Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 5To/90/2012 z 12. 11. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 12. novembra 2012, sp. zn. 5To/90/2012, ECLI:SK:KSTT:2012:2311010017.3
Krajský súd Trnava | 5To/90/2012 | ECLI:SK:KSTT:2012:2311010017.3 | 2012-11-12 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo, Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť, Život a zdravie
Citované ustanovenia: TZ, § 147 ods. 2 písm. d) TZ, § 183 ods. 2 písm. d) TZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/63f4ef5d-e823-4ccf-9c9a-04b758cf47e0
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2311010017.3

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/90/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311010017
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Vladimír Vlček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2311010017.3

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Vladimíra Vlčka a sudcov JUDr. Tatiany
Biednikovej a JUDr. Ľuboša Jurkoviča v trestnej veci proti obžalovanému Q. C. pre zločin zabitia podľa
§ 147 odsek 1, odsek 2 písm.a/ Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu v Galante z 20. júna 2012 pod sp.zn. 3T/2/2011 na verejnom zasadnutí 13. novembra
2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného Q. C., nar. XX.XX.XXXX, sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný Q. C. uznaný za vinného zo spáchania pre
zločinov zabitia podľa § 147 odsek 1, odsek 2 písm.a/ Trestného zákona Trestného zákona s odkazom
na § 139 odsek 1 písm.d/ Trestného zákona a obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1,
odsek 2 písm.d/ Trestného zákona s odkazom na § 139 ona tom skutkovom základe, že

v októbri 2009, v presne nezistený deň, v obci I. C., v rodinnom dome číslo XX, na I. ulici, fyzicky napadol
J. K., ktorá bola invalidnou dôchodkyňou i svoju družku M. K.. J. K. udieral päsťami, kopal do nej, potom ju
odtiahol do komory, kde ju za ruky priviazal k železnej skobe upevnenej v stene a nechal ju tam. Údermi
i kopaním spôsobil jej zlomeninu pravej nosovej kosti s krvácaním z nosovej dutiny, zranenie hlavy so
zakrvácaním do mäkkých pokrývok lebečných v pravej spánkovej oblasti a pravého spánkového svalu.
M. K., o ktorej vedel, že je tehotná udieral takisto po rôznych častiach tela a potom ju železnou reťazou
za ruky priviazal o skobu umiestnenú v stene zadnej spálne. Na druhý deň ráno poslal M. K., aby sa
išla pozrieť na J. K. do komory. Tu zistila, že jej sestra J. je mŕtva, čo mu hneď oznámila. V ten deň
v neskorých odpoludňajších hodinách vykopal najmenej jeden meter hlbokú jamu na dvore rodinného
domu číslo XX, pri rebríku vedúcom na povalu domu, mŕtve telo J. K. hodil do nej, zalial ho betónom,
položil na hlavu nebohej J. ťažký kus betónu a všetko zasypal zemou. Bezprostrednou príčinou smrti J.
K. bolo udusenie v dôsledku vdýchnutia krvi pri zlomenine pravej nosovej kosti.

Za to mu bol podľa § 147 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek 2, § 41 odsek 1 Trestného zákona
uložený úhrnný  trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov a 6 (šesť) mesiacov na výkon ktorého
bol podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.
Proti rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Prostredníctvom obhajcu sa domáhal
zrušenia rozsudku a oslobodenia spod obžaloby, pretože sa skutku nedopustil, ale tento spáchala
svedkyňa M. K., sestra poškodenej J. K., ktorá ju aj v minulosti fyzicky napádala tak, že ju pravidelne
bila a kopala do nej a po jej zmiznutí „okoliu tvrdila, že jej sestra odcestovala do Čiech, prípadne že
je na psychiatrii a tiež za ňu odoberala invalidný dôchodok. Táto svedkyňa klamala aj pred znalcami.
Znalec PhDr. M. uviedol, že svedkyňa mala zámer dostať obžalovaného do „basy“ a podľa znalkyne
MUDr. P. popis zranení poškodenej J. K. svedkyňou, nie je reálny. Rovnako nebolo preukázané, že by



bol (obžalovaný) svedkyňu K. počas tehotenstva bil a kopal do brucha. V tomto smere poukazuje na
výpovede vypočutých lekárov, ktorí nezistili žiadne zranenia ani stopy po násilí u svedkyne.

Odvolací súd podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a vykonané dôkazy aj správne vyhodnotil.
Obžalovaný na svoju obhajobu uviedol, že v októbri 2009 bol v Rakúsku a domov sa vrátil okolo 19.30
hod. Na dvore videl vykopanú jamu. M. K. bola rozrušená a povedala mu že zbila J. K., svoju sestru,
a nevie čo je s ňou. Keď sa pozrel do komory, videl zakrvavenú J. K., ktorú zdvihol zo zeme a uložil ju
na posteľ. Keď chcel volať záchranku, M. K. sa zľakla, takže si išiel ľahnúť. Ráno potom videl, že M. K.
zakopáva jamu a povedala mu, že tam hodila J. K.. Na jej hlavu dala kameň a zaliala ju betónom. Dodal
tiež, že keď chcel zavolať políciu, M. K. sa vyhrážala, že zabije seba aj deti. Ďalej uviedol, že vedel o
tehotenstve M. K., avšak nikdy ju nebil ani neprivezoval ku skobe. K spolužitiu sestier K. uviedol, že M.
K. svoju sestru bíjavala a už na nebohú aj brala invalidný dôchodok v sume 160 Eur.

Táto obhajoba obžalovaného bola vykonaným dokazovaním vyvrátená. Predovšetkým treba poukázať
na výpoveď svedkyne M. K., ktorá uviedla, že s obžalovaným žila ako družka. Zvykol ich obe aj so J.
K. biť, a ony si navzájom pomáhali. Ku kritickému dňu uviedla, že obžalovaný J. K. dokopal do hrude,
brucha a hlavy audieral ju aj päsťami do tváre. Potom J. K. priviazal o stoličku a neskôr ju hodil do spálne
na posteľ. Ďalej uviedla, že jej prikázal obžalovaný poupratovať izbu a počas toho ju bil päsťami. J. K.
stále na posteli chrčala, takže ju  obžalovaný odtiahol do komory a priviazal ju za ruky o skobu v stene.
Potom ju poslal pozrieť sa do komory, kde upozornila J. K., aby bola ticho, lebo ich obžalovaná obe
zabije. Neskôr aj ju obžalovaný priviazal reťazou za ruky o skobu v zadnej spálni domu, kde zostala
pripútaná celú noc. Ráno jej obžalovaný prikázal, aby sa išla pozrieť do komory a ona tam zistila, že J.
K. už nežije. Večer obžalovaný vykopal jamu a J. K. do nej hodil, zalial ju betónom a zasypal zeminou.

Ďalší vo veci vypočutí svedkovia sa k samotnému skutku nevedeli vyjadriť, vypovedali iba vo vzťahu
medzi obžalovaným a sestrami K., z nich niektorí nevideli medzi nimi fyzické konflikty, niektorí videli
agresívne konanie obžalovaného k J. K. a niektorí tvrdili, že M. K. bola voči sestre agresívna. Poukázať
v tomto smere však treba na vyjadrenie znalkyne MUDr. P., ktorá sa zaoberala príčinami smrti ako aj
mechanizmom zranení, ktoré utrpela J. K.. Jednoznačne uviedla, že zlomenina pravej nosovej kosti
vznikla úderom päsťou s veľkou intenzitou násilia, takže je nepravdepodobné, žeby ho spôsobila M. K..

S poukazom na takto vykonané dokazovanie je aj odvolací súd toho názoru, že skutok sa stal tak, ako
je uvedené v napadnutom rozsudku, na ktorého správne dôvody vo vzťahu k výroku o vine možno ďalej
poukázať.

Okresný súd nepochybil ani pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Správne zohľadnil všetky okolnosti
rozhodujúce pre uloženie trestu. Konaním obžalovaného došlo k nenapraviteľnému následku-smrti
poškodenej a naviac treba zdôrazniť aj znalcami zistenú zvýšenú agresivitu. Ide teda o konanie veľmi
vysokej nebezpečnosti pre spoločnosť, a preto aj uložený trest odňatia slobody v strede  zákonnej
trestnej sadzby je primeraný a spĺňajú účel zákona. Od jeho výkonu je možné očakávať, že obžalovaného
bude viesť k tomu, aby sa v budúcnosti takejto ani inej trestnej činnosti nedopustil.

V súlade s § 48 odsek 4 Trestného zákona bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia z dôvodov, ktoré sú uvedené v dôvodoch napadnutého
rozsudku.

Poučenie:

Proti  tomuto  uzneseniu  nie je prípustný riadny opravný prostriedok.