{"guid": "ffe0f0fb-f635-43f6-b720-21b4c57577e0:2d8c6d2f-becc-49fc-95ee-282e4b9db494", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2013:1010201897.2", "spisova_znacka": "9Co/267/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/267/2012 z 12. 8. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 12. augusta 2013, sp. zn. 9Co/267/2012, ECLI:SK:KSTT:2013:1010201897.2", "identifikacne_cislo": "1010201897", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Mária Ondrejová", "sudca_id": 152, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-ondrejova-152", "datum_vydania": "2013-08-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2d8c6d2f-becc-49fc-95ee-282e4b9db494", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:1010201897.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2013:1010201897.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2013:1010201897.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/267/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201897
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Moravčíková, PhDr.
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:1010201897.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a
členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Márie Klepancovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Martina
Mrázová,, správca konkurznej podstaty TAZ, a.s., v likvidácii, Trnava, Coburgova 84, IČO: 36 227 803,
proti žalovanej: Y. P., narodená XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX O., za účasti vedľajšieho účastníka:
Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO:
00 009 199, Trnava, zastúpeného advokátom: Mgr. Mgr. Pavol Sojka, PhD., so sídlom Matice slovenskej
1713/8, Dubnica nad Váhom, o zaplatenie 420,80 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 13C/13/2010-128 zo dňa 06. júna 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý  rozsudok  súdu  prvého  stupňa   p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania              n e p r i z n á v a .

Žalobca  j e  p o v i n n ý  zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške
45,01 Eur do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal
uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 420,80 eura s príslušenstvom a o náhrade trov
konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal a zaviazal žalobcu zaplatiť trovy
konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 249,23 Eur. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil ust. §
123 Občianskeho zákonníka, § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/1991 Zb. a § 44 ods. 1 zákona č.
7/2005 Z.z., keď na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno v otázke svojej aktívnej vecnej legitimácie, a preto súd prvého stupňa návrh ako nedôvodný
v celom rozsahu zamietol. Medzi účastníkmi bola sporná otázka, kto bol vlastníkom, resp. osobou
oprávnenou nakladať s bytom v rozhodnom období, keďže uplatnená pohľadávka predstavovala dlžné
nájomné za užívanie bytu od novembra 2008 do marca 2009, pričom v tomto období žalovaný platil
nájomné vedľajšiemu účastníkovi. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu v predmetnej veci odôvodňoval
tým, že konkurz na majetok úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, bol vyhlásený Krajským súdom v Bratislave,
pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17.01.2000 a žalobca ako ustanovený správca vykonal
súpis majetku úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii ako prvý. Nehnuteľnosti boli až do marca 2009 vedené
v katastri nehnuteľností tak, že na LV bol ako vlastník vedený úpadca TAZ, a.s. v likvidácii. Vedľajší
účastník tvrdil, že on mal v rozhodnom období postavenie prenajímateľa, pretože sporný byt je v súpise
všeobecnej podstaty úpadcu, je predmetom konkurzného konania vyhláseného na majetok úpadcu a
taktiež poukázal nato, že domnienka o vlastníctve svedčiaca osobe zapísanej na LV je vyvrátiteľná a bola
vyvrátená právoplatným rozsudkom o zamietnutí vylúčenia nehnuteľností zo súpisu všeobecnej podstaty



úpadcu. Dňa 26.03.2008 Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 44Cbi/6/2007-653 zamietol žalobu žalobcu
o vylúčenie nehnuteľnosti, vrátane predmetného bytu, zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské
automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199. Dňa 23.09.2008 Krajský
súd v Trnave rozsudkom č.k. 21CoKr/4/2008-767 potvrdil uvedený rozsudok Okresného súdu Trnava. Z
uvedených rozsudkov vyplýva, že byty, vrátane predmetného bytu, sú predmetom konkurzného konania,
vyhláseného na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava
a iba správca uvedeného úpadcu je oprávnený disponovať s uvedenými nehnuteľnosťami, s čím sa
prvostupňový súd v predmetnej veci stotožnil a domnienku o vlastníctve, svedčiacu osobe, zapísanej
na LV v rozhodnom čase považoval za vyvrátenú citovanými právoplatnými rozsudkami o zamietnutí
vylúčenia nehnuteľností zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Súd prvého stupňa dospel k právnemu
záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho vlastníctva k predmetnému bytu,
ktorý v období, za ktoré žaluje prisúdenie žalovanému sumy, užíval žalovaný, na základe čoho návrh
ako nedôvodný zamietol v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP tak,
že plne úspešnej žalovanej náhradu nepriznal, nakoľko jej žiadne nevznikli. Vedľajšiemu účastníkovi
priznal náhradu trov konania v celom rozsahu tak, ako boli správne a včas uplatnené.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zmeniť tak, že jeho žalobe vyhovie. Žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa
na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a teda sú tu dané
odvolacie dôvody v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d), písm. f) OSP. Žalobca sa návrhom
domáhal zaplatenia pohľadávky proti žalovanému z titulu nedoplatku na nájomnom za užívanie bytu za
obdobie od novembra 2008 do marca 2009, keď nájomný vzťah medzi účastníkmi konania, založený na
základe zmluvy o nájme bytu nebol dosial spochybňovaný. Žalobca je správcom konkurznej podstaty
úpadcu TAZ, a.s., v likvidácii, keď do súpisu majetku, patriaceho do podstaty, bol zaradený aj byt v
užívaní žalovanému. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku spochybnil jeho aktívnu
legitimáciu s odôvodnením, že sa mu nepodarilo preukázať vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti.
Právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Trnava sp. zn. 44Cbi/6/2007 došlo k vylúčeniu veci
patriacich do konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii,
avšak nebola ním definitívne vyriešená otázka vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam,
keďže vo výroku tohto rozhodnutia súd autoritatívne určil len skutočnosť, že nevylučuje veci (zároveň aj
predmetný byt) z konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii,
a nie skutočnosť, že vlastníkom predmetných nehnuteľností v danom období bol niekto iný ako žalobca.
Tvrdenie, že žalobca v predmetnom období nebol vlastníkom predmetného bytu, resp. oprávnenou
osobou, ktorá môže vykonávať vlastnícke práva k bytu, považuje za nesprávne s poukazom na § 14
písm. a) v spojení s ustanovením § 19 zákona č. 328/1991 Zb., podľa ktorých je oprávnenie správcu
vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky bez ohľadu na to, či je úpadca vlastníkom predmetnej
veci, a to až do doby, pokiaľ nebude právoplatne rozhodnuté o vylúčení predmetnej veci z konkurznej
podstaty úpadcu. Oprávneným správcom konkurznej podstaty je JUDr. Dušan Pohovej ako správca
konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, pričom práva a povinnosti spojené so súpisom majetku
do konkurznej podstaty svedčia tomu správcovi, ktorý majetok spísal ako prvý, a teda správca úpadcu
TAZ, š. p., vôbec nemal právo zapísať do súpisu všeobecnej podstaty dotknuté nehnuteľnosti. Do
marca 2009 bol žalobca vedený ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Na
základe uvedeného je odvolateľ toho názoru, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva
z nájomnej zmluvy a z ustanovenia § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka a neuhradil žalobcovi za
predmetné obdobie žalované nájomné.

K doručenému odvolaniu podal písomné vyjadrenie vedľajší účastník, ktorým požiadal o konečné,
záväzné a autoritatívne rozhodnutie súdu vo veci, pričom zrekapituloval svoje doterajšie stanoviská.
Poukázal na to, že v roku 2008 žalobca posúdil, že majetok patrí úpadcovi len na základe zápisov o
vlastníckom práve úpadcu na príslušných LV bez bližšieho posúdenia neúplnosti notárskej zápisnice
č. N72/92, NZ75/92 k prevodom dotknutého majetku. Podľa vedľajšieho účastníka úpadca nemohol
na základe týchto notárskych zápisníc nadobudnúť žiaden majetok, keďže zápisnica neobsahuje
určenie nehnuteľností, ktoré by mali vstupovať do základného imania úpadcu. Žalobca odmieta
akceptovať závery právoplatných rozhodnutí Okresného súdu Trnava, Krajského súdu v Trnave, Krajskej
prokuratúry v Trnave, Generálnej prokuratúry SR ako aj NS SR. Z obsahu uvedených rozhodnutí



jednoznačne vyplýva záver, že vlastníkom dotknutých nehnuteľností nebol a nie je úpadca, pretože
neboli predmetom privatizácie a majetok patrí Trnavským automobilovým závodom, š.p.

Žalovaná žiadala s poukazom na argumentáciu vedľajšieho účastníka rozhodnutie súdu prvého stupňa
potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP),
po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201, 204
OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), v zákonom
stanovenej lehote (§ 204 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
OSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 OSP  bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že
rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom
konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého obsahu spisového materiálu dospel k
záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam,     a vec správne právne posúdil. Podľa § 219 ods. 1, 2
OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého  rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozhodnutia pre úplnosť uvádza k veci
nasledovné:

V zmysle zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní             (v súčasnosti zákon č. 7/2005 Z.
z. o konkurze a reštrukturalizácii) základným podkladom pre speňaženie podstaty je súpis konkurznej
podstaty, ktorý vykonáva správca konkurznej podstaty. Predmetom konkurzu sú veci, byty a nebytové
priestory, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, a majetok,
ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok. V súpise
musí byť zachytený celý rozsah konkurznej podstaty a správca do súpisu podstaty zahrnie aj všetky
pochybné prípady spolu s poznámkou o dôvodoch pochybnosti. Správca konkurznej podstaty úpadcu
zaradí do súpisu každú vec, o ktorej je presvedčený, že patrí alebo môže patriť do podstaty. Nemá
pritom povinnosť skúmať existenciu vlastníckeho práva úpadcu k zapisovaným veciam a vec do súpisu
zaradí aj v prípade, ak má pochybnosti, či skutočne do podstaty patrí. Vtedy ju ale zapíše do podstaty
s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo o iných dôvodoch, ktoré jej zaradenie do
súpisu spochybňujú. Konkurzný súd posúdi dôvody spochybňujúce zaradenie veci do podstaty a buď vec
z podstaty vyradí, alebo osobe, ktorá spochybňuje zaradenie veci do podstaty, uloží lehotu na podanie
vylučovacej žaloby. Táto žaloba má procesnú povahu a nedodržanie stanovenej lehoty má za následok
to, že vec sa považuje ako do súpisu oprávnene zahrnutá a dotknutá osoba sa už nemôže domáhať
svojho práva k nej. Rovnaký záver je potrebné urobiť aj v prípade, ak osoba, ktorá sa cíti byť vlastníkom
určitej veci, nenamieta jej zapísanie do konkurznej podstaty, nedovoláva sa teda svojho vlastníckeho
práva k nej a nežiada ju ani vylúčiť z podstaty, alebo svoje námietky voči zaradeniu veci do podstaty
vezme späť. Potom totiž platí, že do podstaty patria veci, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu.
Súpis podstaty tvorí právny podklad pre speňaženie majetku patriaceho do podstaty, lebo speňažený
môže len ten majetok, ktorý bol spísaný, pričom správca je oprávnený takto spísaný majetok speňažiť
okrem prípadu, ak bol zo súpisu zákonným spôsobom vylúčený.



Ustanovenie § 78 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii výslovne ustanovuje, že súd
uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal
žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas,
predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene. V prípade určovacej žaloby podľa § 78 zákona
č. 7/2005 Z.z. ide v rámci žalôb podľa § 80 písm. c) OSP o určovaciu žalobcu sui generis, kde naliehavý
právny záujem je daný existujúcim konkurzným konaním a z neho vyplývajúcou požiadavkou rýchlosti
a hospodárnosti konania v zmysle § 6 OSP, ktorej realizácia je zabezpečená tým, že sa v ňom rieši
otázka vlastníctva (ÚS SR 202/2011). Správne súd prvého stupňa riešil ako predbežnú otázku to, kto
bol prenajímateľom, resp. osobou oprávnenou disponovať s predmetným bytom v rozhodnom období.
Navrhovateľ síce predložil list vlastníctva, v ktorom je zapísaný úpadca ako vlastník predmetného
bytu, avšak dňa 26.03.2008 Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 44Cbi/6/2007-653 zamietol žalobu
žalobcu o vylúčenie nehnuteľností (vrátane predmetného bytu) zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu
Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, a dňa 23.09.2008 Krajský súd v
Trnave rozsudkom č.k. 21CoKr/4/2008-767 potvrdil uvedený rozsudok Okresného súdu Trnava, ktorý
rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.11.2008. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Obdo/38/2009 zo
dňa 18.02.2010 odmietol dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave             č.k.
21CoKr/4/2008-767. Ústavný súd SR uznesením č.k. II. ÚS 312/2010-19 odmietol ústavnú sťažnosť
JUDr. Dušana Pohoveja.

Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 44Cbi/6/2007-653 zo dňa 26.03.2008 vyplýva, že
žalobca neuniesol dôkazne bremeno a nepreukázal právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu úpadcu
Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze vylučuje. Žalobca nepreukázal existenciu
platného právneho úkonu, ktorým došlo k nadobudnutiu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na
FNM a následne na žalobcu, a preto súd návrh ako nedôvodný zamietol. V odôvodnení rozhodnutia
Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKR/4/2007 - 767 zo dňa 23.09.2008 sa okrem iného uvádza,
že žalobca na svoje tvrdenia nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiadne relevantné dôkazy a
preto súd prvého stupňa správne konštatoval, že neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal právo
vylučujúce zapísanie majetku do súpisu. V danom prípade žalobca svoje vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam postupom podľa § 78 zákona o konkurze a reštrukturalizácii neosvedčil, keď nebola
úspešná jeho žaloba o vylúčenie nehnuteľností (vrátane predmetného bytu) zo súpisu všeobecnej
podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze,  a preto tu platí zákonná
domnienka (aj keď nie je výslovne uvedená v ust. § 67 zák. č. 7/2005 Z.z. účinného v čase vyhlásenia
konkurzu), že sporné nehnuteľnosti boli do súpisu úpadcu zapísané oprávnene, a teda ich vlastníkom
bol úpadca  Trnavské automobilové        závody, štátny podnik v konkurze, aj keby v konečnom dôsledku
nebolo išlo o jeho majetok.

V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd uvádza, že aplikovanie zásady priority v prípade kolízie
zápisov identického majetku do viacerých konkurzných podstát považuje za správny. Tento názor
vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/249/2008, na ktorý odvolateľ
poukazuje. V čase zapísania majetku do súpisu oboch konkurzných podstát zákon č. 328/1991 Zb. resp.
zák. č. 7/2005 Z.z. tento duplicitný zápis nezakazoval tak, ako je to upravené v súčasnosti v zmysle
ust. § 78 ods.9  zák. č. 7/2005 Z.z., avšak odvolateľ uvedený právny názor nesprávne interpretuje na
danú vec, v ktorej je odlišná situácia. V súčasnosti už bolo rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k.
44Cbi/6/2007-653 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKr/4/2008-767 právoplatne
rozhodnuté o nedostatku vlastníckeho práva úpadcu k dotknutému majetku, čím zásada priority stratila
opodstatnenie. Pokiaľ v rámci speňažovania podstaty správca takúto vec predá, nemôže sa tretia osoba
úspešne domáhať určenia vlastníckeho práva, prípadne vydania veci, lebo v zmysle § 132 Občianskeho
zákonníka, takéto nadobudnutie má právne účinky prevodu vlastníctva aj proti pôvodnému vlastníkovi
(ÚS SR 263/2009).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že sporné byty sú predmetom konkurzného konania vyhláseného na
majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, a iba správca
uvedeného úpadcu je oprávnený disponovať s uvedenými nehnuteľnosťami. Na základe uvedeného sa
tak domnienka o vlastníctve, svedčiaca osobe zapísanej na liste vlastníctva v rozhodnom čase v zmysle
ust. § 70 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z. považuje za vyvrátenú citovanými právoplatnými rozsudkami
o zamietnutí vylúčenia nehnuteľnosti zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové



závody, štátny podnik v konkurze, Trnava. Keďže žalobca nebol a ani nie je vlastníkom bytov, nemohol
nájomcom týchto bytov voči nemu vzniknúť nedoplatok na nájomnom. Z tohto dôvodu nemôže byť
žalobca aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní a súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že
neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o aktívnej vecnej legitimácii v konaní.

Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol, rozhodol vecne správne, a
preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil v celom rozsahu.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 OSP. Hoci žalovaná bola v odvolacom konaní plne procesne úspešná,
náhradu trov odvolacieho konania jej nepriznal, nakoľko si ich náhradu návrhom v zmysle § 151 ods.
1 OSP neuplatnila. V odvolacom konaní úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov
odvolacieho konania  spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 45,01
Eur (jeden úkon právnej služby vyjadrenie k odvolaniu plus režijný paušál vo výške 7,63 eur a DPH).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/13/2010", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:96ce8c0b-79ec-452d-b452-e97fcfa12f67", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 312/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 312/2010 z 1. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-01", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96ce8c0b-79ec-452d-b452-e97fcfa12f67"}], "citovane_v": []}