{"guid": "a28d7f16-060c-459e-b5bb-489ecdb3c5d9:fe88041b-6a00-40ba-b7a9-1dd935cb5b3f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2111219560.1", "spisova_znacka": "23CoP/32/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoP/32/2012 z 3. 6. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 3. júna 2012, sp. zn. 23CoP/32/2012, ECLI:SK:KSTT:2012:2111219560.1", "identifikacne_cislo": "2111219560", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2012-06-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fe88041b-6a00-40ba-b7a9-1dd935cb5b3f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2111219560.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2111219560.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2111219560.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/32/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111219560
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111219560.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členiek
senátu: JUDr. Lea Mária Stovičková a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci starostlivosti o maloleté
dieťa: O. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny,
odbor sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: W. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., prechodne
bytom T., I. X, a U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, o zníženie výživného, na odvolanie otca proti
rozsudku Okresného súdu v Trnave č. k. 20P/230/2011-68 zo dňa 05. marca 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa  p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloletého. Z odôvodnenia vyplýva, že
žiadal zníži vyživovaciu povinnosť zo sumy 230 eur na minimálne výživné rovnajúce sa 30% zo sumy
súčasného životného minima. Tvrdil, že nepracuje od februára 2011, je nezamestnaný, je evidovaný  na
úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, žije z toho čo si zarobí ako brigádnik. Pri úhrade nákladov
na výživné mu pomáhajú jeho rodičia a aj  jeho priateľka, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti.
Je vyučený traktorista, ktorú prácu vykonával asi 9 rokov. Naposledy pracoval na OMV Trnava. Prácu
zanechal dobrovoľne, naskytla sa mu práca v Nemecku, kde pracoval 3 mesiace. Po ukončení práce,
keď sa vrátil domov bol následne nezamestnaný. Potom si založil živnosť na maliarske práce, vykonával
ju 2,5 roka. Táto práca mu nevynášala zisky. Túto živnosť zanechal koncom januára 2011. Od februára
2011 preto nepracuje, je nezamestnaný. Má priateľku C., ktorá je invalidná dôchodkyňa. Matka žiadala
návrh zamietnu. Uviedla, že keď bolo manželstvo s otcom dieťaťa rozvedené, bola posledná úprava
o výživnom v roku 2010, kde bolo stanovené výživné vo výške 230 eur. V tom čase bola evidovaná
ako uchádzačka o zamestnanie. V máji 2010 si otvorila živnosť, aranžuje sály na recepcie  a na
rôzne posedenia. Je vyučená záhradná aranžérka. Zo živnosti má  čistý mesačný príjem 400 eur.
Býva spolu s maloletým v rodinnom dome v T., ktorý vlastnícky patrí jej dcére. Obe sa podieľajú na
nákladoch spojených s rodinným domom. Jej výška nákladov je cca 200 eur. Otec si riadne neplní
vyživovaciu povinnosť, má dlh na výživnom. Poukázala na to, že nie sú pravdivé tvrdenia otca, že
nepracuje a nemá dostatok peňazí, pretože má vedomosť o tom, že dostatok peňazí má. Maloletý je
žiakom 5. ročníka Základnej školy v Trstíne. V čase poslednej úpravy výživného mal 9 rokov. Teraz je
vekovo starší a fyzicky vyspelejší. Náklady na jeho výživu sa zvýšili. Je nemysliteľné, aby sa  otcovi
znížila vyživovacia povinnosť na minimálnu sumu. Žiadala návrh zamietnuť. V roku 2010 v konaní
17C/21/2010, rozhodnutím zo 16.03.2010 bolo rozhodnuté o výživnom vo výške 230 eur. Vychádzalo
sa z daňového priznania za rok 2009, kedy bol oveľa nižší príjem ako v roku 2008. Z 03.02.2011, ako
vyplýva z rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je otec zaradený do evidencie uchádzačov
o zamestnanie. V roku 2010 z daňového priznania súd zistil, že príjmy otca boli 5.027,12 eur, výdavky



2.010,85 eur a základ dane bol 3.016,27 eur. Obvodný úrad Trnava, odbor živnostenské podnikanie
z 03.12.2001 oznámil, že otec ukončil podnikanie vo všetkých predmetoch podnikania v osvedčení o
živnostenskom oprávnení, a tak mu zanikol 03.02.2011. Na výzvu súdu, aby predložil zoznam firiem,
kde pracoval po príchode z Nemecka otec reagoval, že nemôže predložiť, lebo nám tieto doklady. Súd
zistil, že okrem dlhu na výživnom má dlh voči Sociálnej poisťovni Bratislava, ktorý je od neho vymáhaný
exekútorským úradom. Celková výška je 1.018,43 eur aj s trovami exekúcie. Prvostupňový súd zistil,
že otec pracuje iba brigádnicky. Jeho zárobok, ktorý dosahuje, podľa jeho vyjadrenia mu nepostačuje
na krytie nákladov, že mu pomáhajú priatelia, brat aj sestra. Priateľka otca je poberateľkou invalidného
dôchodku vo výške 116,50 eur. Matka maloletého v roku 2010 mala príjmy dosiahnuté vo výške 2.716
eur, výdavky boli vo výške 1.086,40 eur, základe dane bol 1.629,60 eur. Na výživnom otec dlhuje ku dňu
05.03.2012 5.160 eur. Neplní si pravidelne vyživovaciu povinnosť, iba sporadicky prispieva na nákup
ošatenia a školských potrieb pre syna. Matka nie je schopná uhradzovať všetky náklady. Náklady pre
syna do školy vyčíslila základná škola v prípise z 12.12.2011 vo výške 372 eur. V 5. ročníku sú náklady
na maloletého 270 eur.

Odvolanie proti rozsudku podal otec. Poukázal na to, že chce zmeniť rozhodnutie a chce znížiť výživné
na 30% zo sumy životného minima, pretože prvostupňový súd vydal rozsudok, ktorý je nesprávnym
rozhodnutím z dôvodu, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Súd nevysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a s akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V odvolaní tvrdil otec, že je stále evidovaný ako
nezamestnaný, prácu si neustále hľadá, avšak nedarí sa mu získať trvalé zamestnanie. Svojmu synovi
by doprial výživné aj vyššou sumou, než sa mu to doposiaľ darí, ale zatiaľ to nie je v jeho silách. Žiada
preto, aby súd prihliadol na túto skutočnosť. Má dlh voči Sociálnej poisťovni vo výške 4.113 eur. Preto
žiadal výživné znížiť, tak ako uvádzal v návrhu, 30% zo sumy životného minima.

Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že súd sa zaoberal návrhom otca na zníženie výživného
a mal za preukázané, že sa otec dobrovoľne vzdal svojho zamestnania a tým znížil svoj príjem. Preto
navrhuje vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania
podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania, keďže
sa jednalo o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu, po tom, čo zistil, že je odvolanie podané včas a
oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.) a zistil, že rozhodol prvostupňový súd vecne správne.

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.



Podľa ust. § 75 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Súd správne zistil, že vyživovacia povinnosť k maloletému bola naposledy určovaná rozhodnutím
Okresného súdu v Trnave pod sp. zn. 17C/21/2010, ktoré je zo dňa 16.03.2010. Vtedy bol maloletý na
čas po rozvode zverený do starostlivosti matky a otcovi bola určená povinnosť platiť na výživu maloletého
230 eur. V tej dobe sa poukázalo na to, že za rok 2010 otec mal príjmy zo živnosti 5.027,12 eur, výdavky
boli 2.010 eur a základ dane 3.016,27 eur. Dňa 03.02.2011 otec ukončil podnikanie, urobil to dobrovoľne
na základe svojej vlastnej úvahy a podľa jeho tvrdenia pracuje niekedy brigádnicky a je evidovaný na
úrade práce ako nezamestnaný.

Pri určení vyživovacej povinnosti treba prihliadať na možnosti a schopnosti povinného rodiča a vzhľadom
na vykonané dokazovanie bolo preukázané, že otec dobrovoľne ukončil svoju pracovnú činnosť, svoju
živnosť, odišiel pracovať do Nemecka. Keď sa odtiaľ vrátil, tak sa dal zaevidovať na úrade práce ako
nezamestnaný. Pracuje brigádnicky. Je vyučený ako traktorista a bolo v jeho možnostiach dosiahnuť
zárobok taký, ktorý dovoľuje naďalej otcovi platiť výživné tak, ako bolo určené. Je potrebné prihliadnuť
na ust. § 75 Zákona o rodine (Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.).

Jednoznačne vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že sa vzdal otec výhodnejšieho zamestnania
- pracoval ako živnostník. Potom odišiel na čas pracovať do Nemecka a po návrate sa zaevidoval na
úrade práce, pracuje brigádnicky. Treba však prihliadať na jeho možnosti a schopnosti, lebo v jeho
možnostiach a schopnostiach je dosiahnuť zárobok vyšší, taký ako bolo určované výživné v roku 2010.
Už prvostupňový súd poukázal na to, že žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá je invalidná
dôchodkyňa. Otec nemá vyššie výdavky, má výdavky bežné, je vlastníkom motorového vozidla Ford
Mondeo, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a takisto má dlhy v Sociálnej poisťovni, tieto si však zapríčinil
sám neplatením poistného. U maloletého treba brať do úvahy jeho zvýšené odôvodnené potreby, ktoré
od posledného rozhodnutia od marca 2010 narástli značne, pretože je žiakom 5. ročníka základnej školy.
V čase poslednej úpravy mal 9 rokov. Je starší, vyspelejší, potrebuje náklady na ošatenie vyššie. Hoci
navštevuje krúžky, za ktoré sa neplatí, treba uviesť, že v minulosti navštevoval tanečný krúžok. Tento
krúžok však už zanechal z dôvodu toho, že matka nebola schopná uhrádzať poplatky. Nie je možné
vzhľadom na nedostatok financií, aby vývoj maloletého a jeho rozvinutie talentu, či prípadných záujmov
bolo potláčané práve situáciou, že nedostáva od otca výživné a neplatí mu tento také výživné, ktoré
určené bolo. Sám otec však priznal, že pracuje brigádnicky a je v jeho možnostiach a schopnostiach,
aby si zarobil a získal príjem taký, ktorý zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam. Preto treba
konštatovať, že sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, je potrebné na toto
prihliadať.

V ostatnom sa stotožňuje odvolací súd z dôvodmi napadnutého rozhodnutia v plnom rozsahu v zmysle
ust. § 219 ods. 2 O.s.p.

Keďže v súčasnej dobe potreby maloletého sa naopak zvýšili oproti predchádzajúcemu určeniu a
opodstatňovalo by to aj zvýšenie vyživovacej povinnosti, neprichádza do úvahy znižovať vyživovaciu
povinnosť otca, už aj s poukazom na ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, tak ako to bolo už
predtým uvedené.

Vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo preto podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdené.



Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20P/230/2011", "guid": "23eaaa4d-90fd-427e-8a2f-4417c1e61f63:7527867e-c12c-4483-9543-4cea73ca4b8b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}