Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/49/2013 z 14. 5. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 14. mája 2014, sp. zn. 14S/49/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2013200313.1 Krajský súd Trnava | 14S/49/2013 | ECLI:SK:KSTT:2014:2013200313.1 | 2014-05-14 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250j ods. 2 písm. d) OSP, § 5 zákona č. 461/2003 Z. z., § 244 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1a77f932-b817-4b49-976b-9bae387956f3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2013200313.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/49/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200313
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2013200313.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr.
Kataríny Benczovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Ing. U. U. - C. Y., M. F. X, XXX XX
T. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutí
žalovanej číslo: 21004-2/2013-BA zo dňa 11.3.2013, číslo:21007-2/2013-BA zo dňa 11.3.2013, číslo:
2999-2/2013-BA zo dňa 15.3.2013, číslo:21001-2/2013-BA zo dňa 15.3.2013, takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutia žalovanej Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava číslo: 21004-2/2013-BA
zo dňa 11.3.2013, číslo: 21007-2/2013-BA zo dňa 11.3.2013, číslo: 2999-2/2013-BA zo dňa 15.3.2013,
číslo: 21001-2/2013-BA zo dňa 15.3.2013, z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec jej
vracia na ďalšie konanie.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 4,40 Eur do troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 10.05.2013 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutí žalovanej číslo:
21004-2/2013-BA zo dňa 11.3.2013, číslo: 21007-2/2013-BA zo dňa 11.3.2013,číslo:2999-2/2013-BA zo
dňa 15.3.2013, číslo:21001-2/2013-BA zo dňa 15.3.2013, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny
orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočky
Trnava č.46060-4/2013-TT zo dňa 23.1.2013, č.46060-5/2013-TT zo dňa 15.1.2013, č.46060-3/2013-
TT zo dňa 23.1.2013, č.46060-2/2013-TT zo dňa 23.1.2013. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava ako
prvostupňový správny orgán rozhodla, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba nemal
prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie za obdobie od 1. januára
2009 do 30. novembra 2009, za obdobie od 1.januára 2010 do 30. novembra 2010, za obdobie od 1.
februára 2011 do 29. decembra 2011, za obdobie od 4. januára 2012 do 26. decembra 2012.

Žalobca žiadal rozhodnutia žalovanej zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko žalovaná
svoje rozhodnutie založila na neúplných a nesprávnych skutkových zisteniach spočívajúcich v tom,
že žalovaná pri posudzovaní statusu samostatne zárobkovo činnej osoby - činnosti výlučného
sprostredkovateľa poistenia si všímala len zápis a výmaz v registri vedenom Národnou bankou
Slovenska, hoci pre jeho výkon tejto činnosti a jej trvanie bolo rozhodujúce, či došlo k uzavretiu zmluvy
o sprostredkovaní poistenia resp. k jej skončeniu a výpovedi.

Ďalej uviedol, že žalovaná síce akceptovala, že mu na základe pozastavenia prevádzkovania živnosti
zanikol status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len SZČO) podľa § 5 písm. b) zák.č. 461/2003



Z.z. o sociálnom poistení, nie však podľa písm. c) tohto zákona, nakoľko mal povolenie na výkon činnosti
samostatného finančného agenta v sektore kapitálového trhu, a to podľa zák.č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch, ktoré oprávnenie mu zaniklo 18.4.2011. V tejto súvislosti namietal, že žalovaná nepovažovala
za rozhodujúce, či žalobca tieto činnosti aj vykonával a aký z nich dosahoval príjem, ale že bol oprávnený
vykonávať takúto činnosť a celkový príjem z podnikania zo živnosti a zo sprostredkovateľskej činnosti
podľa živnostenského listu spolu bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu. Mal za to, že
žalovaná dôsledne neprihliadala na jednotlivé statusy SZČO a neoddelila príjmy z nich dosiahnuté
pre posudzovanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Poukázal
ďalej na to, že žalovaná pri posudzovaní príjmov podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
prihliadala na všetky príjmy z podnikania, ktoré mu vyplynuli z podnikateľskej činnosti v príslušnom
kalendárnom roku, avšak prihliadnuť mala len na tie príjmy, ktoré jej plynuli z trvajúceho statusu SZČO.
Má za to, že žalovaná v danom prípade nemala prihliadať na príjmy zo živnosti, pri ktorej došlo k
pozastaveniu prevádzkovania živnosti od 1.1.2009 do 30.11.2009 a k zániku statusu, od 1.1.2010 do
30.11.2010, od 1.2.2011 do 29.12.2011 a od 4.1.2012 do 4.7.2012 nemala prihliadať na tú časť príjmov
za rok 2007, ktoré žalobca získal zo živnosti.

Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.6.2013 uviedla, že vznik povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb sa posudzuje vždy
k 1. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti, alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatne zárobkovou činnosťou, ktorý
samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Takto určené povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie trvá až do 30.júna nasledujúceho roka, kedy sa
opätovne posudzuje príjem z podnikania alebo z inej samostatne zárobkovej činnosti. Uviedla, že zánik
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO je podmienený nielen
nedosiahnutím príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti, alebo výnosu súvisiaceho
s podnikaním a s inou samostatne zárobkovou činnosťou, ale aj stratou právneho postavenia SZČO. Z
dikcie ust. § 21 ods. 4 zák.č.461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov vyplýva, že SZČO uvedenej v
§ 5 písm. b) a c) citovaného zákona zaniká vždy povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie dňom zániku oprávnenia.

Žalovaná uviedla, že z údajov Finančného riaditeľstva SR vyplývalo to, že žalobca mal príjem
z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti resp. nebol mu pozastavený výkon
sprostredkovateľskej činnosti, nesplnil podmienky na prerušenie povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia a preto bolo rozhodnuté, že v uvedených obdobiach ktoré sú
obsahom napadnutých rozhodnutí, nemal žalobca prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie.

Krajský súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní v zmysle § 250f ods. 1 O.s.p., pričom zistil, že v
danej veci zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na posúdenie veci a preto ho zrušil podľa § 250j
ods. 2 písm. d) O.s.p. .

Žalobca na pojednávaní dňa 15.5.2014 uviedol, že podnikal na základe živnostenského oprávnenia,
kde mal aj sprostredkovateľskú činnosť od 1.1.2009 do 31.12.2010, kedy si aj dobrovoľne platil poistné.
Následne zaslal sociálnej poisťovni s registračným listom aj oznámenie o prerušení registrácie SZČO,
pričom im zaslal viacej takých registračných listov, ktoré spadali ku každému konkrétnemu obdobiu. Ku
koncu r. 2008 mal zaplatené všetky odvody a je toho názoru, že zánikom jeho podnikateľskej činnosti
prerušením podnikania došlo aj k prerušeniu povinnosti platenia týchto odvodov.

Zástupca žalovanej sa na pojednávanie nedostavil a až po pojednávaní bolo súdu doručené jeho
písomné ospravedlnenie, v ktorom žalovaná súhlasila, aby súd rozhodol v jej neprítomnosti.

Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.



V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu").

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako
aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1,2, 3 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto
hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti
ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení samostatne zárobkovo činná osoba
podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného
predpisu.

Predmetom konania bolo teda preskúmanie rozhodnutí žalovanej, či žalobca ako samostatne zárobkovo
činná osoba nemal prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie za
obdobie od 1. januára 2009 do 30. novembra 2009, za obdobie od 1.januára 2010 do 30. novembra
2010, za obdobie od 1. februára 2011 do 29. decembra 2011, za obdobie od 4. januára 2012 do
26. decembra 2012. Spornou medzi účastníkmi bola otázka, či žalobca bol alebo nebol, vzhľadom
na žalobcovo oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu naďalej samostatne
zárobkovo činnou osobou v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Je nesporné, že
žalobcovi vzniklo živnostenské oprávnenie dňa 7.12.1998, ktoré mal pozastavené s účinnosťou od
1.1.2009 do 30.6.2009, pričom obdobie pozastavenia živnostenského oprávnenia mu bolo predĺžené do
30.11.2009. Ďalej bolo zistené, že žalobcovi bolo dňa 26.8.2002 udelené povolenie na výkon činnosti
sprostredkovateľa investičných služieb (od 1.1.2010 bol považovaný za samostatného finančného
agenta v sektore kapitálového trhu), pričom povolenie vykonávať činnosť samostatného finančného
agenta žalobcovi zaniklo 18.4.2011. Dňa 2.1.2009 podal žalobca registračný list - FO odhlášku z
povinného sociálneho poistenia s dátumom zániku tohto poistenia ku dňu 31.12.2008. Na základe toho
že žalobca bol samostatne zárobkovo činnou osobou aj podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení
v znení účinnom do 31.12.2010, žalovaná rozhodla o neprerušení povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia osobitným rozhodnutím v zmysle ust. § 21 ods. 1 zák.č. 461/2003
Z.z.. účinného od 1.1.2008 do 31.12.2010. Žalovaná mala za to, že aj napriek tomu, že žalobcovi
bolo dňa 31.12.2008 pozastavené živnostenské oprávnenie, neprerušilo sa mu ako SZČO povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, keďže nenastala skutočnosť podmieňujúca
zánik tohto povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podľa § 21 ods.
4 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010.

Je potrebné konštatovať, že samotné nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho
poistenia, nezakladá automaticky SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie. Status SZČO podľa § 5 písm. c) zák.č. 461/2003 Z.z. je podmienený vykonávaním



činnosti podľa osobitného predpisu, nakoľko podľa žalovaného skutočnosť, že žalobca mal pozastavené
živnostenské oprávnenie v čase od 1.1.2009 do 30.11.2009 nebolo sporné, nezaniklo mu však ako
samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie,
keďže nenastala skutočnosť podmieňujúca zánik tohto povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010.
Na účely sociálneho poistenia nadobúda fyzická osoba status SZČO, ak vykonáva niektorú zo
zárobkových činností taxatívne ustanovených v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, alebo
disponuje oprávnením na jej výkon. Je potrebné ďalej uviesť, že samotný zápis, alebo osvedčenie o
zápise do registra sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia podľa zák.č. 340/2005
Z.z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov plní registračnú funkciu v súvislosti s dohľadom NBS nad finančným
trhom, ale nemá povahu oprávnenia podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Znamená
to, že subjekt zapísaný v uvedenom registri má len právo uchádzať sa o vykonávanie činnosti
obchodného zástupcu. Pokiaľ ide o status SZČO podľa § 5 písm. f) zákona o sociálnom poistení,
tak tento je podmienený vykonávaním činnosti obchodného zástupcu, a preto zánik nemocenského
a dôchodkového poistenia nemožno spájať so zrušením zápisu sprostredkovateľa poistenia v registri,
vedenom NBS (rozsudok NS SR z 15.12.2011; 7 Sžso/20/2011). Zákon o sociálnom poistení spája s
jednotlivými vymedzeniami SZČO rozdielne moment zániku povinného nemocenského a dôchodkového
poistenia. Pokiaľ teda žalovaná nesprávne identifikovala žalobcu z titulu výkonu činností výlučného
sprostredkovateľa poistenia ako SZČO podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení a rozhodla o
neprerušení povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, tak rozhodla predčasne, nakoľko
žalobca síce mal oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, avšak podľa jeho
tvrdenia takúto činnosť v rozhodnom období nevykonával, nakoľko mal od 1.1.2009 pozastavenú činnosť
v živnostenskom registri a činnosť samostatného finančného agenta vykonával podľa jeho tvrdení, v
rámci živnostenského oprávnenia.

Žalovaná síce vo všetkých svojich rozhodnutiach uviedla, že žalobca mal za roky 2009 a 2010 vyšší
príjem ako zákonom stanovená suma a z tohto dôvodu nemohol mať prerušené povinné nemocenské,
ani povinné dôchodkové poistenie. Toto konštatovanie vo všetkých rozhodnutiach je príliš všeobecné,
pretože žalovaná ani v jenom z napadnutých rozhodnutí nešpecifikuje dobu rozhodnú na posúdenie
výšky príjmu žalobcu pre účely platby odvodov a najmä nešpecifikuje výšku jeho príjmu za obdobia
ktoré boli rozhodné pre jednotlivé časové úseky, v rámci ktorých bola posudzovaná otázka či žalobca
mal resp. nemal prerušené povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie.

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán je povinný uviesť skutočnosti ktoré boli podkladom tohto
rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov na
základe ktorých rozhodol. Odôvodnenie musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí s ňou
byť v súlade. Správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti
ktoré boli podkladom rozhodnutia t.j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť
dôkazy z ktorých vychádzal pri vydávaní rozhodnutiam, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie
dôkazov a prípadnými námietkami k týmto dôkazom. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie
aj záver z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku rozhodnutia.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia z nedostatku dôvodov neznamená len absolútny nedostatok
odôvodnenia, ale aj v prípade, keď pre dané rozhodnutie nebolo dostatok dôvodov. Nestačí, aby
rozhodnutie bolo zrozumiteľné pre orgán ktorý ho vydal, musí byť zrozumiteľné najmä pre účastníkov
konania.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, ako aj na základe vykonaného súdneho prieskumu, pri
ktorom je súd viazaný limitmi § 250h ods. 1 O.s.p. dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne,
nakoľko napadnuté druhostupňové rozhodnutia boli vydané predčasne, bez toho, že by správne orgány
vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. V tejto súvislosti je ďalej potrebné konštatovať,
že sa správne orgány náležitým spôsobom nezaoberali argumentmi žalobcu, pričom úlohou správnych
orgánov je v rozhodnutí uviesť dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založili.
V danom prípade zo strany správnych orgánov nedošlo k riadnemu vysporiadaniu sa so skutkovými



okolnosťami prípadu (správne orgány dostatočne nezistili skutkový stav veci), ale aj s vlastnými právnymi
závermi, ktoré ich viedli k takémuto rozhodnutiu, ktoré je za daného stavu potrebné považovať za
predčasné. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovaná je povinná posúdiť osobitne zánik povinného
nemocenského a dôchodkového poistenia z každého jednotlivého statusu uvedeného v § 5 zákona o
sociálnom poistení, ktorý fyzická osoba spĺňa a nie ako „jedno poistenie“ ako konštatovala žalovaná vo
svojom písomnom vyjadrení.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k O.s.p. tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania vo výške 4,40 Eur spočívajúce v cestovných nákladoch - cestovné
Piešťany - Trnava a späť.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§3 ods.9 zák.č. 757/2004
Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.