Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 43Sd/129/2012 z 20. 10. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 20. októbra 2013, sp. zn. 43Sd/129/2012, ECLI:SK:KSTT:2013:2012200626.1 Krajský súd Trnava | 43Sd/129/2012 | ECLI:SK:KSTT:2013:2012200626.1 | 2013-10-20 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 14 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 14 ods. 2 písm. f) zákona č. 461/2003 Z. z., § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e3b0704e-1175-45dd-b6ae-7ffc72a0515a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2012200626.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 43Sd/129/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200626
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2012200626.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci
navrhovateľa: Z. N., nar. X.XX.XXXX, bytom Z. XXX, M. K., zastúpeného spoločnosťou Advokátska
kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., Bajkalská 31, 827 25 Bratislava proti odporkyni: Sociálna poisťovňa-
ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 24. septembra 2012 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím Sociálna poisťovňa-ústredie Bratislava zamietla navrhovateľovi podľa § 65
ods. 1 a 2 a § 74 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 21 ods. 1 zák.č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok pre nesplnenie podmienok
uvedených v týchto ustanoveniach zákonov. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že navrhovateľ v
zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. f) zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení získal 2
295 dní, t.j. 6 rokov a 105 dní, čím mu nárok na starobný dôchodok podľa uvedených podmienok k
5. decembru 2009 nevznikol. V tejto súvislosti bolo v rozhodnutí odporkyne konštatované, že podľa
súčasného právneho stavu navrhovateľovi vznikne nárok na starobný dôchodok dovŕšením 62 roku
veku, t.j. dňom X.XX.XXXX.

Proti tomuto rozhodnutiu sa navrhovateľ v zákonnej lehote odvolal a domáhal sa podľa obsahu svojho
podania zrejme zrušenia napadnutého rozhodnutia, resp. jeho zmeny tak, aby jeho návrhu bolo v
celom rozsahu vyhovené. Mal za to, že správny orgán dospel na základe vykonaného dokazovania k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Konštatoval, že v konaní bolo nesprávne vyhodnotené obdobie jeho
zamestnania, nakoľko obdobie od 1.1.1979 do 31.12.1999 bolo zaradené do II. pracovnej kategórie,
v dôsledku čoho sa na neho nevzťahuje vek 55, resp. 58 rokov, čím teda nespĺňa podmienku v
zmysle § 21 ods. 1 písm. c), resp. písm. d) - dôchodkový vek. V tejto súvislosti poukázal na to,
že zo strany zamestnávateľa (Termostav Bratislava, š.p.) došlo k zmene v evidenčných listoch, a to
bez jeho vedomia a súhlasu, pričom bol sfalšovaný jeho podpis. Mal za to, že za tohto stavu zo
strany správneho orgánu nebol zistený presne a úplne skutočný stav veci. Ďalej uviedol, že nemá
možnosť domáhať sa zmeny potvrdenia o zamestnaní prostredníctvom príslušného súdu, nakoľko jeho
bývalý zamestnávateľ Termostav Bratislava, š.p. bol zrušený bez likvidácie a všetok majetok prešiel
na Fond národného majetku a rovnako spoločnosť Termostav, a.s., ktorá vystavila evidenčné listy
bola uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 14.2.2006, č.k. 32Exre/91/2006 zrušená bez
likvidácie. Za ďalší dôkaz, potvrdzujúci jeho tvrdenie, že vykonával práce zaradené do I. pracovnej



kategórie považuje listinný dôkaz - pracovnú zmluvu, keď na základe dodatku č. 5 k pracovnej zmluve
bol dohodnutý druh práce kominár - šamotár, čo znamená, že vykonával prácu zaradenú v I. pracovnej
kategórii.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.11.2012 žiadala, aby súd návrh navrhovateľa
odmietol z dôvodu, že ide o rozsúdenú vec, pričom v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave sp.zn. 24Sd/60/2010 ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 7So/98/2011,
keď v týchto konaniach sa súdy zaoberali hodnotením navrhovateľom namietaných dôb zamestnania
v I. pracovnej kategórii.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní konanom dňa 21.10.2013 podľa § 244
ods. 1,2 a 3 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je
vecne správne a v súlade so zákonom.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že v rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k.
7So/98/2011 zo dňa 27.6.2012 sa súd nevysporiadal s tzv. čatárskou zmluvou zo dňa 10.9.1979, v
ktorej bolo konštatované, že navrhovateľ bol zamestnaný u Termostavu ako vedúci kominár, čo v
konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 24Sd/60/2010 potvrdili v konaní vypočutí svedkovia.
V tejto súvislosti ďalej uviedol, že navrhovateľ bol svojim zamestnávateľom do roku 1978 zaradený
do I. pracovnej kategórie a od roku 1979 do II. pracovnej kategórie, čo vyplýva aj z osobného listu
dôchodkového poistenia.

Poverená zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že navrhuje napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne potvrdiť, keď sociálna poisťovňa je v tomto smere viazaná evidenčným listom dôchodkového
zabezpečenia a nebol dôvod vydať zmenové rozhodnutie. V tejto súvislosti poukázala na vykonané
dokazovanie v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 24Sd/60/2010 ako aj odôvodnenie
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vydaného pod sp.zn. 7So/98/2011 zo dňa 27.6.2012. Ďalej poukázala
na to, že Najvyšší súd SR sa v tomto svojom rozhodnutí vysporiadal s námietkami navrhovateľa,
ktoré sú v podstate totožné v oboch týchto konaniach, pričom rozdiel je iba v tom, že odporkyňa
vydala iné rozhodnutie, ktorého napadol navrhovateľ. Mala za to, že zamestnanie navrhovateľa bolo
správne zaradené do II. pracovnej kategórie, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR vo vyššie spomínanom
rozhodnutí a taktiež dokazovanie vykonané v konaní na tunajšom súde pod sp.zn. 24Sd/60/2010
potvrdilo, že zaradenie navrhovateľa do II. pracovnej kategórie je správne.

Podľa § 14 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení zamestnania sú na účely dôchodkového
zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných
kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní
zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie
patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.

Podľa § 14 ods. 2 písm. f) zákona o sociálnom zabezpečení do I. pracovnej kategórie sú zaradené
zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové
práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých
fyzikálnych a chemických vplyvov, a to zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu
škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach.

Podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok,
ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20
rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h).



Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku
poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

V danom prípade je potrebné konštatovať, že už Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí č.k. 7So/98/2011
zo dňa 27.6.2012 konštatoval, že práce, ktoré navrhovateľ vykonával v období od 1. januára 1979 do 31.
decembra 1999 boli správne zaradené do II. pracovnej kategórie, a preto odporkyňa pri zisťovaní doby
dôchodkového zabezpečenia pre vznik nároku na starobný dôchodok toto obdobie posúdila podľa zápisu
v evidenčnom liste navrhovateľa, ako práce vykonávané v zamestnaní, zaradenom do II. pracovnej
kategórie, keď navrhovateľ dostatočne nepreukázal, že vo vyššie uvedenom období mal byť zaradený
do I. pracovnej kategórie. V tejto súvislosti Najvyšší súd SR ďalej konštatoval, že zo žiadneho právneho
predpisu nevyplýva povinnosť zamestnávateľa predkladať zamestnancovi na podpis evidenčné listy
dôchodkového zabezpečenia. Dôkazné bremeno o nesprávnosti záznamu o výkone práce preto spočíva
na zamestnancovi, ktorý musí preukázať, že záznam je nesprávny. Z pripojeného spisového materiálu
- z evidencie o dobe zamestnania o zárobku navrhovateľa súd zistil, že do 31.12.1999 navrhovateľ
vykonával práce zaradené do I. pracovnej kategórie v rozsahu 6 rokov a 111 dní, a teda navrhovateľa
nepreukázal, že vykonával práce v rozsahu 20 rokov v zamestnaniach, v ktorých sa vykonávajú zvlášť
ťažké a zdraviu škodlivé práce v zmysle § 14 ods. 2 písm. f) zákona o sociálnom zabezpečení. Je
nepochybné, že navrhovateľ nadobudne dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení
5. decembra 2013, nakoľko podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok vo veku 55 rokov je výkon
práce v zamestnaní, v ktorom sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v
ťažkých chemických prevádzkach najmenej 20 rokov.

Pokiaľ ide o námietku odporkyne uvádzanú vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.11.2012, že
je potrebné návrh navrhovateľa odmietnuť z dôvodu, že v danom prípade ide o rozsúdenú vec, tak
nemožno považovať tento názor za správny, nakoľko navrhovateľ podal opravný prostriedok proti inému
rozhodnutiu odporkyne (nie proti tomu istému), ktoré nebolo súdom preskúmavané (R 87/1989).

Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam ako aj s prihliadnutím na listinné doklady nachádzajúce sa v
spisovom materiály krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je vecne správne
a zákonné, a preto ho súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že
navrhovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.