Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoP/75/2013 z 1. 10. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 1. októbra 2013, sp. zn. 24CoP/75/2013, ECLI:SK:KSTT:2013:2311201331.4 Krajský súd Trnava | 24CoP/75/2013 | ECLI:SK:KSTT:2013:2311201331.4 | 2013-10-01 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti, Iné Citované ustanovenia: § 36 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2d1b9cbe-8ce4-41ea-8c12-83232bece724 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2311201331.4 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/75/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311201331
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2311201331.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov
senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Martin Holič, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v Žiline, dieťa rodičov: matka Mgr. E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - R., G. XXXX/X, zastúpená
advokátkou: JUDr. Marta Wertlenová, so sídlom Žilina, Predmostie 8537/2/B, a otec: Ing. D. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R., S. XXXX/XX, zastúpený spoločnosťou: Mgr. Šiagyová, s.r.o., so sídlom Šaľa,
Jánošíkova 2, o úpravu práv a povinností k maloletému, na odvolanie otca maloletého proti rozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 06.05.2013, č.k. 16P/18/2011-320, v časti výživného a úpravy styku,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného a úpravy styku
p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zveril maloletého dňom 21.01.2011 do osobnej starostlivosti
matky s tým, že obaja rodičia majú právo dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Súd upravil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému tak, že otec je povinný dňom 01.07.2011 prispievať
na jeho výživu sumou 150,- Eur mesačne, ktorú je povinný otec platiť vždy do 15-teho toho ktorého
v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 01.07.2011 do 06.05.2013 vo výške
1.000,- Eur sa otcovi povolilo splácať v splátkach po 41,66 Eur mesačne spolu s bežným výživným pod
stratou výhody zo splátok, dňom právoplatnosti rozsudku. Súd upravil styk otca s dieťaťom tak, že otec
má právo sa s maloletým stýkať každý párny víkend v roku od štvrtku od 17,00 hod. do nedele do 18,00
hod. s tým, že otec si maloletého na byte matke prevezme a na byte matky dieťa po ukončení styku vráti.
Počas jarných prázdnin si otec dieťa prevezme každý nepárny rok v čase od posledného dňa školského
vyučovania od 17,00 hod. do dňa pred prvým dňom vyučovania do 17,00 hod., počas Veľkej noci každý
nepárny rok od štvrtku od 17,00 hod. do utorka po Veľkej noci do 17,00 hod., počas letných prázdnin
každý rok od 01.07. do 15.07. v čase od 9,00 hod. do 18,00 hod. a od 01.08. od 9,00 hod. do 15.08. do
18,00 hod., počas vianočných sviatkov a prázdnin každý párny rok od 23.12. do 9,00 hod. do 26.12. do
16,00 hod. a každý nepárny rok od 27.12. od 9,00 hod. do posledného dňa prázdnin do 16,00 hod. O
trovách súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie prvostupňový súd v odvolaním napadnutej časti výživného a úpravy styku s použitím ust.
§ 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine a § 163
ods. 1 O.s.p. vecne odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je
potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletému, pretože rodičia spolu od 20.6.2011 nežijú a



nevedú spoločnú domácnosť. Keďže mal za preukázané, že matka má vytvorené vhodné podmienky
pre starostlivosť o dieťa, súd zveril dieťa do osobnej starostlivosti matky. Vo vzťahu k úprave styku
otca s maloletým, súd akceptoval právny názor kolízneho opatrovníka a správu o vykonaní pohovoru
s maloletým, z ktorej jednoznačne vyplýva, že je potrebné upraviť styk otca s dieťaťom v čo najširšom
možnom rozsahu. Čo sa týka povinnosti otca preberať dieťa v mieste bydliska maloletého, súd si
neosvojil predchádzajúci právny záver vyslovený v uznesení KS v Trnave, ale vzhľadom na doplnené
dokazovanie - výsluch matky, vek dieťaťa, jeho osobnú bezpečnosť je toho názoru, že nie je na prospech
dieťaťa, aby súd nútil matku a dieťa cestovať v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy, keď matka
nevlastní osobné motorové vozidlo a nemožno ju vystavovať prípadnému postihu, ak by včas nevedela
zabezpečiť styk otca s dieťaťom. Keďže otec je vlastníkom osobného motorového vozidla je súd toho
názoru, že nemal by mať problém s realizáciu styku v mieste bydliska. O určení výživného rozhodol súd
tak, že si osvojil právny záver kolíznej opatrovníčky a určil otcovi na dieťa výživné vo výške 150,- Eur
mesačne od 01.07.2011, pretože súd mal za preukázané správou o komunikácií účastníkov, že matka
odišla zo spoločnej domácnosti s odporcom dňa 20.06.2011, pričom do toho obdobia sa obaja účastníci
podieľali na spoločných nákladoch na vedenie domácnosti. Z dokladov matky založených v spise a
dokladov, ktoré založil do spisu otec je suma 150,- Eur na dieťa primeraná zárobkovým schopnostiam
a možnostiach oboch rodičov, pričom matka dosahuje priemerné zárobky cca 540,- Eur mesačne a
zárobky otca dosahujú sumu cca 1.200,- Eur mesačne. Taktiež pri určovaní výšky výživného prihliadal
aj na zárobkové možnosti terajšej manželky otca. Čo sa týka návrhu matky na určenie tvorby úspor
pre maloleté dieťa, súd je toho názoru, že by išlo o rozhodnutie predčasné, dieťa nenavštevuje žiadne
školské zariadenie, tvorba úspor podľa názoru súdu je opodstatnená vtedy, ak je potrebné vytvoriť
prostriedky na pokračovanie v štúdiu úspešného žiaka alebo študenta. O zročnom výživnom rozhodol
súd tak, že mal za preukázané vyplatenie výživného otcom za obdobie od 04/2011 do 10.04.2013 v
celkovej výške 2.300,- Eur, pričom v spise sú založené doklady o platbách prostredníctvom internetu.
Ďalšie výdavky na dieťa v sume 951,85 Eur súd nepovažoval za výdavky spojené s výživným, ale ako
osobné dary otca maloletému dieťaťu. Keďže otec zaplatil za obdobie od 04.07.2011 do 10.04.2013
na výživnom sumu 2.300,- Eur, súd zaviazal otca doplatiť výživné vo výške 1.000,- Eur, plnenie za 22
mesiacov po 150,- Eur mesačne je spolu 3.300,- Eur, po zarátaní preukázanej sumy výživného vo výške
2.300,- Eur je rozdiel 1.000,- Eur. Nakoľko otcovi dieťaťa vznikol za 22 mesiacov dlh na výživnom v
sume 1.000,- Eur, tento súd povolil splácať v 41,66 Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným,
nakoľko podľa názoru súdu je výživné ako i zročné výživné otec dieťaťa schopný platiť bez ohrozenia
svojej výživy. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 146 ods. l písm. a) O.s.p., keď žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i
bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku v časti výživného, vrátane zročného výživného a v časti úpravy styku podal
otec prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že určí jeho vyživovaciu povinnosť vo výške 125,- Eur a
nedoplatok na výživnom vo výške 30,- Eur mu uloží zaplatiť do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku,
v časti úpravy styku zmeniť tak, že matka je povinná maloletého v určenom čase otcovi v mieste
svojho bydliska odovzdať a otec je povinný matke maloletého v určenom čase v mieste svojho bydliska
odovzdať, čo platí aj počas určených sviatkov a letných prázdnin. Odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody
podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., poukázal na to, že súd prvého stupňa vychádzal z osvojenia
si nepravdivých tvrdení matky a postavil otca do pozície, ktorý zavinil rozpad rodiny, čo nie je pravda,
bola to práve matka, ktorá ho vypudila zo spoločnej domácnosti. Otec mal prioritne záujem o nariadenie
striedavej starostlivosti, v dôsledku zmeny situácie na tomto návrhu netrval a súhlasil so zverením mal.
matke. Otec si riadne plnil vyživovaciu povinnosť, do 06.05.2013 zaplatil 2.300,- Eur a vecne vo výške
951,- Eur. Nakoľko matka nerešpektovala súdnu úpravu styku v rozsahu dvojtýždňovej starostlivosti od
augusta 2011 do januára 2012, vyživovaciu povinnosť za toto obdobie nemožno otcovi určiť. Súd preto
nesprávne ustálil výšku zročného výživného. Matka účelovo preukazovala výdavky na maloletého, keď
syn nenavštevoval kurz anglického jazyka. Matka nepreukázala výdavky vo výške 300,- Eur, ktoré by
odôvodňovali výživné zo strany otca vo výške 150,- Eur, potrebám maloletého ako aj možnostiam a
schopnostiam otca preto zodpovedá výživné vo výške 125,- Eur, s účinnosťou od 01.02.2012. Pri určení
výživného od 01.07.2011 a započítaní na jeho plnenie aj vecných plnení vo výške 886,- Eur, vyživovacia
povinnosť od 01.07.2011 do 31.01.2012 by bola vo výške 875,- Eur. Súd nesprávne rozhodol aj pri
úprave styku, a to v časti povinnosti uloženej výlučne otcovi, ktorý má dieťa prevziať aj odovzdať v
mieste bydliska matky, v rozpore s názorom Krajského súdu v Trnave v uznesení sp. zn. 10CoP/32/2011,
podľa ktorého dopady cestovania nemôže znášať výlučne druhý rodič, pričom neobstojí ani argument, že



matka nevlastní motorové vozidlo. Úprava styku vyžaduje jazdu dva krát v mesiaci, pri vzdialenosti 175
km by to pri nezmenenej povinnosti otca znamenalo náklady cca 150,- Eur mesačne, pričom uvedený
stav je výlučne dôsledkom rozhodnutia matky maloletého, nerešpektujúc záujem otca a ani maloletého.
V doplnení odvolania poukázal na to, že matka pôvodne tvrdila, že mal. má nastúpiť od septembra 2013
do 1. ročníka ZŠ, čo sa nakoniec nerealizovalo, mal. nastúpi do školy až o rok neskôr, čo má vplyv aj
na určenie výživného, aj na úpravu styku.

Matka maloletého, ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali. Matka maloletého vo svojom
písomnom vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom advokátky navrhla napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že súd vykonal rozsiahle dokazovanie,
vysporiadal sa so všetkými argumentmi otca. Rodičia maloletého sa vedeli dohodnúť na styku, túto
dohodu však zmarila práve advokátka otca. Čo sa týka preukázaných nákladov na maloletého,
nezahrnula do nich náklady na bývanie, pričom za prenájom 2-izbového bytu platí mesačne 250,- Eur.
Nie je pravda, že náklady na plávanie deklarovala iba počas sporu, od septembra bude mal. opäť chodiť
na plávanie. Matka mal. býva v prenajatom byte, nevlastní osobné motorové vozidlo, pracuje v školstve
s platom od 473,- do 559,- Eur, otec býva v poschodovom dome, vlastní automobil, zarába od 1.228,-
do 1.528,- Eur, čo je príjem cca 2,5 krát vyšší. Od 12.06.2013 bola matka uznaná za osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím. Matka zotrváva na tom, že je nemysliteľné, aby cestovala so synom za otcom
vlakom, musela by 3 krát prestupovať, keď tak v minulosti cestovala, vlak viackrát meškal. Výživné
určené súdom je minimálnou výškou výživného vzhľadom na pomery otca, pričom dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov, pričom je potrebné zohľadniť tiež osobnú starostlivosť matky.

Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca maloletého odporučil rozsudok
prvostupňového súdu potvrdiť. Súd správne určil začiatok vyživovacej povinnosti od 01.07.2011, výška
výživného zodpovedá príjmom rodičov a potrebám maloletého. Nesúhlasné stanovisko s otca s miestom
odovzdania dieťaťa po styku v bydlisku matky považuje za nedôvodné, ak by mal dieťa odovzdať matke
v nedeľu o 18,00 hod. v mieste svojho bydliska, matka by s dieťaťom musela vo večerných hodinách
cestovať autobusom alebo vlakom zo R. do T., domov by prišli v neskorých večerných hodinách, čím
by sa narušil režim dieťaťa a jeho príprava na nasledujúci pracovný deň. Ak by bola matke uložená
povinnosť vyzdvihnúť dieťa v nedeľu v bydlisku otca, odporúčajú ukončenie styku najneskôr o 13,00 hod.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací
dôvod (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti
výživného, vrátane zročného výživného, v časti úpravy styku, bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania
(§ 212 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok
súdu prvého stupňa je v celom rozsahu vecne správny a boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie.

Rozsudok súdu prvého stupňa bol odvolaním otca napadnutý len v časti výživného, vrátane zročného
výživného, v časti úpravy styku, v ostatných častiach pre nedostatok odvolania nadobudol právoplatnosť,
preto v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky sa nestal predmetom prieskumu
odvolacím súdom.

Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa dôsledne zistený skutkový stav,
pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na určenie výživného a úpravu
styku, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, s poukazom na ustanovenie §
219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať
za pravdu odvolateľovi.



Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi
jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je
potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča,
ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby
pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými,
zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám,
schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné
výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú
napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa
tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných
poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška
takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa
je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už
poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane
povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda
na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť,
nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy
vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov
a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného
rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností
a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti,
možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov
podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa
vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný
skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Po posúdení vyššie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch
rodičov maloletého s prihliadnutím na jeho odôvodnené potreby, odvolací súd dospel k záveru, že
výživné určené otcovi súdom prvého stupňa zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým
pomerom oboch rodičov maloletého, ako i odôvodneným potrebám maloletého a zohľadňuje i osobnú
starostlivosť matky o maloletého. Matka maloletého dosahuje priemerný čistý mesačný príjem v rozpätí
od 473,- do 559,- Eur. Otec podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahuje priemerný čistý mesačný príjem
v rozpätí od 1.166,- do 1.523,- Eur. Otec inú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu nemá. Pri súčasnom
zohľadnení opodstatnených výdavkov rodičov nevyhnutných na krytie ich osobných potrieb je vecne



správne konštatovanie súdu prvého stupňa, že otec maloletého má možnosť a schopnosť platiť na výživu
maloletého D. 150,- Eur mesačne.

Čo sa týka primeranosti výšky výživného, odvolací súd sa zhodol so závermi prvostupňového súdu,
že primeraným zisteným a preukázaným pomerom účastníkov, potrebám dieťaťa ako i možnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov zodpovedá určenie výživného zo strany otca na
150,- Eur mesačne. Takúto sumu výživného môže otec maloletého zo svojho príjmu, ako bol ustálený
vyššie, uhradiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných životných potrieb. Na druhej
strane takto určené výživné spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa umožní
uspokojiť odôvodnené potreby maloletého a zároveň mu tak umožní podieľať sa aj na životnej úrovni
otca, ktorá je v porovnaní s matkou jednoznačne vyššia.

Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné rodiča na deti by malo byť určené v rozmedzí 20
až maximálne 30% z jeho príjmu. 20% z preukázaného príjmu otca v priemernej výške 1.200,- Eur
predstavuje 240,- Eur. Podľa súdom prvého stupňa určeného výživného bolo určené výživné vo výške
150,- Eur, teda dokonca pod najnižšou hranicou, takéto určenie výživného prvostupňovým súdom je
však primerané, vytvárajúce priestor na jeho prípadné zvýšenie pri najbližšej zmene pomerov (napr. v
súvislosti s nástupom mal. na základnú školu). Súd prvého stupňa správne určil i výšku nedoplatku na
výživnom za obdobie od 01.07.2011 do 06.05.2013 vo výške 1.000,- Eur, do ktorého správne nezahrnul
výdavky na dieťa v sume 951,85 Eur, ktoré nemožno považovať za výdavky spojené s výživným, ale za
osobné dary otca maloletému dieťaťu.

K odvolacím námietkam otca je potrebné uviesť, že ani jedna z nich neobstojí. Čo sa týka určenia
začiatku úpravy vyživovacej povinnosti, dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa bolo dostatočne
a spoľahlivo preukázané, že tento je potrebné určiť na deň 01.07.2011, odkedy rodičia spolu nežijú v
spoločnej domácnosti. Pokiaľ sa otec domáhal toho, že vyživovacia povinnosť mu má byť určená až od
01.02.2012, nakoľko matka v období 08/2011 až 01/2012 nerešpektovala súdnu úpravu styku, nemožno
na túto jeho námietku prihliadnuť, nakoľko relevantné je to, kto reálne zabezpečoval starostlivosť o dieťa.
Takýto spôsob sankcionovania matky za to, že nerešpektovala úpravu styku, neprichádza do úvahy.

Rovnako nebolo možné prihliadnuť na námietku otca, že matka nepreukázala výdavky na maloletého vo
výške 300,- Eur, nakoľko určenie primeranej výšky výživného nie je limitované výhradne preukázanými
výdavkami, ale pri určení výživného je vždy potrebné zohľadniť právo dieťaťa podieľať sa na životnej
úrovni otca.

V zmysle § 25 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak je to
potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený súdom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to
potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa
aj s blízkymi osobami.

V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu
majú v zásade obaja rodičia. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti uplatňuje
svoju úlohu vo výchove dieťaťa prostredníctvom styku s dieťaťom. Zákon pritom vo vyššie citovaných
ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom, iba ak sa rodičia
nedohodnú, upraví styk súd.

Pri rozhodovaní o rozsahu styku je pritom dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: jeho
vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku,



denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti,
rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne.

V danom prípade medzi rodičmi nebol sporný rozsah styku, ale iba miesto odovzdania, resp.
vyzdvihnutia dieťaťa. Vo vzťahu k úprave styku otca s maloletým, prvostupňový súd správne vychádzal
z názor kolízneho opatrovníka a správy o vykonaní pohovoru s maloletým, z ktorej jednoznačne vyplýva,
že je potrebné upraviť styk otca s dieťaťom v čo najširšom možnom rozsahu. Čo sa týka povinnosti
otca preberať dieťa v mieste bydliska maloletého, súd si dôvodne neosvojil predchádzajúci právny
záver vyslovený v uznesení KS v Trnave, ale vzhľadom na doplnené dokazovanie - výsluch matky, vek
dieťaťa, jeho osobnú bezpečnosť, dospel k správnemu názoru, že nie je na prospech dieťaťa, aby súd
nútil matku a dieťa cestovať v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy, keď matka nevlastní osobné
motorové vozidlo a nemožno ju vystavovať prípadnému postihu, ak by včas nevedela zabezpečiť styk
otca s dieťaťom. Keďže otec je vlastníkom osobného motorového vozidla, nemal by mať problém s
realizáciu styku v mieste bydliska dieťaťa. Odvolací súd zohľadnil aj stanovisko kolízneho opatrovníka,
ktorý poukázal na to, že ak by mal otec dieťa odovzdať matke v nedeľu o 18,00 hod. v mieste svojho
bydliska, matka by s dieťaťom musela vo večerných hodinách cestovať autobusom alebo vlakom zo
Šale do Bytče, domov by prišli v neskorých večerných hodinách, čím by sa narušil režim dieťaťa a
jeho príprava na nasledujúci pracovný deň, a to bez ohľadu na to, či maloletý navštevuje školu alebo
predškolské zariadenie.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako
vo výroku vecne správny, s použitím ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c), v spojení s ustanovením
§ 81 ods. 1 O.s.p., s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.