Rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/366/2012 z 24. 9. 2012
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trnava z 24. septembra 2012, sp. zn. 24Co/366/2012, ECLI:SK:KSTT:2012:2212208445.1
Krajský súd Trnava | 24Co/366/2012 | ECLI:SK:KSTT:2012:2212208445.1 | 2012-09-24 | Rozhodnutie
Citované ustanovenia: § 74 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/93f0fa49-ab80-4ba2-a6f6-d4fa6f4a28e0
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2212208445.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/366/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212208445
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2212208445.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: W. s.r.o., so sídlom W. Z., Nám. Z. XXX/XX, IČO: XX
XXX XXX, zastúpeného advokátom: Mgr. A. B., so sídlom W. Z., V. námestie č. XXXX, proti odporcovi: B.
U., nar. XX.X.XXXX, bytom W. Z., O. XXXX/XX, podnikajúca pod obchodným menom: P., IČO: XX XXX
XXX, zastúpenej advokátom: JUDr. H. Z., so sídlom W. Z., G. B. N. XXX/X, o nariadenie predbežného
opatrenia, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 22. júna
2012 č.k. XXC/XX/XXXX-XX, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa a nariadil
predbežné opatrenie, ktorým odporkyni zakázal previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo jej časti,
a to budovy obchodu a služieb nachádzajúcej sa v Dunajskej Strede na D.. Á. S., na parc. č. XX/XXX, XX/
XXX a XX/XXX v kat. úz. W. Z., obec W. Z., okres W. Z., evidované na LV č. XXXX Katastrálneho úradu
v Trnave, Správa katastra W. Z., akýmkoľvek odplatným aj bezodplatným jednostranným, dvojstranným
alebo viacstranným právnym úkonom na akúkoľvek tretiu osobu. Zároveň navrhovateľovi uložil, aby v
lehote 60 dní od vyhlásenia predbežného opatrenia podal návrh na začatie konania o náhradu škody.
Rozhodnutie prvostupňový súd po oboznámení obsahu návrhu navrhovateľa a citácie ust. § 74 ods. 1,
§ 75 ods. 1, 2, 4, 6, § 76 ods. 1 písm. e), ods. 2 a § 77 ods. 1 O.s.p. odôvodnil tým, že z predložených
listinných dôkazov dospel k záveru, že navrhovateľovi je dôvodné poskytnúť predbežným opatrením
dočasnú ochranu a zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia a to i za daného stavu, keď skutočný
stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda subjektívne právo navrhovateľa nie je nepochybné. Touto
dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi
nimi a súd ňou nie je viazaný a o návrhu vo veci samej môže rozhodnúť inak. Navrhovateľom uplatňovaný
nárok voči odporkyni nie je neopodstatnený a je tu potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, ako i
obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, a preto súd predbežné opatrenie nariadil.

Proti tomuto rozhodnutiu podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie odporkyňa,
ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil, návrh
navrhovateľa zamietol a odporkyni priznal náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v
nevyčíslenom rozsahu. Poukázala na rozhodnutie R49/95 podľa ktorého predbežné opatrenie, ktorým
sa podnikateľovi zakazuje nakladať s majetkom alebo jeho časťou, môže súd nariadiť len v takom
rozsahu, aby to s prihliadnutím na podnikateľskú činnosť žalovaného bolo primerané právu, ktorého
budúci súdny výkon je ohrozený. Podľa nej súd rozhodol bez toho, aby sa zaoberal osvedčením
aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku navrhovateľa i bez
osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, pričom nekriticky vychádzal len z tvrdení
navrhovateľa. V odvolaní zdôraznila, že navrhovateľ nebol výlučným užívateľom celej kancelárie, ale o
jej plochu sa delil s ďalším spolunájomcom F. Z toho vyvodila, že v dôsledku toho tvrdenia navrhovateľa
o množstve toľkých, ale nikde presne nevymenovaných, nešpecifikovaných a neidentifikovaných vecí,



ktoré mal údajne uložené v tejto kancelárii o rozlohe 27 m2 neobstojí. Poukázala tiež na to, že k
číslam kódovaného bezpečnostného zariadenia chrániaceho vstup do tejto kancelárie nemala prístup
ani odporkyňa, ani tretie osoby, kód poznali len nájomcovia. Zdôraznila, že predmetom vypratávania dňa
2.5.2012 boli nebytové priestory na 3. nadzemnom podlaží, ku ktorým navrhovateľ v tom čase žiadne
práva nemal a nie nebytové priestory na 2. nadzemnom podlaží, ku ktorým iba zhodou okolností v ten
deň skončil nájom. Na 3. nadzemnom podlaží bola kancelária o rozlohe 26 m2, ktorá posledné dva roky
nebola prenajatá nikomu a keďže bola voľne prístupná, ostatní nájomcovia si tam nekontrolovane zvykli
odložiť rôzne menejhodnotné veci. Pred vyprataním odporkyňa vyzvala nájomcov v budove, vrátane
navrhovateľa, aby si z tejto miestnosti odniesli uložené veci, v opačnom prípade budú odvezené do
skladu. Tvrdenie navrhovateľa, že odporkyňa mala 30.4.2012 vyžiadať od zamestnancov navrhovateľa
kľúč a vykázať ich z priestorov, uzamknúť ich a neumožniť vstup nikomu zo strany navrhovateľa,
označila za klamstvo a ani takto nemohla postupovať pretože nepoznala bezpečnostný kód. Odvolateľka
potvrdila, že sa obrátila na realitnú kanceláriu o sprostredkovanie predaja dotknutej nehnuteľnosti, avšak
k uzavretiu zmluvy došlo ešte 16.11.2011 takmer 6 mesiacov pred navrhovateľom tvrdenými udalosťami.
Následne odvolateľka uzavrela, že podmienky pre vydanie predbežného opatrenia splnené neboli. Boli
teda splnené podmienky na podanie odvolania v zmysle § 205 ods. 2 písm. b), c), e) a f) O.s.p. Preto
navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh navrhovateľa zamietol.

K odvolaniu odporkyňa pripojila fotodokumentáciu zobrazujúcu predmetnú budovu i v odvolaní
spomínané časti jej vnútorných priestorov. Pripojila tiež zmluvu uzavretú medzi účastníkmi dňa 8.3.2010
o nájme nebytových priestoroch v podkroví na treťom nadzemnom podlaží predmetnej budovy a zároveň
dohodu o zrušení tejto zmluvy ku dňu 30.4.2010 zo dňa 6.4.2010, uzavretú tými istými účastníkmi. K
odvolaniu je okrem iného tiež pripojená objednávka na sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti, v ktorej
objednávateľka je odporkyňa, sprostredkovateľom je realitná kancelária F. predmetom sprostredkovania
je nehnuteľnosť na D. pričom zmluva bola uzavretá ešte dňa 16.11.2011.

K doručenému odvolaniu odporkyne navrhovateľ predložil do spisu písomné vyjadrenie, ktorým navrhol,
aby bolo odvolanie odporkyne „zamietnuté“ a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom
rozsahu potvrdené a zároveň priznaná navrhovateľovi nevyčíslená náhrada trov prvostupňového a
odvolacieho konania. K tvrdeniam odporkyne uviedol, že koncom apríla 2012 z dôvodu blížiaceho
sa sťahovania došlo k úplnému vypnutiu kódovaného bezpečnostného zariadenia chrániaceho nim
prenajaté priestory, teda v rozhodnom období bolo bezpečnostné zariadenie vypnuté a pripravené na
odinštalovanie preto do prenajatých priestorov sa mohla dostať každá osoba disponujúca príslušnými
kľúčmi. Od 30.4.2012 o cca 14:30 hod. mala do prenajatých priestorov prístup jedine odporkyňa. Za
vykonštruované a nepravdivé označil tvrdenia odporkyne, že došlo k vypratávaniu iba priestorov na
treťom nadzemnom podlaží, ktoré navrhovateľ užíval i po formálnom ukončení predmetnej zmluvy o
nájme, avšak so súhlasom a vedomím odporkyne. Mal tam uložené svoje veci. Od týchto priestorov
podľa informácii od odporkyne mal kľúče   do 30.4.2012 jedine navrhovateľ a ním poverené osoby. Iné
osoby tam prístup nemali. Poukázal na to, že z jeho strany bolo vyvinuté viac než maximálne úsilie
kontaktovať odporkyňu a doriešiť s ňou otázku ukončenia nájmu a odovzdania prenajatých priestorov,
čo sa mu pre prístup odporkyne nepodarilo. Zamestnanci navrhovateľa ako svedkovia môžu potvrdiť,
že dňa 30.4.2012 asi o 14:30 hod., teda dávno po uplynutí dohodnutého termínu stretnutia, sa dostavila
odporkyňa do prenajatých priestorov, vyžiadala si všetky kľúče a po ich odovzdaní zamestnancov z
prenajatých priestorov vykázala. Jeho vymenovaní zamestnanci boli tiež svedkovia zásahu odporkyne
do vlastníckeho a dispozičného práva navrhovateľa dňa 2.5.2012, kedy boli vynášané veci z prenajatých
priestorov. Za podstatný označil fakt, že odporkyňa odmietla navrhovateľovi oznámiť, kde vynesené
veci uskladní, a preto si ich ani nemohol reálne prevziať. Je pravdou, že navrhovateľ mal problém
so špecifikáciou a identifikáciou odporkyňou neoprávnene zadržiavaných vecí a to z dôvodu, že ich
súčasťou bolo aj kompletné účtovníctvo navrhovateľa za roky 2008 až 2011. Podľa navrhovateľa tak
boli naplnené všetky podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia ako ich vymenúva odporkyňa v
podanom odvolaní. Bola osvedčená existencia práva rovnako ako i ohrozenie, resp. porušenie práva,
ako i nemožnosť chrániť právo navrhovateľa bez vydania predbežného opatrenia, čím je daná potreba
úpravy pomerov medzi účastníkmi. Zároveň nejde o neprimerané opatrenie, keďže podľa ustálenej
súdnej praxe, blokovanie prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nemôže vlastníkovi dočasne
spôsobiť žiadne ekonomické ťažkosti, keďže naďalej môže s nehnuteľnosťou podnikať, prípadne
uzatvárať nájomné zmluvy.



Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky na potvrdenie vo výroku vecne správneho
uznesenia prvostupňového súdu.

Z obsahu spisu bolo zistené, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd nariadil predbežné
opatrenie v rozsahu ako mu bolo vyhovené prvostupňovým súdom. Návrh odôvodnil v podstate tým, že
na základe uzavretej nájomnej zmluvy s odporkyňou bol nájomcom nebytových priestorov v obchodnom
objekte P. konkrétne kancelária o výmere 27 m2 a sociálnej miestnosti, ktoré nehnuteľnosti vlastnícky
patrili a patria odporkyni. Zo strany navrhovateľa došlo k výpovedi nájomnej zmluvy a nájom skončil
dňa 1.5.2012. Predtým dňa 30.4.2012 sa mali účastníci stretnúť o 13:00 hod. Odporkyňa sa ale ani
do cca 14:00 hod. na miesto stretnutia nedostavila, preto navrhovateľ odovzdal kľúče zamestnancom
a vzdialil sa. Až o 14:30 hod. sa odporkyňa do prenajatých priestorov dostavila, od zamestnancov si
vyžiadala všetky kľúče a zamestnancov z priestorov vykázala. Potom prenajaté priestory uzamkla a
neumožnila k nim vstup nikomu zo strany navrhovateľa. Dňa 2.5.2012 zaslala navrhovateľovi SMS
správu s tým, že o 10:00 hod. prídu sťahováci a jeho veci budú v sklade, kde si ich môže vyzdvihnúť. V
tom čase došlo i k vysťahovaniu všetkých hnuteľných vecí navrhovateľa z prenajatých priestorov, o čom
má navrhovateľ k dispozícii fotodokumentáciu. Podľa navrhovateľa tým došlo k neoprávnenému zásahu
do jeho vlastníckeho a dispozičného práva. Na takéto konanie navrhovateľ nikdy nedal súhlas a v čase
keď sa to uskutočnilo nemal o tom ani vedomosť. Následne opakovane požiadal odporkyňu o vydanie
neoprávnene zadržaných hnuteľných vecí s tým, že sa medzi nimi nachádzala aj citlivá elektronika,
ktorá vyžaduje osobitné zaobchádzanie. Keď sa mu nepodarilo predmetné veci získať, dňa 5.5.2012
podal na miestnom oddelení PZ do zápisnice trestné oznámenie na odporkyňu z dôvodu podozrenia zo
spáchania trestného činu krádeže. Popísaným konaním odporkyne mala vzniknúť navrhovateľovi a stále
vzniká škoda, ktorú vyčíslil minimálne vo výške 120.000,- Eur, ktorá spočíva v zadržiavaní množstva
jemnej elektroniky, serverov patriacich navrhovateľovi alebo tretím osobám, nosičov dát, nábytku a iného
kancelárskeho vybavenia, pričom medzi odňatými vecami bolo i jeho kompletného účtovníctvo za roky
2008 až 2011. Klienti navrhovateľovi už avizovali, že si budú od neho uplatňovať náhradu škôd, ktoré im
v dôsledku toho vznikli. Vzhľadom na to, že navrhovateľ sa z miestnej tlače a realitných internetových
stránok dozvedel, že predmetný obchodný objekt P. je ponúkaný na predaj, pričom podľa jeho zistení
odporkyňa iný majetok väčšej hodnoty nevlastní, vzniká dôvodná obava z toho, že nebude možné v
budúcnosti uspokojiť jeho nárok na náhradu škody voči odporkyni, preto sa domáha predbežnej ochrany
svojich práv podľa § 74 a nasledujúcich O.s.p. do času kým súdom nebude rozhodnuté o jeho žalobe na
náhradu škody. Pokiaľ by odporkyňa predmetnú nehnuteľnosť previedla výrazne by sa sťažil prípadne
absolútne znemožnil výkon súdneho rozhodnutia vydaného v konaní vo veci samej. Preto žiadal aby
bolo obmedzené jej právo previesť vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti na tretie osoby. Nejde pritom o
neprimerané opatrenie, keďže ním nemôžu byť spôsobené odporkyni žiadne ekonomické ťažkosti.

K návrhu navrhovateľ pripojil zmluvu o nájme nebytových priestorov, výpoveď z nájmu, písomnú, SMS-
kovú a mailovú komunikáciu medzi účastníkmi, v spise je tiež založená zápisnica o trestnom oznámení
zo dňa 5.5.2012, z ktorej vyplýva, že štatutár navrhovateľa podal trestné oznámenie na odporkyňu z
dôvodu odcudzenia vecí z kancelárskych priestorov v nájme navrhovateľa. Z výpisu z LV vyplýva, že
predmetná stavba ako obchodný objekt je vo výlučnom vlastníctve odporkyne. Z pripojených ponúk
tiež vyplýva, že predmetná polyfunkčná budova bola verejne ponúknutá na predaj. Na fotodokumentácii
pripojenej k návrhu navrhovateľom je zachytené nákladné vozidlo na korbe, ktorého sa nachádzajú
rôzne zrejme kancelárske zariadenia.

Z úradného záznamu Okresného súdu Dunajská Streda bolo zistené, že dňa 22.8.2012 bola do spisu
XXC/XX/XXXX založená žaloba - návrh, ktorá bola neskôr vylúčená z tohto spisu a zapísaná ako nový
návrh. Navrhovateľ teda podal žalobu vo veci samej tak ako mu bolo uložené druhým odsekom výroku
preskúmavaného uznesenia v súdom stanovenej lehote, k zániku predbežného opatrenia v zmysle §
77 ods. 1 písm. a) O.s.p. nedošlo.



V zmysle § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je
potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho
rozhodnutia mohol byť ohrozený.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie súd zásadne nariadi na návrh. Podľa    ods. 2
návrh má okrem náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p.  obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.  Z
návrhu musí byť zrejmé čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.

V zmysle § 75 ods. 7 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu
účastníkov, pričom o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných
účastníkov (ods. 9 cit. ust.).

Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi, aby nenakladal
s určitými vecami alebo právami. Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd môže predbežným opatrením
nariadiť účastníkovi, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal.

Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút predbežného
opatrenia. Predbežné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených
práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.
Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie
je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného
opatrenia a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným
opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že
v dôsledku predbežného opatrenia vznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného
nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana.  Pre
úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda
nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečie
bezprostredne hroziacej ujmy.

V danom prípade zatiaľ predbežne v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania
by bolo predčasné tvrdiť, že nárok uplatňovaný žalobou o náhradu škody je očividne vylúčený.
Naopak listinné dôkazy založené v spise dostatočným spôsobom osvedčujú tvrdenie navrhovateľa, že
konaním odporkyne mu bola spôsobená škoda značného rozsahu. Ani sama odporkyňa nepopiera,
že v rozhodnom období boli z predmetnej veci odvezené na neznáme miesto veci navrhovateľa
a z tohto hľadiska nie je rozhodné, či to bolo z druhého alebo z tretieho nadzemného podlažia.
Rovnako nepoprela, že tieto veci navrhovateľovi ani nevydala, ani mu neoznámila, na ktorom mieste sa
nachádzajú a kde si ich môže vyzdvihnúť. Pokiaľ sa týka samotnej výšky možnej škody, tvrdenie odporcu,
že skutočne ide o sumu 120.000,- Eur samozrejme v tomto štádiu konania nemohlo byť preukázané,
ale vzhľadom na charakter podnikania odporcu v oblasti počítačovej techniky, takáto výška škody nie
je ani očividne vylúčená. Prvý z predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, a to predbežné
osvedčenie záveru o pravdepodobnosti nároku navrhovateľa, ktorému má byť poskytnutá predbežná
ochrana, bola splnená.

Zároveň bol podľa odvolacieho súdu naplnený i druhý zo základných predpokladov pre nariadenie
predbežného opatrenia, a to nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy ak by k nariadeniu
predbežného opatrenia nedošlo. Navrhovateľ tvrdil a odporkyňa to opätovne nepoprela, že jej jediným
význačnejším majetkom je predmetný polyfunkčný objekt a zároveň bolo preukázané, že odporkyňa



hodlá tento objekt predať. Nie je pritom rozhodné, či sa tak rozhodla pred alebo po vyprataní vecí
navrhovateľa. Vzhľadom na uvedené je dôvodné prisvedčiť tvrdeniu navrhovateľa, že ak by odporkyňa
túto nehnuteľnosť predala, so získanými finančnými prostriedkami by následne mohla naložiť tak, že by
v prípade úspechu navrhovateľa v základnom konaní, bol ohrozený budúci výkon rozhodnutia, ktorým
mu súd prizná od odporkyne náhradu škody. Vzhľadom na to bol osvedčený i druhý základný predpoklad
pre nariadenie predbežného opatrenia.

Nariadeným predbežným opatrením sa zároveň nevytvorí žiaden nenapraviteľný stav v právnych
vzťahoch účastníkov a v dôsledku neho nevznikne ani neprimeraná ujma na strane odporkyne.
Nariadeným predbežným opatrením jej bolo zakázané predmetnú nehnuteľnosť iba previesť na tretie
osoby, čo jej nebráni v pokračovaní jej doterajšieho podnikania v podobe prenajímania daných priestorov.
Dočasné zamedzenie prevodu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti nemôže teda odporkyni
znemožniť doterajšie podnikanie, ani spôsobiť ekonomické problémy.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu i odvolací súd zhodne s prvostupňovým bol toho názoru,
že v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie predmetného predbežného
opatrenia, ktorým bude dočasne odporkyni zamedzená možnosť previesť vlastnícke právo k určenej
nehnuteľnosti na tretie osoby. Odvolací súd preto vo výroku vecne správne uznesenie súdu prvého
stupňa s použitím ustanovenia § 219 ods. 1. O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov konania o nariadenie predbežného opatrenia včítane trov tohto odvolacieho konania
bude rozhodnuté v už prebiehajúcom základnom konaní (§ 145, § 151 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti  tomuto  uzneseniu  nie je možné podať odvolanie.