{"guid": "68f4a2ef-7e19-45a2-b363-4bd27814aebe:1f6c5526-cfc6-490b-ae07-f71080a14fd1", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2111228114.1", "spisova_znacka": "11CoP/14/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/14/2012 z 28. 2. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 28. februára 2012, sp. zn. 11CoP/14/2012, ECLI:SK:KSTT:2012:2111228114.1", "identifikacne_cislo": "2111228114", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Ľudovít Bradáč", "sudca_id": 139, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludovit-bradac-139", "datum_vydania": "2012-02-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-76.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 76 ods. 1 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-76.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-76"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-76"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1f6c5526-cfc6-490b-ae07-f71080a14fd1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2111228114.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2111228114.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2111228114.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/14/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111228114
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111228114.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú Z. D., nar. XX.XX.XXXX, v konaní
zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka
- O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.. M. XXXX/XX, J. a otec - A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. I.
XXX/XX, B. D., zastúpeného JUDr. Darinou Kurňavovou, advokátkou, Kapitulská 5, Trnava, o nariadenie
predbežného opatrenia, o odvolaní otca dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 18P
44/2011 - 10 zo dňa 29. decembra 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa   m e n í   tak, že otcovi maloletej   u k l a d
á   odovzdať maloletú Z. do osobnej starostlivosti matky a ponechať ju v jej osobnej starostlivosti až
do právoplatného skončenia konania vo veci s tým, že otec je povinný platiť maloletej výživné vo výške
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa mal. Z. zveril do osobnej starostlivosti matky,
ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a súčasne otcovi uložil prispievať na výživu maloletej
sumou 30 % životného minima na nezaopatrené dieťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. b) a § 76 ods. 4
O.s.p., keď dospel k záveru, že je v záujme maloletej, aby boli dočasne upravené pomery z dôvodu, že
rodičia nežijú spolu, s poukazom na čo je potrebné upraviť rodičovské práva a povinnosti v prospech
maloletej. Uviedol, že matka sa o maloletú stará, je na materskej dovolenke, a teda je vhodné, aby bola
zverená do jej starostlivosti, a to aj s prihliadnutím na vek maloletej, nakoľko neboli zistené skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali odňatie dieťaťa matke, resp. zanedbanie starostlivosti na strane matky. Spolu s
rozhodnutím o zverení maloletej bolo potrebné rozhodnúť aj o výške výživného, výšku ktorého súd určil
s prihliadnutím na vek maloletej, ako aj potreby až do rozhodnutia vo veci samej.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej, ktorý navrhol
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť. Pripustil, že rodičia maloletej v súčasnosti nežijú v
spoločnej domácnosti, čo zakladá dôvod na úpravu ich rodičovských práv a povinností. Mal za to, že
matka maloletej svojím správaním, ktoré by bolo dokázané v konaní vo veci samej, by preukázala, že
sú dôvody, pre ktoré by súd zveril maloletú do jeho osobnej starostlivosti. Namietol, že prvostupňový
súd vychádzal len formálne z návrhu matky a ako jediný podporný dôkaz použil záznam z polície a
preukázateľný dôkaz o tom, že matka je na materskej dovolenke a údajne sa má starať o maloletú,
čo však nie je pravdou. Uviedol, že doposiaľ nebol upravený výkon rodičovských práv a povinností,
vrátane úpravy styku s maloletou, a preto nebolo podanie oznámenia na políciu zo strany matky maloletej
dôvodené, pričom prvostupňový súd v napadnutom uznesení nekonštatuje, že by zo strany otca došlo k
naplneniu skutkovej podstaty priestupku. To, že dňa 25.12.2011 mu matka vydala maloletú s dohodou,
že ju dňa 28.12.2011 odovzdá späť matke, nie je žiaden dôkaz, pretože v skutočnosti bola dohoda medzi



rodičmi taká, že matka bude mať maloletú na štedrý deň, t.j. 24.12.2011 a otec ju bude opatrovať počnúc
25.12. 2011 do 01.01.2012 vrátane. Avšak matka si to počas týchto dní, a to dňa 28.12.2011 rozmyslela a
vyzvala ho na vrátenie maloletej, pričom sa mu vyhrážala a žiadala od neho peniaze. Otec maloletej bol
jej správaním donútený na vydanie maloletej, a to aj napriek svojmu presvedčeniu v obave, že matka sa
mu vyhrážala, že maloletú už vôbec neuvidí. Pokiaľ ide o samotný vzťah matky k maloletej, mal za to, že
matka k maloletej nemá žiaden citový vzťah, nakoľko aj napriek tomu, že čerpá materskú dovolenku, o
maloletú sa nestará, pričom sa venuje svojím kamarátom, svojej partii, s ktorými navštevuje kaviarenské
zariadenia, a to aj v nočných hodinách. Poukázal pritom aj na to, že matka nemá citový vzťah k dcére,
keď mu tvrdila, že je mladá, chce si užívať a maloletá údajne nie je dôvodom na to, aby nemohla ísť
von s partiou a užívať si. Mal za to, že maloletá je psychicky na neho naviazaná a v momente, keď jej
oznámi, že ju musí odovzdať matke, maloletá sa rozplače a prežíva psychickú traumu.

K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadrila matka, ktorá navrhla napadnuté uznesenie z dôvodu jeho
vecnej správnosti potvrdiť. Poprela, že by maloletá prežívala psychickú traumu, považovala to len za
výmysly otca, pričom maloletá vôbec na otca nie je naviazaná a u nej má vytvorené všetky podmienky
pre život.

K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý mal za to, že vo veci samej
bude vedené ďalšie dokazovanie v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči
maloletému dieťaťu a v zmysle výsledkov dokazovania bude končené rozhodnutie. Vo veci zverenia
dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov navrhol vykonať ďalšie dokazovanie, prípadne
prizvať do konania znalca z odboru detskej psychológie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
otca dieťaťa nie je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a zmeniť ho je
potrebné len v dôsledku nie celkom správnej formulácie.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 18P 44/2011 je úprava výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej Z. D., nar. XX.XX.XXXX. Súčasne s podaním návrhu na
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností podala matka dieťaťa návrh na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým by bola maloletá zverená do jej výchovy a opatery.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať
jej majetok a otcovi bolo uložené prispievať na výživu maloletej sumou 30 % životného minima na
nezaopatrené dieťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu
ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich
rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine). Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu, všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie
maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého (§ 28 ods. 1 Zákona o rodine).

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa,
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určenie rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť     (§ 62 Zákona o rodine). Pri určení výživného



prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).  Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí možno
zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery (§ 163 ods. 2 O.s.p., § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine).

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na návrh
neodkladne vydá predbežné opatrenie.  Pre predpoklady a dôsledky nariadenia predbežného opatrenia
platia ustanovenia § 74 až § 77 O.s.p.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 76 ods. 1 písm. a), b) O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby
platil výživné v nevyhnutnej miere, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do
starostlivosti toho, koho označí súd.

Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia účastník
nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru
predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny
postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i
osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej  ujmy.

Odvolací súd dospel k záveru, že je dôvodné dočasne upraviť práva a povinnosti rodičov mal. Z., a
to až do právoplatného skončenia konania vo veci úpravy výkonu ich rodičovských práv a povinností
k maloletej. Rodičia maloletej spolu nežijú, pričom sa nedohodli na výkone ich práv a povinností
k maloletej. S prihliadnutím na vek maloletej, ako aj skutočnosť, že neboli zistené žiadne dôvody
preukazujúce nedostatky v starostlivosti matky o maloletú, odvolací súd považoval za dôvodné uložiť
otcovi dieťaťa odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti matky a ponechať ju v jej osobnej starostlivosti
až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. S poukazom na charakter predbežného opatrenia
odvolací súd nepovažoval za dôvodné upravovať zastupovanie a správu majetku maloletej. Odvolací
súd tiež považoval za správne upraviť vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej, pričom s prihliadnutím
na charakter predbežného opatrenia určil túto povinnosť v minimálnej výške podľa § 62 ods. 3 Zákona
o rodina vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa § 2 písm.
c) zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime.

Z vyššie uvedených dôvodov, aj napriek vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18P/44/2011", "guid": "d62518d6-2b35-49ac-a675-f846f90f3e26:ed8f152f-a432-4d85-97bf-61dd47bf2d1c", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}