{"guid": "93984361-7f32-422b-a118-1298559c06ac:2282c9da-e061-49d2-a8bc-6b33abca746d", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2509204903.2", "spisova_znacka": "23Co/171/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/171/2011 z 17. 6. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 17. júna 2012, sp. zn. 23Co/171/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2509204903.2", "identifikacne_cislo": "2509204903", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Peter Philadelphy", "sudca_id": 367, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-philadelphy-367", "datum_vydania": "2012-06-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2282c9da-e061-49d2-a8bc-6b33abca746d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2509204903.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2509204903.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2509204903.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/171/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509204903
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2509204903.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety
Jankovičovej a JUDr. Andrey Dudášovej v právnej veci navrhovateľa Ing. P. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. XXX, proti odporcovi Obci Koplotovce, zastúpeného JUDr. Danielom Pavelkom, advokátom,
Hlohovec, Pribinova 46, o ochranu osobnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Piešťany z 1. marca 2011 č. k. 7 C/156/2009 - 100, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 187,10 eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám JUDr. Daniela Pavelku, advokáta, Hlohovec, Pribinova 46.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ vo svojom návrhu na začatie konania, doručenom súdu 18.5.2009, doplnenom návrhom
doručeným súdu 15.10.2009 a rozšíreným návrhom doručeným súdu 18.10.2010, si uplatnil ochranu
osobnosti tak, aby 1/ odporcovi bola uložená povinnosť zaslať Okresnému riaditeľstvu Policajného
zboru v Banskej Bystrici, Úradu justičnej a kriminálnej polície ku konaniu vedenému pod značkou
ČVS : ORP - 197/OEK - BB - 2005 list s oznámením, že : „V správe o povesti Ing. P. F. z miesta
bydliska z 22.9.2008, vypracovanej obcou Koplotovce, boli o Ing. P. F. oznámené skutočnosti, ktoré
sú v celom rozsahu nepravdivé“, 2/ bola odporcovi uložená povinnosť zaslať Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny v Trnave ku konaniu vedenému pod značkou A2009/62000/K5R list s oznámením, že :
„V správe o spôsobe života Ing. P. F. z 5.10.2009, vypracovanej obcou Koplotovce, boli o Ing. P. F.
oznámené skutočnosti, ktoré sú v celom rozsahu nepravdivé“, 3/ bola odporcovi uložená povinnosť
zaslať navrhovateľovi písomný list, v ktorom sa mu ospravedlní za nepravdivé, pravdu skresľujúce a
hanlivé skutočnosti, ktoré uviedol v správe o povesti Ing. P. F. z miesta bydliska z 22.9.2008, adresovanej
Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Banskej Bystrici, Úradu justičnej a kriminálnej polície a
vyslovil ľútosť nad svojim konaním, ktorým neoprávnene zasiahol do jeho cti a dobrého mena; 4/
bola odporcovi uložená povinnosť v obecnom rozhlase obce Koplotovce v deň pracovného pokoja
najbližšie nasledujúceho po dni vykonateľnosti rozsudku v čase medzi 15.00 hod. a 16.00 hod. zverejniť
ospravedlnenie nasledovného znenia : „Obec Koplotovce sa ospravedlňuje Ing. P. F. za nepravdivé,
pravdu skresľujúce a hanlivé skutočnosti, ktoré uviedla v písomnom podaní o spôsobe života Ing. P. F.,
adresovanom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave. Obec Koplotovce vyslovuje ľútosť nad
svojim konaním, ktorým neoprávnene zasiahla do cti a dobrého mena Ing. P. F.“. Navrhovateľ žiadal
uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu primerané zadosťučinenie v peniazoch vo výške 1 000 eur a trovy
konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.



Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh a navrhovateľovi uložil povinnosť
zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 426,90 eur do pätnásť dní od právoplatnosti rozsudku k rukám
právneho zástupcu odporcu.

Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 11 a § 13 ods. 1,2 a 3 Občianskeho zákonníka a čl. 19 ods. 1 a
2 Ústavy Slovenskej republiky a tým, že k neoprávnenému zásahu do osobnosti navrhovateľa nedošlo.
Vychádzal pritom z vyjadrenia samotného navrhovateľa, že trestné stíhanie vedené na Okresnom
riaditeľstve policajného zboru v Banskej Bystrici (ďalej len „OR PZ v BB“) bolo zastavené a na Okresnom
súde Piešťany vedené konanie o návrhu na zverenie jemu a jeho manželke dvoch maloletých detí do
náhradnej osobnej starostlivosti neovplyvnili rozhodnutie ORPZ v BB ani Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny v Trnave nezastavil proces prípravy psychologickými sedeniami navrhovateľa a jeho manželky na
prípravu náhradnej osobnej starostlivosti. Prihliadol na to, že navrhovateľ dôsledok správy z 22.9.2008
pre OR PZ v BB naň špecifikoval tak, že keď bol osobne na OR PZ v BB, vyšetrovateľka sa chytila za
hlavu, že takúto správu ešte nevidela. Potom sa vyšetrovateľka začala naňho pozerať a spochybňovať
ústne jeho tvrdenia, ktoré uvádzal v rámci tohto trestného konania. Uvedené vyhodnotil tak, že týmto
konaním nebola navrhovateľovi spôsobená ujma. Vzal do úvahy tiež, že navrhovateľ dôsledok správy
z 5.10.2009 pre Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave (ďalej len „ÚPSVaR v TT“) špecifikoval
tak, že psychologička na ÚPSVaR v Hlohovci po jednom sedení v rámci psychologickej prípravy im
oznámila, že z ÚPSVaR v TT jej bolo povedané, že s takou správou sa nestretli. Dôsledok špecifikoval
i tým, že následne s manželkou absolvovali u psychologičky sedenia nie dva - tri mesiace, ale šesť
mesiacov. Nakoniec uviedol, že za dôsledok tejto správy považuje i to, že nevie ako správa ovplyvní
rozhodnutie súdu vo veci prebiehajúceho konania o zverení im dvoch maloletých detí do náhradnej
osobnej starostlivosti. Keďže však v konaní o danej veci Okresný súd Piešťany ešte nerozhodol, dospel
k záveru, že nemožno hovoriť o žiadnom dôsledku. Súd pri posudzovaní okolností, za ktorých boli správy
napísané odporcom, v zastúpení starostom obce, dospel k záveru, že odporca vypracoval tieto správy
o navrhovateľovi na žiadosť štátnych orgánov, konajúc v rámci právomoci obce, t. j. pokiaľ by nebol
požiadaný o ich vypracovanie, žiadne správy by nenapísal. Oba posudky boli určené len pre štátne
orgány, ktoré si ich vyžiadali, pričom neboli určené na zverejnenie. Správa z 22.9.2008 bola určená do
trestného spisu, ktorý nie je voľne dostupný pre verejnosť. Správa z 5.10.2009 bola určená do konania
týkajúceho sa zverenia dvoch maloletých detí do rodičovskej starostlivosti, bola zasielaná do spisu
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave ako štátnemu orgánu a následne do spisu Okresného
súdu Piešťany, ktorý sa týka konania o zverení maloletých detí navrhovateľovi a jeho manželke. Takisto
ani tieto spisy nie sú prístupné verejnosti, ale len účastníkom konania. Vyslovil názor, že pokiaľ by aj
pripustil, že odporca nejakým spôsobom zasiahol do osobnostných práv navrhovateľa, tento zásah súd
vyhodnotil v „písaní správ“ o navrhovateľovi vykonaný na podnet štátnych orgánov, pričom odporca
konal v rámci výkonu zákonom stanovených oprávnení a povinností (povinnosť reagovať na žiadosť
štátneho orgánu), nejde o zásah neoprávnený. Dospel k záveru, že tieto správy odporcu neboli spôsobilé
vyvolať zásah, narušiť či ohroziť práva navrhovateľa chránené v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka,
lebo neboli určené na zverejnenie, navrhovateľ nepreukázal, že by boli zverejnené a preto nemohlo
žiadnym spôsobom dôjsť k zníženiu vážnosti a dôstojnosti navrhovateľa. Prihliadol i na to, že navrhovateľ
nepreukázal existenciu reakcií okolia svedčiacich o tom, že bola znížená jeho dôstojnosť a vážnosť
v spoločnosti v značnej miere. Navrhovateľ žiadal, aby správa z 5.10.2009 písaná odporcom bola
samotným odporcom verejne v obecnom rozhlase odvolaná z dôvodu, že správa bola prejednaná na
verejnom zasadnutí obecného zastupiteľstva v Koplotovciach 2.10.2009 a nevie, či okrem poslancov
neboli prítomní všetci občania obce. Prítomnosť iných osôb, okrem poslancov obecného zastupiteľstva,
na uvedenom zasadnutí navrhovateľ nepreukázal, a práve čítaním správy v rozhlase s obsahom
navrhovaným navrhovateľom, by mohli byť v obci spôsobené rôzne následky. Rozhodnutie o trovách
konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O. s. p. a úspešnosťou odporcu v konaní a ich výšku
trovami právneho zastúpenia odporcu prisúdených v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z.  Vychádzajúc
z výšky odmeny za jeden úkon 51,45 eur prisúdil odporcovi náhradu za štyri úkony právnej služby -
prevzatie a prípravu zastúpenia, vyjadrenie k návrhu z 26.10.2010, účasť na pojednávaniach 13.1.2011
a 1.3.2011 a 12,86 eur za účasť na pojednávaní 27.1.2010, ktoré bolo odročené, + 20% DPH, režijný
paušál v roku 2010 vo výške 7,21 eur x 2 a v roku 2011 vo výške 7,41 eur x 2 + 20% DPH, spolu 296
eur, náhrada cestovného pri použití motorového vozidla Volvo na trase Hlohovec - Piešťany (40 km) a
späť za účelom účasti na pojednávaní : 27.9.2010 vo výške 11,880 eur + 20% DPH, 13.1.2011 vo výške
11,880 eur + 20% DPH, 1.3.2011 vo výške 11,88 eur + 20% DPH (pri 40 km, cene PHM 1,27 eur a
spotrebe 9 l/100km, základnej náhrade za 1km v sume 0,297 eur, spolu 42,77 eur, náhrada za stratu



času 88,13 eur pri účasti na pojednávaniach : 27.10.2010, 2 x 12,02 eur + 20% DPH, 13.1.2011 2 x
12,35 eur + 20% DPH a 1.3.2011 2 x 12,35 eur + 20% DPH.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu alebo
zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci,
nesprávnym skutkovým zistením a neprimeraným opieraním sa o judikát z Českej republiky. Podľa
odvolateľa súd prvého stupňa nedostatočne vyhodnotil obsahovú stránku oboch správ, z hľadiska
pravdivosti výrokov starostu v nich uverejnených, nakoľko z dokazovania vyplynulo, že tieto výroky
sú klamstvom. Uviedol, že súd pripustil, že v budúcnosti na základe spomínaných zásahov do
osobnostných práv môže v budúcnosti dôjsť k dôsledkom, ktoré by mohli poškodiť práva navrhovateľa.
Poukázal na to, že prvá správa adresovaná ORPZ v BB je súčasťou spisu a v prípade súdneho konania
mohla negatívne ovplyvniť rozhodovanie súdu o výške trestu, čím je spôsobilá privodiť mu značnú ujmu.
Skutočnosť, že prokurátor trestné stíhanie zastavil a návrh na obžalobu zrušil, na tejto skutočnosti nič
nemení. Druhá správa adresovaná ÚPSVaR v TT síce nezapríčinila nezapísanie do zoznamu pestúnov
pre náhradnú rodinnú starostlivosť, ale rovnako ako súčasť spisu môže ovplyvniť rozhodovanie súdu vo
veci zverenia detí do pestúnskej starostlivosti, čo môže mať za následok zamietnutie návrhu, čím mu
môže byť spôsobená morálna a v konečnom dôsledku i materiálna ujma. Namietal záver súdu o tom,
že uvedené správy neboli spôsobilé vyvolať zásah, narušiť či ohroziť práva navrhovateľa, lebo neboli
určené na zverejnenie. Podľa názoru navrhovateľa, stačí, ak takáto správa je spôsobilá vyvolať zásah
čo i len u jedného občana. Táto skutočnosť bola preukázaná, keď o druhej správe jeho a jeho manželku
informovala psychologička v Hlohovci, ktorá viedla ich prípravu, a ktorá nie je zamestnankyňou ÚPSVaR
v TT. Z uvedeného vyplýva, že táto správa sa dostala na verejnosť. Rovnako bola prejednávaná na
verejnom zasadnutí obecného zastupiteľstva, kde boli prítomní minimálne poslanci podľa prezenčnej
listiny a riaditeľka a učiteľka materskej škôlky. O tejto správe sa v obci medzi občanmi rozprávalo a práve
vyhlásenie ospravedlnenia v obecnom rozhlase by učinilo vyjasnenie skutočnej pravdy, a nie následky.
Starosta obce v správach uviedol nepravdivé informácie, preto vykonával svoju právomoc v rozpore so
zákonom a v rozpore s dobrými mravmi.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že sa stotožňuje s
rozhodnutím a odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa z
dôvodu vecnej správnosti potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba (§ 201 a § 204 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.), na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O. s. p.)
preskúmal  rozsudok, aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Predmetom konania je ochrana osobnosti.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Predmetom ochrany sú imateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka. Na tieto imateriálne hodnoty
(stránky) ľudskej osobnosti, akými sú napríklad meno, česť, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a
pod., ako aj na hmotnom substráte zachytené prejavy osobnej povahy uvedené v § 12 (napr. podobizne,
zvukové záznamy) sa v občianskom práve upínajú osobitné práva. Vzhľadom na to, že ide o výsostne
osobnostné stránky patriace každej fyzickej osobe, nazývame ich osobnostnými právami. Predmetom
ochrany je osobnosť fyzickej osoby v jej celistvosti. Čiastkové osobnostné práva sú preto chránené len
v rámci celkovej ochrany osobnosti. Preto aj výpočet jednotlivých čiastkových osobnostných práv v §
11, ktoré vytvárajú jednotné, základné osobnostné práva, je len demonštratívny. Jednotlivé predmety
ochrany osobnosti v občianskom práve sa členia na práva na ochranu: 1. života a zdravia, telesnej
integrity, 2. cti a ľudskej dôstojnosti, 3. súkromia, 4. mena (a priezviska) a 5. prejavov osobnej povahy.
Zákon poskytuje ochranu predovšetkým životu a zdraviu fyzickej osoby. Nikto nemôže zasiahnuť do



telesnej či psychickej integrity fyzickej osoby a každý sa musí zdržať konania, ktorým by mohol ohroziť
jej život alebo zdravie. Predmetom práva na ochranu cti a dôstojnosti tak, ako je to zvýraznené v dikcii
zákona (arg. \"občianska česť\"), je česť občana v jeho rozmanitých spoločenských vzťahoch jednak vo
vzťahu k spoločnosti a jednak vo vzťahu k ostatným spoluobčanom. Ak došlo k neoprávnenému zásahu
do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť tejto osobe ujmu, dotknutá osoba
môže uplatniť právne prostriedky na ochranu. K zásahu do cti a dôstojnosti môže dôjsť rôznym konaním
či prejavmi. Niektoré prejavy nemožno považovať za neoprávnený zásah. Vždy treba skúmať, za akých
okolností a v súvislosti s plnením akých práv či povinností ku konaniu či prejavu došlo. Za neoprávnený
zásah možno považovať aj pravdivé tvrdenie, ak je spôsobilé ohroziť vážnosť fyzickej osoby. Môže
ísť napríklad o správu týkajúcu sa intímnej sféry, čo je zároveň aj zásahom do súkromia. Zákon
neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený a
ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe z hľadiska jej postavenia v spoločnosti (v rodine, na
pracovisku a v odborných kruhoch, na verejnosti a vo verejných funkciách). Občianskoprávna ochrana
osobnosti (na rozdiel od administratívnoprávnej a trestnoprávnej ochrany) je založená na objektívnom
zodpovednostnom princípe. Z toho vyplýva, že na vznik zodpovednosti sa nevyžaduje subjektívny
predpoklad v podobe zavinenia toho, kto neoprávnený zásah do osobnostného práva vykonal.

Odvolací súd postupujúc podľa § 219 ods. 2 O. s. p. sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu
prvého stupňa. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na závere, že k žiadnemu zásahu ani
jednou zo správ odporcu o navrhovateľovi do osobnosti navrhovateľa nedošlo. Vychádzal z toho,
že obe správy odporcu, pokiaľ by aj boli spôsobilé vyvolať zásah do osobnosti navrhovateľa, neboli
by zásahom neoprávneným, nakoľko tieto správy vyhotovil odporca o navrhovateľovi na základe
žiadosti štátnych orgánov, Okresného riaditeľstva policajného zboru v Banskej Bystrici a Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny v Trnave, konajúc v rámci právomoci obce, zastúpenej starostom. Správne
zohľadnil aj ich účel, t. j. že správy neboli určené na zverejnenie, ale boli určené štátnym orgánom v
rámci trestného konania, ktoré bolo zastavené a v rámci konania o zapísanie do zoznamu žiadateľov
o náhradnú osobnú starostlivosť a následne do občianskoprávneho konania o zverení maloletých
detí do osobnej náhradnej starostlivosti, ktoré doposiaľ nebolo skončené. Dôsledkami majúcimi byť
následkom oboch správ, navrhovateľ uviedol  rozhodnutie orgánov v trestnom konaní o treste a jeho
výške, eventuálne nezapísanie do zoznamu čakateľov do náhradnej pestúnskej starostlivosti a vplyv
na rozhodnutie Okresného súdu Piešťany vo veci zverenia maloletých detí do náhradnej osobnej
starostlivosti navrhovateľovi a jeho manželke. Nepochybne trestné konanie týkajúce sa navrhovateľa,
ktorého súčasťou bola správa odporcu z 22.9.2008, bolo zastavené. Uvedená správa preto nemohla
mať vplyv ani na trest ani na jeho výšku, keďže v tomto zastavenom trestnom konaní trest uložený nebol.
Ani druhá zo správ z 5.10.2009, ktorá je súčasťou konania ÚPSVaR v TT a konania vedeného Okresným
súdom Piešťany o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľovi a jeho manželke,
doposiaľ nevyvolala žiadne dôsledky, nakoľko nespôsobila nezapísanie navrhovateľa do zoznamu
čakateľov o náhradnú osobnú starostlivosť a súdne konanie doposiaľ nie je skončené. Dôsledkom správy
z 22.9.2008, ktorý navrhovateľ špecifikoval tým, že vyšetrovateľka sa chytila za hlavu, že takúto správu
nevidela a začala na neho pozerať a spochybňovať jeho tvrdenia, ktoré uvádzal v rámci tohto trestného
konania, súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že týmto konaním mu nebola spôsobená ujma. Rovnako
správne vyhodnotil aj navrhovateľom tvrdený dôsledok správy z 5.10.2009, ktorý mal spočívať v tom,
že psychologička v Hlohovci jemu a jeho manželke uviedla, že z ÚPSVaR v TT jej bolo povedané, že
s takouto správou sa nestretli, a že namiesto dvoch - troch sedení absolvoval aj s manželkou šesť
sedení u psychologičky, že k zásahu do osobnosti navrhovateľa ním nedošlo. Správnym bol aj záver
súdu prvého stupňa, že zverejnením správ, ktorých zverejnenie ale navrhovateľ nepreukázal, nedošlo
k zásahu do osobnosti navrhovateľa znížením vážnosti a dôstojnosti navrhovateľa. Správne pri tomto
svojom závere vychádzal z toho, že navrhovateľ nepreukázal existenciu reakcií okolia svedčiacich o tom,
že bola znížená jeho dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti v značnej miere. Správne stanovil predpokladom
zásahu do dôstojnosti a cti navrhovateľa reakciu okolia, ktorú navrhovateľ nepreukázal. Za preukázanie
nemožno považovať navrhovateľom predpokladaný spôsob skončenia trestného konania alebo konania
občianskoprávneho. V zmysle § 154 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav
v čase jeho vyhlásenia, musel odvolací súd zohľadniť zhodne so súdom prvého stupňa len následky
už existujúce, a nie navrhovateľom predpokladané. Aj navrhovateľom v odvolaní vytýkaná vada, že
súd prvého stupňa nevyhodnotil obsah oboch správ z hľadiska pravdivosti, nie je právne relevantnou,
nakoľko prvoradými predpokladmi kladného rozhodnutia podľa § 11 Občianskeho zákonníka v danej
veci o zásahu do dôstojnosti a cti navrhovateľa je existencia reakcií okolia navrhovateľa na zverejnené



správy, ktoré neboli preukázanými. Zaoberať sa potom obsahom správ, ktoré nevyvolali žiadnu reakciu
okolia je nadbytočným a ich skúmanie by prichádzalo do úvahy len v prípade existencie akejkoľvek
reakcie okolia navrhovateľa, ktorá by zasiahla do dôstojnosti a cti navrhovateľa, o ktorý prípad však v
danej veci nejde.

Odvolací súd postupujúc podľa § 219 O. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej
správnosti.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého
ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie, v zmysle §
142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal,
a prisúdil úspešnému odporcovi v odvolacom konaní náhradu trov konania vo výške zodpovedajúcej
odmene advokáta za zastupovanie odporcu v odvolacom konaní v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhlášky“). Advokát
vykonal v odvolacom konaní dva úkony právnej služby : vyjadrenie odporcu k odvolaniu z 10.5.2011
podľa § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky  a zúčastnil sa pojednávania 18.6.2012 podľa § 14 ods. 1 písm.
c/ vyhlášky. Advokátovi patrí aj paušálna náhrada hotových výdavkov podľa § 16 vyhlášky v roku 2011
vo výške 7,41 eur a v roku 2012 vo výške 7,63 eur. Odmena patrí advokátovi za dva úkony právnej
služby vo výške 102,90 eur (51,45 eur x 2) spolu s paušálnou náhradou výdavkov 15,04 eur (7,41 +
7,63 eur), spolu 117,94 eur + 20% DPH = 23,59 eur, spolu 141,53 eur. Okrem odmeny patrí advokátovi
aj náhrada cestovného podľa § 15 písm. a/ vyhlášky za cestu Hlohovec - Trnava a späť 18.6.2012 - 40
km, základná náhrada za 1 km = 0,314 eur, spotreba 9 l/100 km a cena za liter PHM 1,45 eur = 12,56
eur s 20% DPH = 2,51 eur, spolu15,07 eur a náhrada za stratu času podľa § 17 za cestu Hlohovec -
Trnava a späť 18.6.2012 za 2 začaté hodiny po 12,71 eur, spolu 25,42 eur s 20% DPH = 5,08 eur, spolu
30,50 eur. Spolu patrí odporcovi náhrada trov odvolacieho konania vo výške 187,10 eur titulom odmeny
advokáta za právne služby a náhrady hotových výdavkov.

Odvolací súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 187,10 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/156/2009", "guid": "41aff2e0-0bb4-450d-a7f5-0a5bde74f019:611e7855-8cd9-4cdf-abf2-858bc4442474", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}