Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/81/2012 z 6. 11. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 6. novembra 2012, sp. zn. 11CoP/81/2012, ECLI:SK:KSTT:2012:2712202166.3 Krajský súd Trnava | 11CoP/81/2012 | ECLI:SK:KSTT:2012:2712202166.3 | 2012-11-06 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-45.odsek-1, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-45.odsek-2, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-45.odsek-3, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-45.odsek-4, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-45.odsek-6 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dd1ab295-d8e5-441d-88ff-80cbf25e5df7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2712202166.3 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/81/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712202166
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2712202166.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. J. Y., nar.
XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa
rodičov Z. Y., nar. XX.X.XXXX a G. Y., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom U., W. XX, o návrhu starých rodičov:
I. Y., nar. XX.X.XXXX a K. Y., nar. X.X.XXXX, obaja bytom U., W. XX, na zverenie maloletého dieťaťa
do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny v Senici na nariadenie ústavnej starostlivosti, za účasti Okresnej prokuratúry Skalica, o odvolaní
starých rodičov proti rozsudku Okresného súdu Skalica, č.k. 6P/56/2012-53 zo dňa 25. júla 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh starých rodičov na zverenie
maloletého U. J. do spoločnej náhradnej starostlivosti a zároveň nariadil nad maloletým U. J. ústavnú
starostlivosť s tým, že sa tento umiestňuje do Detského domova Skalica, Pri potoku 10, 909 01 Skalica,
uložil obom rodičom maloletého platiť na jeho výživu, a to matke vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
na účet Detského domova Skalica a otcovi vo výške 60 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca vopred, taktiež na účet Detského domova Skalica. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 45 ods. 1,2,3,4 a
6, § 46 ods. 1, § 54 ods.1,2,3,4 a 5, § 62 ods.1,2,3,4 a 5, § 75 ods.1, § 76 ods.1, § 77 ods.1 § 81 ods. 1 a 2
Zákona o rodine a § 155 ods. 3 O.s.p., keď v rámci dokazovania zisťoval jednak pomery na strane rodičov
maloletého dieťaťa, či títo sú spôsobilí riadne zabezpečovať starostlivosť o maloletého, ďalej splnenie
zákonných predpokladov na strane starých rodičov v zmysle § 45 Zákona o rodine a záujem maloletého
dieťaťa a dospel k záveru, že rodičia a ani starí rodičia nie sú spôsobilí zabezpečovať starostlivosť o
maloletého U. J. a záujem maloletého jednoznačne vyžaduje nariadenie ústavnej starostlivosti. Rodičia
ohrozovali maloletého na živote a zdraví, keď život, zdravie, výchova a priaznivý vývoj maloletého, jeho
zdravý psychický a fyzický vývin bol vážne nielen ohrozený, ale už aj vážne narušený. Maloletému musel
byť vykonaný aj operačný zákrok dňa 26.1.2012, keď bol v ohrození života, ktorý mohol byť následkom
traumatických zmien - v.s. shaking baby syndrome (syndróm traseného dieťaťa). Matka sa doznala
k tomu, že maloletý v období druhého až tretieho mesiaca svojho života neustále plakal a nevedela
si s ním rady, nevedela ho utíšiť, tak s ním triasla, keď uviedla, že nevedela o tom, že s tak malým
dieťaťom sa triasť nemôže a že mu tým môže spôsobiť závažné zdravotné problémy. O výchovnej
nespôsobilosti matky svedčia aj záznamy v nemocniciach, matka napriek nutnej hospitalizácii vo FNsP
Skalica podpísala reverz a s maloletým odišla domov, v DFNsP Bratislava musela byť matka dokonca



hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení, nešetrne hodila maloletého do postele, pričom ho mohla
ohroziť na živote a zdraví. Je psychiatrickou pacientkou, navštevuje psychiatrickú ambulanciu MUDr.
Petra Radó, ktorý uviedol, že je psychiatricky liečená od 02/2012, kedy bola v súvislosti s agresívnym
správaním voči maloletému dieťaťu hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení DFNsP Bratislava.
Psychiater stav matky uzavrel ako mentálna retardácia osobnosti ľahká s pohotovosťou k afektívnym
rozladám pri strese. Matka je liečená sedatívnymi neuroleptikami, čo sa však skomplikovalo jej
tehotenstvom, po prechodnom vysadení opätovne pre stavy napätia boli matke nasadené neuroleptiká.
Jedná sa u nej o trvalú poruchu, pričom v záťaži je možnosť neprimeraných, aj agresívnych reakcií,
ktorých výskyt je možné za prispenia okolia minimalizovať, nie však vylúčiť. Pokiaľ rodičia a starí rodičia
konštatujú, že momentálne je maloleté dieťa u matky bez ohrozenia, pretože táto pravidelne užíva lieky
a vie sa riadne postarať o maloletého, súd prvého stupňa sa s uvedeným konštatovaním nestotožnil
vzhľadom na správu psychiatra v ktorej sa konštatuje, že neprimerané až agresívne reakcie matky
v záťaži je možné minimalizovať, nie však vylúčiť, keď pravidelné užívanie liekov je skomlikované
tehotenstvom matky. Súd tak nemal záruku, že na strane matky i napriek tomu, že dobrovoľne podstupuje
liečenie sa opätovne nevyskytnú v záťaži neprimerané reakcie vo vzťahu k maloletému, ktorými by ho
mohla ohroziť na živote a zdraví, keď maloletý je v tak útlom veku a starostlivosť oň si vyžaduje vysokú
dávku trpezlivosti. Pokiaľ ide o otca, tento prevažnú starostlivosť o dieťa prenechal na matku, napriek
tomu, že musel vedieť, že pre ňu starostlivosť o dieťa v tak útlom veku je veľkou záťažou, že k maloletému
sa správala nevhodne, agresívne. Otec dieťaťa sa k problému však staval veľmi benevolentne, nekriticky,
miestami správanie sa matky k maloletému zľahčoval, toleroval s odôvodnením, že on o nijakom
nevhodnom správaní k maloletému nevie, nakoľko bol celý deň v práci. Uvedenými skutočnosťami mal
súd preukázané, že rodičia nezvládali starostlivosť o maloletého, keď svojou výchovou ho ohrozovali na
živote a zdraví, pričom psychický stav matky nedáva záruku, že dokáže zabezpečiť dieťaťu výchovu
bez vážneho ohrozenia maloletého. Súd prvého stupňa vzal do úvahy aj útly vek dieťaťa, ktorý si
vyžaduje zvýšenú celodennú starostlivosť a trpezlivosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uzavrel,
že rodičia maloletému nemôžu z vážnych dôvodov bez hrozby ohrozenia maloletého zabezpečovať
osobnú starostlivosť. Maloletý U. J. sa dostal do ťažkej životnej situácie, keď bol ohrozený na živote
a zdraví po tom, čo rodičia nedokázali riadne zabezpečiť jeho starostlivosť, keď na návrh Úradu
práce sociálnych vecí a rodiny Senica bol maloletý predbežným opatrením č.k. 4PPOm/1/2012-23
zo dňa 13.2.2012 podľa § 75a O.s.p. dočasne zverený do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti
starým rodičom. Vykonaným dokazovaním vo veci samej mal však súd prvého stupňa preukázané, že
starí rodičia svojvoľne predbežné opatrenie nerešpektujú, maloleté dieťa vrátili naspäť do starostlivosti
rodičom s odôvodnením, že matka pravidelne užíva lieky, celkom sa zmenila a chceli vyskúšať, ako
sa bude správať k maloletému dieťaťu. Starí rodičia i napriek tomu, že na starostlivosť maloletého
dohliadajú (prevažnú časť dňa trávia spoločne s rodičmi maloletého i so samotným maloletým, keďže
bývajú v tom istom bytovom dome), osobnú starostlivosť mu nezabezpečujú. Pokiaľ ide o splnenie
zákonných podmienok na strane starých rodičov v zmysle § 45 Zákona o rodine súd prvého stupňa
uzavrel, že starí rodičia sú fyzickými osobami s trvalým pobytom na území SR, majú spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, sú príbuznými maloletého a po zdravotnej stránke sú spôsobilí
vychovávať riadne maloleté dieťaťa, no pokiaľ išlo o ďalšie predpoklady starých rodičov súd prvého
stupňa uzavrel, že títo nespĺňajú osobnostné a morálne predpoklady a spôsobom svojho doterajšieho
života nezaručujú, že bude náhradná osobná starostlivosť vykonávaná v záujme maloletého dieťaťa,
pretože svojvoľne nerešpektovali nariadené predbežné opatrenie, maloletého vrátili naspäť rodičom
bez toho, aby o tom niekoho čo i len informovali, a ak by im súd zveril maloletého, nie je záruka, že
títo by mu zabezpečovali osobnú starostlivosť zvlášť, keď bývajú v jednom bytovom dome s rodičmi
dieťaťa, keďže je tu predpoklad aj z doterajšieho správania sa starých rodičov, že títo by ho opätovne
odovzdali naspäť rodičom. Starí rodičia mali taktiež problémy s výchovou vlastných detí, ktoré boli v
minulosti umiestnené do Detského domova, pričom stará matka bola aj odsúdená za týranie detí na 6
mesiacov nepodmienečne. Tu je však potrebné zohľadňovať skutočnosť, že od uvedenej doby uplynul
dlhý čas, uvedené sa stalo pred 30 rokmi a starí rodičia sú vekovo starší a z uvedenej skúsenosti
poučení, napriek tomu súd prvého stupňa prihliadal aj na túto skutočnosť. Z výchovnej spôsobilosti
starých rodičov taktiež diskvalifikuje aj to, že bývali s maloletým každý deň i pred hospitalizáciou
maloletého a matky v DFNsP Bratislava, teda v období, keď sa o maloletého starali výhradne rodičia,
ktorí maloletého ohrozovali na živote a zdraví, pričom starí rodičia nedokázali uvedenému zabrániť
i napriek tomu, že potvrdili, že matka nebola spôsobilá na riadnu výchovu maloletého. Na základe
uvedených skutočnosti preto súd prvého stupňa uzavrel, že starí rodičia nespĺňajú zákonnom stanovené
predpoklady, najmä osobnostné a morálne a nedávajú záruku, že bude náhradná osobná starostlivosť
vykonávaná v záujme maloletého dieťaťa a preto návrh na zverenie maloletého do spoločnej náhradnej



osobnej starostlivosti starým rodičom zamietol. Vzhľadom k tomu, že rodičia a ani starí rodičia nemôžu
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého z dôvodov, ktoré súd prvého stupňa mal z vykonaného
dokazovania preukázané bolo súdom prvého stupňa rozhodnuté o nariadení ústavnej starostlivosti nad
maloletým, čo je krajným a výnimočným opatrením, avšak súd dospel k presvedčeniu, že nariadenie
tohto opatrenia je v záujme maloletého dieťaťa, jeho ďalšieho riadneho vývinu a vývoja jeho osobnosti,
na zabezpečenie jeho riadneho výchovného prostredia nevyhnutné a nutné. V súlade s ustanovením
§ 54 ods. 5 Zákona o rodine prvostupňový súd v tomto rozsudku označil zariadenie, do ktorého ma
byť maloletý umiestnený, a to Detský domov Skalica, ul. Pri potoku 10, 909 01 Skalica, tak ako to
navrhol kolízny opatrovník a v zmysle ust. § 81 ods. 1, 2 Zákona o rodine rozhodol o uložení povinnosti
rodičom poskytovať maloletému výživné s tým, aby určené výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého
má byť maloletý umiestnený, t.j. Detskému domovu Skalica. Pri určovaní výživného matky k maloletému
súd prihliadol na odôvodnené potreby maloletého, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinnej, t.j. matky a dospel k záveru, že vzhľadom na pomery na strane matky, ktorá je na rodičovskej
dovolenke a poberá len rodičovský príspevok uložil jej povinnosť platiť na maloletého výživné v zákonom
stanovenom minimálnom rozsahu v zmysle ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého je každý
rodič (bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery) povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Týmto osobitným zákonom je zákon č.
601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojitosti s opatrením,
ktorým sa každoročne upravujú sumy životného minima, pričom bude povinnosťou matky každoročne
sledovať výšku aktuálneho životného minima ustanoveného uvedeným právnym predpisom. Pokiaľ išlo
o určenie výšky výživného otcovi, súd prihliadol k tomu, že otec je riadne zamestnaný v spoločnosti
SATEL Slovakia s.r.o. kde dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 605,36 eur mesačne netto,
pričom inú vyživovaciu povinnosť nemá, preto mu určil povinnosť platiť na výživu maloletého sumou 60,-
eur mesačne, čo je v jeho schopnostiach a možnostiach. Určené výživné sú rodičia povinní v zmysle §
81 ods. 2 Zákona o rodine poukazovať vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred Detskému domovu
Skalica, ul. Pri potoku 10, 909 01 Skalica.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie starí rodičia maloletého U. J.,
ktorí uviedli, že s rozhodnutím Okresného súdu Skalica nesúhlasia, pretože rozsudok evokuje svojim
vyhodnotením a odôvodnením podanie námietok jednak voči sudcovi a asi aj voči celému okresnému
súdu. V prípade, ak Krajský súd nerozhodne meritórne vo veci sám, ale vráti vec prvostupňovému súdu,
tak podajú námietku zaujatosti. Ako starí rodičia majú za to, že spĺňajú všetky zákonom stanovené
podmienky, sú príbuzní maloletého, veľmi dobre ho poznajú, ale hlavne, matka dieťaťa je v štvrtom
mesiaci tehotenstva a odňatie dieťaťa, či už jej alebo starým rodičom môže mať neblahý vplyv na
zdravotný stav matky, ako i očakávaného dieťaťa, ale aj samotného U. J.. Bude pre dobro maloletého,
ak tento bude bývať u nich, starých rodičov a novonarodené dieťa u rodičov, pretože aj keď majú každý
samostatnú bytovú jednotku, bývajú v jednom činžovom dome a stretávajú sa pri návštevách, čo môže
mať na deti z hľadiska citového vývinu len blahodárny účinok. Nesúhlasili so záverom súdu prvého
stupňa, že ako starí rodičia svojvoľne nerešpektovali predbežné opatrenie, pretože v záujme maloletého
dieťaťa po zlepšení celkového stavu matky im ho prenechali za ich sústavnej kontroly. Taktiež nesúhlasili
so záverom prvostupňového súdu, že nespĺňajú osobnostné ani morálne predpoklady, keďže vychovali
osem detí, čo svedčí o tom, že ich výchova vnuka je vždy lepšia ako umiestnenie do Detského domova.

Z písomného vyjadrenia kolízneho opatrovníka zo dňa 18.10.2012 vyplynulo, že starí rodičia od
vydaného uznesenia o predbežnom opatrení nezabezpečovali sústavne a riadne starostlivosť o
maloletého, čím bol maloletý ohrozený na živote, keď ho matka dňa 15.10.2012 opakovane udrela po
tvári, v dôsledku čoho mal na tvári hematómy. Následne otec malol. požiadal matku maloletého, aby
odišla a táto opustila spoločnú domácnosť a býva u svojej matky. Navrhli maloletého zveriť do zariadenia
nahradzujúceho starostlivosť rodičov a to do Detského domova v Skalici.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a
dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 81 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru,



že odvolanie starých rodičov maloletého dieťaťa nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa
je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 6P/56/2012 bol návrh starých rodičov
na zverenie maloletého U. J. do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, alternatívne nariadenie
ústavnej starostlivosti a určenie vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletému U. J.. Predmetom
odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol
zamietnutý návrh starých rodičov na nariadenie spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti a ktorým bola
nariadená ústavná starostlivosť nad maloletým U. J. a rodičom určená vyživovacia povinnosť.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom pre vyhlásenie
rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne
právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa, obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje
(§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže súd sa podrobne, jasne, konkrétne vysporiadal so všetkými dôvodmi, pre
ktoré nemôže byť maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov.

Správnym bol postup súdu, ktorý po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že výchova
maloletého je v súčasnosti nielen vážne ohrozená, ale už aj vážne narušená, keď súd nemal na strane
rodičov záruku v tom, že matka aj napriek tomu, že dobrovoľne podstupuje liečenie, nebude mať
opätovne neprimerané reakcie vo vzťahu k maloletému a na strane otca benevolentný nekritický a
miestami zľahčujúci postoj správania sa matky k ich maloletému synovi, ako aj konštatovanie súdu
prvého stupňa, že na strane starých rodičov nie sú splnené zákonom stanovené predpoklady, najmä
osobnostné a morálne, keď títo nerešpektovali rozhodnutie súdu, ktorý nariadil vo veci predbežné
opatrenie, ktorým im dieťa zveril do starostlivosti, toto svojvoľne porušili, keď maloletého vrátili naspäť
rodičom bez toho, aby o tomto svojom konaní informovali kolízneho opatrovníka. O tom, že rodičia a starí
rodičia nezvládajú riadne zabezpečiť starostlivosť o maloletého svedčí aj posledná správa kolízneho
opatrovníka, z ktorej vyplynulo, že otec a starí rodičia aj počas súdneho konania v ktorom tvrdia, že sa
o maloletého riadne starajú opäť umožnili matke dieťaťa, aby ho opakovane udrela po tvári, tak, že sa
mu vytvorili hematómy, čo je neprípustné. Za uvedeného stavu bolo jediným riešením v danej situácii
nariadenie ústavnej starostlivosti, keďže iné výchovné opatrenia by sa nepochybne minuli účinku.

Vzhľadom na uvedené okolnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.