Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/14/2013 z 24. 2. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 24. februára 2013, sp. zn. 11CoP/14/2013, ECLI:SK:KSTT:2013:2109228136.2 Krajský súd Trnava | 11CoP/14/2013 | ECLI:SK:KSTT:2013:2109228136.2 | 2013-02-24 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti, Iné Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 36 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/907c9911-68f5-407f-9b31-c0d66abe7464 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2109228136.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/14/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109228136
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2109228136.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého U. S., nar. XX.XX.XXXX, v konaní
zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, dieťa rodičov:
matka - Ing. Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, S., zastúpená JUDr. Dagmar Hornákovou,
advokátkou, A. Hlinku 3044, Sereď a otec - F. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, S., zastúpený
Mgr. Ing. Mariánom Galbavým, advokátom, Tehelná 6, Trnava, o úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému na čas do rozvodu, o odvolaní rodičov proti rozsudku Okresného súdu Trnava
č.k. 21P/379/2009 - 377 zo dňa 05. decembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa s účinnosťou od 03.12.2009 do 22.09.2011 uložil
otcovi platiť mesačne výživné na mal. U. vo výške 600,- eur. Nedoplatok na výživnom za obdobie od
03.12.2009 do 22.09.2011 v celkovej výške 13.200,- eur uložil otcovi splatiť v splátkach po 600,- eur
mesačne pod stratou výhody splátok, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 62 ods. 1, 2, 3 a 5 Zákona o rodine, keď dospel
k záveru, že pri určení výživného otcovi za obdobie od 03.12.2009 do 22.09.2011 je potrebné vychádzať
v prvom rade zo zárobkov oboch rodičov, ktoré v tom čase obaja dosahovali. Zistil, že otec v tom čase
dosahoval priemerný mesačný zárobok vo výške 4.970,- eur a matka 5.076,- eur, teda zárobok matky
bol podstatne vyšší ako zárobok otca. Súd vychádzal aj z fyzického veku maloletého a nákladoch,
ktoré matka vynaložila na maloletého. Ďalej vychádzal aj z toho, že otec za toto obdobie maloletému
prispieval výživným vo výške 300,- eur, čo matka nepoprela. Rovnako z rozvodového spisu vyplýva, že
otec sa v tom čase podieľal aj na nákladoch spojených s nákupom hračiek a ošatenia pre maloletého.
Súd mal zato, že vzhľadom na tieto skutočnosti je suma 600,- eur za uvedené obdobie primeranou
sumou a zodpovedá v tom čase fyzickému veku maloletého a jeho nákladov a zodpovedá aj vtedajším
zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého, ktorá navrhla
napadnutý rozsudok zmeniť a otcovi uložiť prispievať za obdobie od 03.12.2009 do 22.09.2011 na
výživu maloletého sumou 1.000,- eur mesačne a nedoplatok na výživnom za toto obdobie uložiť otcovi
zaplatiť v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Uviedla, že príjmy otca, ktoré otec založil
do spisu za dané časové obdobie, boli nesprávne spriemerované a otec v rozhodnom čase dosahoval
v priemere vyšší príjem, ako je uvedené v predložených dokladoch. Je pravdou, že otec v tom čase
platiť na mal. U. výživné v sume 300,- eur mesačne, pričom výdavky otca za hračky a oblečenie pre
maloletého neboli pravidelné, tvorili väčšinu nákupov otca pre maloletého vzhľadom k motivácii dieťaťa,
aby s otcom trávilo viacej času. Podľa jej názoru nebola zo strany prvostupňového súdu za rozhodné
obdobie dostatočným spôsobom zohľadnená miera osobnej starostlivosti matky o maloletého a osobné a
majetkové pomery otca a jeho možnosti a schopnosti, na základe čoho nepovažuje výživné v sume 600,-



eur mesačne za primerané. Zastávala názor, že súd pri určovaní výživného musí zohľadniť aj pomernú
časť ročných nákladov vynaložených aj na chod domácnosti a nemôže vychádzať iba z konkrétnej výšky
nákladov spotrebovaných na maloletého. Nesúhlasila a namietala aj voči tomu, aby zameškané výživné
otec splácal v mesačných splátkach po 600,- eur, keď tento má dostatočne vysoký mesačný, finančný
príjem, vyriešenú bytovú otázku a vysoké finančné úspory, a teda neexistuje prekážka, ktorá by mu
bránila, aby zameškané výživné zaplatil v plnej výške v lehote do 6 mesiacov. Uviedla, že otcovi, ako
bývalému manželovi, každý mesiac poukazuje na účet sumu 1.200,- eur titulom výplaty podielu s majetku
patriaceho do BSM.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a uložiť mu prispievať na výživu maloletého sumou 500,- eur mesačne a
nedoplatok na výživnom mu uložiť zaplatiť v splátkach po 200,- eur mesačne, alternatívne v prípade,
že by súd potvrdil výrok prvostupňového rozsudku vo veci výšky výživného, nedoplatok uložiť otcovi
zaplatiť v splátkach po 300,- eur mesačne. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa
27.02.2012, na základe ktorého mu bolo na čas po rozvode uložené prispievať na výživu maloletého
sumou 1.000,- mesačne, z toho do rúk matky výživné v sume 500,- eur mesačne a sporivé výživné v
sume 500,- eur mesačne na osobný účet zriadený na meno maloletého. Navrhoval preto, aby súd vo
veci určenia výživného od podania návrhu do rozvodu manželstva spätne rozhodol v časti výživného
určeného „na spotrebu“ maloletého obdobne, ako rozhodol Okresný súd Trnava a v tejto časti defakto
potvrdil aj Krajský súd v Trnave, a to tak, že určí, že je povinný zaplatiť na bežné výživné vo výške
500,- eur mesačne od dátumu podania návrhu na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu
do rozvodu manželstva. Ohľadom časti určenej na sporivé výživné žiadal, aby súd na obdobie do
rozvodu manželstva toto nepriznal, pretože tvorba úspor pre maloletého je rozhodnutím krajského
súdu o výživnom po rozvodu, stanovená v dostatočnej výške. Vzhľadom na skutočnosť, že išlo o
určenie výživného „spätne“, t.j. na obdobie do rozvodu manželstva, by určenie „sporivého“ výživného
predstavovalo príliš vysoký jednorazový doplatok otca. Takto určené jednorazové výživné v časti
sporivého výživného by potom nespĺňalo účel ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine. Vzhľadom na vykonané
dokazovanie bolo preukázané, že majetkové pomery oboch rodičov sú nadštandardné a prakticky na
rovnakej úrovni. Mal za to, že odlišným rozhodnutím súdu v dvoch rôznych konaniach, avšak v oboch
o výške výživného na základe obdobného skutkového stavu, dochádza k narušeniu právnej istoty a
predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Rovnako namietal výpočet výšky zročného výživného za rozhodné
obdobie.

K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadrila matka, ktorá navrhla, aby bolo jej odvolaniu vyhovené a
otcovi uložené platiť výživné za rozhodné obdobie v sume 1.000,- eur mesačne, pričom odvolanie otca
považovala za nedôvodné a účelové.

K odvolaniam rodičov sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol odvolaniu matky vyhovieť a
odvolanie otca dieťaťa zamietnuť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené
osoba - účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania, keďže ide o konanie, ktoré bolo možné v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. začať i bez návrhu (§ 2012
ods. 2 písm. a) O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie rodičov dieťaťa je dôvodné, pretože napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 21P/379/2009 je úprava výkonu
rodičovských práv a povinností k mal. U., nar. XX.XX.XXXX na čas do rozvodu manželstva rodičov.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým súd s účinnosťou od 03.12.2009 do 22.09.2011 uložil otcovi platiť mesačne výživné na maloletého
vo výške 600,- eur mesačne a nedoplatok na výživnom za obdobie od 03.12.2009 do 22.09.2011 v
celkovej výške 13.200,- eur súd uložil otcovi splatiť v splátkach po 600,- eur mesačne, pod stratou výhody
splátok, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.



Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa nezistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku,
pričom z obsahu napadnutého rozsudku nemožno vyvodiť, akými úvahami sa súd pri hodnotení dôkazov
riadil, z ktorých dôkazov vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a ktoré nie, a prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi konania
realizácia procesných práv, ktoré mu občiansky súdny poriadok priznáva, pričom odňatie možnosti konať
pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu
súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi), a ak sa postup
súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní. Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov
sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny
rámec predstavuje predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z článku
36 a nasl. Listiny základných práv a slobôd, ako aj článku 46 Ústavy SR. Jedným z týchto princípov
predstavujúcim súčasť práva na riadny proces a vylučujúcim svojvôľu pri rozhodovaní je i povinnosť
súdov svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 157 ods. 1 O.s.p.), a to spôsobom zakotveným v ust. § 157 ods.
2 O.s.p. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, ak sú právne
závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej
interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba považovať takého rozhodnutie za
rozhodnutie v rozpore s článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj článkom 46 Ústavy
SR.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa napadnutý rozsudok neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z ust. §
157 ods. 2 O.s.p., pretože z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ktoré skutočnosti považoval
súd za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil, a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, a teda napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu
práva účastníkov na riadny proces, pretože títo majú podstatne sťažené postavenie pri napadnutí
rozsudku odvolaním práve vzhľadom na absenciu dôvodov rozhodnutia. Už len z tohto dôvodu bolo
potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a podľa
odseku 2 citovaného ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu
ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich
rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine). Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná
a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie
maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 Zákona o rodine).

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že mal. U. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo
rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 27C/56/2010 - 272 zo dňa 09.06.2011 v spojení s rozsudkom



Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/312/2011 - 327 zo dňa 27.02.2012 rozvedené, maloletý bol na čas
po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok
a otcovi bolo uložené prispievať na výživu maloletého na čas po rozvode sumou 1.000,- eur mesačne,
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, pričom ako bežné výživné vo výške 500,-
eur mesačne a 500,- eur mesačne bude poukazovať na osobitný účet, ktorý matka zriadi na meno
maloletého, zročné výživné za obdobie od 22.09.2011 do 27.02.2012 v sume 1.005,36 eur bolo otcovi
uložené zaplatiť spolu s prvým bežným výživným po právoplatnosti rozsudku a dlžné výživné na úspory v
sume 2.585,36 eur za obdobie od 22.09.2011 do 27.02.2012 mu bolo uložené zaplatiť v dvoch splátkach
po právoplatnosti rozsudku spolu s bežným výživným, a to po 1.292,68 eur. Tak súd prvého stupňa, ako
aj odvolací súd svoje rozhodnutie rozsiahlym a zrozumiteľným spôsobom odôvodnili, pričom poukázali
na všetky rozhodné skutočnosti.

Bolo potrebné vytknúť súdu prvého stupňa, že sa dostatočným spôsobom nevenoval posúdeniu
zárobkových schopností a možností oboch rodičov, ako aj posúdeniu odôvodnených potrieb maloletého,
keď v tomto smere je jeho rozhodnutie len všeobecné. Nie je vôbec zrejmé, ako sa prvostupňový súd
vyporiadal s tým, že s účinnosťou od 22.09.2011 bolo otcovi na výživu dieťaťa uložené platiť výživné
vo výške 1.000,- eur mesačne (500,- eur bežné výživné a 500,- eur výživné na tvorbu úspor), teda nie
je zrejmé, čo viedlo prvostupňový súd určiť výživné v sume 600,- eur mesačne na čas do 22.09.2011,
keď právoplatným rozsudkom bolo otcovi s účinnosťou od 22.09.2011 určené už platiť výživné v sume
1.000,- eur mesačne.

Ďalej bolo potrebné vytknúť prvostupňovému súdu, že rozhodnutie o nedoplatku na zročnom
výživnom neodôvodnil žiadnym spôsobom, a teda rozhodnutie v tejto časti možno len ťažko podrobiť
podrobnejšiemu skúmaniu.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1
písm. f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 cit. ustanovenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci súd prvého stupňa vo veci vykoná dokazovanie v naznačenom smere, posúdi vec v
zmysle vyššie uvedeného a opätovne vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutia aj náležite podľa §
157 ods. 2 O.s.p. odôvodní.

Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.