Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/28/2012 z 20. 3. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 20. marca 2012, sp. zn. 11Co/28/2012, ECLI:SK:KSTT:2012:2111211357.1
Krajský súd Trnava | 11Co/28/2012 | ECLI:SK:KSTT:2012:2111211357.1 | 2012-03-20 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: § 78 ods. 1 ZoR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/da704529-cd03-45bf-95b9-9ead39bf9293
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2111211357.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/28/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111211357
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111211357.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej
a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľa: H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F., Z. XX/XXX,
U., zastúpeného Mgr. Ivetou Vajdovou, advokátkou, Páričkova 18, Bratislava, proti odporkyni: T. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXX, o zníženie výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Trnava č.k. 16C/76/2011 - 56 zo dňa 11. októbra 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zamietnutia návrhu na zníženie výživného
p o t v r d z u j e .

V napadnutej časti trov konania rozsudok súdu prvého stupňa   m e n í   tak, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na zníženie výživného
zamietol. Rovnako zamietol vzájomne návrh odporkyne na zvýšenie výživného. O trovách konania
rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 62 a nasl. Zákona o rodine, keď na
základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na zníženie výživného,
pričom s prihliadnutím na zmenu pomerov na strane navrhovateľa pribudnutím vyživovacej povinnosti
súd nemal preukázané ani dôvody na zvýšenie výživného, i keď nepochybne potreby odporkyne od
ostatnej úpravy výživného vzrástli, na navrhovateľovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a znížil
sa príjem jeho domácnosti poklesom príjmu matky jeho detí z terajšieho vzťahu. V súčasnosti matka
odporkyne, ktorá má voči nej rovnakú vyživovaciu povinnosť dosahuje priemerný mesačný príjem 380,-
eur a má stále vyživovaciu povinnosť voči maloletej S. a voči maloletej Y. vo výške 50,- eur mesačne.
Bolo nepochybné, že od ostatnej úpravy výživného objektívne vzrástli potreby odporkyne v súvislosti s jej
vekom, pričom táto návšteva nadstavbové štúdium, pripravuje sa na budúce povolanie, či nepochybne
jej oprávnené nároky vzrástli. Navrhovateľ nad rámec bežného výživného na odporkyňu neprispieva.
Od ostatnej úpravy výživného na strane matky došlo síce k zmene pomerov ohľadne príjmu, bolo
však potrebné konštatovať, že zabezpečuje aj osobnú starostlivosť o odporkyňu, i keď nie do takej
miery ako u maloletého dieťaťa. Na jej strane bolo tiež potrebné zohľadniť vyživovaciu povinnosť,
ako aj skutočnosť, že na nákladoch domácnosti sa nepodieľa, resp. nemá sa podieľať sama, ale s
otcom, ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti. Ak na domácnosť spolužijúca osoba neprispieva, nie je



táto skutočnosť z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti rozhodujúca a nemožno ju vôbec zohľadniť,
nakoľko vyživovacia povinnosť má prednosť pred všetkými ostatnými nárokmi. Na strane navrhovateľa
nedošlo k zmene pomerov pokiaľ išlo o jeho príjem, nakoľko tento je opätovne na rodičovskej dovolenke.
Pribudla mu aj vyživovacia povinnosť voči maloletej T., žije v spoločnej domácnosti s matkou detí a
táto dosahuje príjem 1.000,- eur mesačne. Teda príjem domácnosti navrhovateľa je na počet osôb
vyšší ako príjem domácnosti matky odporkyne, vrátane dôchodku jej otca. Pribudnutie vyživovacej
povinnosti navrhovateľa nemôže byť na ťarchu vyživovacej povinnosti voči odporkyni, ktorá má zákonné
právo na rovnakú životnú úroveň ako navrhovateľ, a tiež jej nemožno odoprieť právo na vzdelanie. Súd
sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa, že ukončením učňovskej školy je odporkyňa schopná
samostatne sa živiť a študovať môže aj externe. Bolo potrebné prihliadnuť na spoplatnenie externého
štúdia, čím by prípadný príjem odporkyne bol znížený. Skutočnosť, že odporkyňa si príležitostne
brigádnicky privyrába, tiež nie je argumentom na zníženie výživného.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu na zníženie výživného podal v zákonnej
lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že jeho návrhu na
zníženie výživného vyhovie. Uviedol, že od ostatnej úpravy pomerov došlo k podstatnej zmene, nakoľko
na jeho strane došlo k vzniku ďalšej vyživovacej povinnosti, na strane matky navrhovateľovi maloletých
detí došlo k výraznému poklesu príjmov, na strane matky odporkyne došlo k zvýšeniu príjmov a na strane
odporkyne došlo k schopnosti samostatne sa živiť. Namietol, že prvostupňový súd bez poukázania na
akékoľvek dôkazy, preskúmavania nákladov na ďalšie štúdium len skonštatoval, že pokračovaním štúdia
nepochybne vzrástli potreby a náklady odporkyne. Podľa jeho názoru realizovaním nadstavbového
štúdia nebude zvýšená na súčasnom pracovnom trhu schopnosť odporkyne samostatne sa živiť, teda
nebudú získané predpoklady lepšieho uplatnenia sa, v jej prípade ide len o vykonanie maturitnej skúšky
v odbore, v ktorom sa vyučila. Nestotožnil sa s názorom súdu, že náklady na domácnosť objektívne nie je
možné zohľadňovať s prihliadnutím na skutočnosť, že tieto majú obaja rodičia odporkyne. Je zrejmé, že
obaja rodičia majú domácnosť, ale náklady sú rozdielne, nakoľko kým matka odporkyne žije v spoločnej
domácnosti so svojím otcom vo vlastnej nehnuteľnosti, on žije s maloletými deťmi v družstevnom byte,
kde sú nevyhnutné náklady na domácnosť podstatne vyššie. Podľa jeho názoru sa prvostupňový súd
nedostatočne vyporiadal so zmenou pomerov na jeho strane, a to v súvislosti s pribudnutím ďalšej
vyživovacej povinnosti, zmenou príjmu matky maloletých detí, s ktorými žije v spoločnej domácnosti.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila odporkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods.1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 16C/76/2011 bolo konanie o návrhu
otca o zníženie výživného, o návrhu navrhovateľa na zníženie výživného na odporkyňu a súčasne
konanie o vzájomnom návrhu odporkyne na zvýšenie výživného rozsudkom napadnutým odvolaním súd
prvého stupňa návrh navrhovateľa na zníženie výživného zamietol a rovnako zamietol vzájomne návrh
odporkyne na zvýšenie výživného. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu
rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu na zníženie výživného.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie
rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne
právne posúdil.



Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na je odkazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.).

Správny bol postup súdu prvého stupňa, ktorý porovnal pomery a okolnosti, z ktorých sa vychádzalo
pri ostatnej úprave výživného, s pomermi a okolnosťami v čase nového rozhodovania o výživnom,
na základe čoho dospel k správnemu záveru, že nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by
odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými
podstatnými námietkami navrhovateľa a vzhľadom na to, že tento ani v odvolaní neuviedol žiadne
podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej podľa § 219 ods.
1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

Odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov konania, nakoľko
prvostupňový súd nesprávne o trovách konaniach rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. 1 použitím
§ 150 O.s.p., pričom nepochybne v danom prípade nebolo možné použiť ustanovenie § 142 ods. 1
O.s.p., nakoľko ako súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, ani jeden z
účastníkov nebol v konaní úspešný, pričom aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. vôbec neodôvodnil. V
prejednávanej veci bolo dôvodné o trovách prvostupňového konania rozhodnúť podľa ustanovenia §
142 ods. 2 O.s.p., keďže žiaden z účastníkov nebol úspešný v celom rozsahu.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal,
pretože táto na jej priznanie návrh nepodala.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.