Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6Tos/59/2012 z 9. 5. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 9. mája 2012, sp. zn. 6Tos/59/2012, ECLI:SK:KSTT:2012:2511011164.2
Krajský súd Trnava | 6Tos/59/2012 | ECLI:SK:KSTT:2012:2511011164.2 | 2012-05-09 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie
Citované ustanovenia: § 219 ods. 2 zákona č. 140/1961 Zb., Trestný zákon. (140/1961 Zb.)
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/83d64424-822f-48f8-9426-48a85ecc5829
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2511011164.2

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/59/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511011164
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jarábek
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2511011164.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Jarábka a sudcov JUDr.
Ivana Ilavského a JUDr. Pavla Sládka v trestnej veci odsúdeného D. Q. v konaní o žiadosti odsúdeného
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody prejednal jeho sťažnosť, ktorú podal proti
uzneseniu Okresného súdu v Piešťanoch sp.zn. 1Pp/135/2011 zo dňa 15.03.2012, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 10. mája 2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť D. Q., sa   z a -m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd na verejnom zasadnutí v prítomnosti odsúdeného dňa 15.03.2012
rozhodol tak, že podľa § 415 odsek 1 Trestného poriadku s poukazom na ustanovenie § 61, § 62
odsek 1 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 zamietol žiadosť odsúdeného D. Q. o podmienečné
prepustenie z výkonu úhrnného trestu odňatia slobody, ktorý vykonáva v II. nápravnovýchovnej skupine
v ÚVTOS Leopoldov, a to na základe rozsudku Mestského súdu v Bratislave sp.zn. 1T/78/1995 zo dňa
26.03.1996 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1To/59/1996 zo dňa 10.12.1996 pre
trestný čin vraždy podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona a iné, vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov so
zaradením pre jeho výkon do III. nápravnovýchovnej skupiny.

Okresný súd predmetné rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní žiadosti odsúdeného o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zistil, že nie sú splnené podmienky pre jeho
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 61 Trestného zákona.

Posudzujúc osobu odsúdeného komplexne, prihliadol na jeho predchádzajúci život, pričom vzal do
úvahy závažnosť spáchaného trestného činu, ako aj spôsob jeho spáchania. Vzal do úvahy aj znalecké
posudky podané v rámci vyšetrovania predmetného trestného činu, z ktorých jednoznačne vyplýva, že
možnosť resocializácie je u odsúdeného obzvlášť sťažená, pričom z podaných posudkov vyplýva, že
ide o abnormne štruktúrovanú osobnosť, čo je relatívne trvalý stav a terapeuticky ťažko ovplyvniteľný.
Zároveň je potrebné uviesť, že aj keď podľa odpisu registra trestov bol doposiaľ len jedenkrát súdne
trestaný, išlo však o úhrnný trest uložený za veľmi závažné trestné činy vrátane trestného činu vraždy,
nedovoleného ozbrojovania, aj o pokus trestného činu lúpeže. Prvostupňový súd tiež mal za to, že
odsúdený doposiaľ nepreukázal plnením svojich povinností a správaním také polepšenie, aby bolo
možné od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Vzhľadom na osobnosť odsúdeného
a všetky uvedené skutočnosti je u neho riziko sociálneho zlyhania a nie je záruka, že v budúcnosti
bude viesť riadny život. Preto okresný súd žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu zamietol. Treba podotknúť, že v odôvodnení napadnutého uznesenia sa okresný súd aj pomerne
obsiahlo zaoberal okolnosťami predmetnej trestnej veci najmä v súvislosti s trestným činom vraždy voči
poškodenému H. D..



Proti tomuto uzneseniu si podal sťažnosť odsúdený D. Q., ktorú zahlásil ihneď po vyhlásení uznesenia
do zápisnice počas verejného zasadnutia.

Neskoršie túto sťažnosť sám písomne nezdôvodnil, krajskému súdu iba predložil námietku zaujatosti
voči predsedníčke senátu okresného súdu, a súčasne tiež osobitným podaním navrhol, aby krajský súd
ustanovil znalca z odboru psychológie a poveril ho vypracovaním posudku, v ktorom sa znalec vyjadrí
k jeho dosiahnutej resocializácii a k prognóze jeho spôsobilosti žiť na slobode sociálne kompetentným
a zákonom dbalým spôsobom.

Krajský súd však obdržal aj podanie jeho detí M., D. a G. S., v ktorom v podstate poukazujú,
resp. vznášajú ďalšie dôvody k obhajobe žiadosti odsúdeného D. Q.. V tomto podaní zdôrazňujú tú
skutočnosť, že zákon nevylučuje podmienečné prepustenie pri žiadnej kategórii trestných činov, a ak
možno vzhľadom na všetky okolnosti vrátane závažnosti trestného činu predpokladať, že sa odsúdený
natoľko polepšil, že v budúcnosti bude viesť riadny život, nie je podmienečné prepustenie vylúčené
ani pri najťažších trestných činoch. Zo samotnej skutočnosti, že odsúdený sa dopustil jedného z
najzávažnejších trestných činov, nie je možné automaticky vyvodiť záver, že  D. Q. vo výkone trestu
nepreukázal polepšenie, a že nie je možné od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Podobne zo samotného charakteru a spôsobu prevedenia trestného činu nie je možné vyvodiť záver o
riziku kriminálnej recidívy zo strany odsúdeného.

Práve naopak, je na mieste predpokladať, že dlhodobý trest vyše sedemnástich rokov, je pre jeho
prevýchovu postačujúci, keďže odsúdený po takú dlhú dobu vo výkone trestu nepreukázal žiadne
zlyhanie. O tom svedčí aj veľmi dobré hodnotenie jeho osoby zo strany ÚVTOS Leopoldov a dobré
aktuálne psychologické hodnotenie a priaznivá prognóza rizika sociálneho zlyhania. Poukazujú tiež deti
odsúdeného aj na jeho pozitívne povahové vlastnosti a jeho aktivity počas výkonu trestu odňatia slobody,
pričom ponúkajú záruku za dovŕšenie nápravy odsúdeného, ktorá je založená na dobrom rodinnom
zázemí, nápomoci vo všetkom potrebnom pri etablovaní sa do poctivého života odsúdeného.

Krajský súd na základe vyššie uvedených skutočností podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku
preskúmal zákonnosť a opodstatnenosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Plniac prieskumnú povinnosť krajský súd predovšetkým konštatuje, že po obdržaní žiadosti odsúdeného,
okresný súd vykonal všetky potrebné úkony za účelom posúdenia všetkých relevantných skutočnosti
a následne zistené skutočnosti vyhodnotil individuálne i v ich súhrne, a dospel k právnemu záveru, že
nateraz žiadosti odsúdeného D. Q. nie je možné vyhovieť.

Posudzujúc komplexne všetky okolnosti prípadu krajský súd je toho názoru, že na jednej strane je tu
výlučne pomerne pozitívne hodnotenie odsúdeného D. Q. počas výkonu trestu odňatia slobody, na
druhej strane sú tu skutočnosti veľmi nepriaznivo svedčiace v neprospech posudzovania žiadosti o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ako na ne pomerne obsiahlo poukazuje aj
okresný súd v napadnutom uznesení.

Posudzujúc tieto pozitíva a negatíva, krajský súd dospel k záveru, že tie negatíva, na ktoré poukázal
okresný súd v napadnutom uznesení pri posudzovaní žiadosti odsúdeného, prevládajú. Treba prisvedčiť
okresnému súdu, že posudzovanie takej dôležitej otázky, ako je pozitívne rozhodnutie o podmienečnom
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody nie je možné založiť len na reálnom správaní sa odsúdeného
počas výkonu trestu odňatia slobody, aj keď by toto bolo akokoľvek pozitívne. Súd posudzujúc takúto
žiadosť má fakultatívne na výber posúdiť aj ďalšie okolnosti, a to aj okolnosti týkajúce sa samotného
činu, pre ktorý odsúdená osoba vykonáva predmetný trest odňatia slobody.

V tomto smere krajský súd konštatuje, že na základe spisového materiálu, ktorý je pripojený k žiadosti
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, a z ktorého časť oboznámil aj okresný
súd na verejnom zasadnutí vyplývajú skutočnosti, ktoré vrhajú veľmi negatívne svetlo na povahové a
osobnostné vlastnosti odsúdeného.

Krajský súd nepovažuje za potrebné tieto negatíva zvýrazňovať, resp. opakovať vo svojom rozhodnutí,
pretože už na ne poukázal aj okresný súd. Tieto úvahy okresného súdu uvedené v napadnutom uznesení



vychádzajú z reálneho obsahu spisového materiálu, hlavne však z reálneho znaleckého dokazovania
z odboru zdravotníctva, ako aj z odboru psychológie, a vychádzajú aj z výpovedí jednotlivých svedkov
vrátane svedkov z blízkeho sociálneho okolia odsúdeného.

V tomto smere krajský súd mal za to, že len hypotetická úvaha, že odsúdený by sa mohol pozitívne
správať v prípade prepustenia na slobodu len na základe tých skutočností, že je vcelku pozitívne
hodnotený počas výkonu trestu odňatia slobody, t.j. len na základe toho, že sa prispôsobil svojim
správaním vo vynútenom prostredí a v režime výkonu trestu odňatia slobody nie je možné založiť na
ďalšom jeho prípadné podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

V tomto smere krajský súd však považuje za potrebné doplniť predovšetkým v tom smere, že v prípade
podmienečného prepustenia na slobodu je v zmysle § 63 odsek 1 Trestného zákona účinného do
01.01.2006 súd povinný stanoviť skúšobnú dobu v rozpätí od 1 roka až 7 rokov.

Je štandardným v súdnej praxi, že táto skúšobná doba pri podmienečnom prepustení odsúdenej osoby z
výkonu trestu odňatia slobody je určená dlhšie, ako je zvyšok trestu, ktorý má odsúdená osoba vykonať.

V tomto smere krajský súd konštatuje, že odsúdený D. Q. vykonáva trest odňatia slobody od obmedzenia
osobnej slobody v súvislosti s vyšetrovaním predmetnej trestnej veci, a to od 08.11.1994. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že odsúdenému D. Q. 25 rokov trestu odňatia slobody končí trest až o 7 rokov a 6
mesiacov, čo je doba presahujúca možnosti uloženia skúšobnej doby.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že vzhľadom na dĺžku uloženého trestu D. Q., o ktorej opodstatnenosti
nemá právo krajský súd ani prvostupňový súd polemizovať a pochybovať, je predčasné prípadné
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody už len vzhľadom na túto skutočnosť.
Zjednodušene povedané, odsúdenému do ukončenia trestu zostáva príliš dlhá doba na to, aby bolo
možné aj napriek jeho priaznivému hodnoteniu z výkonu trestu odňatia slobody, vyhovieť.

Z týchto dôvodov potom krajský súd považoval všetky ostatné úvahy vznesené počas prejednávania
žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody ohľadne odsúdeného D. Q.,
viažuce sa na pozitívne jeho hodnotenie za predčasné, a teda ako také nespôsobilé, založiť prípadné
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Krajský súd môže v súvislosti s uznesením prvostupňového súdu jedine vysloviť nesúhlas s tou časťou
odôvodnenia uznesenia, ktorým sa považuje za potrebné na odsúdeného pôsobiť až celou dĺžkou
výkonu trestu odňatia slobody tak, ako mu bol súdom uložený. Takáto úvaha okresného súdu je v rozpore
so zákonom, súd takúto úvahu prejudikovať nemôže dopredu zvlášť, keď do skončenia výkonu trestu
odňatia slobody zostáva doba 7 rokov a 6 mesiacov, a preto krajský súd túto myšlienku okresného súdu
hodnotí ako predčasnú.

Z týchto dôvodov potom krajský súd rozhodol o sťažnosti odsúdeného D. Q. tak,  že ju zamietol ako
nedôvodnú.

Vzhľadom na ponúknutú záruku zo strany jeho detí sa vyžaduje podotknúť, že takáto záruka z ich
strany neprichádza do úvahy zvlášť, keď sa v nej ponúka, že odsúdený sa bude dlhodobo zdržiavať na
veľrybárskej lodi mimo územia Slovenskej republiky, t.j. prakticky na neznámom mieste.

Poučenie:

Proti  tomuto  uzneseniu  nie je prípustný riadny opravný prostriedok.