{"guid": "6ad4a5da-f274-4d79-af26-af2b8818ef7e:18fb249e-6676-457b-82ec-2be5281a2c86", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2109222641.1", "spisova_znacka": "10Co/212/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/212/2011 z 27. 11. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 27. novembra 2012, sp. zn. 10Co/212/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2109222641.1", "identifikacne_cislo": "2109222641", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2012-11-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-153.odsek-4", "nazov": "§ 153 ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-153.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-115.odsek-1", "nazov": "§ 115 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-115.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-115"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-123", "nazov": "§ 123 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-123", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-123"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-153", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-115", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-123", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/18fb249e-6676-457b-82ec-2be5281a2c86", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2109222641.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2109222641.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2109222641.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/212/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109222641
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2109222641.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: CETELEM SLOVENSKO, a. s., Bratislava, Panenská
7, zastúpenej advokátom: JUDr. Marek Czompoly, Bratislava, Ventúrska 16, proti žalovanému: X. W.,
nar. XX. H. XXXX, bytom O., T. XXXX/X, t. č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou: Mgr.
T. X., Okresný súd Piešťany, o zaplatenie 323,74 eur s príslušenstvom a iné, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Trnava z 20. mája 2010 č. k. 17C/33/2010-53 v znení dopĺňacieho rozsudku
tohto súdu zo 4. novembra 2011 č. k. 17C/33/2010-71 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalobkyne vo veci samej, kde došlo k vyhoveniu žalobe            o d m i e t a.

Rozsudok i dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej, v časti
určenia neplatnosti zmluvnej podmienky pre jej neprijateľnosť a v časti trov konania  r u š í  a vec mu
vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 266,81
eura s úrokom vo výške 23,40% ročne zo sumy 292,24 eura od 29. marca 2007 do 15. apríla 2007, zo
sumy 263,19 eura od 16. apríla 2007 do 15. mája 2007, zo sumy 233,95 eura od 16. mája 2007 do 31.
januára 2008 a úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 29,24 eura od 16. júna 2007 do 31.
januára 2008 a z rovnakých čiastkových súm  od 16. júla 2007 do 31. januára 2008, od 16. augusta 2007
do 31. januára 2008, od 16. septembra 2007 do 31. januára 2008, od 16. októbra 2007 do 31. januára
2008, od 16. novembra 2007 do 31. januára 2008, od 16. decembra 2007 do 31. januára 2008 a od 16.
januára 2008 do 31. dňa rovnakého mesiaca i roka ako aj zo sumy 233,95 eura od 1. februára 2008
do zaplatenia a zaplatiť žalobkyni  náhradu trov konania „titulom zaplateného súdneho poplatku v sume
19 eur a titulom trov právneho zastúpenia v sume 71,09 eur, ktoré sumy a náhradu trov konania titulom
zaplateného súdneho poplatku je povinný poukázať na účet navrhovateľa číslo XXXXXXXXXX/XXXX,
vedený v N. X. N.V. pod VS: XXXXXXXXXX a trovy právneho zastúpenia je povinný poukázať na účet
právneho zástupcu navrhovateľa číslo XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v O. X., a.s., pod VS: XXXXXXX,
v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku“. Vo zvyšku žalobu zamietol.
K vyššie uvedenej rekapitulácii spôsobu rozhodnutia sa už tu žiada podotknúť, že podoba výrokov
oboch tu posudzovaných rozsudkov súdu prvého stupňa bola poznačená nesprávnosťou v označovaní
účastníkov i podania začínajúceho konanie  (ktorými je v tzv. sporovom konaní, o aké ide aj v tejto veci,
vždy žalobca, resp. žalobkyňa alebo žalobča, žalovaný - tu tiež žalovaná alebo žalované a žaloba, v
tejto súv. por. najmä § 79 ods. 1 a § 90 O. s. p.  čiže Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. v
znení neskorších zmien a doplnení). Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanoveniami
§ 497, § 502 ods. 1, § 506 a § 300 Obchodného zákonníka (zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších
zmien a doplnení, ďalej len „Obch. z.“); § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v
znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O. z.“) a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Vecne
dôvodil, že účastníci uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru 29. marca 2007 (ďalej tiež len
„úverová zmluva“), na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 7.990



Sk s dohodnutou cenou úveru 820 Sk (teda spolu v sume 8.810 Sk), dohodli si splátky úveru a to 10
splátok po 881 Sk mesačne so splatnosťou prvej splátky 15. apríla 2007, pričom k splateniu úveru malo
dôjsť 15. januára 2008, bol dohodnutý úrok 23,4 % ročne a nakoľko žalovaný zaplatil iba 2 splátky úveru
(v sume 1.762 Sk), zostal dlžný žalobkyni sumu 7.048 Sk (v prepočte 233,95 eur). Žalobkyňa listom z
11. decembra 2007 odstúpila od úverovej zmluvy s tým, že dňom 31. januára 2008 sa stal splatným celý
dlh a takéto odstúpenie bolo žalovanému doručené 14. decembra 2007. Preto bolo možné (podľa súdu
prvého stupňa) zaviazať žalovaného iba na zaplatenie sumy 233,95 eur, dohodnutej zmluvnej pokuty
uplatnenej žalobkyňou v sume 32,86 eura (v zmysle všeobecných úverových podmienok) a dohodnutého
úroku vo výške 23,40% ročne z celkovej sumy úveru od jeho poskytnutia do zaplatenia prvej splátky,
z takejto sumy zníženej o sumu prvej splátky do zaplatenia tej druhej  a zo zvyšnej nezaplatenej sumy
(233,95 eur) počnúc dňom nasledujúcim po zaplatení druhej splátky do splatnosti celej dlžnej sumy (do
31. januára 2008). Žalobkyni priznal aj právo na úrok z omeškania, ale nie vo výške ako bol dohodnutý
v  úverovej zmluve (0,08% z dlžnej sumy za každý deň omeškania), keď mal za to, že je to neprijateľná
zmluvná podmienka, pretože tu ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere a preto úrok z omeškania možno
priznať iba do výšky stanovenej podľa § 517 ods. 2 O. z. a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. To
bol dôvod, pre ktorý úrok z omeškania žalobkyni bol priznaný iba vo výške 8,5% ročne z dlžných súm
jednotlivých splátok  (29,24 eura za jednotlivé mesiace od 16. júna 2007 do splatnosti celého dlhu 31.
januára 2008 a po takomto čase do zaplatenia z celej dlžnej sumy 233,95 eur) a vo zvyšku  došlo
k zamietnutiu žaloby žalobkyne (ako nedôvodnej). V časti o trovách konania potom rozhodnutie bolo
právne odôvodnené ust. § 142 ods. 3 O. s. p. a vecne úspešnosťou žalobkyne v spore a názorom o
potrebe priznania jej plnej náhrady trov konania z priznanej čiastky, pričom z trov právneho zastúpenia
71,09 eur patrilo za 2 právne úkony (prevzatie zastúpenia 7. júla 2008 a spísanie žaloby 26. septembra
2009) po 23,24 eur, k tomu 1 režijný paušál 6,31 eur a ďalší  6,95 eur, ako aj 19% DPH v sume 11,35 eur.

Dopĺňacím rozsudkom potom doplnil (súd prvého stupňa) napádaný rozsudok o výrok: “Súd určuje,
že zmluvná podmienka uvedená vo všeobecných  podmienkach navrhovateľa pre poskytnutie
spotrebiteľského úveru a to v časti V. - 5., ktorá sa týka oprávnenia navrhovateľa účtovať klientovi úroky z
omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej sumy za každý i začatý deň omeškania, je z dôvodu neprijateľnosti
podmienky neplatná.“ Právne toto svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 153 ods. 4, § 166 ods. 1 a 2 a §
372s O. s. p., vecne potom prakticky tým, čím zamietajúce rozhodnutie vo veci samej, teda že dojednanie
o výške úroku z omeškania v úverovej zmluve predstavovalo neprijateľnú spotrebiteľskú podmienku,
keďže tu ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere a úrok z omeškania možno priznať iba do výšky
stanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Rozhodnutie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky malo
byť aj vo výroku pôvodného rozsudku a ak sa tak nestalo, bol dôvod na doplnenie.

Už proti prvému rozsudku zhora (teda pred jeho doplnením) a to v celom rozsahu podala včas odvolanie
žalobkyňa s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mala za
to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a vec nesprávne právne posúdil. Dôvodila, že napriek dohodnutému splátkovému kalendáru žalovaný
neuhradil žalobkyni z dlžnej sumy nič, preto tvrdenie súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, že
boli uhradené dve splátky v sume 1.762 Sk nie je pravdivé a nemá oporu v tvrdeniach uvádzaných
žalobkyňou v žalobe, ani v predložených dôkazoch. Na výpise z úverového účtu žalovaného je síce 4.
decembra 2007 uvedená položka označená ako predčasná úhrada vo výške 56,93 eur (ktorá zrejme
viedla súd prvého stupňa k záveru o zaplatení časti dlžnej sumy v tejto výške), avšak táto položka
v skutočnosti v informačnom systéme žalobkyne označuje len predčasnú splatnosť istiny zo splátok
č. 9 a 10, ktorých splatnosť podľa pôvodne dohodnutého splátkového kalendára mala nastať až 15.
decembra 2007 a 15. januára 2008. Ona (žalobkyňa) v konaní predložila splátkový kalendár alebo tiež
plán amortizácie, z ktorého je zrejmé, aká časť tej - ktorej splátky pripadala na úhradu úrokov (stĺpec
úroky) a aká na úhradu istiny (stĺpec Amor). Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuhradil z dlžnej sumy nič,
žalobkyňa nesúhlasí s rozhodnutím súdu, ktorým nárok priznal len vo výške krátenej o domnelú úhradu
vo výške 56,93 eur a je toho názoru, že súd mal správne rozhodnúť v súlade so žalobným návrhom tak,
že jej mal priznať uplatnený nárok v celom rozsahu. Na úverovej zmluve uvedený údaj RPMN 23,4%
označuje ročnú priemernú mieru nákladov (ďalej RPMN) poskytnutého úveru a tento si súd zamenil
za dohodnutý úrok so sadzbou 23,4%. Nesúhlasila ani s tým, že súd ňou uplatnené zmluvné úroky z
omeškania vo výške 0,08% denne (29,2% ročne) posúdil ako neprijateľnú spotrebiteľskú podmienku
(čím vlastne ešte pred vydaním dopĺňacieho rozsudku aj tento napadla odvolaním) a na takomto základe
žalobe vyhovel len čiastočne. Účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obch. z., rešpektujúc



všetky špecifiká požadované zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov. Poukázala i na ust. § 261 ods. 3 písm. d/ a § 369 ods. 1 Obch. z. s tým, že podľa § 768f
Obch. z. ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15.
januárom 2009. Zo žaloby aj z listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný sa dostal do omeškania s
plnením peňažného záväzku už 1. februára 2008, tzn. pred 15. januárom 2009 a prvostupňový súd preto
pochybil, keď v otázke úrokov z omeškania rozhodoval podľa predpisov občianskeho práva (nakoľko mal
posudzovať predmetný úverový vzťah podľa uzavretej úverovej zmluvy a podľa príslušných ustanovení
Obch. z., lebo úverová zmluva je tzv. absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov daného
záväzkového vzťahu). Správne tak aj otázka prípustnej výšky úrokov z omeškania mala byť posúdená
podľa predpisov obchodného práva, pričom žalobkyňa je súčasne toho názoru, že aplikácia obmedzení
vyplývajúcich z ustanovenia § 369 Obch. z. neprichádza (vzhľadom na prechodné ustanovenia) do
úvahy. Dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,08% denne napokon podľa nej (žalobkyne) nie je v
rozpore s dobrými mravmi ani so zásadami poctivého obchodného styku, nepredstavuje ani neprijateľnú
podmienku a nie je zdrojom značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa s prihliadnutím k tomu, že v danom čase a mieste (vzniku úverového vzťahu)
išlo aj pre druh úveru, jeho výšku, dobu splatnosti a formu zabezpečenia o úrokovú sadzbu obvyklú a
primeranú, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa mal priznať žalobkyni príslušenstvo pohľadávky tak,
ako si ho uplatnila v žalobe.

Žalovaný odvolací návrh nepodal.

Odvolací súd prejednal vec (rozhodnutia oboma rozsudkami súdu prvého stupňa) podľa § 212 ods. 1
a ods. 2 písm. b/ O. s. p. v medziach odvolania žalobkyne (vecne však pre uvedené v ďalšej časti len
v účinne napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej, v časti o určení neplatnosti zmluvnej podmienky
z dôvodu jej neprijateľnosti a tiež v časti trov konania - majúcej povahu rozhodnutia závislého na
rozhodnutí vo veci samej) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania, pretože nešlo o žiaden
zo zákonom ustanovených prípadov potreby prejednania tejto veci na pojednávaní a ani o možnosť
rozhodnutia odvolacieho súdu s konečnou platnosťou s ohľadom na to, že súd prvého stupňa svojim
postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom.

Podľa čl. 48 ods. 2 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky (ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb.
v znení neskorších ústavných zákonov) každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. súd (odvolací - pozn. odvolacieho súdu) rozhodnutie (súdu prvého
stupňa) zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 115 ods. 1 O. s. p. ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na
prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je
potrebná.

Podľa § 123 O. s. p. účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré
sa vykonali.

Predovšetkým sa však (k naloženiu s odvolaním v pojednávanej veci ako s celkom procesne
akceptovateľným spôsobom) žiada uviesť, že pri spôsobe rozhodnutia súdu prvého stupňa napádaným
rozsudkom a dopĺňacím rozsudkom k nemu, teda pri kombinácii len čiastočného vyhovenia žalobe a jej
tzv. zvyškového zamietnutia bolo treba i v súlade s relevantnými závermi ustálenej rozhodovacej praxe
súdov v tomto smere uzavrieť, že žalobkyňa bola subjektívne oprávnená napadnúť (vlastným odvolaním)
výlučne rozhodnutie vo veci samej zamietajúce vo zvyšku žalobu, aj na tomto závislé rozhodnutie
o trovách konania a napokon i dopĺňacím rozsudkom bez návrhu konštatovanú neprijateľnosť (a
neplatnosť) zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, kým naopak len žalovanému by patrilo
obdobné oprávnenie vo vzťahu k tej časti rozhodnutia vo veci samej, ktorou došlo k čiastočnému



vyhoveniu žalobe (pominúc tu i jeho oprávnenie spochybniť správnosť rozhodnutia o trovách konania).
Je to tak preto, že napriek nepopierateľnému formálnemu oprávneniu každého účastníka súdneho
konania napadnúť rozsudok súdu prvého stupňa odvolaním (tu por. § 201 O. s. p.) účastník konania
takéto objektívne existujúce oprávnenie stráca v tej časti, v ktorej v konaní zaznamenal procesný úspech.
Ak teda účastníkovi obracajúcemu sa s určitou požiadavkou na súd (žalobkyňa) je (z pohľadu zachovania
skôr existujúcich práv a povinností) na prospech každé rozhodnutie, ktorým sa žalobe vyhovelo a
rovnako je to (pokiaľ ide o vec samu) v prípade žalovaného a rozhodnutia, ktorým sa naopak žaloba
zamietla; nemôže byť namieste iný záver, než ten, že žalobkyňa nemá subjektívne oprávnenie napadnúť
rozsudok v časti vyhovujúcej žalobe.

Ak sa ale týmto žalobkyňa v prejednávanej veci neriadila a špecifickej procesnej situácii neprispôsobila
ako vymedzenie rozsahu napadnutia už pôvodného rozsudku odvolaním, tak ani odvolací návrh
(návrh na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu), jediným možným výsledkom takéhoto počínania bolo
čiastočné odmietnutie odvolania (v časti dotknutej nedostatkom subjektívneho oprávnenia účastníčky
konania účinne napadnúť prvostupňové rozhodnutie).

To bol dôvod, pre ktorý odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. rozhodol spôsobom podávajúcim
sa z prvej vety výroku tohto jeho uznesenia.

V časti rozhodnutia dopĺňacím rozsudkom súd prvého stupňa nerešpektovaním zákonnej úpravy platnej
a účinnej v čase jeho rozhodovania spôsobil, že v tejto časti (dotknutej už odvolaním subjektívne naň
oprávnenej žalobkyne) nebolo rozhodnuté vo veci samej po zachovaní postupu predpísaného zákonom,
teda i za stavu rešpektovania procesných práv účastníkov konania priznaných im základným predpisom
občianskeho procesného práva (Občianskym súdnym poriadkom) a práve táto vada zakladajúca postup
súdu odnímajúci účastníkom reálnu možnosť konať pred súdom musela viesť k zrušeniu rozsudku a
vráteniu veci (v príslušnej časti) súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Právna úprava v čase rozhodovania súdu prvého stupňa totiž ustanovovala v tzv. sporovom konaní
(akým bolo a i naďalej je tiež to v prejednávanej veci) bezvýhradné pravidlo práva účastníkov
konania na verejný proces v prvom stupni súdov, teda práva zahŕňajúceho okrem práva na verejné
vyhlásenie rozsudku (rozhodnutia vo veci samej) a povinnosti súdu tak urobiť (§ 156 ods. 4 O. s. p. v
príslušnom znení) aj právo účastníka byť v dostatočnom časovom predstihu predvolaný na pojednávanie
majúce bezprostredne predchádzať vyhláseniu rozsudku a právo vyjadriť sa aj pred takýmto (ďalším)
rozhodnutím (o veci) k prípadným návrhom na dôkazy a ku všetkým vykonaným dôkazom.

Tieto práva však v prejednávanej veci (pred rozhodnutím dopĺňacím rozsudkom) rešpektované neboli,
resp. pre opak niet v spise podkladu, keďže súd prvého stupňa dopĺňací rozsudok datovaný 4. novembra
2011 (o určení neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti) prijal bezprostredne po
vrátení mu veci odvolacím súdom s príslušnými pokynmi (po dôjdení listu krajského súdu z 11. októbra
2011 č. k. 10Co/329/2010-68 spolu so spisom okresnému súdu 18. októbra 2011) tak, že spis hneď za
listom odvolacieho súdu zhora obsahuje úpravu sudkyne pre vyššieho súdneho úradníka na prípravu
návrhu takého rozsudku a na ďalšom liste už prvopis písomného vyhotovenia dopĺňacieho rozsudku
bez toho, žeby spis v ktorejkoľvek jeho časti obsahoval či už pokyn na predvolanie účastníkov na
príslušné pojednávanie, alebo zápisnicu o pojednávaní skončenom vyhlásením dopĺňacieho rozsudku
(takže nešlo o čo oprieť ani prípadný záver, že tu k vyhláseniu rozsudku nepochybne sa týkajúceho veci
samej aj došlo).

Práve takýmto pochybením (tu bez ohľadu na to, že otázka riešená výrokom dopĺňacieho rozsudku
mala správne predchádzať tzv. zvyškovému zamietnutiu žaloby alebo byť s týmto vyriešená najneskôr
súbežne) však súd prvého stupňa privodil praktickú nemožnosť rozhodnutia odvolacieho súdu aj tam,
kde došlo v prvom stupni k zamietnutiu žaloby inak, než zrušením rozsudku súdu prvého stupňa a
vrátením mu veci na ďalšie konanie.



Je to totiž práve pomer otázok 1. konštatovania neprijateľnosti (a neplatnosti) zmluvnej podmienky a 2.
vyporiadania sa so žalobou spôsobom vyznievajúcim v neprospech procesného súpera spotrebiteľa (a
to prípadne i len sčasti, ako v tejto konkrétnej veci) ako otázky predbežnej a následnej (práve vo vyššie
uvedenom poradí a nie naopak, tu opäť bez ohľadu na možnosť, že obdobne ako v prejednávanej veci
dôjde k zaneseniu rozhodnutia o prvej a teda predbežnej otázke až do rozhodnutia vydaného neskôr),
ktorý znemožňuje, aby mohlo samostatne obstáť rozhodnutie o otázke následnej, ak takýto výsledok
konania nie je možný u tej predbežnej (čo apriori v tzv. opačnom garde logicky vylúčené byť nemusí).

V účinne napadnutej zamietajúcej časti potom bolo namieste súhlasiť i s tou námietkou z odvolania
žalobkyne, že súd prvého stupňa si pred rozhodnutím napádaným rozsudkom neobstaral dostatok
skutkových zistení spôsobilých podložiť ním zvolené rozhodnutie. Odvolací súd je v tejto súvislosti toho
názoru, že pokiaľ tu boli pochybnosti o zaplatení 2 splátok (ktoré súd prvého stupňa v rozpore so
žalobným návrhom i neskoršou argumentáciou z odvolania ustálil ako zaplatené), bolo potrebné tieto
odstrániť, resp. sa o to aspoň pokúsiť doplnením dokazovania.

Je pritom už priam notoricky známym a takto aj ustáleným záverom rozhodovacej praxe tunajšieho
odvolacieho súdu (bez potreby na ňom čokoľvek meniť aj v tejto konkrétnej veci), že vada konania
vymedzená vo vyššie citovanom ustanovení § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.  (a inak tiež ďalšia vada
podľa písmena g/ rovnakého ustanovenia spočívajúca v rozhodnutí vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom) je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na
spravodlivý proces, čiže práva zaručovaného v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky
okrem príslušných procesných predpisov aj článkom 46 a nasledujúcimi Ústavy Slovenskej republiky
a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). I judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz
Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T.
c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91), Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12.
mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006
sp. zn. 4 Cdo 171/2005) za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považujú tiež nedostatok
riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Ak potom požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej
republiky vymedzuje ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. (podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd
uvedie, čoho sa navrhovateľ - tu rozumej žalobkyňa domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci
vyjadril odporca - tu žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil;
pričom dbá aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé); korektným a i ústavne konformným
výkladom takejto úpravy treba dospieť k záveru, že s príslušnými požiadavkami je v rozpore nielen
úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. tiež existencia extrémneho
nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo
skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia
bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Hoci zaiste nemožno
trvať na povinnosti súdu vyporiadať sa s absolútne každým (často i právne celkom bezvýznamným)
argumentom účastníka konania (tu por. napr. II. ÚS 251/04 či III. ÚS 209/04), ak naopak zaznie argument
nepostrádajúci relevanciu, vyžaduje sa špecifická odpoveď (v rámci odôvodnenia súdneho rozhodnutia)
práve na takýto argument (tu napokon por. i II. ÚS 410/06).

Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa náležite vyporiada i so špecifickými
námietkami účastníka); porušením uvedeného práva účastníka konania na jednej strane a povinnosti
súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o konkrétnych príčinách
rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť účinne skutkovo aj právne argumentovať
proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych
alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá sama osebe nielen



dôvod odvolania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom
predpokladaným takýmto ustanovením.

Pretože práve vo vzťahu k otázke zaplatenia žalobkyňou sporovaných splátok chýbala špecifická
argumentácia dostatočne spoľahlivo podporujúca názor súdu a vo zvyšku zamietajúcom žalobu sa
musel prejaviť následok nemožnosti rozhodnutia pred riadnym ustálením neprijateľnosti príslušnej
zmluvnej podmienky, nad rámec čiastočného odmietnutia odvolania tak odvolaciemu súdu neostávalo
iné, než podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. pôvodný rozsudok v účinne napadnutej časti zrušiť (čo
sa týkalo aj časti rozhodnutia dopĺňacím rozsudkom) a podľa odseku 2 tu zmieneného ustanovenia
vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (samozrejme s nemožnosťou zaujímania v konaní
postihnutom takouto vadou i stanoviska k opodstatnenosti spôsobu rozhodnutia vyplývajúceho z takto
zrušeného rozhodnutia). Takáto nutnosť tu  napokon bola i u rozhodnutia o trovách konania, ktoré
pre jeho závislosť od výsledku konania vo veci samostatne obstáť taktiež nemohlo (pre vynútenie si
nedostatkami priblíženými zhora pokračovania v konaní je totiž jeho celkový výsledok t. č. ešte neistý).

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak v ďalšom konaní bude riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 226 O. s. p. viazaný, v potrebnom rozsahu zopakovať, resp. i v dôsledku námietok uplatnených
odvolaním v už naznačenom smere tiež doplniť dokazovanie, vykonať aj pokus o zistenie pobytu
žalovaného prostredníctvom blízkych príbuzných a zopakovať dopyt na centrálnu evidenciu väzňov
(vzhľadom na existenciu príkazu na zatknutie na č. l. 25 spisu) a podľa výsledku zvoliť ďalší postup,
podľa § 132 O. s. p. náležite zhodnotiť výsledky celého konania a až potom opätovne rozhodnúť o veci
(v časti, v ktorej táto ostala predmetom konania vrátane časti vymykajúcej sa dispozičnému princípu,
ak tu bude záujem opäť ustáliť neprijateľnosť a neplatnosť zmluvnej podmienky), o trovách konania a
podľa § 224 ods. 3 O. s. p. tiež o trovách tohto odvolacieho konania.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/33/2010", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 1430, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414"}], "citovane_v": [{"guid": "4eb95ee6-b452-41f3-b8f5-3c894821bbe6:e35b26fd-8923-4523-90ca-c234e4480ae5", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5112210319.2", "spisova_znacka": "9Co/111/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/111/2017 z 7. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-06-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5112210319.2"}]}