Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoP/29/2012 z 29. 5. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 29. mája 2012, sp. zn. 24CoP/29/2012, ECLI:SK:KSTT:2012:2311228098.1 Krajský súd Trnava | 24CoP/29/2012 | ECLI:SK:KSTT:2012:2311228098.1 | 2012-05-29 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 78 ods. 1 ZoR, § 76 ods. 1 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, § 62 ods. 1 ZoR, ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2c0bf405-0d89-4cac-abf6-55ff323cab37 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2311228098.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/29/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311228098
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2311228098.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Petra Príbelská, PhD. a členov
senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Magdaléna Krajčovičová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: Y. W., nar. X.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny v Galante, dieťa rodičov - matky: Ing. H. W., nar. X.X.XXXX, bytom L., W. XX/
XX, a otca: K. W., nar. XX.X.XXXX, bytom L., M. R. U. XXXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného
na maloleté dieťa, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 31.1.2012 č.k.
12P/309/2011-44, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého Y. W., nar.
X.X.XXXX zo sumy 1.000,- Sk/33,19 Eur mesačne na sumu 70,- Eur mesačne, počnúc od 1.12.2011,
kde výživné je splatné vždy do 15. - teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám matky maloletého.
Zročné výživné za obdobie od 1.12.2011 do 31.1.2012 vo výške 73,62 Eur otca zaviazal zaplatiť do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Týmto sa zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta, č. k. 25C/302/2008-34
zo dňa 1.12.2008 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloletého Y. W.. O trovách rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ustanovení § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods.
1 Zákona o rodine ako i § 160 ods. 1, § 163 ods. 1, § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. vecne odôvodnil tým,
že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný a je potrebné zmeniť pôvodne citované rozhodnutie,
ktorým bol naposledy upravovaný rozsah vyživovacej povinnosti otca. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť
otca v súlade s návrhom matky počnúc od 1.12.2011, teda prvým dňom mesiaca, nasledujúceho po
mesiaci, v ktorom bol návrh podaný na súd, minimálne odkedy podľa názoru súdu došlo k objektívnej
zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa zvýšením jeho odôvodnených potrieb vo všetkých
oblastiach jeho života, najmä v súvislosti s prípravou, nástupom a výkonom školskej dochádzky vo
vyššom ročníku na osemročnom gymnáziu (1. ročník strednej školy), ako aj v súvislosti so zdravotnou
starostlivosťou. Výživné súd zvýšil vzhľadom na schopnosti, možnosti ako aj majetkové pomery oboch
rodičov u mal. Y. zo sumy 1.000,- Sk/33,19 Eur mesačne na sumu 70,- Eur mesačne (zvýšenie
o + 36,81 Eur, t.j. 2,1 násobok), nakoľko táto suma podľa názoru súdu zodpovedá odôvodneným
potrebám maloletého dieťaťa vzhľadom na jeho vek (14,5 rokov), zároveň vystihuje aktuálne schopnosti
a možnosti rodičov. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že od poslednej úpravy výživného
príjem u oboch rodičov sa zmenil (u matky zníženie - 413,95 Eur, u otca zvýšenie o cca. + 184,45,-



Eur), rodičom maloletého ďalšia vyživovacia povinnosť nepribudla (okrem maloletého Y. obaja majú
vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi Y., na ktorého otec prispieva súdom určeným výživným),
pričom súd zohľadnil, že matka sa osobne stará o maloletého Y., ktorého potreby zabezpečuje aj
osobnou starostlivosťou, zároveň súd zohľadnil, že otec aj keď sa so synom pravidelne stretáva
posledný polrok, okrem súdom určeného výživného, napriek tomu, že v čase podania návrhu bol riadne
zamestnaný, na maloletého iným spôsobom neprispieval a podstatným spôsobom sa nepodieľa ani
na jeho mimoriadnych, resp. jednorázových výdavkoch (napr. na začiatku školského roka, výdavky na
stomatologické ošetrenia a pod.), zároveň súd pri rozhodovaní o výške výživného na výdavky otca na
jeho záujmové aktivity neprihliadol, nakoľko výživné je prednostnou pohľadávkou pred všetkými inými
výdavkami rodičov maloletého dieťaťa. Súd vychádzajúc z uvedených skutočností a teda s ohľadom na
vek (14,5 rokov) a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj osobnú starostlivosť matky o neho,
výživné zo strany otca ustálil vo výške 70,- Eur mesačne a to počnúc dňom 1.12.2011, pričom takéto
výživné súd považoval za primerané, zodpovedajúce kritériám Zákona o rodine. Nakoľko otcovi vznikol
dlh na výživnom za obdobie od 1.12.2011 do 31.1.2012 vo výške 73,62 Eur (70 mínus 33,19 = 36,81
x 2), súd mu v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. uložil povinnosť tento dlh zaplatiť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku, nakoľko v danom prípade vzhľadom na výšku dlhu súd nevzhliadol dôvod
na určenie dlhšej lehoty, prípadne povolenie splátok otcovi, keďže podľa názoru súdu je v možnostiach
a schopnostiach otca uvedený dlh zaplatiť týmto spôsobom bez ohrozenia vlastnej výživy.

Proti tomuto rozhodnutiu podal otec maloletého odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. S rozhodnutím súdu
nesúhlasí a určené výživné považuje za neprimerane vysoké. Poukázal na to, že prvostupňový súd
nezisťoval pravdivosť a opodstatnenosť tvrdení účastníkov, za smerodajné považoval len vyjadrenia
matky, otázne je, prečo a ako matka ukončila pracovný pomer, matka ako nezamestnaná mala mať
dostatok času venovať sa synovi, jeho prospech v škole sa však zhoršil, matka jeho výchovu nezvláda,
otázne sú výdavky na doučovanie, keď matka ako nezamestnaná mohla syna doučovať sama. Otec
sa postaral o syna v lete počas dovolenky, keď ho zobral na chatu, stará sa vždy o jeho stravu, keď
je s ním, hradí aj spoločné aktivity (napr. motokáry, športové podujatia). Matka bližšie nekonkretizovala
nárast potrieb maloletého, postup do kvinty 8-ročného gymnázia neznamená zvýšenie nákladov, ide
o tú istú školu, neplatí cestovné ani internát, nezvýšili sa ani náklady na jeho zdravotnú starostlivosť.
Odvolateľ poukázal na to, že matka platí mesačne 43,15 Eur nájomné za garáž, ktorú nepoužíva,
prevaha finančných možností matky pri zabezpečovaní potrieb maloletého je evidentná, ako technicky
vysokoškolsky vzdelaná 42 ročná žena má oveľa väčší predpoklad získania nového zamestnania ako
otec ako 50 ročný muž so stredoškolským všeobecným vzdelaním.

Matka ani kolízny opatrovník odvolanie nepodali.

Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca maloletého navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súd prvého stupňa potvrdil. Poukázala na to, že otec maloletého nechce pracovať a zabezpečiť
si príjem umožňujúci platiť výživné na svoje deti, nedokáže si udržať zamestnanie. Matka bola
zamestnaná na dobu určitú na zastupovanie počas MD. Syn Y. je v puberte, ide o zložité obdobie, matka
sa snaží všemocne mu pomáhať, stará sa o jeho výchovu aj prospech, otec sa stará len o jeho záľuby,
no nijako mu nepomáha aj v jeho povinnostiach. Doučovanie malo efekt, syn si zlepšil prospech. Otec
zoberie syna niekoľkokrát do roka na výlet, čo nemožno považovať za zvýšené náklady. Náklady na
lieky pretrvávajú. Pokiaľ otec poukázal na prenájom garáže, táto sa využíva na uskladnenie vecí, naopak
otec vlastní garáž, ktorá je bez využitia, minulý rok si kúpil auto Opel Astra r. v. 2008, preto na tom nie
je finančne tak zle, vlastní tiež garzonku, 3-izbový byt s rodičmi, podiel na záhrade na L. M.. Otcovi
nič nebráni, aby si nájdením zamestnania zlepšil svoje majetkové pomery. Suma výživného 1.000,- Sk
určená pri rozvode zohľadňovala, že vtedy bol otec nezamestnaný, no i keď bol potom zamestnaný,
nijako sa to neodrazilo na príspevkoch pre jeho dve deti. Súdom určená suma 70,- Eur je minimom,
ktoré nepokryje ani zďaleka potreby maloletého.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobnou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné



zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d), e) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah
a dôvody odvolania (§ 212 ods.1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletého nie je možné priznať
úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne
rozhodné pre posúdenie nároku maloletej na zvýšenie výživného, a pretože v celom rozsahu zdieľa
i jeho právny záver vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a
presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

Prvostupňový súd správne skonštatoval, že od prechádzajúcej úpravy výživného v decembri 2008
došlo k podstatným zmenám pomerov na strane tak maloletého, otca ako i matky, ktoré odôvodňujú
zvýšenie výživného. Na strane maloletého dieťaťa sa zmenili pomery v tom, že je staršie o 3 roky,
kým v čase pôvodného rozhodovania maloletý Y. mal 11,5 rokov, navštevoval 1. ročník osemročného
gymnázia v Seredi, toho času má 14,5 roka, navštevuje 5. ročník osemročného gymnázia v Seredi
(1. ročník strednej školy), teda výdavky spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb, aj s
ohľadom na celkový nárast životných nákladov, pochopiteľne vzrástli v súvislosti s jeho fyzickým rastom
na oblečenie, obuv, stravu, hygienické potreby, ako aj v súvislosti s nástupom do vyššieho ročníka
v rámci osemročného gymnázia, výkonom školskej dochádzky a zdravotnej starostlivosti (alergológ,
zubár), resp. zabezpečovaním jeho odôvodnených potrieb vo všetkých oblastiach jeho života, pričom
ide o objektívnu zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa. K podstatným zmenám pomerov došlo
i na strane matky maloletého tým, že v čase pôvodného rozhodovania bola zamestnaná s priemerným
čistým mesačným príjmom cca. 41.000,- Sk/1.360,95 Eur, od 1.10.2011 evidovaná na úrade práce,
poberá dávky v nezamestnanosti vo výške cca. 947,- Eur mesačne, spolu s maloletým Y. a plnoletým
synom Y., na ktorého otec prispieva súdom určeným výživným 125,- Eur mesačne žije v trojizbovom
družstevnom byte v L.; ako aj na strane otca, ktorý v čase pôvodného rozhodovania bol nezamestnaný,
poberal dávky v nezamestnanosti cca. 8.000,- Sk/265,55 Eur, od 1.12.2011 je nezamestnaný, evidovaný
na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, poberá dávky v nezamestnanosti vo výške cca. 450,-
Eur, žije sám v garzónke v L., ktorej je vlastníkom. Obaja rodičia si hradia náklady na bývanie a ďalšie
náklady v súvislosti so zabezpečovaním svojich osobných potrieb, potrieb svojej rodiny, ako aj v ďalších
oblastiach svojho života.

Odvolací súd sa nestotožnil s argumentom otca maloletého, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by
odôvodňovala zvýšenie výživného zo sumy 33,19 Eur na sumu 70,- Eur mesačne. Zmena pomerov bola
jasne preukázaná najmä na strane príjmov matky, u ktorej bol pokles príjmu zo sumy 1.360,95 Eur na
sumu 947,- Eur, t.j. o 413,- Eur, pričom naopak na strane otca došlo k zvýšeniu príjmu zo sumy 265,55 Eur
na sumu 450,- Eur, t.j. o 184,45 Eur, pričom bolo potrebné zohľadniť aj jeho príjem u predchádzajúceho
zamestnávateľa, u ktorého skončil pracovný pomer na dobu určitú dňa 30.11.2011, a to vo výške 735,39
Eur mesačne. Preto i keď na strane maloletého nedošlo k výraznému nárastu jeho potrieb, zohľadniac
pôvodne dohodnutú výšku výživného 33,19 Eur, ktorá bola značne nízka, ako i vyššie uvedené zmeny
pomerov na strane otca i matky, je zvýšenie výživného na sumu 70,- Eur mesačne primerané. Otec
nijako nepreukázal, že by na výživu maloletého Y. prispieval aj nad rámce bežného výživného, za takéto
príspevky nemožno v žiadnom prípade považovať hradenie potrieb maloletého počas spoločne strávenej
doby s otcom.

S poukazom na závery prvostupňového súdu i vyššie uvedené, odvolací súd sa stotožnil s názorom
súdu prvého stupňa, že primeraným jednak odôvodneným aktuálnym odôvodneným potrebám dieťaťa,
ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, s prihliadnutím na možnosti, schopnosti
a majetkové pomery matky, ako i jej pretrvávajúcu osobnú starostlivosť o dieťa, je výživné v súdom
prvého stupňa určenej výške 70,- Eur mesačne primerané. Takto určené výživné spolu s primeraným
výživným od matky a prídavkami na dieťa umožní uspokojiť všetky odôvodnené potreby dieťaťa a dieťaťu
podieľať sa tak na životnej úrovni otca a na druhej strane zaplatenie takto určeného výživného, vzhľadom
na príjem a majetkové pomery otca, neohrozí uspokojovanie potrieb otca. Bolo potrebné prihliadnuť i



na výživné, ktoré otec platí na plnoletého syna Michala vo výške 125,- Eur mesačne, pričom rozdiel v
odôvodnených potrebách oboch synov je primerane vyjadrený aj v rozdiele vo výživnom, keď výživné
na mal. Y. je o 55,- Eur nižšie ako na Y..

Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vo výroku vecne správny, s použitím ustanovenia § 219 ods. 1 potvrdil.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p. a v
odvolacom konaní s použitím ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.