Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 5To/96/2012 z 3. 12. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 3. decembra 2012, sp. zn. 5To/96/2012, ECLI:SK:KSTT:2012:2610010179.1
Krajský súd Trnava | 5To/96/2012 | ECLI:SK:KSTT:2012:2610010179.1 | 2012-12-03 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo, Trestné právo – Poriadok vo verejných veciach, Majetok
Citované ustanovenia: TZ, § 216 ods. 1 TZ, § 216 ods. 3 TZ, § 323 ods. 1 písm. a) TZ, § 323 ods. 2 písm. c) TZ, § 245 ods. 1 TZ, § 245 ods. 3 písm. a) TZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0d093d68-58b7-4964-8532-173426ca9236
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2610010179.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/96/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2610010179
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Biedniková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2610010179.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Biednikovej a sudcov
JUDr. Ľuboša Jurkoviča a Vladimíra Vlčka v trestnej veci obžalovaného E. V., pre zločin neoprávneného
používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., pre zločin útoku na
verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a iné, o odvolaní okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu v Senici zo dňa 14. novembra 2011 sp. zn. 2T/77/2010, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 4.12.2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319  Tr. por.  odvolanie okresného prokurátora  sa  z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. c/ Tr. por.  oslobodil obžalovaného E. V. spod
obžaloby okresného prokurátora v Senici č.k. 1Pv 7/06 pre zločin neoprávneného používania cudzieho
motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 3  Tr. zák., pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa
§ 323  ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., a pre zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245
ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 4.1.2006 v
neskorých nočných hodinách spolu s dvomi neustálenými osobami viedol osobné motorové vozidlo zn.
T. Q. T. v hodnote 1.600.000,- Sk smerom od Trnavy na Senicu, pričom na vozidle postupne namontovali
odcudzené evidenčné značky Q. XXXT., B. Y B. XXXKO, ktoré vozidlo malo byť predtým odcudzené
zo dňa 5.4.2005 na 6.4.2005  v Lozorne, toto vozidlo viedol asi o 02.15 h smerom na Senicu, kedy bol
zastavovaný hliadkou polície z OO PZ Senica v zložení práp. Q. P. a stržm. X. C.  v blízkosti čerpacej
stanice na Vajanského ulici v Senici, s vozidlom pribrzdil a keď od neho člen hliadky práp. Q. P. cez
pootvorené okienko na strane vodiča pýtal predloženie dokladov, pridal plyn a strhol riadenie na tohto
člena hliadky, ktorý musel uskočiť do stredu vozovky tak, že sa oboma rukami  odrazil od uvedeného
vozidla, aby mu nebolo spôsobené zranenie, toho istého dňa následne pokračoval v jazde s vyššie
uvedeným vozidlom asi o 02.55 h smerom zo Senice na Jablonicu a Bukovú, kde bol zastavovaný členmi
hliadky polície z OO PZ Jablonica v zložení npráp. P. F. a práp. X. H., na ich výzvu, aby s vozidlom zastavil
nereagoval, začal s ním cúvať, načo člen hliadky polície X. H. vystúpil zo služobného policajného vozidla
a pomocou baterky červeným signalizačným svetlom dával vodičovi znamenie na zastavenie, vodič túto
výzvu neuposlúchol a s vozidlom sa rozbehol proti práp. X. H., ktorý  zo strachu, aby mu nebolo ublížené
na zdraví pred vozidlom uskočil a ukryl sa za služobné vozidlo, načo obvinený s vozidlom pokračoval
v jazde smerom na Plavecký Mikuláš a Borský Mikuláš dňa 4.1.2006 v neskorých nočných hodinách a
pred Borským Mikulášom bol zastavovaný hliadkou polície OO PZ Šaštín - Stráže v zložení práp.  P.
V. a práp. M. B., vozidlo nasmeroval na služobné motorové vozidlo, v ktorom sedela hliadka polície,
v jazde pokračoval i napriek tomu, že na služobnom vozidle boli zapnuté všetky výstražné znamenia,
aby bolo s vozidlom zastavené, na tieto výstražné znamenia nereagoval, v služobnom vozidle sedela
vyššie uvedená hliadka polície v blízkosti služobného vozidla  prudko zmenil smer jazdy, v jazde ďalej
pokračoval do Štefanova, kde na voľnom priestranstve polial vozidlo zn. T. Q. T. benzínom, čím spôsobil
spoločnosti AUDI AG, Ingolstadt, SRN , škodu vo výške 1.229.127,- Sk.



Podľa § 288 ods. 3  Tr. por. súd poškodenú spoločnosť AUDI AG Ingolstadt, SRN , s nárokom na náhradu
škody odkázal na občiansko-súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor. Domáhal sa zrušenia
napadnutého rozsudku s tým, aby odvolací súd vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie
a rozhodnutie. V písomných dôvodoch odvolania okresný prokurátor poukázal na to, že vykonaným
rozsiahlym dokazovaním bola produkovaná celá rada priamych aj nepriamych dôkazov, ktoré  sú
rozhodujúce pre uznanie viny. Sám súd v odôvodnení rozsudku konštatuje,  že obrana obžalovaného je
narušená.  Z toho sa dá ustáliť záver, že obrana obžalovaného je iba účelová.
Obžalovaný E. V. nastúpil do vozidla bez osobných dokladov, hoci chcel ísť do Českej republiky, tvrdil, že
nevedel, že vozidlo je prenasledované políciou,  hoci to musel vidieť, nakoľko vozidlo zastavila hliadka
polície, pričom v tom čase sa od hliadky polície nedožadoval žiadnej pomoci, neuviedol, že vo vozidle
sa nachádzal iba ako pasažier a s osádkou vozidla nemá nič spoločné.  Taktiež nemôže obstáť obrana
obžalovaného v tom smere, že nemohol z vozidla vystúpiť,  nakoľko ho osádka vozidla nechcela pustiť.
Dokazovaním však bolo zistené, že obžalovaný mal možnosť, keby chcel z vozidla vystúpi. Osádka
vozidla viackrát s vozidlom zastavila, nemôže obstáť ani tvrdenie obžalovaného, že osádka vozidla
centrálne vozidlo uzamkla.
Dá sa vysloviť, na základe zisteného skutkového stavu, že bol to práve obžalovaný, ktorý riadil vozidlo.
Vozidlo bolo zastavované hliadkou polície, pričom obaja členovia hliadky presne popísali osobu vodiča
ako aj oblečenie.
Nemožno sa stotožniť s názorom súdu, že svedok Q. P. svoju výpoveď pozmenil.  Tento svedok iba
uviedol, že od spáchania skutku uplynul už dlhší čas, a nemôže už  zabezpečiť objektívnosť svojho
tvrdenia, že by osobu vodiča opoznal. V čase spáchania skutku bol obvinený zarastený a mal kuklu, a
preto pri výsluchu na polícii uviedol, že by osobu vodiča vzhľadom k zmenám zrejme neopoznal.
Tak isto vypovedal aj druhý člen hliadky X. C., ktorý opoznal vodiča a tohto popísal, ani tento svedok
jednoznačne neodvolal svoju výpoveď ohľadne opoznania osoby vodiča. Uviedol, že pre dlhší odstup
času od spáchania skutku nevie objektívne povedať, či by uvedenú osobu opoznal.  Na hlavnom
pojednávaní  však zotrval na svojej pôvodnej výpovedi a potvrdil, že obžalovaný je práve tou osobou,
ktorá riadila v čase činu vozidlo a na tomto tvrdení zotrval aj pri konfrontácii.
Okresný prokurátor vyslovil presvedčenie, že svedecké výpovede oboch dôležitých svedkov Q. P. a X.
C. boli vykonané zákonným spôsobom a tieto možno  vyhodnotiť ako objektívne a vierohodné a takýmto
spôsobom mali byť súdom aj vyhodnotené.
K odvolaniu okresného prokurátora sa vyjadril prostredníctvom obhajcu obžalovaný E. V., navrhol
odvolanie ako nedôvodné zamietnuť pre správnosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku.
Krajský súd ako súd odvolací vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného E. V. a to na
základe jeho písomnej žiadosti.
Odvolací súd na základe riadne a včas podaného odvolania okresným prokurátorom preskúmal v zmysle
§ 317 ods. 1   Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým
podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že
odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.
Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd zistil, že okresný súd na hlavnom pojednávaní,
rozhodujúc o obžalobe okresného prokurátora vykonal všetky dôkazy potrebné pre zákonné a objektívne
rozhodnutie, vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12  Tr. por.  vyhodnotil individuálne i v ich súhrne a tak
dospel k správnym skutkovým a  právnym záverom.
Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1        Tr. por.
zrozumiteľne uviedol,  ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel,
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali.  Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a
akými právnymi úvahami sa spravoval, keď  dospel k meritórnemu rozhodnutiu vo veci.
Okresný súd v rozsiahlom odôvodnení popísal svoj dôkazný postup, oboznámil konkrétny vecný obsah
všetkých dôkazov,  následne logicky obsah toho ktorého dôkazu vyhodnotil.  Pri svojich záverečných
úvahách o nevine obžalovaného v rámci hodnotiaceho procesu ozrejmil , akú konkrétnu dôkaznú silu
pripísal tomu ktorému dôkazu vo vzťahu k svojmu meritórnemu rozhodnutiu.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku v plnej miere korešponduje so skutočným obsahom jednotlivých
dôkazov, preto odvolací súd ho hodnotí ako objektívne správne, presvedčivé a spôsobilé poskytnúť
obraz o priebehu trestného konania a dôvodoch, ktoré prvostupňový súd viedli k vyneseniu
oslobodzujúceho výroku.
Predovšetkým treba uviesť,  tak ako na to poukázal už prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku, že vykonané dôkazy  na hlavnom pojednávaní možno rozdeliť na tri skupiny, a z týchto možno



vyvodiť tri rôzne verzie ako sa skutok mohol stať. Jednak skutok mohol spáchať obžalovaný tak, ako to
uvádza obžaloba okresného prokurátora, na druhej strane skutok mohla spáchať iná bližšie neustálená
osoba, a treťou možnosťou je obrana obžalovaného, že on bol iba pasažierom v predmetnom vozidle.
Aj odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že ani pre jednu z týchto verzií neexistujú
nespochybniteľné dôkazy, z ktorých by bolo možné jednoznačne vyvodiť, že jedna z týchto verzií je
pravdivá.
Na rozdiel od argumentov okresného prokurátora tak, ako ich uviedol v písomných dôvodoch odvolania,
odvolací súd zistil, že v predmetnej veci boli vykonané len dva priame dôkazy, ktoré by mohli svedčiť
pre vinu obžalovaného. Ide o výpovede svedkov - policajtov, Q. P. a X. C..  Okresný súd ich výpovede
podrobne v odôvodnení napadnutého rozsudku na č.l. 6 rozviedol, pričom vyvodil správny záver, že u
týchto svedkov nejde o bežných občanov, ale o policajtov, u ktorých sa predpokladá, že budú vypovedať
konzistentne, že svoje výpovede meniť nebudú, nakoľko na nich sú kladené prísnejšie kritériá.  Z
výpovede oboch svedkov tak ako ich vykonali opakovane je zrejmé, že v týchto výpovediach vypovedali
rozdielne, vznikli preto zákonite pochybnosti, či možno takýmto výpovediam bez výhrad uveriť.  Ich
tvrdenia na hlavnom pojednávaní, že to bol práve obžalovaný, ktorý mal byť vodičom vozidla, vyznievajú
nepresvedčivo, keď títo svedkovia už svoje tvrdenia predtým spochybnili, pričom zmeny vo výpovediach
odôvodnili obavou o svoje rodiny.
Okrem týchto svedeckých výpovedí, ktoré správne okresný súd vyhodnotil ako nedôveryhodné,  vo veci
nebol produkovaný žiadny forenzný dôkaz, ktorý by obžalovaného usvedčoval zo spáchania žalovanej
trestnej činnosti a to napriek  tomu, že vo veci bol vykonaný celý raz znaleckého dokazovania, boli
zabezpečené znalecké posudky z odboru chémie, biológie, mechanoskopie a elektroniky, pričom však
znalecké dokazovanie neosvetlilo a neozrejmilo kto bol vodičom predmetného motorového vozidla a už
vôbec nezodpovedalo otázku, či týmto vodičom bol alebo mohol byť práve obžalovaný E. V..
V tejto súvislosti treba upriamiť pozornosť aj na výpoveď svedka D. K., ktorý vypovedal tak v prípravnom
konaní ako aj na hlavnom pojednávaní.  Z jeho výpovede jednoznačne vyplýva, že on videl vojsť
dve osoby do vnútra družstva, pričom jedna osoba bola zadržaná a druhá tam nebola.  Svedok
pritom uviedol, že od cesty je iba jedna vstupná brána a je tam jediná cesta. Z jeho výpovedi
vyplýva pravdepodobnosť, že zrejme okrem obžalovaného do objektu družstva vošiel aj ďalší člen
osádky vozidla, tohto však nenašli, nie je zrejmé ako intenzívne túto druhú osobu hľadali potom, čo
obžalovaného už zadržali.
Pokiaľ ide o námietky odvolateľa, že obžalovaný sa bránil tým, že bol len pasažierom vozidla, do ktorého
nastúpil preto, že chcel ísť na nákupy do Českej republiky, pričom u neho po zadržaní zistili, že nemá
pri sebe osobné doklady a týmto spochybňujú jeho tvrdenia, treba uviesť, že na druhej strane sa u
obžalovaného našla suma vyše 8.000,- Sk čo by nasvedčovalo tomu, že obžalovaný skutočne na nákupy
chcel ísť.  Preto skutočnosť, že sa chystal do zahraničia a nemal  pri sebe osobné doklady, nemá žiadnu
výpovednú hodnotu vo vzťahu k otázke, či bol alebo nebol vodičom predmetného motorového vozidla.
Na druhej strane treba tiež uviesť, že tvrdenie obžalovaného, že nemohol z vozidla vystúpiť, že
nevedel v podstate čo sa deje, bolo vykonaným dokazovaním vyvrátené a teda po vyhodnotení
všetkých relevantných skutočností treba uviesť, že podozrenie, že obžalovaný nebol len náhodným
pasažierom vozidla v predmetnej  veci rozptýlené nebolo.  Ako však bolo vyššie uvedené, výsledky
vykonaného dokazovania neumožňujú vysloviť nespochybniteľný záver, že to bol práve obžalovaný,
ktorý inkriminovaný skutok spáchal.
Treba uviesť, že vo vozidle boli traja pasažieri, jedným z nich bol obžalovaný a jeden zákonite musel byť
vodičom vozidla.  Kto však vozidlo šoféroval nebolo preukázané  žiadnym relevantným dôkazom napriek
tomu, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní skutočne rozsiahle dokazovanie.  Okresný súd
preto nepochybil, keď obžalovaného E. V. oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Tr. por. , pretože
nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Zákonu zodpovedá aj výrok o odkázaní poškodenej strany na občiansko-súdne konanie v zmysle § 288
ods. 3  Tr. por. , keďže išlo o oslobodzujúci rozsudok.
S poukazom na uvedené skutočnosti keďže odvolací súd nezistil dôvod pre zmenu napadnutého
rozhodnutia v žiadnom smere, napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný,  odvolanie
okresného prokurátora zamietol podľa § 319  Tr. por.  ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.