Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 5To/77/2011 z 11. 6. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 11. júna 2012, sp. zn. 5To/77/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2509010288.2
Krajský súd Trnava | 5To/77/2011 | ECLI:SK:KSTT:2012:2509010288.2 | 2012-06-11 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e6341fb3-3e52-44ad-a2cc-7c7663753b45
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2509010288.2

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/77/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509010288
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Biedniková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2509010288.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Biednikovej a sudcov
Vladimíra Vlčka a JUDr. Mariána Jarábka v trestnej veci proti obžalovanému S. G. a spol., pre obzvlášť
závažný zločin vydieračského únosu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 186 ods. l, ods. 2 písm. b/ Tr.
zák. s poukazom na § 138 písm. a/, písm. c/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného S. G. proti rozsudku
Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 27.4.2011 sp. zn. 2T/60/2009, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 12.6.2012 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. l písm. d/, ods. 2  Tr. por.  zrušuje sa napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovanému
S. G.  v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3  Tr. por.  sa
obžalovaný    S. G. ,            nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K., ul. N. č. XXX/XX,                    prechodne
bytom O. J. I.,  S. č. XXX/X,

uznáva za vinného, že
v presne nestotožnených  nočných hodinách zo dňa 18.10.2008 na 19.10.2008 obžalovaný S. G. a
doposiaľ neprávoplatne odsúdená S. L.  po spoločnej vzájomnej dohode spred baru Mustang v K. na
ulici T. držiac a ťahajúc S. N. za ruky a pás, tohto násilím proti jeho vôli prinútili, aby išiel s nimi k
neďaleko zaparkovanému osobnému motorovému vozidlu značky I. P. U., červenej farby, galantského
evidenčného čísla, v ktorom sedel na mieste spolujazdca V. Y., kde ho prinútili nasadnúť do vozidla a
následne odviezli na odľahlé miesto v blízkosti mesta K. s názvom K.. Po zastavení vozidla na uvedenom
mieste obvinený S. G. prikázal S. N., aby sa vyzliekol donaha, čo poškodený v obave o svoj život a
zdravie aj urobil, pričom veci, ktoré mal pri sebe a to mobilný telefón spolu s peniazmi a puzdrom s
rôznymi dokumentami mu S. G. vzal a podal ich S. V..  Obvinený S. G. následne S. N. chytil za nohu a
vytiahol z vozidla, pričom ho po zemi ťahal asi 10 metrov, kde mu prikázal dať ruky za chrbát, jednou
nohou mu kľakol na hrudník, ľavou rukou mu držal ústa a hrotom noža, ktorý držal v pravej ruke, ho
viackrát najskôr pichol do oblasti krku a neskôr aj viackrát v oblasti krku porezal, pričom sa mu vyhrážal,
že ho zabije ak sa neprizná, „prečo mu to v Dubnici urobil“, resp. nepovie „kam to dal a nevymyslí takú
robotu, pri ktorej by ho mal na reťazi a bolo by z toho aspoň 150.000,- Sk“.
Obvinený S. G. následne poškodenému viackrát nohou stúpil na tvár a hlavu mu pritláčal k zemi, pričom
mu hovoril, že keď sa neprizná tak mu hlavu zatlačí do štrku, poškodenému tiež ako ležal na zemi
izolačnou lepiacou páskou zviazal nohy v oblasti členkov a ruky, ktoré mal za chrbtom mu zviazal v oblasti
zápästia, načo  S. V. zobrala nôž a začala poškodenému hrotom noža pichať do oblasti krku, taktiež nôž
držala pri jeho oku a vyhrážala sa mu, že ho spraví „šikmookým“. Neskôr priložila poškodenému nôž k
srdcu a spýtala „ či to už má skončiť“. Obvinená  S. V. poškodeného následne porezala v oblasti hrude a
brucha, pričom mu hovorila, že ho „ zajebú, zabalia do pletiva a hodia k Váhu“.  K poškodenému po chvíli
pristúpil S. G., ktorý nahého, zviazaného S. N. chytil za ruku a po zemi ťahal až k vozidlu, kde mu nožom
prerezal lepiacu pásku na rukách a nohách a prikázal mu nastúpiť do vozidla a obliecť sa. Obvinení
S. G. aj S. V. nato nastúpili do vozidla, pričom sa medzi sebou dohadovali, čo urobia s poškodeným,
kde uviedli, že „ tu pomôže len keď ho odjebeme“, načo S. V. vytiahla blicky a so slovami „ vytrhneme



ju jazyk, aby nemohol vyprávať“ sa snažila dostať sa s blickami poškodenému k jazyku, čo sa jej však
nepodarilo, nakoľko sa poškodený bránil sklonením hlavy. Obvinená S. V. preto chytila do bliciek pravé
ucho S. N. v oblasti chrupavky a začala ho zaň ťahať, s tým, že ako poškodenému z ucha vystrekla
krv, toto pustila a začala poškodeného biť s blickami po hlave a tvári.  Obvinený S. G. súčasne povedal,
aby mu jazyk vyrezali, pričom S.  V. si vzala namiesto bliciek nôž, s ktorým poškodeného pichala do
oblasti brady, avšak poškodenému sa podarilo tento nôž S. V. vytrhnúť, vtedy sa však na poškodeného
celým telom zvalil obvinený S. G. a pri zápasení nôž zlomil. Bezprostredne na to začali obaja obvinení na
poškodeného kričať, že „ to nemal spraviť a že teraz skape“, hlavu mu obvinený S. G. tlačil medzi kolená
a obvinená S. V. vzala neznámy kovový predmet, ktorým poškodeného viackrát udrela po nohách v
oblasti kolien a následne ho udrela týmto predmetom do hlavy v oblasti temena, načo poškodený zamdlel
a keď sa prebral, mal opäť hlavu vkliesnenú medzi kolenami, na hlave mal zakrvavenú mikinu a počul
ako sa dohovárajúc kde ho vyhodia, pričom obvinení uviedli, že pôjdu smerom k jazerám kde ho utopia.
S motorovým vozidlom následne prešli na cestu vedúcu popri kanále rieky Váh smerom na jazerá Dlhé
kusy v E. N., kde vo vzdialenosti  asi 300 metrov od firmy Araver zastavili, kázali poškodenému vystúpiť,
čo poškodený aj urobil, po čom S. G., S. V. spolu s V. Y. odišli na vozidle na neznáme miesto, pričom
týmto konaním poškodený S. N. utrpel zranenia a to početné zhmoždeniny a rezné rany po tele v oblasti
tváre, pravého ucha, krku, hrudníka  a brucha, tržnú ranu na temene hlavy, oderky v oblasti čela, lakťov
a kolien, a zranenie chrupavky pravého ucha.

t e d a
- spoločným konaním iného násilím nútil, aby niečo konal, pričom takýto skutok spáchal  závažnejším
spôsobom konania - so zbraňou,
-  spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví a takýto čin spáchal závažnejším spôsobom
konania -  surovým a trýznivým spôsobom,
č í m      s p á c h a l
zločin vydierania podľa § 189 ods. l, ods. 2 písm. a/  Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák.
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. , trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 3 písm. a/   Tr.
zák. s poukazom na § 138 písm. c/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák,
za to sa odsudzuje:

Podľa § 189 ods. 2  Tr. zák.,  § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 7  Tr. zák. ,  § 41 ods. 2  Tr. zák. na
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10  /desať/ rokov  nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 4  Tr. zák. sa  obžalovaný pre výkon  trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na
výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. sa ukladá obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie
ústavnou formou.
Zrušuje sa výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom OS Piešťany sp. zn. 2T/153/09 zo
dňa 21.9.2009, právoplatný dňom 28.10.2009,  ako aj všetky  ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom ku zmene, ku  ktorej došlo zrušením,  stratili podklad.
II.  Odvolanie krajského prokurátora vo vzťahu k obžalovanému  S. G., nar.XX.X.XXXX,   sa  zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 27.4.2011 sp .zn. 2T/60/2009 bol obžalovaný S. G.
uznaný za vinného na rovnakom skutkovom základe, pričom konanie obžalovaného bolo kvalifikované
ako zločin vydierania podľa  § 189 ods. l, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c/  Tr. zák.
spolupáchateľstvom  podľa § 20  Tr . zák.   a trestný čin ublíženia na zdraví podľa       § 156 ods. 3 písm.
a/ Tr zák. spolupáchateľstvom podľa § 20  Tr. zák.
Za to bol obžalovanému S. G.  uložený podľa § 189 ods. 2  Tr. zák., § 37    písm. m/ Tr. zák. § 38 ods. 7 Tr.
zák. a § 41 ods. 2  Tr zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 4  Tr .zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/Tr. zák. súd uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie
ústavnou formou.



Súd zároveň zrušil výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom OS Piešťany zo dňa
21.9.2009,  sp. zn. 2T/153/2009, právoplatným dňom 28.10.2009,  ako aj všetky  ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom ku zmene, ku  ktorej došlo zrušením,  stratili podklad.
Tým istým rozsudkom okresného súdu bola odsúdená aj obžalovaná S. L., ktorej trestná vec na
odvolacom súde bola vylúčená na samostatné konanie.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie krajský prokurátor i obžalovaný S. G..
Krajský prokurátor v písomných dôvodoch odvolania navrhol odvolaciemu súdu, aby zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o vine a treste u obžalovaného, a aby rozhodol  sám vo veci tak,  že uzná
obžalovaného S. G. za vinného z obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu podľa § 186 ods.
l, ods. 2 písm. b/ Tr .zák. s poukazom na § 138 písm. a/,písm. c/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa §
20 Tr. zák. , ktorého sa dopustil na skutkovom základe uvedenom v obžalobe krajského prokurátora  a
uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere   15 rokov, so zaradením  pre jeho výkon
do ústavu s maximálnym stupňom stráženia a súčasne ochranný dohľad na dobu 2 /dvoch/ rokov.
Poukázal na to, že odvolanie podáva proti všetkým výrokom o vine a treste vo vzťahu k   napadnutému
rozsudku okresného súdu,  a má za to, že okresný súd aj keď vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu,
vykonané dôkazy vyhodnotil nedostatočne, najmä keď konanie obžalovaného neposúdil komplexne
ale oddelene posudzoval iba čiastočné úseky celej trestnej činnosti. Doplnenie dokazovania potvrdilo
opodstatnenosť právnej kvalifikácie skutku  podľa § 186 ods.  1, ods. 2 písm. b/ Tr . zák. s poukazom
na § 138 písm. a/,c/,  Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.  a poukázal najmä na
výpoveď svedka Ing. K., ktorý verifikoval svedeckú výpoveď poškodeného S. N. o jeho pobyte dňa
19.10.2008 v priestoroch diskotéky.  Znaleckým dokazovaním bola objasnená tiež skutočnosť, že útoky
na telo poškodeného boli  mnohopočetné, surové a trvali dlhšiu dobu.  Svedecká výpoveď poškodeného
v nadväznosti na  ďalšie priame a nepriame dôkazy potvrdzuje  skutočnosti  uvádzané poškodeným,
a všetky dôkazné prostriedky tak v celku dotvárajú obraz  o vierohodnosti jednotlivých usvedčujúcich
výpovedí, či vecných dôkazov, čím v končenom dôsledku objektivizujú skutkový stav,  tak ako bol
ustálený v skutkovej vete obžaloby zo dňa 9.4.2009.
Poukázal na takto ustálený skutkový stav, s ktorým sa napokon stotožnil aj prvostupňový súd, keď ho v
nezmenenej podobe prevzal do výrokovej časti rozsudku.
Ďalej poukázal na to, že mimo fyzického prinútenia už len samotné odňatie vrchných zvrškov oblečenia
v polovici októbra je v situácii bez možnosti rýchleho obstarania si náhradných šiat takou skutočnosťou,
ktorá núti dotknutú osobu čo i len čiastočne sa podriadiť vôli osoby, ktorá s jeho zvrškami disponuje.
Poškodený od momentu,  keď sa ho obžalovaný zmocnil / či už pod fyzickým resp. aj psychickým
nátlakom/ užívať osobnú slobodu preukázateľne nemohol,  a musel  trpieť to , čo od neho bolo
požadované.
Fyzickým týraním a najrôznejšími hrozbami o usmrtení  bola od poškodeného požadovaná odplata za
údajne vykradnutý byt, či už vo forme majetkovej resp.  nemajetkovej.
Obžalovaný S. G. podal odvolanie sám i prostredníctvom svojho vtedajšieho obhajcu.  Namietal všetky
výroky napadnutého rozsudku a žiadal, aby odvolací súd vrátil resp. aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok a vec vrátil I. stupňovému súdu na nové konanie, alebo  aby odvolací súd rozhodol sám, a jeho
konanie  kvalifikoval  ako zločin vydierania podľa § 189 ods. l    písm. a/ Tr. zák. v súbehu s prečinom
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. l  Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.  a uložil mu
primeraný trest .
Obžalovaný S. G.  v písomných dôvodoch odvolania namietal napadnutý rozsudok ako nezákonný a jeho
odvolanie smerovalo   proti výroku o vine, proti výroku o treste, ako aj proti konaniu, ktoré predchádzalo
rozsudku.
Obžalovaný má za to, že okresný súd sa opätovne dôsledne nevysporiadal  so všetkými vykonanými
dôkazmi, a napadnutý rozsudok preto nevychádza z náležite zisteného skutkového stavu.
Orgány činné v trestnom konaní a ani súd sa dostatočne nevysporiadali so zisteniami tak v prípravnom
konaní ako aj pred súdom.  Svedok MUDr. K. podrobne zopakoval  svoj znalecký posudok, a popísal
mnohopočetné zranenia poškodeného, znalec však neuviedol skutočnosť, že zranenia spôsobené
poškodenému boli spôsobené na 100% nožom a pod.  Uviedol  len , že by sa mohlo jednať o nôž.
Obžalovaný poukázal na výpoveď samotného poškodeného,  ktorý  vo svojej výpovedi  uviedol, že sa
dlhší čas skrýval v kríkoch, a preto je toho názoru, že škrabance, ktoré mal poškodený na sebe, si mohol
sám takýmto konaním spôsobiť.
Má za to, že svojim konaním sa dopustil len konania , ktoré právne treba posúdiť podľa § 189 ods. l  Tr.
zák. a podľa § 156 ods. l  Tr. zák.
V písomne podanom podnete obžalovaný S. G. žiadal, aby odvolací súd doplnil dokazovanie a na
verejné zasadnutie predvolal  poškodeného S.  N. s tým, aby medzi poškodeným a ním ako obžalovaným



bola vykonaná konfrontácia, a súčasne aby bolo nariadené vyšetrenie duševného stavu svedka -
poškodeného z dôvodu zistenia jeho vierohodnosti, pretože v osobe svedka ide o osobu závislú na
omamných a psychotropných látok, pričom poškodený  je osobou, ktorá sa dopúšťa trestnej činnosti.
Poukázal na to , že zvýšenie kontradiktórnosti trestného procesu je vyslovene uvedené v Trestom
poriadku s tým, že dôkazy môžu obstarávať aj strany.
Poukázal na to, že tieto dôkazy navrhol vykonať už pre prvostupňovým súdom, a je presvedčený , že
až po vykonaní týchto dôkazov  sa bude dať s určitosťou preukázať, akého konania sa mal dopustiť a
tým sa preukáže následne aj jeho vina.
Prípadne žiada, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. l  písm. a/,b/,c/, Tr. por.
a vec vrátil súdu I. stupňa.

Krajský súd ako súd odvolací z podnetu riadne a včas podaných odvolaní krajským prokurátorom ako
aj obžalovaným  S. G. preskúmal v zmysle § 317 ods. l   Tr.por.  zákonnosť a odôvodnenosť výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom
predchádzalo a tak zistil, že odvolanie krajského prokurátora nie je dôvodné.  Odvolanie obžalovaného
S. G. vo vzťahu ku skutkovým zisteniam rovnako nie je dôvodné.
Treba uviesť, že odvolací súd sa už vecou zaoberal a rozhodol uznesením sp. zn. 5To/152/2010, ktorým
zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu z procesných dôvodov,  tomuto rozhodnutiu  predchádzalo
rozhodnutie odvolacieho súdu ,kedy uznesením zo dňa 18.5.2010 sp. zn. 5To/60/2010 zrušil napadnutý
rozsudok okresného súdu, a vec  vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol. Žiadal doplniť dokazovanie a na základe výsledkov doplneného dokazovania uložil okresnému
súdu zvážiť, či sa obžalovaný dopustil žalovaného trestného činu, alebo či jeho konanie  treba právne
posúdiť podľa § 189 ods. l, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.  v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví v zmysle
§ 156 Tr. zák.
Okresný súd po zrušení a vrátení veci doplnil dokazovanie v naznačenom smere, a konanie
obžalovaného S. G.  posúdil tak, ako je uvedené v napadnutom rozsudku.
Trestná vec napadla na odvolací súd dňa  9.6.2011.  Odvolací súd vo veci opakovane určil termíny
verejného zasadnutia, ktoré boli odročované v dôsledku ochorenia obžalovaného S. G. , námietky
zaujatosti  vznesenej obžalovaným, zmenou obhajcu a následne pretrvávajúcou práceneschopnosťou
obžalovanej  S. L..
Pred začatím verejného zasadnutia dňa 12.6.2012 preto odvolací  súd podľa § 21 ods. l Trestného
poriadku za účelom urýchlenia konania vylúčil trestnú vec obžalovanej S. L.  zo spoločného konania
vedeného na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 5To/77/2011 na samostatné konanie.
Verejné zasadnutie odvolací súd vykonal v neprítomnosti obžalovaného S. G., ktorý písomným podaním
zo dňa 1.6.2012 žiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti.  Rovnako konal v
neprítomnosti poškodeného  S. N.,  nakoľko nebolo možné tohto o termíne verejného zasadnutia
upovedomiť.
Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti  skutkových zistení
prvostupňového súdu, pokiaľ ide o spáchanie predmetného skutku, jeho priebeh a podiel obžalovaného
S. G. na jeho spáchaní.
V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za
preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov.
Skutkové zistenia uvedené vo výroku napadnutého rozsudku vo vzťahu k obžalovanému S. G.  preto
zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a je  nimi v súlade so stavom
veci a zákonom preukázané, že obžalovaný S. G. sa skutku dopustil tak, ako je to uvedené v skutkovej
vete tohto rozsudku.
Obžalovaný S. G. na hlavnom pojednávaní  využil svoje zákonné právo, a odmietol vypovedať. Súd
prečítal jeho výpoveď z prípravného konania,  kde uviedol, že bol drogovo závislý  na pervitíne. Poprel,
že by ubližoval niekomu nožíkom, poprel tiež, že by poškodenému zobral mobilný telefón.  Uviedol, že
sa poškodenému nevyhrážal, že ho zabije, iba mu povedal, že ho zabalí do pletiva a hodí do Váhu,
pričom to nebolo myslené  doslovne.  Chcel len dosiahnuť, aby sa poškodený priznal.  Ďalej uviedol,
že nie je pravda čo sa popisuje v skutku, on z Mustangu násilím poškodeného neťahal, len ho držal
za ruku, a poškodený  S. N. išiel sám.  Pri aute mu povedal, aby nastúpil a sadol si k nemu  na zadné
sedadlo a začal ho fackať.   Potom ho vytiahol z auta, ťahal ho po zemi, dal mu zopár  faciek, našiel
pásku,  s ktorou mu zviazal ruky a nohy a pýtal sa prečo mu to urobil, keď mu on pomohol a poškodený
ho nakoniec okradol.  Následne ho rozviazal , pričom poškodený S. N. sa rozbehol a utekal preč.  V tom
čase v aute bol prítomný aj V. Y.  aj obžalovaná S.  V. - L..



Obžalovaný S. G. je jednoznačne zo spáchania skutku usvedčovaný svedeckou výpoveďou svedka -
poškodeného S. N.. Tento potvrdil, že najskôr ho vtiahli do auta, zobrali mu veci, pričom ho G. najskôr
rezal nožom po krku, ťahal ho po štrku a pýtal sa ho čo spravil. On zamdlel , G. ho chcel uviazať o strom
a dopichať. Svedok Y. povedal, aby ho niekde vyhodili , a tak ho vyhodili pri  Araveri odkiaľ si zavolal
pomoc. Poškodený ďalej uviedol, že toto všetko malo byť za to, že údajne mal  G. vykradnúť garsónku.
S. G. mu tiež povedal, že mu omotá reťaz okolo krku, a že mu má nahradiť škodu, ktorú mu mal spôsobiť.
Poškodený však poprel, že by bol obžalovanému S.  G. niečo ukradol.
Obžalovaného tiež usvedčuje v prípravnom konaní výpoveď svedka V. Y., ktorý bol v aute prítomný.
Uviedol, že  vznikla nejaká hádka pre nábytok, poškodený mal vykradnúť G. dom, pričom svedok
podrobne v prípravnom konaní popísal,  akým spôsobom bol poškodený napadnutý, bitý a trýznený. Na
hlavnom pojednávaní svedok zmenil výpoveď, snažil sa zmenšiť podiel viny obžalovaného na skutku.
Svedok I. A. potvrdil, že v prevádzke v K. na Araveri mu po pol noci zabúchal muž, ktorý mal skrvavenú
tvár, a povedal, že potrebuje políciu.  Policajti tohto muža potom aj zobrali preč.  Svedkyňa S. P. potvrdila,
že k ním prišiel obžalovaný S.  G. s S. L. a s jej druhom V. Y..  O skutku sa však dozvedela až z televízie,
jej druh V. Y. jej povedal, že  bol v aute s obžalovaným aj s S. L.,  a že poškodeného chcel obžalovaný
S. G.  zabiť za to, že mu vykradol byt.
Ako na to správne poukázal okresný súd v napadnutom rozsudku , obžalovaného S. G.  zo spáchania
žalovanej trestnej činnosti usvedčuje celý rad ďalších dôkazov.  Predovšetkým znalecký posudok KEÚ
PZ v Bratislave, z ktorého vyplýva, že zaistené stopy z miesta činu  po odobratí vzoriek vykazujú zhodu
s DNA tak poškodeného N. ako aj obž. S. G.  a  obž. S. L. , čo preukazuje, že obžalovaný  S.  G.  na
mieste činu bol.
Ďalším usvedčujúcim dôkazom je znalecký posudok znalca  MUDr. S. K.  z odboru zdravotníctva odvetvie
chirurgia - traumatológia, ktorý bol vypočutý na hlavnom pojednávaní  a ktorý uviedol, že poškodený S.
N. utrpel rozsiahle mnohopočetné zranenia, aj keď ide iba o povrchové zranenia, ktorá sú hodnotené
z medicínskeho hľadiska ako zranenia ľahké.  Ku vzniku predmetných zranení znalec uviedol, že tieto
vznikli priamym pôsobením tvrdého,  tupého,  špicatého predmetu, tento predmet pôsobil na všetky časti
tela poškodeného.
Násilie bolo vedené proti poškodenému spredu aj zozadu.  Jednalo sa hlavne o oblasť tváre, krku,
hrudníka, prednej brušnej steny, kolien a chrbta.  Predmetom, ktorým útočník mohol  spôsobiť tieto
zranenia mohla byť jednak ruka útočníka, prípadne noha. Rovnako ostrý,  špicatý predmet, ktorý spôsobil
povrchové rany mohol byť nôž.  Intenzita  zranení podľa znalca bola slabá až stredne silná, nedošlo
k zraneniu dôležitých orgánov.  Pokiaľ by však hlavne nožom  bol vedený úder strednej sily na oblasť
krku, mohlo dôjsť k poraneniu krčnej tepny.  K dĺžke liečby znalec uviedol, že takéto zranenia si obvykle
vyžadujú liečbu dva až tri týždne , pričom poškodený bol ošetrený na chirurgickej ambulancii.  Poškodený
v dôsledku zranení bol obmedzený na bežnom spôsobe života a to najmä bolesťou, obmedzením fyzickej
aktivity, manuálnej práce a psychickej aktivity. Ide o dĺžku obmedzenia, toto pretrvávalo počas celej doby
liečby,  teda 2 až 3 týždne.
Ďalšími dôkazmi na ktoré správne poukazuje  prvostupňový súd v napadnutom rozsudku a  ktoré
preukazujú spáchanie trestnej činnosti, sú najmä listinné dôkazy vo vzťahu k obž. S. G.  a to zápisnice
o vydaní veci,  potvrdenia o vrátení veci, zápisnice o prehliadke tela, zápisnice z obhliadky miesta činu,
fotodokumentácia , kde poškodený ukazuje miesto spáchania trestného činu, fotodokumentácia zranení
na tele poškodeného, lekárske správy na zranenie poškodeného a iné, ktoré celkový zistený skutkový
stav objektivizujú.   V predmetnej veci bola do konania pribraná aj znalkyňa z odvetvia  psychológie PhDr.
D. E., ktorá uviedla, že v konaní obžalovaného S. G. prevláda pudovosť, pohotovosť  k nevyspytateľným
formám konania,  najmä v záťažových situáciách nemožno odhadnúť, ako bude reagovať.
Zo záverov znalca z odboru zdravotníctva  odvetvie psychiatria MUDr. S. P.  vyplýva, že obžalovaný S.
G. je závislý na pervitíne,  a bol ním pravdepodobne  opojený aj v čase skutku.  Hoci ovládacia zložka
bola v čase skutku zmenšená, ide o zmenšenie prechodne podmienené. Nebola vymiznutá ovládacia
zložka a zmenšenie nebolo podstatné, nakoľko obžalovaný mal skúsenosti s omamnými látkami.  U
obžalovaného  S. G. znalec navrhol uložiť ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Tak ako prvostupňový súd aj odvolací súd mal vinu obžalovaného  S. G. na základe uvedených dôkazov,
ale aj ďalších dôkazov , ktoré sú zadokumentované v spise za  preukázanú, vykonaným dôkazom nezistil
dôvod neveriť,  a preto si výrok o vine obžalovaného osvojil  z prvostupňového rozhodnutia.
Vo vzťahu k výpovediam svedka poškodeného S. N. odvolací súd nezistil žiadne nepravdivé údaje,
svedok od  počiatku trestného konania vypovedal zhodne,  jeho výpovediam korešpondujú aj ďalšie
dôkazy, a preto odvolací súd nezistil dôvod pre doplnenie dokazovania tak, ako ho obžalovaný S. G.
navrhol doplniť.



Pokiaľ ide o právne posúdenie konania obžalovaného S.  G. , odvolací súd sa stotožnil s postupom
okresného súdu, keď tento konanie obžalovaného posúdil  ako zločin vydierania podľa § 186 ods. l, ods.
2 písm. a/ Trestného zákona.  Okresný súd však pochybil pri ustálení závažnejšieho spôsobu konania,
keď tento ustálil podľa § 138  písm. c/ Tr .zák. , teda surovým a trýznivým spôsobom. Keďže vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný S. G. sa tohto konania dopustil so zbraňou, okresný súd
mal závažnejší spôsob konania posúdiť s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák.
Vo vzťahu k prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. , hoci v právnej vete
je správne uvedený závažnejší spôsob konania - surovým s trýznivým spôsobom v paragrafovom
vyjadrení toto absentuje.  Na základe odvolania obžalovaného tieto pochybenia odvolací súd napravil
spôsobom tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
K odvolaniu krajského prokurátora:
Tak ako bolo už vyššie uvedené, krajský prokurátor podal odvolanie proti rozsudku Okresného súdu
Piešťany do viny a trestu, keď navrhol, aby konanie obžalovaného S. G. bolo právne posúdené  ako
obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu spolupáchateľstvom podľa    § 20, § 186 ods. l , ods. 2
písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/,c/, Tr. zák.
K otázke právnej kvalifikácie odvolací súd už vyslovil úvahu v zrušujúcom uznesení zo dňa 18.5.2010
sp.zn. 5To/60/2010.
V tomto uznesení navrhol okresnému súdu aj doplniť dokazovanie, pričom ani po vykonanom doplnení
dokazovania neboli odstránené pochybnosti vo vzťahu k právnemu posúdeniu konania obžalovaného
S. G., tak ako toto posúdila obžaloba.
Pri trestnom čine vydieračského únosu podľa § 186 Tr. zák. treba uviesť, že zákonodarca zaradením
tejto skutkovej podstaty do  Trestného zákona reagoval najmä na  lúpežné únosy ľudí, podnikateľov
ich rodinných príslušníkov a pod. , s cieľom takto si vynútiť pod hrozbou ich usmrtenia, ťažkej ujmy
na zdraví,  alebo inej ťažkej ujmy, od obete alebo od tretej osoby poskytnutie majetkového,  alebo aj
nemajetkového plnenia.
Hoci má toto konanie spoločné znaky s existujúcimi trestnými činmi, napr. brania rukojemníka, teroru,
únosu, obmedzovanie osobnej slobody, vydierania a lúpeže , ani v jednom z uvedených ustanovení
komplexne nie sú vyjadrené všetky znaky konania vydieračského únosu a jeho špeciálny motív.
V predmetnej veci však ani odvolací súd nezistil naplnenia zákonných znakov obzvlášť závažného
zločinu podľa § 186 ods. l, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
Ako na to už odvolací súd poukázal v predchádzajúcom svojom uznesení   poškodený S.  N. sám uviedol,
že s obžalovaným a S. L. nechcel nikde ísť, vtedy ho obžalovaný a S. L. chytili za mikinu, poškodený
sa zohol a tak mu vyzliekli mikinu aj s tričkom. On chcel aby mu mikinu vrátili, a tak sa vrátil, a vtedy
ho obžalovaný S. G. chytil okolo pásu, a začali ho spolu s S. L. niesť do auta.  Sám však uviedol, že
kráčal sám,  G. ho však tlačil smerom ku kolonáde.  K celému motívu prečo vlastne obžalovaný S.  G.
a S. L. mali poškodeného volať a vylákať z baru Mustang von, sa vyjadril poškodený v tom smere, že
on mal pocit, resp. si myslel, že ho volajú, aby išiel niekam kradnúť.  Z konania obžalovaného  a z
jeho výpovedí  ale aj z výpovedí poškodeného S. N. nerezultujú žiadne okolnosti, ktoré by napĺňali znak
skutkovej podstaty vydieračského únosu podľa § 186  Tr. zák. a to špeciálny motív.  Samotný poškodený
N. uviedol, že až potom, keď sa viezli v aute, a keď ho obžalovaný S. G.  začal biť, zistil, že tento od
neho chcel, aby sa priznal, že mu vykradol byt.

Z výpovede poškodeného N. ale i obžalovaného S. G. vyplýva, že títo sa poznali z minulosti, obžalovaný
G.  o poškodenom tvrdí, že je závislý od omamných látok, to isté tvrdil poškodený o obžalovanom.  Aj
keď na začiatku celého konania pri  handrkovaní sa poškodeného s obžalovanou  L. došlo k vyzlečeniu
jeho trička, je zrejmé, že poškodený  z obžalovaného ani z obžalovanej S. L. strach nemal, vrátil sa
po tričko,  pričom  samotný jeho odchod k vozidlu sa nevyznačoval  takým  násilím, ktoré by bolo
možné charakterizovať ako znak skutkovej podstaty vydieračského únosu , teda zmocnenie sa iného.
Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z výpovede poškodeného, ktorý uviedol, že k vozidlu kráčal sám,
pričom obžalovaný  S. G. ho držal okolo pásu.  Podľa názoru odvolacieho súdu poškodený mohol
kedykoľvek odísť už aj s poukazom na miesto kde k tomuto malo dôjsť, kde sa pohybovali ľudia, pričom
držanie za pás nemožno charakterizovať ako vykonávanie faktickej , fyzickej kontroly nad inou osobou
vo forme bránenia takejto osobe v užívaní  osobnej slobody.
Odvolací súd na základe uvedených skutočností , keďže sa nestotožnil s argumentáciou krajského
prokurátora , odvolanie krajského prokurátora zamietol ako nedôvodné.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nevyhovel krajskému prokurátorovi v otázke právneho posúdenia
konania  obžalovaného  S. G.,  nemohol ani v otázke trestu postupovať  inak, keďže trest vo výmere 15
rokov, tak ako jeho uloženie navrhoval krajský prokurátor,   by bolo s poukazom na právnu kvalifikáciu



konania obžalovaného, tak ako si ju osvojil  odvolací súd z napadnutého rozsudku nad zákonom
stanovenú trestnú sadzbu.
Okresný súd postupoval správne aj pri úvahách o voľbe druhu a výmery trestu, a uložil obžalovanému
S.  G.  trest v zmysle ustanovení § 34 ods. l, ods. 4 Tr .zák.  Vzal pritom do úvahy  spôsob spáchania
trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho
nápravy.
Trest okresný súd ukladal za použitia asperačnej zásady pri ukladaní súhrnného trestu v trestnej sadzbe
od 8 rokov a 8 mesiacov až 13 rokov a 4 mesiace, postupoval pritom v zmysle ustanovenia § 38 ods. 7
Tr . zák. a uložil obžalovanému S. G. trest  vo výmere  10 rokov nepodmienečne.
Súčasne zrušil výrok o treste , ktorý mu bol uložený trestným rozkazom OS Piešťany zo dňa 21.9.2009.
Okresný súd správne zistil u obžalovaného jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák. ,
teda, že bol už za trestný čin odsúdený, správne však s poukazom na § 38 ods. 7  Tr. zák. nepostupoval
podľa ustanovení § 38 ods. 4 až 6  Trestného zákona.
K osobe obžalovaného S. G. treba uviesť, že tento je nezamestnaný, evidovaný v evidencii
nezamestnaných bol v roku 2002. Z miesta bydliska nie je bližšie  hodnotený, z posledného zamestnania
je hodnotený negatívne.  Doposiaľ bol 4-krát súdne trestaný,  dve odsúdenia sú zahľadené.

Vychádzajúc  z vyššie uvedených skutočností okresný súd nepochybil, keď obžalovanému S. G. uložil
trest vo výmere 10 rokov nepodmienečne , teda v strede trestnej sadzby a to s poukazom na charakter
trestného činu, osobu obžalovaného, ktorý už v minulosti bol trestne stíhaný, jeho postoj k spáchanej
trestnej činnosti.
Odvolací súd má za to, že takto uložený trest je trestnom zákonným, ktorý splní zákonom požadovaný
účel i prvok individuálnej i generálnej prevencie.  Rovnako správne postupoval okresný súd aj v otázke
zaradenia obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s maximálnym stupňom stráženia
podľa § 48 ods.  4  Tr. zák.,  a to s poukazom na charakter spáchanej trestnej činnosti, vysokú mieru
narušenosti osoby obžalovaného, okolnosti prípadu a obzvlášť surový a trýznivý spôsob vykonania tohto
skutku.
Na základe záverov znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctvo odvetvie psychiatria, okresný
súd správne uložil obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. aj ochranné protitoxikomanické
liečenie ústavnou formou.
Keďže odvolací súd vo výroku o treste o zaradení páchateľa na výkon uloženého trestu i v otázke
uloženia ochranného protitoxikomanického liečenia nezistil žiadne pochybenia,  tieto výroky si osvojil v
celom rozsahu,  a preto ich pojal do predmetného rozhodnutia nezmenene.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.