Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/63/2012 z 15. 5. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 15. mája 2012, sp. zn. 11Co/63/2012, ECLI:SK:KSTT:2012:2611206221.1 Krajský súd Trnava | 11Co/63/2012 | ECLI:SK:KSTT:2012:2611206221.1 | 2012-05-15 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 24 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e6baeac2-7a9f-419d-855a-43bd93ceb579 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2611206221.1 Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/63/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2611206221 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2611206221.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľky: C. G., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. E. XXXX, K.-S., t.č. u K. XXX, K.-S., zast. Mgr. Stanislavom Kormanom, advokátom, Nádražná 1180, Šaštín-Stráže, proti odporcovi: J. G., nar. X.X.XXXX, bytom M. E. XXXX, K.-S., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov voči mal. S. G., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode manželstva, bytom ako navrhovateľka, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 4. októbra 2011, č. k. 7C/80/2011-47 v časti určenia výživného, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia výživného p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním rozviedol manželstvo C. G. a J. G., uzavreté 10.6.2000. Na čas po rozvode zveril maloletého S. G., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktorá bude maloletého vychovávať, zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a odporcovi určil povinnosť platiť výživné na maloletého S. v sume 150,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva s tým, že výživné je zročné vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky. Ohľadne úpravy styku odporcu s maloletým S. sa rodičia dohodli tak, že odporca sa bude s dieťaťom stretávať po vzájomnej dohode rodičov. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich obnovenie už nie je možné, manželstvo si už dlhšiu dobu neplní svoj účel, preto ho v súlade s § 23 Zákona o rodine rozviedol. Na čas po rozvode maloletého súd zveril do výchovy navrhovateľke z dôvodu, že mal preukázané, že táto sa o maloletého riadne stará, poskytuje mu osobnú starostlivosť, zabezpečuje jeho stravu, ošatenie, ubytovanie, stará sa o jeho výchovu a riadny psychický a fyzický vývin. Maloletý navštevuje 2. stupeň základnej školy. Súd mal za to, že je v možnostiach odporcu, aby prispieval na výživu svojho syna výživným vo výške 150,- eur mesačne, keď odporca je riadne zamestnaný, dosahuje príjem 609,- eur, inú vyživovaciu povinnosť nemá, býva u rodičov. Súd zohľadnil aj to, že odporca získal rovnako ako navrhovateľka v mesiaci júl 2011 z predaja bytu čiastku 6.000,- eur. Navrhovateľka tieto peniaze použila aj pre maloletého, keď ich minula výlučne na rekonštrukciu a zveľadenie bytu, kde teraz zo synom býva. Odporca súdu nepreukázal, na aký účel tieto prostriedky minul. Navrhovateľka je invalidnou dôchodkyňou, invalidný dôchodok poberá vo výške 140,- eur. Nemá také možnosti získať peniaze z pracovnej činnosti v rozsahu zdravého rodiča, preto povinnosť prispievať na výživu syna musí viacej zaťažovať odporcu, pretože by nebolo spravodlivé, aby väčšia ťarcha pripadala na invalidnú chorú matku, ktorá by nebola schopná túto ťarchu sama uniesť. Navrhovateľka s maloletým býva u svojich rodičov, pričom má v súčasnosti s maloletým k dispozícii samostatnú bytovú jednotku, ktorú si zrekonštruovala. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v časti určenia výživného podal v zákonom určenej lehote odvolanie odporca. Uviedol, že suma 150,- eur mesačne je preňho vzhľadom na jeho príjem priveľká, jeho čistý príjem je okolo 500,- eur. Z tejto sumy musí platiť v prvom rade dlžoby, ktoré mu bývalá manželka narobila, 50,- eur spoločnosti Consumer Finance Holding Kežmarok, sumu 45,20 eur spoločnosti Home Credit Slovakia, Piešťany, sumu 160,- eur mesačne Slovenskej sporiteľni. Ďalej musí vrátiť sociálne dávky, ktoré im boli prispievané v r. 2010 počas manželstva. Okrem toho ho Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vyzval na vrátenie dávok, ktoré spláca po 20,- eur mesačne. Ďalej platí telefón vo výške 38,- eur mesačne a rodičom prispieva na poplatky a stravu 150,- eur mesačne. Okrem uvedených vecí sa o syna takisto stará, chodí syn k nemu na návštevy v priebehu týždňa, takisto aj cez víkendy, kedy ho živí a tiež mu nakupuje oblečenie, hry na počítač a rôzne veci, ktoré si zažiada. Žiadal znížiť výšku výživného zo 150,- eur na 100,- eur mesačne, ktoré je schopný a ochotný platiť. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že nie je pravdou tvrdenie odporcu, že za ňu platí dlžoby. On si zobral pôžičky, kreditné karty od firmy Consumer Finance Holding Kežmarok a Home Credit Slovakia Piešťany, vybavoval si ich sám. Poštou dostal PIN kódy a peniaze minul na svoje potreby. Nemala žiaden prístup k jeho kartám ani k PIN kódom. Pred rozvodom predali byt, vyplatili hypotéku, ktorou bol byt založený a zvyšnú sumu si rozdelili. Je nezamestnaná, má zdravotné problémy, v auguste jej bol priznaný invalidný dôchodok. V čase, keď už nežili v spoločnej domácnosti, od mája 2011 nič nepoberala, on sa odsťahoval k matke, jej nič neprispel na syna ani na domácnosť, musela si požičať peniaze od sestry na stravu a šeky, a to 350,- eur. Z peňazí, ktoré dostala za byt, zrekonštruovala u rodičov bytovú jednotku, v ktorej so synom býva, zaplatila svoje dlhy, a to 400,- eur firme Provident, 524,- eur Slovenskej sporiteľni a poplatky za elektriku, za byt, plyn, inkaso, nedoplatky za telefón 680,- eur, ktorý nedoplatok spôsobil odporca tým, že sa pripojil cez mobil na internet a hral hry. Odporca takisto dostal z bytu 6.000,- eur ako ona, avšak nevyplatil svoje dlhy, peniaze si užil. Pre syna peniaze nemal od mája až do 15. novembra jej dal na syna len 100,- eur. Syn má 11 rokov, je to vek, kedy deti rýchlo rastú, treba im stále nové oblečenie, taktiež sa chce páčiť dievčatám. Treba mu kupovať kozmetiku, dezodoranty, gel na vlasy a pod., výdavky s dennou stravou, hygienické potreby, veci do školy, vreckové. Syn je dobrý futbalista, tento rok získal sošku za najlepšieho hráča v jeho kategórii. Šport takisto stojí nemalé peniaze. Má len invalidný dôchodok 142,- eur mesačne, 150,- eur na výživné pre syna, 22 eur dostáva rodinné prídavky, spolu teda jej mesačný príjem činí 314,- eur. Aj keď býva u rodičov, má samostatnú domácnosť, kde platí za elektrinu, kúrenie, vodu, stravu v škole pre syna, internet, telefón, spolu 165,- eur, takže na stravu a živobytie jej pre dve osoby na mesiac zostáva 149,- eur. Je pravdou, že odporca kúpil synovi veci na oblečenie, bol to však darček k narodeninám, meninám, k Mikulášovi a na Vianoce. Syn ide k odporcovi raz do mesiaca napr. na necelé dva dni a on ide hovoriť, že ho živí ako ona. Je to smutné, že takú samozrejmosť, ako sú darčeky a obed pre svojho syna vyťahuje ako niečo výnimočné. Je to ozaj smutné, že bývalému manželovi je prednejšie jeho pohodlie ako potreby jeho jediného syna. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba -účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, z ktorého dôvodu v zmysle ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. vo veci verejne vyhlásil rozsudok. Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 7C/80/2011 je rozvod manželstva účastníkov konania a zároveň úprava rodičovských práv a povinností k mal. S., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode manželstva. Premetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo určené odporcovi potom, ako bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľke výživné vo výške 150,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa, obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Správny bol postup súdu prvého stupňa, keď určil otcovi výživné v sume 150,- eur mesačne. Odvolací súd takisto považoval takto určené výživné v súlade so zákonnými ustanoveniami § 62 a 73 Zákona o rodine, teda za primerané odôvodneným potrebám, veku maloletého ako oprávneného a tiež schopnostiam a možnostiam odporcu ako povinného rodiča. Odporca je riadne zamestnaný s príjmom 609,- eur netto mesačne. Býva u rodičov, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Skutočnosti, uvádzané odporcom, že musí zo svojho príjmu najskôr poplatiť dlžoby, odvolací súd nepovažoval za právne relevantné. Vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu je povinnosťou zákonnou a prvoradou, takže najskôr je potrebné zaplatiť výživné a až potom uhrádzať dlžoby. Odporca je zdravý, práceschopný, keďže v konaní nepreukázal opak, je preto jeho povinnosťou prispievať na výživu svojho syna tak, aby mohli byť uspokojené všetky jeho základné bežné potreby, primerané veku. Navyše, odvolací súd zohľadnil aj skutočnosť, že odporca sa žiadnym iným závažným spôsobom, ktorý by bolo možné zohľadniť, nepodieľa na výchove a výžive svojho syna. Vzhľadom k všetkým týmto skutočnostiam odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa určenia výživného na mal. S. na čas po rozvode podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O práve na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo, keďže predmetom odvolacieho konania bola už len úprava práv a povinností rodičov voči maloletému, a to určenie výživného, ktoré konanie je možné začať aj bez návrhu. Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.