Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/25/2012 z 27. 9. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 27. septembra 2012, sp. zn. 23Co/25/2012, ECLI:SK:KSTT:2012:2110226783.2 Krajský súd Trnava | 23Co/25/2012 | ECLI:SK:KSTT:2012:2110226783.2 | 2012-09-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-153.odsek-3 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8b1e81f1-8b92-4cf4-8c30-3881ab9ec142 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2110226783.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/25/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110226783
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2110226783.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO, a.s., Panenská 7,
Bratislava, IČO: 35 787 783, zast. JUDr. Marek Czompoly, advokátom, Ventúrska 16, Bratislava, proti
odporcovi: M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, A. K., o zaplatenie 1.413,86 eur s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Trnave č. k. 16C/16/2011 - 145 zo dňa 18.
októbra 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia žalovanej čiastky titulom
neuhradenia zostatku revolvingového úveru. Určil, že zmluvné podmienky dohodnuté v článku III. - 3.1.
časť B, bod 4 - 3. v Zmluve o poskytnutí úveru zo dňa 22.07.2002 sú neprijateľné a neplatné. Rozhodol,
že odporcovi sa nepriznáva náhrada trov konania.

Prvostupňový súd vo svojom odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že bolo dokázané, že účastníci
uzavreli 22.07.2001 Zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty podľa § 497 a
nasl. Obch. zák., zák. č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch. Na základe zmluvy vydal navrhovateľ
odporcovi úverovú kartu a poskytol mu úverový rámec vo výške 20.000,- Sk. Podľa čl. III.-3.-1. VÚP
a časti B/ úverovej zmluvy sa zaviazal odporca spláca úver mesačne vo výške 5% z poskytnutého
úverového rámca a navrhovateľ mal túto úhradu použiť na dohodnuté náklady spojené s úverom, a
to úrokov, poplatkov a príslušnej časti istiny. Takisto podľa bodu III.-3.-5. je navrhovateľ oprávnený
účtovať klientovi úrok podľa platnej úrokovej sadzby navrhovateľa, a to každý deň podľa výšky zostatku
na úverovom účte klienta. V prípade omeškania podľa bodu IV-3. VÚP bola dohodnutá zmluvná
pokuta vo výške 8% každej splátky a náhradu nákladov spojených s vymáhaním. Podľa čl. III.-5.-2.
je navrhovateľ oprávnený odstúpiť od úverovej zmluvy za dohodnutých podmienok. Odporca čerpal
peňažné prostriedky za obdobie od 24.07.2002 do 23.03.2007 celkovo vo výške 4.838,62 eur, suma
financovaná predajcovi bola vo výške 822,82 eur. Za obdobie od 09.08.2002 do 01.04.2009 uhradil
odporca celkom čiastku 6.817,87 eur. Žalobca sa domáha plnenia zo zmluvy podľa bodu III.-3.-1.VÚP
je dlžník, teda odporca, úver riadne a včas splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške
5% poskytnutého úverového rámca. Navrhovateľ, teda veriteľ, použije splátku na úhradu dohodnutých
nákladov, a to úrokov, poplatkov a až potom príslušnej časti úverovej istiny. Skutočnosť, že odporca
čerpal úver a tento splácal, nebola sporná, ale spornou sa stala výška úverového rámca a tiež dohodnuté
sankcie pre prípad porušenia zmluvy. Prvostupňový súd poukázal, že pokiaľ by vyhovel žalobe o
zaplatenie zmluvnej pokuty a neprimeraných úrokov z omeškania, nielenže by poručil zákon, princípy
súkromného práva, ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva
v Európskej únii. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej
záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok, vyplýva to z čl. 6 smernice
Rady 93/13/EHS zo dňa 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a s



účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné
podmienky do Občianskeho zákonníka. Potom poukázal prvostupňový súd na ust. § 53 ods. 1, 4 písm.
k) a ods. 5 O.z. a § 53b ods. 1, § 53c O.z. s tým, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej
náhrady škody je aj sankciou. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných
zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. Platí
to aj pre zmluvnú pokutu, úroky, ktoré žalobca žiada od spotrebiteľov plniť vždy v nezmenenej výške
bez ohľadu na to, aký čas zostáva do zaplatenia celej pohľadávky. Zmluvná pokuta má však aj iný, a
to nežiaduci rozmer. Táto neprimerane ukracuje spotrebiteľa. Výška dohodnutých úrokov, sankcia za
omeškanie a zmluvná pokuta neprimerane prevyšujú výšku poskytnutého úveru. Navrhovateľ poskytol
odporcovi úver vo výške 20.000,- Sk, neskôr navýšený na čerpanie prostriedkov vo výške 4.838,62
eur, v prospech navrhovateľa uhradil 6.817,87 eur. Súd prihliadal na ostatné zmluvné podmienky, na
povahu služby, okolnosti zmluvy. V rozpore so zákonmi je postup navrhovateľa, keď z uhrádzaných
splátok pokrýval najskôr náklady, úroky a potom časť istiny. Tým došlo k navýšeniu úveru podľa jeho
výpočtov vzhľadom na úhrady neprimeraných úrokov a zmluvnej pokuty. V podstate nie je zrejmé, z čoho
pozostáva žalovaná čiastka, ktorá nemala byť uhradená. Vyčíslenie nároku nie je zrejmé a zrozumiteľné.
Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a
bolo by v rozpore s cieľom smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil
a druhý nie. Do pozornosti dal súd Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008
č. 2007/2495, keď odôvodňoval, že obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa
procesného poriadku nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Poukázal aj na rozhodnutia -
rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero
C-240/98 i spojené prípady C-240/98 až C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu
proti nekalej podmienke a cieľ čl. 6 smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby spotrebiteľ sám bol povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. Súd nevidel riešenie len v čiastočnej neplatnosti
zmluvnej pokuty, ale aj problematické nastaviť výšku zmluvnej pokuty, úrokov, aby plnila význam pre
dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty a úrokov by
naviac nieslo riziko, že žalobcu by neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by
bola len sporadicky zmluvná pokuta zmoderovaná a predsa len by zostala a neprimerane by regulovala
vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov. Aj tento význam má oprávnenie súdu podľa § 153 ods. 3, 4
O.s.p., ktoré umožňuje súdu aj bez návrhu rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej
formulárovej zmluve. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo navrhovateľovi právo na plnenie a
odporcovi povinnosť plniť. Súd preto návrh zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Poukázal
na to, že prvostupňový súd v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj mal za to, že vec je nesprávne právne posúdená.
Žalobca sa domáhal voči žalovanému k zaplateniu 1.413,86 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 1.359,03 eur od 01.01.2010 do zaplatenia a súčasne žiadal náhradu trov konania.
Domáhal sa nároku titulom neuhradených záväzkov žalovaného z uzavretej zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru a vydaní úverovej karty z 22.07.2002. Na základe tejto zmluvy vydal žalobca
žalovanému úverovú kartu a poskytol mu úverový rámec vo výške 20.000,- Sk. Žalovaný vyčerpal z
úverového rámca od 24.07.2002 do 23.03.2007 sumu v celkovej výške 5.661,44 eur tak, že sumu 822,82
eur čerpal platbami na vybraných obchodných miestach, sumu 4.838,62 eur čerpal výbermi v hotovosti z
bankomatov podľa predloženého potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov a sumu 133,85 eur
predstavujú poplatky za výbery v hotovosti z bankomatov, ktoré žalobca účtoval žalovanému v súvislosti
s bodom III.-3.-8. VÚP. Žalovaný poskytovaný úver riadne a včas nesplácal. Žalovaný uhradil žalobcovi
na splátkach úveru len časť dlžnej sumy vo výške 6.817,87 eur podľa predloženého potvrdenia o prijatých
splátkach, ktorú sumu použil v súlade s čl. III.-3.-1. VÚP na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa
zmluvy o úvere, prípadne podľa sadzobníka poplatkov platného v deň čerpania úroku poistného a splátku
príslušnej časti úverovej istiny. V dôsledku neplnenia dohodnutých podmienok zo strany žalovaného
žalobca odstúpil od zmluvy čiastočne, a to 24.11.2009. Odstúpenie bolo doručené 26.11.2009 a dňa
31.12.2009 odstúpenie nadobudlo účinnosť a dlh žalovaného sa stal splatným v celom rozsahu. Dlh k
18.11.2009 bol v celkovej výške 1.413,86 eur, ktorá suma pozostáva z dlžných mesačných splátok úveru
364 eur, zo zvyšku dlžnej úverovej istiny nezahrnutej v dlžných mesačných splátkach vo výške 995,03
eur a z dlžných zmluvných poplatkov a pokút za omeškanie vo výške 53,83 eur. Žalobcom udávaná
výška dlžnej sumy plne korešponduje so zostatkom na úverom účte žalovaného podľa predloženého
výpisu z úverového účtu žalovaného. Okrem toho sa domáhal žalobca aj zaplatenia úrokov z omeškania



vo výške 9% ročne zo sumy 1.359,03 eur od 01.01.2010 do zaplatenia. Súd prvého stupňa dospel k
záveru, že žalovaný poskytnutý úver uhradil v celom rozsahu a že pokiaľ by sa vyhovelo žalobe v časti
zmluvných pokút a neprimeraných úrokov z omeškania, nielenže by poručil zákon a princípy súkromného
práva, ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v EÚ. Ďalej
súd uvádzal, že za podmienok, za akých sa dohaduje zmluvná pokuta v štandardizovaných zmluvách,
poškodzujú spotrebiteľa, keďže výška dohodnutých úrokov, sankcia za omeškanie a zmluvná pokuta
neprimerane prevyšujú výšku poskytnutého úveru. Ďalej dospel k záveru, že v rozpore so zákonom
je aj postup žalobcu, keď z uhrádzaných splátok pokrýval najskôr náklady, úroky a potom časť istiny.
Súd z prepočtov žalobcu nemal za preukázané z čoho pozostávala čiastka, ktorá nebola uhradená a
vyčíslenie nároku nebolo zrejmé a zrozumiteľné. Na záver z neplatenej zmluvnej pokuty súd poukázal
na to, že nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť, keďže bolo preukázané,
že žalovaný pohľadávku, ktorá nebola v rozpore so zákonom uhradil. Odvolateľ však s takýmto názorom
súdu prvého stupňa a s posúdením veci nesúhlasí. Poukázal, že podľa bodu III.-2.-6. VÚP Cetelem
je oprávnený zmeniť maximálny úverový rámec na základe opätovného vyhodnotenia klienta. Podľa
bodu III.-3.-1. VÚP časť B) úverovej zmluvy je klient povinný riadne a včas splácať úver, a to formou
dohodnutých pravidelných mesačných splátok vo výške min. 5% z poskytnutého úverového rámca,
splatných vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca. Na základe týchto skutočností bol žalovanému zvýšený
úverový rámec na 829,80 eur, čo je 25.000 eur, kedy výška mesačnej splátky predstavovala sumu 41,49
eur a následne 40.000,- Sk/1.327,76 eur s mesačnou splátkou vo výške 66,39 eur. Pri prechode na
euro výška úverového rámca bola pri zohľadnení anulácie omeškaných splátok vo výške 46,47 eur a 44
eur zo dňa 31.03.2009 znížená na 1.040 eur, čomu zodpovedá predpis mesačnej splátky vo výške 52
eur na výpise z úverového účtu od 10.04.2009. Žalovaný s takto zvýšeného úverového rámca vyčerpal
peňažné prostriedky v celkovej výške 5.795,29 eur. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu, že oprávnenie
žalobcu v čl. V.-3. VÚP požadovať od klienta žalovaného - v prípade porušenia jeho povinnosti splácať
poskytnutý úver riadne a včas zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej splátky, s úhradou ktorej sa
dostal do omeškania, poplatok za vstup do vymáhania, resp. poplatok za čerpanie v hotovosti, súd s
poukazom na ust. § 53 ods. 1 O.z. považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je s poukazom
na ust. § 53 ods. 4 O.z. v znení účinnom do 31.12.2007 neplatná ako celok. Podľa názoru žalobcu
to nebola výška neprimeraná a žalovaný mal možnosť sa s nimi oboznámiť priamo v úverovej zmluve
vo VÚP sadzobníka poplatkov, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy. Žalobca namietal
neurčitý a nezrozumiteľný výrok súdu, ktorým určil, že zmluvné podmienky dohodnuté v čl. III.-3.1. časť
B), bod 4.-3. v Zmluve o poskytnutí z 22.07.2002 sú neprijateľné a neplatné, keď čl. III.-3.1 žiadnu
časť B) neobsahuje, rovnako tak prvá veta čl. III.-3.-1. úverovej zmluvy upravuje len výšku a platnosť
mesačnej splátky úveru, pričom nie je zrejmé, prečo by tieto podmienky mali byť neprijateľné. Z výroku
určujúceho neprijateľnosť podmienky nie je zrejmé, ktoré konkrétne podmienky upravené v jednotlivých
článkoch úverovej zmluvy, ktorými sa súd pri rozhodovaní zaoberal by mali byť neprijateľné, čo žalobcovi
znemožňuje preskúmanie rozhodnutia v tejto časti. K pripomienke, že žalobca nebol oprávnený zarátať
uhradené splátky najprv na poplatky, úroky až potom na istinu, poukázal v odvolaní na ust. § 330 ods.
1 Obch. zák. pri plnení peňažného záväzku, keď sa započíta plnenie najprv na úroky a potom na istinu,
ak dlžník neurčí inak. Spôsob započítania čiastočných úhrad bol zmluvnými stranami dohodnutý v bode
III.-3.-1. VÚP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Ak súd udáva, že vyčíslenie nárokov
nie je zrejmé a zrozumiteľné, žalobca má za to, že v konaní pred súdom prvého stupňa dostatočne
preukázal oprávnenosť žalovaného nároku, jasne a zrozumiteľne vyčíslil uplatnený nárok, či už v návrhu
na začatie konania alebo v písomnom vyjadrení k výzve k stanovisku odporcu. Súčasne s uvedenými
podaniami z 28.10.2010 a 30.03.2011 riadne označil a doložil do spisu všetky dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Splnil si tak povinnosť vyplývajúcu z ust. § 79 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p. Žalobca
je tiež toho názoru, že v danom prípade nemožno priamo aplikovať smernicu Rady 93/13/EHS, keďže
smernice sú záväzné pre členské štáty a nemôžu priamo zakladať práva a povinnosti medzi fyzickými a
právnickými osobami, resp. inými subjektmi členského štátu, a že prvostupňový súd je pri rozhodovaní
viazaný právom de lege leta a nie právom de lege ferenda. Preto navrhoval rozhodnutie súdu prvého
stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podal žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd odvolanie zamietol a rozsudok
ako zákonný, vecne správny a napĺňajúci európske právo na ochranu spotrebiteľa potvrdil. Podstatu
správneho právneho posúdenia súdu predstavuje posúdenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá
navrhovateľovi umožňovala započítanie poukazovaných platieb podľa priority, ktorú si sám určil.
Zmluvná podmienka, ktorú súd správne posúdil ako neprijateľnú a od počiatku neplatnú (§ 53 ods. 5 O.z.)
je zároveň aj o nerešpektovaní vôle spotrebiteľa pri čiastočnom plnení dlhu - táto okolnosť potvrdzuje



správnosť posúdenia zmluvnej podmienky ako hrubo nemorálnej a neprijateľnej podľa § 53 ods. 1 O.z.
V prílohe priložil rozhodnutie KS v Prešove č. k. 6Co/39/2011, v ktorom ide o obdobný prípad - dokonca
v posúdení neprijateľných zmluvných podmienkach rovnaký ako ten môj. Žiadal, aby sa odvolací súd
v rámci právnej istoty a s ohľadom na § 53a O.z., najmä ak bude zvažovať vyhovieť odvolaniu,
plnohodnotne vysporiadal s cit. rozhodnutím KS v Prešove a všetkými argumentmi. Do pozornosti preto
dáva aj nález Ústavného súdu SR III. ÚS 192/06 z 03. novembra 2006. Poukazuje aj na nedobromyseľné
konanie a nerešpektovanie autority súdnej moci zo strany žalobcu, ktorý sa snaží cestou advokáta
obhajovať nemorálne zmluvné podmienky, o ktorých už rozhodol v cit. rozhodnutí KS v Prešove, totiž
rozhodnutie 6Co/39/2011 sa týka práve žalobcu, nebankovej spoločnosti CETELEM, a aj tu okresný
súd jeho žalobu zamietol. Okresný súd správne posúdil aj ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky,
na základe ktorých sa navrhovateľ domáhal plnenia. Ako už judikoval KS v Prešove zmluvná pokuta
8% z každej splátky je neprijateľná sankcia podľa § 53 ods. 4 písm. k) O.z. Neprijateľnou zmluvnou
podmienkou - neprijateľnou sankciou je aj prenášanie bremena nákladov dokonca začatia vymáhania
na spotrebiteľa - nič nebráni navrhovateľovi, aby si čestne uplatnil skutočne vynaložené účelne náklady,
ale iba pri oprávnenom vymáhaní - právnu ochranu nemožno preto priznať ani z dôvodu, že voči nemu
sa začalo neoprávnené vymáhanie - dlh po práve v skutočnosti neexistoval. Správne je aj posúdenie
súdu, keď uviedol, že vyčíslenie nároku nie je zrejmé. Správnosť posúdenia súdu potvrdzujú aj ďalšie
dva rozsudky, a to rozhodnutie OS Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29. júna 2010 č. k. 10C/20/2010-83
a rozhodnutie KS v Trenčíne z 09. novembra 2010 č. k. 17Co/313/2010-99. K námietke aplikácie
smernice 93/13/EHS uviedol, že súd správne vyložil a aplikoval eurokonformne vnútroštátne právo, a
preto správne aplikoval aj smernicu. Povinnosť eurokonformného výkladu a aplikácie vnútroštátneho
práva je naplnením zásady lojality členského štátu k EÚ, naplnením čl. 38 Charty základných práv EÚ a
aj judikatúry Súdneho dvora EÚ - najmä záverov rozhodnutia MARLEASING. K preskúmateľnosti výroku
o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky uviedol, že súd naplnil správne ust. § 153 ods. 4 O.s.p. k
preskúmateľnosti zrozumiteľnosti. Podľa výroku súd za neprijateľné určil zmluvné podmienky dohodnuté
v čl. III. - 3.1 všeobecných obchodných podmienok žalobcu (prvá časť enunciátu) a časť B, bod 4.-3. V
zmluve o poskytnutí úveru zo dňa 22.07.2002 (druhá časť enunciátu). Sám právny zástupca žalobcu sa
na citované podmienky v texte odvoláva a pokúša sa ich obhájiť - teda týmto aj potvrdzuje, že výroku
rozumie. Považuje rozhodnutie OS Trnava za správne, zákonné, napĺňajúce komunitárne právo a žiada,
aby odvolací súd odvolanie zamietol a rozsudok ako zákonný, vecne správny a napĺňajúci európske
právo na ochranu spotrebiteľa potvrdil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), potom, čo zistil, že odvolanie bolo podané
včas a oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.), prihliadnuc na to, že v konaní sa prvostupňový súd
dopustil vady, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.), na ktorú
musel prihliadnuť, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.

V konaní je nepochybne zistené, že žalovaný poskytovaný úver včas nesplácal a uhradil žalobcovi
na splátkach úveru len časť dlžnej sumy vo výške 6.817,87 eur( potvrdenie o prijatých splátkach). V
dôsledku neplnenia dohodnutých podmienok zo strany žalovaného žalobca odstúpil od zmluvy čiastočne
dňa 24.11.2009. Odstúpenie bolo doručené 26.11.2009 a dňa 31.12.2009 odstúpenie nadobudlo
účinnosť. Dlh žalovaného sa stal splatným v celom rozsahu v celkovej výške 1.413,86 eur. Dlh by mal
podľa vyjadrenie žalobcu pozostávať z dlžných mesačných splátok úveru 364 eur, zo zvyšku dlžnej
úverovej istiny nezahrnutej v dlžných mesačných splátkach vo výške 995,03 eur a z dlžných zmluvných
poplatkov a pokút za omeškanie vo výške 53,83 eur. Žalobcom udávaná výška dlžnej sumy by mala plne
korešpondovať so zostatkom na úverom účte žalovaného podľa predloženého výpisu z úverového účtu
žalovaného. Okrem toho sa domáhal žalobca aj zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 1.359,03 eur od 01.01.2010 do zaplatenia. Súd prvého stupňa však dospel k záveru, že žalovaný
poskytnutý úver uhradil v celom rozsahu a že pokiaľ by sa vyhovelo žalobe v časti zmluvných pokút a
neprimeraných úrokov z omeškania, nielenže by porušil zákon a princípy súkromného práva, ale došlo
by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v EÚ.

Podľa ust. § 153 ods. 3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná. Podľa ust. § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto
podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto



podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo
zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku
vo výroku rozhodnutia.

Prvostupňový súd, keďže zamietal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z toho dôvodu, že ustanovenia
o zmluvnej pokute ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy sú neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje
nerovnováhu v právach zmluvných strán v neprospech odporcu ako spotrebiteľa, mal v zmysle ust. § 153
ods. 4 O.s.p. výslovne uviesť túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia aj bez návrhu, ukladá mu to
priamo ustanovenie zákona, pretože vyslovuje, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľskej zmluve
je neprijateľná a nepriznať takto plnenie z dôvodu takejto podmienky dodávateľovi, tzn. navrhovateľovi,
len v tejto časti návrh zamietať. Mal zistil, ako tvrdí žalobca, že časť dlhu nebola splatená žalovaným,
pretože v dôsledku toho, že sa nesplácal včas a riadne žalobca od zmluvy odstúpil .

Povinnosťou súdu bolo teda okrem zamietnutia žaloby vo výroku v tejto časti, výslovne uviesť zmluvnú
podmienku, ktorú určil za neprijateľnú. Prvostupňový súd určil, že zmluvné podmienky dohodnuté v
článku III. - 3.1. časť B, bod 4.-3. v Zmluve o poskytnutí úveru zo dňa 22.07.2002 sú neprijateľné
a neplatné. Rozhodol, že odporcovi sa nepriznáva náhrada trov konania. Neurčitý a nezrozumiteľný
výrok súdu, ktorým určil, že zmluvné podmienky dohodnuté v čl. III.-3.1. časť B), bod 4.-3. v Zmluve o
poskytnutí z 22.07.2002 sú neprijateľné a neplatné, keď čl. III.-3.1 žiadnu časť B) neobsahuje, rovnako
tak prvá veta čl. III.-3.-1. úverovej zmluvy upravuje len výšku a platnosť mesačnej splátky úveru,
pričom nie je zrejmé, prečo by tieto podmienky mali byť neprijateľné. Z výroku určujúceho neprijateľnosť
podmienky nie je zrejmé, ktoré konkrétne podmienky upravené v jednotlivých článkoch úverovej zmluvy,
ktorými sa súd pri rozhodovaní zaoberal by mali byť neprijateľné, čo žalobcovi znemožňuje preskúmanie
rozhodnutia v tejto časti. Navyše nielen odkaz na článok pri určení, že zmluvné podmienky sú
neprijateľné sa uvádza vo výroku. Takto je znovu rozhodnutie súdu Prvého stupňa nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť. Treba odcitovať celý článok vo výroku a v tejto časti potom návrh zamietnuť. Prečo
súd Prvého stupňa zamietol návrh ako celok, nie je z rozhodnutia zrejmé, preto postráda dôvody, tým je
nepreskúmateľné. Týmto postupom odňal súd prvého stupňa účastníkovi možnosť konať pred súdom

Rozhodnutie súdu Prvého stupňa bolo preto zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p.

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní zistiť, či žalovaná suma predstavuje dlh žalovaného
(z dlžných mesačných splátok úveru 364 eur, zo zvyšku dlžnej úverovej istiny nezahrnutej v dlžných
mesačných splátkach vo výške 995,03 eur a z dlžných zmluvných poplatkov a pokút za omeškanie vo
výške 53,83 eur) Pretože dôsledku neplnenia dohodnutých podmienok zo strany žalovaného žalobca
odstúpil od zmluvy čiastočne dňa 24.11.2009. Odstúpenie bolo doručené 26.11.2009 a dňa 31.12.2009
odstúpenie nadobudlo účinnosť. Dlh žalovaného sa mal sťať stal splatným v celom rozsahu v celkovej
výške 1.413,86 eur. Žalobcom udávaná výška dlžnej sumy porovnať s listinným dôkazom : so zostatkom
na úverom účte žalovaného podľa predloženého výpisu z úverového účtu žalovaného. V časti zaplatenia
úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.359,03 eur od 01.01.2010 do zaplatenia, zistiť,
či podľa ust. § 153 ods. 4 O.s.p., zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných
obchodných podmienkach treba určiť za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky a nepriznať
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky. Pričom súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto
zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia (a to doslovne, citáciou z príslušného článku). V tomto
prípade zamieta návrh len v tejto časti a z tohto dôvodu.

S poukazom na ust. § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne odvolací súd aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté počtom hlasom 3:0

Poučenie:

Proti tomuto uznesenie nie je možné podať odvolanie.