Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/147/2013 z 21. 5. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 21. mája 2014, sp. zn. 14S/147/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2013200795.2 Krajský súd Trnava | 14S/147/2013 | ECLI:SK:KSTT:2014:2013200795.2 | 2014-05-21 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., § 71 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., § 71 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., § 71 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z., zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z., § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/94f240a8-08a6-413a-a2f4-3c6b1b1d0a8b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2013200795.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/147/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200795
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2013200795.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu
JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Jozef Albert, so sídlom Orechová
596/12, 919 27 Brestovany, IČO: 35 404 027, právne zastúpený JUDr. Jozefom Holičom, advokátom,
so sídlom AK Lužická 7, 811 08 Bratislava, IČO: 317 830 15, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 1100307/1/440583/2013/4975 zo dňa 13.09. 2013, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou súdu dňa 25.11. 2013 sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava o vyrubení rozdielu
dane z pridanej hodnoty 49.072,- Skk ako súčtu nadmerného odpočtu uplatneného v daňovom priznaní
- 2552,- Skk a dane zistenej správcom dane v sume 46.520,- Skk na základe vykonanej daňovej
kontroly za zdaňovacie obdobie rok 2008. Rozhodnutie vychádzalo zo zistenia, že žalobca ako platiteľ
si uplatnil odpočítanie DPH v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zák.
č. 222/2004 Z.z. z faktúr od dodávateľa BDL Logistik, s.r.o. Ružomberok č. 800062, DPH 955,32 eur, č.
800063, DPH 673,54 eur, pričom správca dane nepovažoval za preukázané, že predmetnými faktúrami,
obsah ktorých bol prenesený do príslušného daňového priznania nebola jednoznačne preukázaná
realizácia zdaniteľných obchodov, nakoľko deklarované obchody neboli uskutočnené deklarovaným
dodávateľom BDL Logistik, s.r.o. Ružomberok, ale v skutočnosti žalobca obdržal tovar od spoločnosti
JATKY MORAVSKÝ KRUMLOV, s.r.o..

V žalobných dôvodoch namietal, že z rozhodnutia nepochopil, akú zákonnú povinnosť, aký predpis
porušil v tom, že tovar dovezený z ČR kupoval od podnikateľského subjektu BDL Logistik, s.r.o.
Ružomberok a aké mal prijať opatrenia na uistenie sa, že svojou účasťou na sporných obchodoch
sa nezúčastní podvodného konania, keď rokoval so známym N. P., ktorý skutočne nebol konateľom
spoločnosti. Spochybnil postup správcu dane pri spisovaní zápisníc, namietal, že správca dane
nezisťoval, či si aj ostatné zapojené subjekty riadne plnili svoje povinnosti, pripomenul, že pri niektorých
obchodoch boli aj štátni veterinári, poukázal na obvyklú prax pri nákupe mäsa vo väčších objemoch,
odmietol úvahy o fingovaných nereálnych obchodoch. Zdôraznil, že je nelogické spochybňovanie jeho
nároku za situácie, keď daňový orgán nespochybnil daň z príjmu v súvislosti s týmito obchodmi. K
judikatúre ESD uviedol, že táto nie je pre slovenské súdy záväzná, citované rozsudky C 939/04 a C



440/04 považoval za neaplikovateľné na daný prípad. S poukazom na platnú právnu úpravu zák. č.
222/2004 Z.z. namietal nesúlad rozhodnutia s § 46 zák. č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku. Necíti sa
byť zodpovedný za úmyselné konanie iného subjektu, keď nemal žiadnu reálnu možnosť kráteniu dane
zabrániť, nakoľko nemal ani reálnu možnosť ho zistiť. Spochybnil postup správcu dane pri predkladaní
odvolania žalovanému.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.02. 2014 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K
otázke možnosti preverenia si oprávnenia N. P. konať za spoločnosť BDL Logistik, s.r.o., Ružomberok
poukázal na možnosť zabezpečiť si výpis z obchodného registra a vyhodnotil ako pochybene, ak sa
žalobca spoľahol iba na tvrdenie tretej osoby. To, že sporný tovar predal svojim odberateľom, nie je
dôkazom o tom, že bol nakúpený od spoločnosti BDL Logistik, s.r.o. Ružomberok, z čoho vyplýva
nesplnenie zákonnej podmienky pre odpočítanie DPH v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH. Nepreukázalo
sa vystavenie sporných faktúr deklarovaným dodávateľom, ani dodanie sporného tovaru dodávateľom
uvedeným na sporných faktúrach. Predkladacia správa bola odvolaciemu orgánu riadne vypracovaná,
postup pri predkladaní odvolania bol v súlade so zákonom, na daňové konanie sa nevzťahuje zák. č.
71/1967 Zb. Správny poriadok.

Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcu trval na podanej
žalobe, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe neprípustného prenosu zodpovednosti
na daňový subjekt preukazovať, že účtovný doklad, ktorý bol vystavený v súlade so zákonom o
účtovníctve, zodpovedá aj reálne uskutočnenému plneniu. Daňové orgány pri svojom rozhodovaní
nezohľadňovali realitu v danom prípade to, že dodávateľ mal za štatutárneho zástupca tzv. bieleho koňa,
a všetky ďalšie žalobcom tvrdené okolnosti, pričom zdôraznil, že žiaden predpis neukladá odberateľovi
riešiť zmluvné vzťahy medzi jeho dodávateľom a jeho ďalšími dodávateľmi. Za takejto situácii došlo
k tomu, že v konečnom dôsledku je podvodník mimo daňovej kontroly a daňovej zodpovednosti. V
konaní nebolo jednoznačne preukázané, že žalobca vedel, že jeho dodávateľom a sprostredkovateľom
je subjekt, ktorý dodáva tovar z ČR. Len z tejto skutočnosti nie je možné vyvodiť jeho zodpovednosť za
zaplatenie dane. Poukázal na rozpor, keď daňové úrady vzťahy medzi žalobcom a jeho dodávateľom
kvalifikovali ako fiktívny obchod, pričom daň z príjmu zaplatenú v súvislosti s týmito tzv. fiktívnymi
obchodmi daňové orgány akceptovali. Zotrvával na názore, že pri rozhodovaní v daňovom konaní
nemožno rozširovať povinnosť daňového subjektu tak, aby v rámci svojej obchodnej činnosti robil úkony
smerujúce k bráneniu trestnej činnosti jeho obchodných partnerov. Daňové úrady účelovo vytrhávajú
z kontextu jednotlivé ustanovenia smernice o DPH za účelom ukladania daňovej povinnosti, rovnako
účelovo používajú rozsudky Európskeho súdneho dvora, ktoré nie sú aplikovateľné na daný prípad.

Poverená zástupkyňa žalovaného sa pridržiavala obsahu písomného vyjadrenia a žalobu žiadala ako
nedôvodnú zamietnuť. Pripomenula, že žalobca mohol vedieť, že by sa mohlo jednať o nezákonný
obchod, nakoľko obchodný register je verejne prístupný, mohol si teda osobu konateľa BDL, resp. vzťah
p. P. k BDL overiť a vyhnúť sa prípadným dôsledkom. Sám žalobca uviedol, že sa uspokojil s tým, že
p. P. mu bol predstavený inými podnikateľmi z regiónu.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom
v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa § 244 O.s.p.

(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.



(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Podľa § 247 O.s.p.

(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba
tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty

Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe
vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty

Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2
písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,

Podľa § 71 zák. č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty

(1) Na účely tohto zákona

a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,

b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek
elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby,

c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,

d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry,

e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača
s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.

(2) Za faktúru sa považuje aj každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a
jednoznačne sa na ňu vzťahuje.

(3) Zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť
faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti
pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť

a) kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k
dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby,



b) zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu 29) alebo zákona platného v inom členskom
štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu,

c) elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov
zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov,

d) iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.

Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku

Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo
inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické
opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je
účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 zák. č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku

(1) Daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že na základe výsledku daňovej kontroly
za zdaňovacie obdobie január až december rokov 2008-2011 boli zistené skutočnosti obsiahnuté v
Protokole č. 9201402/5/1735393/2013/Fry zo dňa 06.05. 2013, ktorým bolo skonštatované, že za
kontrolované zdaňovacie obdobie bol zistený celkový rozdiel DPH vo výške 3483,22 eur.

Obsah protokolu bol podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia správcu dane - Daňového
úradu Trnava č. 9201402/5/2863114/2013 Fry zo dňa 21.06. 2013 o vyrubení rozdielu dane z pridanej
hodnoty 49.072,- Skk ako súčtu nadmerného odpočtu uplatneného v daňovom priznaní - 2552,- Skk a
dane zistenej správcom dane v sume 46.520,- Skk na základe vykonanej daňovej kontroly za zdaňovacie
obdobie rok 2008. Podľa odôvodnenia rozhodnutia kontrolnými zisteniami bolo preukázané, že žalobca
ako platiteľ si uplatnil odpočítanie DPH v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods.
1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. z faktúr od dodávateľa BDL Logistik, s.r.o. Ružomberok č. 800062,
DPH 955,32 eur, č. 800063, DPH 673,54 eur, pričom správca dane nepovažoval za preukázané,
že predmetnými faktúrami, obsah ktorých bol prenesený do príslušného daňového priznania, bola
jednoznačne preukázaná realizácia zdaniteľných obchodov. Deklarované obchody neboli uskutočnené
deklarovaným dodávateľom BDL Logistik, s.r.o. Ružomberok, ale v skutočnosti žalobca obdržal tovar
od spoločnosti JATKY MORAVSKÝ KRUMLOV, s.r.o.. Žalobca v priebehu konania uviedol, že on
si spoločnosť dodávateľa BDL Logistik, s.r.o. Ružomberok nepreveroval, rokoval s Ivanom P., ktorý
mu bol odporučený ako obchodník s mäsom inými odberateľmi. Uskutočnenie obchodov nepotvrdil
ani konateľ spoločnosti BDL Logistik, s.r.o. Ružomberok v predmetnom období U. O., ktorý výslovne
uviedol, že v tom čase neprebehla žiadna obchodná spolupráca so spoločnosťou JATKY MORAVSKÝ



KRUMLOV, s.r.o., nikdy nevystavoval, ani nepodpisoval žiadne daňové a účtovné doklady. Tieto závery
boli potvrdené obsahom faktúr č. 8003746 zo dňa 14.05. 2008 a č. 8003828 zo dňa 16.05. 2008, ktorými
bolo preukázané dodanie tovaru od spoločnosti JATKY MORAVSKÝ KRUMLOV, s.r.o., pre spoločnosť
BDL Logistik, s.r.o. Ružomberok.

Správca dane zo zisteného stavu vyvodil, že za spoločnosť BDL Logistik, s.r.o. Ružomberok, v
predmetnom čase neoprávnene konali neznáme osoby, deklarovaná ekonomická činnosť je fiktívneho
charakteru a všetky účtovné doklady od 05.06. 2007 do 08.04. 2011, na ktorých je BDL Logistik,
s.r.o. Ružomberok, uvádzaná ako dodávateľ a odberateľ boli vystavené na základe fiktívnych obchodov.
Vzhľadom na to vyhodnotil žalobcom uplatnený nárok na odpočítanie DPH ako nedôvodný, nakoľko sú
preukázané pochybnosti o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (§ 3 ods. 6 Daňového
poriadku). S poukazom na judikatúru ESD týkajúcu sa problematiky DPH vyhodnotil zistený stav tak,
že žalobca ako platiteľ dane nadobudol tovar, ktorého dodávateľom do SR bola spoločnosť JATKY
MORAVSKÝ KRUMLOV, s.r.o., a ktoré využil pri svojej podnikateľskej činnosti, pričom z objektívne
zistených dokladov vyplýva, že jeho dodávateľom nebola spoločnosť BDL Logistik, s.r.o. Ružomberok,
ktorá nevykonala žiaden zdaniteľný obchod. Žalobca ako konečný odberateľ mäsa nekonal v dobrej
viere, keď neprijal všetky potrebné opatrenia na uistenie sa, že svojou účasťou na zdaniteľnom plnení
sa nezúčastní podvodného konania. Mohol vedieť, že je zapojený do reťazca mnohých spoločnosti
deklarujúcich obchodovanie s tovarom, ktoré sú súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Len formálna
existencia faktúry a preukázanie zaplatenia uvedenej sumy bez preukázania dodania tovaru a služby
nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.

V odvolaní podanom do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 11.07. 2013 žalobca uviedol, že
tovar - bravčové mäso riadne zakúpil, predal svojim odberateľom daňovú povinnosť si splnil, právo na
odpočítanie dane si uplatnil na základe faktúry vyhotovenej dodávateľom, ktorá mala všetky náležitosti
podľa zákona o DPH. Nemal žiadnu vedomosť, že N. P. nebol zástupcom spoločnosti BDL Logistik, s.r.o..

Žalovaný ako odvolací orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na skutočnosti zistené
v daňovom konaní a s ohľadom na právnu úpravu podmienok pre odpočítanie DPH v zmysle § 49-51
zákona o DPH skonštatoval, že v rámci dôkazného bremena bolo povinnosťou daňového subjektu
predložiť dôkazy o splnení hmotnoprávnych podmienok pre záver o vzniku nároku na odpočítanie dane.
Faktúry sú z hľadiska nároku na odpočítanie použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené
údaje odrážajú skutočnosť, ich vierohodnosť a kompletnosť preukazuje daňový subjekt. V danom
prípade daňový subjekt nepreukázal, že pri realizácii obchodu jednal so U. O., v tom čase jedinou osobou
oprávnenou konať za spoločnosť BDL Logistik, s.r.o., a keďže nevie preukázať dôvodnosť obchodovania
s N. P., znáša následky toho, že si neoveril údaje osoby, ktorá mala konať za spoločnosť BDL Logistik,
s.r.o.. Nie je podstatné, že tovar riadne zakúpil, predal svojim odberateľ a daňovú povinnosť si riadne
splnil, nakoľko spôsob realizácie obchodov spochybňuje celú transakciu. To, že predal sporný tovar
svojim odberateľom, nie je dôkaz nakúpenia tovaru od spoločnosti BDL Logistik, s.r.o.. Splnenie daňovej
povinnosti z uskutočnených zdaniteľných obchodov nenapĺňa zákonnú podmienku pre odpočítanie
DPH z nakúpeného tovaru, pretože právo na vrátenie dane zo štátneho rozpočtu odberateľovi nemôže
vzniknúť skôr, ako vznikne povinnosť odvodu dane do štátneho rozpočtu dodávateľom. Faktúra
vystavená dodávateľom je použiteľná na účely uznania odpočítania DPH len vtedy, ak je nepochybné,
že v nej uvedené údaje sú vierohodné, a vystavila ich oprávnená osoba. V danom prípade nie je
preukázaná reálnosť plnenia tvrdeným dodávateľom, je preto bezpredmetné, že predložené faktúry
mali všetky náležitosti podľa zákona o DPH. Nie je preukázané, že na predložených dokladoch boli
uvedené skutočne zrealizované obchody. Je povinnosťou platiteľa DPH (ktorý do budúcna predpokladá
žiadosť o vrátenie DPH) preveriť si dôveryhodnosť identifikovanej osoby obchodného partnera. Žalobca
nepredložil dostatočné dôkazy na vyvrátenie pochybností, či sporný tovar deklarovaný predloženými
faktúrami skutočne dodala spoločnosť BDL Logistik, s.r.o. Ružomberok.



Na základe vyššie uvedeného krajský súd skonštatoval, že žalobnými dôvodmi, rozsahom ktorých je pri
svojom rozhodovaní viazaný, nie je preukázaný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalobca
namietal predovšetkým nesprávne právne vyhodnotenie zistených skutočností v nadväznosti na fakt,
že pri svojom obchodovaní jednal s N. P., ktorý mu bol predstavený ako dodávateľ mäsa, zástupca
spoločnosti BDL Logistik, s.r.o. Ružomberok, bez toho, aby si túto skutočnosť preveril. Uspokojil sa
s tým, že N. P. vystavoval doklady v mene spoločnosti BDL Logistik, s.r.o., zabezpečoval dovoz
tovaru z Českej republiky od dodávateľa JATKY MORAVSKÝ KRUMLOV, s.r.o., a preberal finančné
prostriedky podľa vystavených faktúr. Skutočnosť, že došlo k zaplateniu tovaru a odvedeniu dane v
súvislosti s jeho predajom odberateľom žalobcu, nepostačuje za preukázanie splnenia podmienok pre
nárok na navrátenie dane v zmysle § 49 zák. č. 222/2004 Z.z., ktorý v § 51 stanovuje podmienky pre
uplatnenie práva na odpočítanie dane, vrátane predloženia faktúry od dodávateľa, rovnako platiteľa
dane, vyhotovenej v zmysle príslušných predpisov. Predpokladom vzniku práva na odpočítanie dane
odberateľom je skutočnosť, že dodávateľ reálne dodal tovar a splnil si svoju daňovú povinnosť.
Túto podmienku, na dokazovanie ktorej je povinný daňovník, nie je možné považovať za prenesenie
dôkazného bremena v súvislosti s protiprávnym konaním tvrdeného dodávateľa na žalobcu v postavení
daňovníka.

Je povinnosťou daňového subjektu preukázať splnenie všetkých zákonných podmienok pre vznik práva
na odpočítanie dane, predpokladom čoho je preverenie si a preukázanie, že tovar v súvislosti s ktorým
si nárok uplatňuje bol dodaný tým subjektom, ktorý je uvedený na príslušných účtovných dokladoch. Z
toho logicky vyplýva, že ak žalobca nadobudol tovar od iného subjektu, ako je uvedený na faktúrach,
nepostačí to na preukázanie vzniku nároku na vrátenie dane, pretože nie je preukázané, že tvrdený
dodávateľ v súvislosti so spornými obchodmi viedol riadne účtovníctvo a splnil si svoju daňovú povinnosť.

Vyššie uvedený záver je konzistentný s ustálenou judikatúrou tak súdov Slovenskej republiky, ako aj
súdneho dvora EÚ vo veci oslobodenia od DPH. Zvlášť treba zdôrazniť, že z okolností nevyplynulo,
že by žalobca nevedel, resp. nemohol vedieť o riziku podvodných obchodov. Rovnako je treba uviesť,
že jeho postup v danom prípade rozhodne nebol v súlade s povinnosťami podnikateľa v zmysle § 29
zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. V konaní neuniesol dôkazné bremeno v zmysle
§ 24 Daňového poriadku na preukázanie vzniku práva na odpočítanie DPH, pretože nepreukázal
oprávnenosť odpočítania DPH vierohodnými dokladmi.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd postupom v zmysle § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne neúspešnému
žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.