{"guid": "28c0960a-59dc-4ac0-ac53-eddf3f1800d3:9e503532-2c55-4448-9365-555eb578192c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2111208909.1", "spisova_znacka": "23Co/90/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/90/2012 z 16. 12. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 16. decembra 2012, sp. zn. 23Co/90/2012, ECLI:SK:KSTT:2012:2111208909.1", "identifikacne_cislo": "2111208909", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2012-12-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-685.odsek-1", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-685.odsek-1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-685.odsek-1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9e503532-2c55-4448-9365-555eb578192c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2111208909.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2111208909.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2111208909.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/90/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111208909
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111208909.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské
automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 009 199, Sladovnícka 13, Trnava, zastúpený:
In Medias Res, s.r.o., Sladovnícka 17, Trnava, proti odporcovi: O. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. P. X,
P., zastúpený: JUDr. Jozef Zámožík, PhD., advokát, Hlavná 31, Trnava, o vypratanie bytu, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Trnave, č.k. 17C/65/2011-131 zo dňa 1. decembra 2011,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa   r u š í   a vec sa mu   v r a c i a   na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorý sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu vypratať
byt č. XX, na X. nadzemnom podlaží v bytovom dome XX bytových jednotiek na ulici T. P. č. X v P.,
označenom č. súpisné XXXX, postavenom na parc. č. 5671/147, 5671/96, druh pozemku - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 4 m2 a 349 m2, kat. úz. P., okres P., obec P., zapísaného na LV č.XXXXX
vydanom Správou katastra Trnava, byt, ktorý pozostáva z 1 izby, kuchyne a príslušenstva, a to do
15 dní po právoplatnosti rozsudku a aby ho zaviazal k náhrade trov konania. V návrhu uvádzal, že
dňa 12.09.2007 Okresný súd v Trnave uznesením 25K/2/2007-70 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu
TZ, štátny podnik a 12.12.2007 uznesením 25K/2/2007-823 rozhodol o výmene správcu a za nového
správcu úpadcu bol vymenovaný Mgr. Ing. Pavol Korytár a dňa 29.09.2010 bola uzatvorená zmluva o
spätnom prevode nehnuteľnosti medzi správcom úpadcu a spoločnosťou TAZ - správa a predaj bytov
nájomcom, s.r.o., ako predchádzajúcim prenajímateľom a vlastníkom predmetného bytu a vklad bol
povolený pod č. V 4984/10. V návrhu poukázal, že v zmysle ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 o
konkurze a reštrukturalizácii oprávnenie nakladať s majetkom úpadcu podliehajúcemu konkurzu prešlo
na správcu úpadcu. Predchádzajúci správca zapísal nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXXX bytový
dom na ulici T. P. X, kat. úz. P., do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu s poznámkou o spornom zápise
v prospech spoločnosti TAZ, a.s. v likvidácii. Prvostupňový súd ďalej odôvodňoval, že odporca uzatvoril
25.01.1996 nájomnú zmluvu so spoločnosťou TAZ SIPOX, a.s., k bytu č. XX, ktorý sa nachádza na X.
nadzemnom podlaží bytového domu na ul. T. P. č. X  v P.. Táto zmluva je však neplatná, pretože domnelý
prenajímateľ nikdy nemal právo nakladať s predmetným bytom tak, že by tento byt mohol zaťažovať
nájomnými alebo inými právnymi vzťahmi. V čase uzatvárania nájomnej zmluvy nebol vlastníkom bytu.
Táto zmluva je v zmysle ustanovenia § 39 O.z. neplatná. Prvostupňový súd poukázal na to, že JUDr.
Pohovej ako správca úpadcu TAZ, a.s. Proti navrhovateľovi podal 26.11.2007 návrh na vylúčenie
veci aj predmetného bytu z konkurznej podstaty. V konaní 44Cbi/6/2007 bol zamietnutý jeho návrh
rozsudkom z 26.03.2008, pretože bol nedôvodný, pretože nebolo preukázané právo TAZ, a.s. vylučujúce
zápis a Krajský súd Trnava rozsudkom z 23.09.2008 č.k. 21CoKr/4/2008-767 potvrdil tento rozsudok.
Tieto nehnuteľnosti, teda aj predmetný byt, ktoré boli predmetom konania pre zamietnutie návrhu na
vylúčenie nehnuteľností zo súpisu všeobecnej podstaty preto nemôžu byť v správe JUDr. Pohoveja a sú
predmetom konkurzného konania vyhláseného na majetok úpadcu navrhovateľa. Teraz sú vo vlastníctve
štátu s právom hospodárenia navrhovateľa. Ďalej prvostupňový súd poukázal na uzatvorenie nájomnej



zmluvy odporcom 25.01.1996 so spoločnosťou TAZ SIPOX, a.s. k bytu č. XX, ktorý sa nachádza na
X. nadzemnom podlaží bytového domu na ulici T. P. v P., zapísanému na LV XXXXX, kat. úz. P., táto
zmluva je však neplatná, pretože domnelý prenajímateľ nikdy nemal právo nakladať s predmetným
bytom tak, že by tento byt mohol zaťažovať nájomnými alebo inými právnymi vzťahmi, keďže v čase
uzatvárania nebolo vlastníkom bytu a v zmluve v zmysle ustanovenia § 39 O.z. neplatná. Odporcom bola
predložená zmluva o spoločnom nájme bytu zo dňa 01.12.1992 uzatvorenej medzi Západoslovenskými
energetickými závodmi, š.p. ako prenajímateľom a odporcom a Ing. C. E. ako spoločnými nájomcami.
Prenajímateľ prenajal týmto spoločným nájomcom byt č. XX v P. na ulici T. P. č. X na X. poschodí.
Odporca preukázal, že od konca roku 2008 platil nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním
predmetného bytu na účet oznámeným mu navrhovateľom a na týchto platbách nemá podlžnosť. Ešte
poukázal prvostupňový súd, že svedkyňa Ing. E. 06.10.2011 uviedla na pojednávaní, že ona pracovala
v Západoslovenských energetických závodoch, š.p. a keď sa rozvádzala v roku 1991 a 1992 požiadala
o pridelenie bytu a tento jej bol pridelený po kolegyni a bytový dom, v ktorom sa tento byt nachádzal
spravoval tak š.p., nakoľko mal zlú finančnú situáciu nasťahoval sa k nej odporca a spoločne platili
nájomné. Potom bola uzatvorená o ich spoločnom nájme.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie právny zástupca žalobcu. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie
navrhovateľ, poukázal na to, že žalobca každý právny vzťah ku každému bytu posudzoval a posudzuje
pri odpredaji samostatne s odbornou starostlivosťou na základe jemu dostupných podkladov, inak
tomu nebolo ani v prípade uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva k bytu zo dňa 16.03.2009, ktorá
bola uzatvorená úplne medzi prvými zmluvami tohto druhu. V každom prípade pokiaľ sa jedná o
odvolanie sa súdu s poukazom na jednu zmluvu o prevode vlastníctva bytu, pričom žalobca uzavrel 320
takýchto zmlúv a súčasne všetky osoby, ktoré neuzavreli nájomné zmluvy s úpadcom. Žalobca žaluje
o vypratanie, považuje žalobca za nesprávne, nedostatočné a absurdné pri posudzovaní rovnakého
zaobchádzania je neprijateľné, aby sudca odvolával na zákonnú povinnosť rovnakého zaobchádzania v
prípade, ak žalobca postupoval alebo mohol postupovať nesprávne v inej veci. Právna je argumentáciou
o spotrebiteľskom právnom vzťahu uviedol, že odhliadnuc od skutočnosti, že nájomná zmluva a priori
nemá vždy charakter spotrebiteľskej zmluvy, odôvodnenie  Rozsudku s poukazom na charakter tejto
zmluvy nemá vo vzťahu k predmetu konania žiadnu právnu relevanciu. K skutkovým zisteniam a k
právnej argumentácii uzavretia nájomnej zmluvy konkludentným spôsobom uviedol v odvolaní žalobca
to, že počas skúmania právnych nárokov jednotlivých osôb k bytom rešpektoval pokojný stav a vychádzal
z predpokladu, že osoby užívajúce byty sú osobami, ktorým svedčí právo byty užívať na základe
platných nájomných zmlúv. Žalobca v korešpondencii so žalovanými naznačoval, keď ich označoval
pojmom nájomcovia, avšak len do času, kým nezistil, že nájomcami nie sú. Zo skutočnosti, že na účet
žalobcu prichádzali platby žalovaných vo výške, ktorá žalobcom nebola určená ani dohodnutá a pod
variabilným symbolom, ktorý žalobcom nebol určený, ani dohodnutý, nemožno za žiadnych okolností
vyvodzovať fakt, že žalobca prejavil akúkoľvek vôľu s týmito osobami uzavrieť nájomnú zmluvu, a to
dokonca nájomnú zmluvu na dobu neurčitú. Mnohé platby boli na účty žalobcu navyše poukazované
identifikovaním len prostredníctvo variabilného symbolu, príp. priezviskom. Žalobca nemohol mať ani len
subjektívnu predstavu, nie to ešte objektívnu vedomosť, s kým mal údajne uzavrieť zmluvu. Poukázanie
nejakej sumy na účet úpadcu neznámou osobou, ktorá v podpise platby označí nejakým podpisom,
nemožno ani pri najbenevolentnejšom výklade práva považovať za uzavretie zmluvy konkludentným
spôsobom s konkrétnym nájomcom. Jedinú vôľu, ktorú žalobca kedy prezentoval, bola vôľa žalobcu
nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok úpadcu speňažiť.
Žalobca považuje plnenia zaplatené spolu v súvislosti s užívaním bytu za plnenie bezdôvodného
obohatenia spočívajúce v užívaní cudzej veci bez právneho dôvodu. Na strane žalobcu nikdy nebola
daná vôľa § 37 ods. 1 OZ uzavrieť nájomné zmluvy, a preto ani nedošlo k prejavu takejto neexistujúcej
vôle. Keďže neexistuje vôľa, ani jej prejav  žalobcu ako prenajímateľa, nemožno takýto domnelý právny
úkon považovať za slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný § 37 ods. 1, a preto nemohlo dôjsť k
uzavretiu nájomnej zmluvy. Žalobca neuvažoval o uzavretí nájomných zmlúv z toho dôvodu, že na
takýto postup nemal veriteľským výborom ako príslušným orgánom § 82 ods. 2 písm. a) zákona o
konkurze a reštrukturalizácii, udelený záväzný pokyn. Len na základe udeleného záväzného pokynu
príslušným orgánom by bol žalobca ako správca oprávnený uzatvárať nájomné zmluvy, a to za
podmienok stanovených záväzným pokynom. V prípade vzťahu žalobcu a žalovaných nejde teda o
uzavretie neplatnej zmluvy, ale o neexistenciu akéhokoľvek záväzkoprávneho vzťahu. Žalovaná včas
a riadne neplnila a neplní povinnosti spojené s užívaním bytu, hoci ide o regulovanú výšku platieb,
odhliadnuc od skutočnosti, že by mala platiť cenu trhovú. Ak v okamihu vyhlásenia konkurzu majetok



úpadcovi TAZ, a. s. v likvidácii nepatril a tento majetok nenadobudol ani počas konkurzu nemohlo na
správcu JUDr. Pohoveja ex lege prejsť ani nakladanie s týmto majetkom. K uzatváraniu nájomných
zmlúv JUDr. Pohovejom v konkurznom konaní vyhlásenom TAZ, a. s. v likvidácii uviedol odvolaním to, že
uzatváral zmluvy s osobami bez akéhokoľvek ponukového konania za regulované nájomné s osobami,
ktorí neboli zamestnancami. K uzatváraniu nájomných zmlúv dochádzalo bez akýchkoľvek objektívnych
podmienok, rýdzo arbitrárne. JUDr. Dušan Pohovej uzatváral nájomné zmluvy dokonca aj v čase, keď
už boli zapísané v súpise majetku úpadcu v roku 2008. Preto navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa
odvolateľ zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podal právny zástupca žalovaného. Poukázal na to, že žalovaný užíva byt na
základe zmluvy o spoločnom nájme bytu z roku 1992. Dôvodom prečo sa žalobca domáhal vypratania
má byť skutočnosť, že žalovaný údajne užíva byt bez právneho dôvodu, ale žalovanému však vznikol
nájom omnoho skôr ešte pred uzatvorením nájomnej zmluvy z roku 1996. V konaní bolo preukázané, že
žalovaný uzatvoril nájomnú zmluvu na základe, ktorej byt užíval v roku 1992. Túto skutočnosť preukázali
listinnými dôkazmi a predovšetkým zmluvou o spoločnom nájme z 01.12.1992 a tak aj vypočutiami
svedkov. Skutočnosť, že žalovaný predmetný byt užíval už pred rokom 1996 potvrdzuje nepriamo aj
skutočnosť, že od roku 1993 má v byte nahlásený trvalý pobyt, čo tak isto preukázali. Nájomná zmluva
z 1994 je neplatná, nájomná zmluva z roku 1992 je platná. Preto má žalovaný právny titul a oprávňuje
ho užívať predmetný byt. V zmysle ustanovenia § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka sa na platné
uzavretie nájomnej zmluvy z roku 1992 dokonca nevyžadovala žiadna zákonom stanovená forma.
Nájomnú zmluvu bolo možné platne uzavrieť aj v ústnej či konkludentnej forme. V konaní bolo teda
preukázané konkludentné uzatvorenie nájomnej zmluvy, kde sa súd nestotožnil s tým, že žalovaný
užíva predmetný byt na základe platnej písomnej zmluvy z roku 1996 alebo z roku 1992 potom platí,
že užíva byt na základe nájomnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená konkludentne medzi žalobcom a
žalovaným. Predmetom, ktorej je nájom bytu. V konaní bolo preukázané, že žalobca dva krát adresoval
žalovanému list, v ktorom ho označil ako nájomcu, uviedol predmet nájmu, výšku nájomného, spôsob
platby nájomného a číslo účtu, na ktorý má platiť nájomné. Ak by predchádzajúce nájomné zmluvy z roku
1992 a 1996 boli neplatné, tieto listy treba nespochybniteľne považovať za návrh na uzavretie nájomnej
zmluvy, ktorý žalovaný akceptoval tým, že na základe neho platil riadne a včas nájomné. Žalovaný na
základe písomnej nájomnej zmluvy od roku 1992 nepretržite byt užíval riadne a včas, plní všetky svoje
povinnosti vyplývajúce z existencie a trvania nájomného vzťahu. Takéto vypratanie, ktorého sa žalobca
začal domáhať približne po 19-nástich rokoch jeho užívania by bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi.
Preto navrhol vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací § 10 ods. 1 O.s.p. po tom čo zistil, že odvolanie je podané včas a
oprávnenou osobou § 201 a § 204 O.s.p. prejednal vec s obsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa
ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., postupom na nariadenom pojednávaní v zmysle ustanovenia § 214
ods. 1 O.s.p. zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť v časti
určenia vzniku nájomného vzťahu. Rozhodnutie súdu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového
stavu, vykonania ďalších dôkazov.

Predmetom konania vedeného bolo vypratanie nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve navrhovateľa.

Súd prvého stupňa sa správne zaoberal  kto bol oprávnený uzavrieť nájomnú zmluvu, , či medzi
účastníkmi nevznikol iný právny vzťah ako čisto faktický, ako predbežnou otázkou. Dňa 26.03.2008
Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 44Cbi/6/2007-653 zamietol žalobu o vylúčenie nehnuteľností
(vrátane predmetného bytu) zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody,
štátny podnik v konkurze, Trnava, a dňa 23.09.2008 Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k.
21CoKr/4/2008-767 potvrdil uvedený rozsudok Okresného súdu Trnava, ktorý rozsudok nadobudol
právoplatnosť 20.11.2008. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Obdo/38/2009 zo dňa 18.02.2010
odmietol dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKr/4/2008-767. Ústavný
súd SR uznesením č.k. II. ÚS 312/2010-19 odmietol ústavnú sťažnosť JUDr. Dušana Pohoveja.Z
odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 44Cbi/6/2007-653 zo dňa 26.03.2008 vyplýva,
že žalobca (v tejto veci domnelý prenajímateľ bytu - TAZ, a.s.) neuniesol dôkazne bremeno a
nepreukázal právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny



podnik v konkurze, vylučuje. Žalobca nepreukázal existenciu platného právneho úkonu, ktorým došlo
k nadobudnutiu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na FNM a následne na žalobcu, preto
súd návrh ako nedôvodný zamietol. Z rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKr/4/2007 -
767 zo dňa 23.09.2008 vyplýva, že žalobca na svoje tvrdenia nepredložil a žiadne  dôkazy a ani ich
nenavrhol. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu. V danom prípade žalobca svoje vlastnícke právo k
sporným nehnuteľnostiam postupom podľa § 78 zákona o konkurze a reštrukturalizácii neosvedčil,
keď nebola úspešná jeho žaloba o vylúčenie nehnuteľností (vrátane predmetného bytu) zo súpisu
všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, preto platí
zákonná domnienka (aj keď nie je výslovne uvedená v ust. § 67 zák. č. 7/2005 Z.z. účinného v čase
vyhlásenia konkurzu), že sporné nehnuteľnosti boli do súpisu úpadcu zapísané oprávnene, a teda ich
vlastníkom bol úpadca Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, aj keby v konečnom
dôsledku nebolo išlo o jeho majetok.

Aplikovanie zásady priority v prípade kolízie zápisov identického majetku do viacerých konkurzných
podstát je správny. Tento názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
29Cdo/249/2008, na ktorý odvolateľ poukazuje. V čase zapísania majetku do súpisu oboch konkurzných
podstát zákon č. 328/1991 Zb., resp. zák. č. 7/2005 Z.z., tento duplicitný zápis nezakazoval tak, ako
je to upravené v súčasnosti v zmysle ust. § 78 ods.9  zák. č. 7/2005 Z.z. Odvolateľ tento právny
názor nesprávne interpretuje na danú vec, v ktorej je odlišná situácia. V súčasnosti už bolo rozsudkom
Okresného súdu Trnava č.k. 44Cbi/6/2007-653 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k.
21CoKr/4/2008-767 právoplatne rozhodnuté o nedostatku vlastníckeho práva úpadcu k dotknutému
majetku, čím zásada priority stratila opodstatnenie. Pokiaľ v rámci speňažovania podstaty správca takúto
vec predá, nemôže sa tretia osoba úspešne domáhať určenia vlastníckeho práva, prípadne vydania
veci, lebo v zmysle § 132 Občianskeho zákonníka, takéto nadobudnutie má právne účinky prevodu
vlastníctva aj proti pôvodnému vlastníkovi (ÚS SR 263/2009).

Z toho vyplýva, že sporné byty sú predmetom konkurzného konania vyhláseného na majetok úpadcu
Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, a iba správca uvedeného úpadcu
je oprávnený disponovať s uvedenými nehnuteľnosťami a iba tento subjekt bol po celý čas vlastníkom
sporných nehnuteľností.

V zmysle ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka a z nej vyplývajúceho nájomného prenajímateľ
prenecháva vec nájomcovi do dočasného užívania za odplatu. Dočasnosť trvania nájomného pomeru
môže a nemusí byť výslovne dohodnutá, vec môže byť odovzdaná aj bez konkrétneho časového určenia.
Z nájomnej zmluvy vyplýva pre nájomcu právo, aby prenajatú vec užíval a spôsob užívania upravujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, prípadne nájomná zmluva. Práva a povinnosti prenajímateľa sú
rovnako upravené v zákonnom predpise a môžu byť spresnené v nájomnej zmluve.

Podľa ust. § 685 ods. 1 nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania;
nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.

Občiansky zákonník nevyžaduje pre nájomnú zmluvu určitú formu, možno ju teda uzavrieť aj
konkludentne, t.j. aj rešpektovaním stavu užívania a poberaním nájomného. Občiansky zákonník
nepredpisuje, čo má nájomná zmluva obsahovať, okrem úpravy nájmu

Na odvolacom pojednávaní právny zástupca žalobcu poukázal na to, že chce rozšíriť ešte jeden odvolací
dôvod, a to na odňatie možnosti konať ako to vyplýva zo zápisnice z 01.12.2011 pred prvostupňovým
súdom, kedy právny zástupca žalobcu nebol predvolaný na pojednávanie 06.10.2011. Súd prvého
stupňa síce túto skutočnosť tvrdí, že bol, avšak ako mal možnosť preštudovať spis takáto predvolánka
tam nie je. Na tom, kedy sa malo konať pojednávanie 06.10.2011, a to na toto pojednávanie nebola
kancelária predvolaná. Bol tam vypočutý svedok Ing. C. E. bez prítomnosti zástupcu a opomenutím
došlo k tomu, že predvolanie nebolo zaslané, zistili pri preštudovaní spisu na túto okolnosť.



Právny zástupca žalovaného naopak navrhol potvrdiť vecne správne rozhodnutie, došlo k platnému
uzatvoreniu nájomnej zmluvy, na základe ktorej bol prenajatý odporcovi predmetný byt a jedná sa o
zmluvu o spoločnom nájme z roku 1992. Táto zmluva nikdy nebola spochybnená a je platná a je založená
v spise. Právny zástupca žalobcu ešte poukázal na to, že zo zápisnice z pojednávania 01.12. bolo
uvedené, že na listoch 120 a 123, ktoré mali byť doručené, reálne však doručené neboli. Doručená
bola len predvolánka. Preto na pojednávaní navrhovali toto pojednávanie z dôvodu, aby robili nejaké
obštrukcie a preštudovať si tieto dôkazy z toho dôvodu, že im boli predložené krátkou cestou 01.12.2011.
Podľa jeho názoru došlo k platnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy na základe Zmluvy o spoločnom
nájme bytu z roku 1992, táto nikdy nebola spochybnená a je platná a je založená v spise. Právny
zástupca tvrdil, že táto zmluva je založená v prílohovej obálke a je pravdou, že zmluva o spoločnom
nájme bola uzatvorená medzi Západoslovenským energetickými závodmi, š. p., Bratislava na jednej
strane a na druhej strane medzi Ing. E. a odporcom.

Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí konštatoval uzatvorenie zmluvy z 01.12.1992 uzavretej medzi
Západoslovenskými energetickými závodmi, š.p. ako prenajímateľom a odporcom a Ing. C. E. ako
spoločnými nájomcami. Bolo poukázané prenajatie bytu č. XX  v P., na ulici T. P.. X  na X. Poschodí.
Prvostupňový súd zároveň poukázal na výpoveď svedkyne Ing. E. na pojednávaní 06.10.2011, že ona
pracovala v Západoslovenských energetických závodoch, keď sa rozvádzala a požiadala o pridelenie
tohto bytu. Prvostupňový súd však vôbec tento dôkaz nevyhodnocoval, či naďalej zostal byt v spoločnom
nájme, prečo bol prenajatý od Západoslovenských energetických závodov, aký bol vlastne charakter
tohto bytu počas vzniku tohto nájmu. Prvostupňový súd uzatváral, že prenajímateľ v terajšom konaní v
postavení navrhovateľ prijímal platby nájomného spojené s užívaním predmetného bytu odporcu a príma
ich naďalej a súd má za to, že odporcovi vznikol konkludentne nájom k predmetnému bytu. Uviedol, že aj
z toho dôvodu návrh zamietol. Vo svojom rozhodnutí sa však zaoberá posúdením konania navrhovateľa,
ktorý vo vzťahu k inému nájomcovi sa nesprával tak ako k odporcovi a s tým koná riadne ako s nájomcom
a došlo aj k predaju tohto bytu, pričom u odporcu podával žalobu o vypratanie predmetného bytu, keď
neakceptoval uzatváranie nájomnej zmluvy, čo považoval v rozpore s ustanovením § 2 ods. 2 zákona č.
365/2004 Z.z. v rozpore s dobrými mravmi, keď jednému nájomcovi, ktorý uzavrel nájomnú zmluvu bol
byt odpredaný 19.01.2004 a druhému, ktorý uzatvoril za obdobných podmienok nájomnú zmluvu ešte v
roku 1996, tak neurobil. Vytýkal tak ako dôvod iné postavenie v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 zákona
č. 365/2004, keď mu byt odpredaný nebol, a preto návrh zamietol ako odporujúci dobrým mravom.

Toto rozdielne posudzovanie buď vzniku nájmu, alebo postup pri odpredaní bytu jednému z nájomcov
a druhému nie, z pohľadu antidiskriminačného zákona je však v rozhodnutí súdu prvého stupňa
nepreskúmateľné a nemožno z neho jednoznačne vyvodiť z akého dôvodu bol návrh zamietnutý.

Okamih vzniku nájmu odvodzujúci sa od ustanovenia § 686 ods. 1 O.z. je potrebné preukázať práve
prenechaním bytu nájomcovi za nájomné, tzv. že musí byť preukázaná výška nájomného, spôsob platby,
aby bola určitosť kto je prenajímateľom, tak určenie kam má byť táto platba zasielaná, tzv. buď číslo
účtu prenajímateľa alebo určitým variabilným symbolom a tak isto je potrebné, aby bola určená doba
nájmu. Občiansky zákonník nevyžaduje pre nájomnú zmluvu určitú formu, možno ju teda uzavrieť
aj konkludentne, tzv. že aj konkludentne, rešpektovaním stavu užívania a poberaním nájomného.
Odvolací súd však zdôrazňuje, že táto skutočnosť v danom prípade aj keby bola preukázaná všetkými
náležitosťami uvedenými v § 685 ods. 1 O.z. musí sa odvíjať od základného predpokladu, a to či v
predmetnom byte odporca bol oprávnene evidovaný ako nájomca, užívateľ na základe už spomínanej
predmetnej Zmluvy o spoločnom nájme zo dňa 01.12.1992, keď v danom prípade prenajímateľom
boli Západoslovenské energetické závody, š.p. a jednalo sa o spoločný nájom s Ing. C. E., čiže v
danom prípade mali byť spoločnými nájomcami k predmetnému bytu. Táto skutočnosť však vo vzťahu
posudzovaniu vzniku a ďalšieho posudzovania nájmu súdom prvého stupňa nebola vyhodnotená.
Odvolací súd však poukazuje, že aplikácia antidiskriminačného zákona v danom prípade však nie je na
mieste, a preto muselo byť rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie s
poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) a ods. 2 O.s.p.



Úlohou súdu prvého stupňa bude preto správne posúdiť či v skutočnosti bol pri predchádzajúcom
prenajímateľovi odporca nájomcom, pretože len takýmto spôsobom mohol oprávnene v byte zotrvať.
Jedná sa o uzavretie zmluvy z roku 1992 a odvodzujúc od toho potom posúdiť u súčasného
prenajímateľa, tzv. navrhovateľa či nedošlo ku konkludentnému uzavretiu nájomnej zmluvy v zmysle
ust. § 685 ods. 1 O.z. vzhľadom na preukázanie dohody o výške nájomného, o spôsobe platenia,
o mieste poukazovania tejto platby, tzv. oznámením účtu od prenajímateľa, prípadne vytvorením
variabilného symbolu, aby bola platba určitá, dohodou o dobe užívania, a potom akceptáciou týchto
platieb prenajímateľom - navrhovateľom prípadne zistením, či určitým spôsobom prebiehala písomná
komunikácia medzi účastníkmi ohľadne bytu, výšky nájomného počas doby užívania predmetného bytu
odporcom. Až po takto doplnenom dokazovaní bude môcť prvostupňový súd opätovne rozhodnúť. Jeho
rozhodnutie však musí byť preskúmateľné a vykonané dokazovanie zhodnotené v zmysle ust. § 132
O.s.p., hodnotenie dôkazov jednotlivo a v ich súhrne. Rozhodnutie musí byť odôvodnené v zmysle
ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., tzv. že súd prvého stupňa v odôvodnení uvedie čoho sa navrhovateľ
domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil.

Podľa ustanovenia § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí aj o trovách
tohto odvolacieho konania.

Senát rozhodol vo veci v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. v znení
neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uznesenie nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:96ce8c0b-79ec-452d-b452-e97fcfa12f67", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 312/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 312/2010 z 1. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-01", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96ce8c0b-79ec-452d-b452-e97fcfa12f67"}], "citovane_v": []}