ v Bratislave bolo zistené, že obsahom predmetnej guličky zabalenej v alobale
je heroín s prímesou kofeínu a paracetamolu s hmotnosťou 4122 mg o koncentrácii účinnej látky 28,5
% hmotnostných diacetylmorfínu, obsahujúce 1175 mg absolútneho diacetylmorfínu, čo zodpovedá 59
až 118 obvykle jednorazovým dávkam omamnej látky v hodnote najmenej 587,64 €, pričom heroín je v
zmysle zákona č. 139/1998 Z. z., o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskorších predpisov zaradený do I. skupiny omamných látok s tým, že daného konania sa obžalovaný
Emil Horváth dopustil i napriek tomu, že bol za takýto čin odsúdený už v minulosti rozsudkom Okresného
súdu v Trnave sp. zn. 5T/121/2005 zo dňa 02.03.2006, právoplatným dňa 15.02.2007,
podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku oslobodený,  pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok,
pre ktorý bol obžalovaný stíhaný.

K vyhláseniu oslobodzujúceho rozsudku podľa dôvodov rozsudku súdu I. stupňa došlo aj s prihliadnutím
na právne závery, ktoré vo veci vyslovil krajský súd v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí. Úlohou
súdu I. stupňa po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie bolo predovšetkým preskúmanie, či vo veci
vykonávané prvotné úkony realizované príslušníkmi policajného zboru v zaradení kriminálnej polície,
resp. pohotovostného policajného útvaru, realizovali úkony tieto zákonným spôsobom. Konkrétne bolo
potrebné preveriť, či títo (príslušníci policajného zboru) pri sledovaní osoby podozrivej (obžalovaného
X. Q.) mali na takýto procesný postup súhlas príslušného orgánu. V konkrétnom prípade sa vyžadoval



súhlas príslušného prokurátora. Z doplneného dokazovania okresný súd zistil, že takýto súhlas na
sledovanie osoby v zmysle § 113 Trestného poriadku v konkrétnej veci vydaný nebol. Okresný súd teda
v súlade s názorom vysloveným v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení krajského súdu dospel k
záveru, že pri zabezpečovaní prvotných úkonov príslušníkmi policajného zboru v podobe sledovania
osoby podozrivej osoby a následného úkonu v podobe vykonávania osobnej prehliadky u obvineného,
v rámci ktorej došlo k zaisteniu alobalovej guličky, ako podozrivého predmetu, ktorý následne bol
podrobený expertíznemu skúmaniu kriminalistického a expertízneho ústavu, bol realizovaný nie zákonne
súladným spôsobom.

Za takéhoto stavu nebolo možné preto prihliadať ani na následné vykonávané úkony vo veci realizované
samotným vyšetrovateľom, keďže predchádzajúce prvotné úkony je potrebné vyhodnotiť ako procesne
nespôsobilé, a preto v konečnom dôsledku okresný súd dospel k záveru, že obžalovaného X. Q. je
potrebné oslobodiť a to v zmysle § 285 písmeno a/ Trestného poriadku.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie a to v zákonnej lehote krajský prokurátor, ktoré odvolanie
aj písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania sa nestotožňuje s rozsudkom súdu I. stupňa
oslobodzujúceho obžalovaného X. Q. v zmysle § 285 písmeno a/ Trestného poriadku z dôvodu, že sa
nestal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

K činnosti príslušníkov policajného zboru z oddelenia kriminálnej polície, resp. na veci zúčastnených
príslušníkov z oddelenia policajného pohotovostného útvaru odvolateľ uvádza, že ohľadne
obžalovaného X. Q. sa jednalo len o operatívnu informáciu vypovedajúcu o tom, že sa tento dopúšťa
drogovej trestnej činnosti. Súčasne mali mať príslušníci policajného zboru informáciu, že sa má dostaviť
pred hotel Nukleon v M., kde malo dôjsť k tomu, že bude odovzdávať drogy iným osobám. Príslušníci
policajného zboru teda v konkrétnom prípade len mienili preveriť oznámenie, či získaná operatívna
informácia sa zakladá na pravde.

Samotnú akciu riadil svedok R. V., ktorý potvrdil, že sa nachádzal v okolí domu obžalovaného a čakal
až tento vyjde z domu, následne ho potom určitý čas sledoval so svojim motorovým vozidlom. Keď sa
mu osoba podozrivá stratila z dohľadu informoval ďalších príslušníkov policajného zboru a to svedkov
C. J. a R. Y., ktorí stáli so služobným motorovým vozidlom na ulici F. pri nákupnom centre Olympia. Keď
títo zbadali, že obžalovaný svojim vozidlom ide okolo nich, pohli sa na miesto, kde obžalovaný svoje
vozidlo zaparkoval, kde pri hoteli Nukleon následne došlo k zadržaniu tohto (obžalovaného), ktorý v čase
vykonávania úkonu mal vyhodiť z vrecka guličku, ktorá následne bola zaistená tam nachádzajúcimi sa
príslušníkmi policajného zboru.

Odvolateľ má za to, že pri preverovaní operatívnej informácie u obžalovaného nebolo potrebné získať
informácie o jeho pohybe a činnosti tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 113 odsek 1 Trestného poriadku,
nakoľko o tom, kde sa bude obžalovaný pohybovať a akú činnosť bude vykonávať, príslušníci policajného
zboru už vedomosť na základe zistenej informácie mali. Podľa odvolateľa pritom príkaz na sledovanie
má časovo dlhodobejší charakter a jeho cieľom má byť získavanie informácie o pohybe a činnosti osoby,
alebo pohybe veci.

Vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, podľa názoru odvolateľa, sa však nejednalo o dlhodobejší
charakter sledovania osoby podozrivého, nakoľko išlo o bezprostredné overenie získanej informácie, a
preto nebolo ani potrebné zabezpečovať úkon sledovania cez príslušný súhlas v zmysle § 113 Trestného
poriadku.

Odvolateľ pritom súčasne akceptuje, že v prípade sledovania osôb a vecí ide o zásah štátnych orgánov
do práva na súkromie, ktoré je garantované Ústavou SR. Dôvodnosť vydania príkazu na sledovanie musí
byť založená na relevantnej a konkrétnej argumentácii, akými skutočnosťami boli naplnené zákonom
ustanovené podmienky na tak markantný zásah do práva na súkromie, akým sledovanie nepochybne
je. Bez existencie takéhoto odôvodnenia opierajúceho sa o konkrétne skutočnosti by bolo rozhodnutie
o vydanie príkazu svojvoľné.

Opätovne zdôraznil, že v konkrétnom prípade sa jednalo len o preverovanie operatívnej informácie,
ktoré (preverovanie) nepredstavovalo dostatočný argument, ktorý by poskytol oporu dôvodnosti vydania
príkazu na sledovanie v zmysle § 113 Trestného poriadku. Keďže teda neboli splnené podmienky na



postup podľa Trestného poriadku, je podľa názoru odvolateľa nanajvýš logické, že jediným možným
a zároveň zákonným postupom bol postup príslušníkov policajného zboru podľa zákona č. 171/1993
Z.z. o Policajnom zbore, kedy vykonali preverenie operatívnej informácie a to v rámci plnenia si úloh
policajného zboru, nakoľko v zmysle § 2 odsek 1 písmeno b/ zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore
odhaľovanie trestných činov a zisťovaných páchateľov patrí medzi úlohy policajného zboru.

Odvolateľ v ďalšej časti odvolania súčasne uvádza, že čo sa týka dôkazných prostriedkov a z toho
vyplývajúcich dôkazov zabezpečovaných orgánmi polície, pokiaľ je táto činnosť vykonaná a vykonávaná
v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy, nemôže byť súdnym rozhodnutím označený za nezákonný
(súd by tak nerešpektoval vôľu zákonodarcu vyjadrenú v právnej úprave). Podľa čl. 144 Ústavy SR sú
sudcovia pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom,
medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 odsek 2 a odsek 5 a zákonom (ako má správne znieť citácia ústavy).

Podľa čl. 144 odsek 2 Ústavy SR, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho
časť, alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému
zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 odsek 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na
začatie konania na základe čl. 125 odsek 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je
pre súd záväzný. Bolo na mieste, aby aj v tejto časti odvolateľ presne citoval konkrétny článok ústavy
podporujúci jeho odvolacie argumenty. Preto, ak súd považuje zásah do základných práv podľa zákona o
policajnom zbore, ktorý je aktuálne platný a účinný, za rozporný s ústavnými princípmi, bezpodmienečne
musí postupovať v zmysle vyššie označeného článku Ústavy SR.

Odvolateľ tiež zastáva názor, že zákon o policajnom zbore, ktorý upravuje časť trestného konania
a pôsobnosti iba jednej z častí orgánov činných v trestnom konaní je práve zákonom špeciálnym k
zákonu všeobecnému  - Trestnému poriadku, ktorý upravuje celé trestné konanie ako jeden celok s
úlohami všetkých orgánov činných v trestnom konaní. Aplikácia toho, ktorého zákona je tak priamo
závislá od vzniknutej situácie a existujúceho dôkazného stavu, (čo bolo aj skutočným úmyslom
zákonodarcu flexibilne reagovať na rôzne existujúce situácie v boji proti kriminalite). Zákonodarca tak
zakomponoval obdobné inštitúty vo viacerých právnych normách, rovnaké právne sily použiteľné za
rôzneho skutkového a právneho stavu s tým, že dôkazy zabezpečené v oboch konaniach sú pri dodržaní
príslušnej litery zákona zákonné.

V konečnom dôsledku odvolateľ (krajský prokurátor) navrhol, aby krajský súd podľa § 321 odsek
1 písmeno b/ Trestného poriadku zrušil odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu pod sp.zn.
30T/50/2009 zo dňa 2.2.2012 vo výroku o oslobodení obžalovaného X. Q. spod obžaloby a podľa § 322
odsek 1 Trestného poriadku vrátil vec príslušnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

Na podklade v zákone podanom a odôvodnenom odvolaní, odvolací súd podľa § 317 odsek 1 Trestného
poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, pokiaľ bol odvolaním napádaný, pričom dospel k
nasledovným záverom.

Podľa § 2 odsek 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Je nesporné (nepopiera to ani krajský prokurátor v odvolaní), že prvotné úkony vedúce  k vzneseniu
obvinenia v neskoršom štádiu obžalovanému X. Q. vykonávali príslušníci kriminálnej polície v priamej
súčinnosti s príslušníkmi policajného pohotovostného útvaru. Toto je zrejmé hlavne z výpovede svedka



R. V., ktorý ako príslušník kriminálnej polície priamo riadil akciu zameranú na podozrivého X. Q., ktorý
mal predávať v lokalite Prednádražie v M. heroín.

Z jeho výpovede (viď. č.l. 61 trestného spisu) je zrejmé, že akciu riadil on, nakoľko mal poznatky, že
X. Q. má predávať v lokalite Prednádražie heroín. Tento heroín mal predávať skoro každý deň. On sa
počas akcie pritom pohyboval na služobnom motorovom vozidle i pešo v blízkosti jeho prechodného
bydliska, jeho úlohou bolo sledovať kedy vyjde z domu a ktorým smerom pôjde. Z domu vyšiel (podozrivý
X. Q.) asi o 18.40 hod. až 18.50 hod., presný čas nevie, nasadol do svojho auta C. XX M. XXXH. a s
autom odišiel popred obytné bloky smerom na ulicu K. Y. a odtiaľ smeroval k ulici J. F., o čom informoval
hneď vysielačkou ostatných zúčastnených na akcii, vrátane zásahovky. Potom sa mu vozidlo stratilo z
dohľadu. Keď prišiel na ulicu J. F. už na parkovisku pred hotelom Nukleon bol X. Q. a už obmedzený
osobnej slobode, na mieste už bola zásahovka a ďalší kolegovia z OKP. On urobil ohliadku miesta
činu, nakoľko menovaný Q. vypustil z ruky alobalovú guličku o veľkosti orecha na zem. Následne mal
byť menovaný zásahovkou eskortovaný na útvar. V tomto kontexte napokon svedok vypovedal aj na
hlavnom pojednávaní viď. č.l. 561.

V súlade s výpoveďou svedka R. V. vypovedali počas prípravného konania, resp. neskoršieho hlavného
pojednávania aj ďalší na veci spolupracujúci príslušníci policajného zboru a to J. Y., R. J., P. T., M. V.,
M. N..

Z výpovede predovšetkým svedka R. V. je zrejmé, že pred samotným zásahom voči podozrivému
X. Q. disponovali operatívnou informáciou, že tento prakticky skoro každý deň predáva drogy v M.
na Prednádraží. Účelom a zmyslom vykonávanej policajnej akcie, podľa názoru odvolacieho súdu,
preto bolo jednoznačne získať dôkaz o tejto jeho protizákonnej činnosti a to práve pre účely trestného
stíhania. Nepochybné je aj to, že pred samotným zadržaním podozrivého X. Q. samotný svedok V. tohto
(podozrivého) sledoval, ktorú skutočnosť sám potvrdil až do momentu, keď sa mu stratil z dohľadu,
pričom následne informoval ďalších príslušníkov policajného zboru, ktorí s malým časovým odstupom
uvedenú podozrivú osobu v podobe X. Q. zadržali. Pri samotnom zadržaní mal tento (podozrivý X. Q.)
vyhodiť na zem guličku v alobale. Následne po zaistení uvedenej guličky bola táto podrobená skúmaniu
kriminalistického a expertízneho ústavu, ktorý zistil, že sa v nej nachádzal heroín s prímesou kofeínu a
paracetamolu s hmotnosťou 4122 mg o koncentrácii účinnej látky 28,5 % hmotnostných diacetylmorfínu,
obsahujúce 1175 mg absolútneho diacetylmorfínu, čo zodpovedá 59 až 118 obvykle jednorazovým
dávkam omamnej látky v hodnote najmenej 587,64 Eur, pričom heroín je v zmysle zákona č. 139/1998
Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený
do I. skupiny omamných látok.

Podľa § 113 odsek 1 Trestného poriadku sledovaním osoby a veci (ďalej len „sledovanie“) sa rozumie
získavania informácií o pohybe a činnosti osoby, alebo pohybe veci, ktoré sa vykonáva utajovaným
spôsobom; sledovanie možno vykonať v trestnom konaní o úmyselnom trestnom čine, ak možno
dôvodne predpokladať, že ním budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie.

Podľa § 113 odsek 2 Trestného poriadku príkaz na sledovanie vydáva písomne predseda senátu, pred
začatím trestného stíhania, alebo v prípravnom konaní prokurátor.

Podľa § 113 odsek 5 Trestného poriadku príkaz na sledovanie podľa odseku 2 sa môže vydať len na
základe písomnej žiadosti policajta, alebo príslušného orgánu policajného zboru a v konaní pred súdom
na písomnú žiadosť prokurátora. Žiadosť sa musí odôvodniť podozrením z konkrétnej trestnej činnosti a
tiež údajmi o osobách a veciach, ktoré majú byť sledované, ak sú tieto údaje známe. V príkaze sa musí
ustanoviť čas,  v ktorom sa bude sledovanie vykonávať a to najviac 6 mesiacov. Ten kto vydá príkaz
na sledovanie môže dobu sledovania písomne predĺžiť najviac o ďalších 6 mesiacov a to aj opakovane.
Ak sledovanie trvá dlhšie ako 12 mesiacov, príkaz na sledovanie pred začatím trestného stíhania a v
prípravnom konaní vydáva sudca pre prípravné konanie.

Podľa § 113 odsek 7 ak vec neznesenie odklad a písomný príkaz nemožno získať vopred, sledovanie
možno začať aj bez príkazu, ak nejde o prípady uvedené v odseku 4. Policajt alebo príslušný útvar
policajného zboru je však povinný bez meškania dodatočne požiadať o vydanie príkazu. Ak príkaz
nebude do 24 hodín vydaný, musí sa sledovanie skončiť a takto získané informácie nemožno použiť a
musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť.



Vzhľadom na skutočnosť, že príslušníci policajného zboru zasahovali, resp. mienili zasiahnuť voči
podozrivému X. Q. na základe už dovtedy známych operatívnych informácií v tom smere, že uvedená
osoba prakticky každý deň predáva drogy na určitom mieste (na Prednádraží v M.), mohli v rámci
zabezpečovania dôkazu postupovať len podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku a nie
podľa zákona o policajnom zbore. Podmienkou pre získavanie dôkazov pre účely trestného konania
však súčasne bolo, aby postup príslušníkov policajného zboru bol zákonne súladný s príslušnými
ustanoveniami Trestného poriadku. V tomto kontexte podľa názoru odvolacieho súdu príslušníci
policajného zboru a predovšetkým v osobe svedka R. V., ktorý celú akciu kriminálnej polície zameranú
proti podozrivému X. Q. riadil, je potrebné vyhodnotiť ako nesúladnú so zákonom, keďže tento, čo aj sám
priznáva, osobu podozrivú (X. Q.) sledoval až do doby, keď došlo k zadržaniu podozrivého. K samotnému
sledovaniu však nebol vydaný príslušný zákonný súhlas tak, ako to predpokladá ustanovenie § 113
odsek 1 Trestného poriadku.

V súvislosti s realizovanou akciou príslušníkov kriminálnej polície zrejme nie je možné ani dospieť k
záveru, že pri zásahu voči podozrivej osobe sa malo jednať o úkon, ktorý by nezniesol odklad, a teda
by nebolo možné písomný príkaz vopred získať, keďže je evidentné, že príslušníci policajného zboru
disponovali informáciami o podozrivom X. Q., a teda mali možnosť pred realizovaným úkonom voči
tomuto si riadne zabezpečiť príslušný súhlas prokurátora na sledovanie osoby a to v zmysle  § 113
odsek  1 Trestného poriadku.

Ďalšou podmienkou pre to, aby bolo možné zohľadňovať výsledky zabezpečené v rámci prvotných
úkonov bolo aj to, že budú tieto vykonávané vzhľadom na charakter trestnej činnosti majúcej sa
objasniť vyšetrovateľom. Pokiaľ však úkony prvotného charakteru mali byť zabezpečované príslušníkmi
policajného zboru v tejto funkcii nezaradených, nie je možné tieto akceptovať ako úkony vykonávané
zákonným spôsobom. Aj táto skutočnosť vo svojej podstate indikuje záver o procesnej nepoužiteľnosti
vykonávaných prvotných úkonov.

Či v konkrétnom prípade došlo k naplneniu obsahu sledovania osoby, alebo veci v zmysle ustanovenia
§ 113 odsek 1 Trestného poriadku, podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné primárne skúmať z
hľadiska obsahu vykonávaného zákroku a nie s ohľadom na časový interval jeho trvania. V tomto
kontexte odvolací súd má za to, že príslušníci policajného zboru a to predovšetkým v podobe veliteľa
zásahu svedka R. V. vo vzťahu k osobe podozrivého X. Q. vykonávali sledovanie osoby, napokon sám
svedok túto skutočnosť nepopiera. Bolo preto potrebné podľa názoru odvolacieho súdu zabezpečiť
na takýto úkon súhlas príslušného prokurátora, ktorý však zabezpečený nebol. Súčasne sa odvolací
súd nestotožňuje s argumentáciou odvolateľa namietajúceho skutočnosť, že v prípade vykonávaného
sledovania osoby alebo veci sa má jednať o úkon dlhodobejšieho charakteru. Zákonodarca v tomto
kontexte z hľadiska vymedzenia časových lehôt uvádza maximálnu lehotu do šiestich mesiacov s
prípadným predĺžením. V žiadnom prípade neuvádza lehotu minimálnu. Aj z toho pohľadu má odvolací
súd za to, že časové hľadisko pri posudzovaní vykonávaného úkonu v podobe jeho dĺžky nemá zásadne
relevantný charakter.

Takýto úkon (v podobe sledovania osoby a veci) je pritom potrebné považovať za zásadný zásah
do základných práv a slobôd občanov. Najväčšiu mieru legitimity vykonávaného takéhoto zásahu je
potrebné zabezpečovať a sledovať práve v kontexte vydávaných súhlasov orgánmi na to príslušnými (v
danom prípade príslušným prokurátorom). V alternatívnom (netrestnoprávnom) režime zväčša príslušná
garancia nie je do zákona zakomponovaná.

Argumentácia samotného odvolateľa v rámci posudzovania úkonu vykonávajúceho príslušníkmi
policajného zboru bezprostredne pred zaistením podozrivého je z pohľadu odvolacieho súdu
rozpoluplná, keď na jednej strane konštatuje, že príslušníci policajného zboru išli len preverovať im
známe operatívne informácie v tom smere, že podozrivá osoba X. Q. obchoduje s  drogami. Na strane
druhej v dôvodoch odvolania uvádza, že nebolo potrebné získavať informácie o jeho pohybe a činnosti
tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 113 odsek 1 Trestného poriadku, nakoľko o tom, kde sa bude
obžalovaný pohybovať a akú činnosť bude vykonávať, príslušníci policajného zboru už vedomosť na
základe zistenej operatívnej informácie mali.



Odvolacím súdom konštatovaný, procesne nepoužiteľný v trestnom konaní postup orgánov polície pri
zabezpečovaní prvotných úkonov vo vzťahu k podozrivému X. Q. viedli k záveru, že ani ďalšie hoc
aj vyšetrovateľom realizované úkony v podobe začatia trestného stíhania  a vznesenia obvinenia proti
tomuto (X. Q.), nemožno akceptovať ako dôkazy použiteľné, keďže boli získané z dôkazov procesne
nepoužiteľných. Správne preto podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd obžalovaného X. Q.
oslobodil spod obžaloby v zmysle § 285 písmeno a/ Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že
sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

K problematike zabezpečovania dôkazných prostriedkov orgánmi prípravného konania v priamom
kontexte s vecou preskúmavanou tunajším odvolacím súdom, tento (odvolací súd) poukazuje aj na
rozsudky Najvyššieho súdu SR a to pod sp.zn. 2Tdo/28/2012 zo dňa 26.6.2012 a 2Tdo/37/2011 zo
dňa 25.10.2011, v ktorých Najvyšší súd SR skonštatoval, že orgány prípravného konania v prípadoch,
ak dopredu disponovali informáciami o páchanej trestnej činnosti, pri zabezpečovaní dôkazov neboli
a nemohli postupovať podľa zákona o policajnom zbore, ale bolo potrebné, aby postupovali podľa
príslušných ustanovení Trestného poriadku, ktoré je normou všeobecnou a je normou, ktorá maximálnym
spôsobom garantuje aj ochranu základných práv a slobôd osôb v konkrétnych veciach stíhaných.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "30T/50/2009", "guid": "ab99bca9-c586-478e-b9d0-8fd48d3fe473:ac573a2a-5d1e-4801-a8ed-a471679a16fd", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "9126c772-bb70-4989-93f4-322c00f891be:34eb1f75-a6ff-4ecd-bffe-9f0808b3c04d", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2320011474.16", "spisova_znacka": "6To/138/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/138/2023 z 22. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-10-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2320011474.16"}, {"guid": "2ff1c618-10b3-4de2-bc22-56ad8c370496:4fa357ff-3440-4101-adc5-59c6b005b267", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2612010332.1", "spisova_znacka": "6To/106/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/106/2013 z 19. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2014-02-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2612010332.1"}, {"guid": "6bba9b27-1897-4ae7-bfb0-b1c304b159cc:68bfd881-4cb0-4e91-a147-555644b621ca", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2013:2612010332.2", "spisova_znacka": "6To/64/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/64/2013 z 17. 7. 2013", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2013-07-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2612010332.2"}]}