{"guid": "3c3d22a9-daab-43e4-a07e-e4c8e1f44a7a:193c671a-65c9-421c-ba5c-1c34ca8e3f2d", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2105214957.2", "spisova_znacka": "11Co/37/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/37/2013 z 24. 6. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 24. júna 2014, sp. zn. 11Co/37/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2105214957.2", "identifikacne_cislo": "2105214957", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Ľudovít Bradáč", "sudca_id": 139, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludovit-bradac-139", "datum_vydania": "2014-06-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/163", "nazov": "predpis č. 163/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/163", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/163-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/655", "nazov": "vyhláška č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/655-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/193c671a-65c9-421c-ba5c-1c34ca8e3f2d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2105214957.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2105214957.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2105214957.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/37/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2105214957
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2105214957.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie
Hýbelovej a JUDr. Evy Barcajovej v právnej veci žalobcu: ENERGOSERVIS Janda, s. r. o., so sídlom
28. Října 829/270, Mariánske Hory, Ostrava, Česká republika, zastúpený splnomocnencom: KRAUS &
PARTNERS, s. r. o., so sídlom Jasovská 23, Bratislava, proti žalovanej: Ing. Y. E., bytom L. Z. a Y. XXXX/
X, M., o zaplatenie 1.802,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Trnava zo dňa 31. októbra 2012, č.k. 31C/113/2006-257, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania   p
o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

Nariaďuje súdu prvého stupňa vykonať opravu výroku napadnutého rozsudku v časti uvedenia výšky
priznanej náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi sumu
1.357,52 eur so 6%-ným ročným úrokom z omeškania od 17.06.2005 do zaplatenia, všetko do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, konanie v časti o zaplatenie sumy 386,05 eur spolu so 6%-ným
ročným úrokom z omeškania od 17.06.2005 do zaplatenia zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. O
trovách konania rozhodol tak, že žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 62,16
eur (správne malo byť uvedené 620,16 eur) do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku k rukám jeho
splnomocneného zástupcu.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 15 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1
a 2, § 19 ods. 3 a 4 a § 20 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb, ako aj § 12 ods. 3 písm. c/, § 13 ods. 2 a 3, § 16 ods. 3 a § 17
ods. 1 a 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, § 256 ods. 1 písm. a/, § 256 ods. 5 písm. b/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005, §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do
31.12.2008, keď na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu dospel k záveru,
že návrh bol podaný dôvodne. Právny predchodca žalobcu JUDr. Y. V. zastupoval žalovanú v trestnom
konaní na základe plnej moci od 11.06.2003 do 31.05.2005. Išlo o trestný čin, na ktorý zákon ustanovoval
trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšovala 10 rokov. V priebehu trestného konania
došlo k zmene kvalifikácie trestného činu, na ktorú súd neprihliada v zmysle ustanovení § 12 ods. 4
Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a § 15 ods. 4 Vyhlášky č. 163/2002 Z.z.. Za zastupovanie žalovanej, právnemu
predchodcovi žalobcu JUDr. Y. V., patrí odmena za 8 úkonov v roku 2003, za 6 úkonov v roku 2004 a



za 1 úkon v roku 2005 tak, ako si ich žalobca uplatnil v návrhu, nakoľko z pripojeného spisu i listinných
dôkazov založených v spise súd zistil, že všetky  úkony boli žalobcom vykonané v trestnom konaní.
Žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala a ani hodnoverne nespochybnila žiadny konkrétny úkon
právnej služby.  Jej tvrdenia, že úkony boli neúčelné boli len všeobecné, súd ich považoval za účelovú
obranu. V konaní mal súd preukázané, a to výpoveďou JUDr. Y. V. i Mgr. Y. F., že bol vykonaný i úkon
- porada v advokátskej kancelárii dňa 25.05.2005, keď žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, že
sa táto porada nekonala, na preukázanie svojho tvrdenia navrhovala vypočuť ako svedka svojho brata,
tento sa na predvolanie nedostavil pred súd a žalovaná ďalej netrvala na jeho výsluchu. Súd nemal
dôvod spochybňovať tvrdenia žalobcu, že tento úkon bol vykonaný. Čo sa týka námietky žalovanej
ohľadom úkonov - výsluchov svedkov, súd poukazuje na to, že v zmysle v tom čase platnej Vyhlášky
č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktorá platila
do 31.12.2004, odmena patrí za účasť pri vyšetrovacom úkone, a to za každé začaté dve hodiny a za
každý úkon osobitne (§ 16 ods. 1 písm. d/ citovanej vyhlášky). Preto mal súd za to, že odmena patrí za
výsluch každého svedka, a to za každé začaté dve hodiny výsluchu, preto považoval námietku žalovanej
za nedôvodnú. Výška výpočtového základu na rok 2003 je 12.811,- Sk, na rok 2004 je 13.062,- Sk a na
rok 2005 je 15.008,- Sk. Základná sadzba tarifnej odmeny vo výške 1/5 výpočtového základu (§ 15 ods.
1 písm. c/ Vyhlášky č 163/2002 Z.z.)  je v roku 2003 2.562,- Sk, v roku 2004 je 2.720,- Sk, v roku 2005
vo výške 1/8 výpočtového základu (§ 12 ods. 3 písm. c/ Vyhlášky č 655/2004 Z.z.) 1.876,- Sk. Žalobca
si  vyúčtoval vyššiu odmenu za jednotlivé úkony, akoby mu prináležala v zmysle citovaných vyhlášok a
takejto odmeny sa domáhal aj predmetným návrhom na začatie konania, v priebehu konania však zobral
návrh čiastočne späť a za jednotlivé úkony si uplatnil odmenu v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení, t.j. za 4 úkony v roku 2003           (11.06.2003 prevzatie a príprava zastúpenia; 12.06.2003
sťažnosť proti uzneseniu; 23.06.2003 a 02.10.2003 výsluchu odporkyne na OÚJP PZ v Galante), ktoré
boli vykonané len pre žalovanú, odmenu vo výške 2.562,-Sk za jeden úkon; za ďalšie 4 úkony v roku 2003
(26.11.2003 podnet na preskúmanie zákonnosti postupu; 09.12.2003 výsluch svedka U. T.; 09.12.2003
výsluch svedka R. U.; 09.12.2003 výsluch svedka T. R. na Obvodním státním zastupitelství pro Prahu
9), ktoré boli spoločnými úkonmi žalovanej a jej brata, odmena za úkon mala byť účtovaná vo výške
1/5-tiny výpočtového základu, znížená o 20%, teda hodnota úkonu predstavovala sumu 2.049,-Sk. V
roku 2004 sa jednalo takisto o spoločné úkony, teda za 6 úkonov - 08.01.2004 výsluch svedka Ing. R.
T. na Okresnom riaditeľstve Polície Českej republiky v Chomutove; 05.03.2004 výsluch svedkyne A. S.;
05.03.2004 výsluch svedkyne H. V.; 05.03.2004 výsluch svedka Ing. N. A.; 05.03.2004 výsluch svedka
JUDr. T. L. na OÚJP PZ v Galante; 30.03.2004 oboznámenie sa so spisom na OÚJP PZ v Galante
(vo vyúčtovaní omylom uvedené 05.03.2004), mala byť odmena vo výške 1/5-tiny výpočtového základu
znížená o 20% teda 2.176,-Sk za úkon. Za úkon roku 2005 - porada v AK mala byť odmena vo výške 1/8-
iny výpočtového základu, t. j. suma 1.500,-Sk. Spolu za všetky úkony mala byť správne účtovaná suma
33.000,-Sk (4x 2.562,-Sk + 4x 2.049,-Sk + 6x 2.176,-Sk + 1x 1.500,-Sk), ktorú si žalobca po čiastočnom
späťvzatí  i uplatnil (pôvodne žiadal za úkony spolu odmenu vo výške 41.475,-Sk). Za rok 2003 súd
priznal paušálnu náhradu za 8 úkonov á 128,- Sk, za rok 2004 za 6 úkonov  á 136,- Sk a za rok 2005 za
1 úkon á 150,- Sk. Spolu súd priznal paušálnu náhradu vo výške 1.990,- Sk (8x 128,- Sk + 6x 136,- Sk +
150,- Sk).   Žalobca si uplatnil náhradu cestovných výdavkov za použitie osobného motorového vozidla
značky VW PASSAT, ktorý má podľa technického preukazu kombinovanú spotrebu benzínu 7,2 l/100
km, t.j. na 1 km bola spotreba 0,072 l (7,2 l  deleno 100 km = 0,072 l/km). Žalobca si uplatnil paušálnu
náhradu za kilometer vo výške 6,20 Sk. Súd priznal paušálnu náhradu v zmysle platných predpisov vo
výške 5,40 Sk/1km a vo zvyšku návrh v časti uplatnenej paušálnej náhrady cestovného ako nedôvodný
zamietol. V priebehu konania žalobca zobral návrh v časti uplatneného cestovného a náhrady za stratu
času za cesty Bratislava - Galanta a späť dňa 26.03.2003 a dňa 17.09.2003 späť vo výške 3.154,-Sk, čo
predstavuje 1 nákladov, nakoľko sa jednalo o spoločné cesty pre žalovanú i jej brata. Súd priznal náhradu
cestovných výdavkov pri uvedenej spotrebe za cestu Bratislava - Galanta a späť dňa 02.10.2003 za 120
km pri cene benzínu 33,90 Sk vo výške 292,90 Sk (120 km x 0,072 Sk x 33,90 Sk) + paušálna náhrada
120km x 5,40 Sk, t.j. 648,-Sk; za cestu Bratislava - Praha a späť dňa 09.12.2003 za 710 km pri cene
benzínu 33,10 Sk vo výške 1.692,072 Sk (710 km  x 0,072 Sk x 33,10 Sk) + paušálna náhrada 710 km
x 5,40 Sk, t.j. 5.526,07,-Sk; za cestu Bratislava - Chomutov a späť dňa 08.01.2004 za 870 km pri cene
benzínu 32,80 Sk vo výške 2.054,59 Sk (870 km  x 0,072 Sk x 32,80 Sk) + paušálna náhrada 870 km x
5,40 Sk, t.j. 4.698,-Sk; za cestu Bratislava - Galanta a späť dňa 05.03.2004 za 120 km pri cene benzínu
34,40 Sk vo výške 297,22 Sk (120 km  x 0,072 Sk x 34,40 Sk) + paušálna náhrada 120km x 5,40 Sk, t.j.
648,-Sk; za cestu Bratislava - Galanta a späť dňa 30.03.2004 za 120 km pri cene benzínu 33,90 Sk vo
výške 292,90 Sk (120 km  x 0,072 Sk x 33,90 Sk) + paušálna náhrada 120km x 5,40 Sk, t.j. 648,-Sk. Súd
priznal náhradu za stratu času v roku 2003 za každú začatú polhodinu vo výške 534,- Sk a v roku 2004



vo výške 567,- Sk. Súd priznal náhradu za stratu času tak, ako si ju uplatnil žalobca, za čas strávený
cestou dňa 02.10.2003 z Bratislavy do Galanty a späť náhradu za stratu času za 2 hodiny, t.j. 4 polhodiny
x 534,- Sk = 2.136,- Sk. Dňa 09.12.2003 z Bratislavy do Prahy a späť priznal náhradu za stratu času
za 9 hodín, t.j. 18 polhodín x 534,- Sk = 9.612,- Sk. Dňa 08.01.2004 z Bratislavy do Chomutova a späť
priznal náhradu za stratu času za 11 hodín, t.j. 22 polhodín x 567,- Sk = 12.474,- Sk. Dňa 05.03.2004
z Bratislavy do Galanty a späť súd priznal náhradu za stratu času za 2 hodiny, t.j. 4 polhodiny x 567,-
Sk = 2.268,- Sk. Dňa 30.03.2004 z Bratislavy do Galanty a späť súd priznal náhradu za stratu času za
2 hodiny, t.j. 4 polhodiny x 567,- Sk = 2.268,- Sk. Spolu súd priznal náhradu za stratu času vo výške
28.758,-Sk. Žalobca si uplatnil náhradu za stratu času a náhradu cestovných výdavkov voči žalovanej v
1, nakoľko zastupoval odporkyňu a jej brata, v súlade s ustanovením § 20 ods. 2 Vyhlášky č. 163/2002
Z.z. a § 17 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Súd priznanú náhradu cestovných výdavkov a náhradu
za stratu času vo výške 41.813,-Sk (13.055,-Sk + 28.758,-Sk) preto znížil o polovicu, t.j. 20.906,50 Sk.
(Úkon 02.10.2003 bol realizovaný len pre žalovanú, žalobca si účtoval cestovné a stratu času len v
polovici, preto mu súd náhradu priznal v polovici). Súd bol názoru, že námietka žalovanej ohľadom dĺžky
ciest, času ich trvania, ktoré považovala za premrštené, je nedôvodná, keď splnomocnená zástupkyňa
žalovanej nepreukázala, že by cesty v takejto dĺžke a čase trvania neboli vykonané, keď v zmysle
citovaných vyhlášok náhrada cestovného patrí za cestu z miesta sídla advokáta do miesta určenia, súd
je toho názoru, že preto nemožno vychádzať z dĺžky cesty z mesta do mesta tak, ako je to uvedené na
internete. Splnomocnená zástupkyňa žalovanej nepreukázala, že by dĺžka cesty celej trasy z miesta jeho
sídla do miesta určenia, ktorú uskutočnil JUDr. Y. V. bola iná, ako uviedol a nepreukázala ani inú dĺžku jej
trvania. Súd žalobcovi priznal náhradu za zastupovanie žalovanej v trestnom konaní vo výške 55.896,50
Sk (33.000,-Sk za úkony + 1.990,- Sk  ako režijný paušál za úkony + 20.906,50 Sk, t.j. 1 cestovného a
náhrady za stratu času). Priznanú odmenu znížil o zaplatený preddavok 15.000,- Sk a zaviazal žalovanú
zaplatiť sumu 40.896,50 Sk, ktorá suma predstavuje v prepočte konverzným kurzom 30,126 Sk za euro
sumu 1.357,52 eur.  Nakoľko žalovaná nezaplatila dlžnú sumu v lehote splatnosti predmetnej faktúry,
t.j. do 16.06.2005, dostala sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobca má právo na úrok
z omeškania, ktorý si uplatnil v správnej výške v zmysle citovaných zákonných ustanovení, keď výška
základnej úrokovej sadzby ku dňu 17.06.2005 bola 3%. Preto súd v tejto časti návrhu vyhovel. Nakoľko
žalobca zobral návrh v priebehu konania v časti o zaplatenie cestovného a náhrady za stratu času za
cestu Bratislava - Galanta a späť dňa 17.09.2003 vo výške 3.136,-Sk a dňa 17.09.2003 vo výške 3.172,-
Sk, t.j. spolu 6.308,- Sk deleno 2 = 3.154,- Sk (nakoľko v tejto časti mu patrí iba 1 náhrada, keď išlo
o spoločný úkon) a v časti uplatnenej odmeny za úkony právnej služby vo výške 8.475,- Sk späť, súd
konanie v tejto časti - o zaplatenie sumy 11.629,- Sk/ 386,01 eur, žalobca zobral späť návrh v časti
386,05 eur v súlade s citovaným zákonným ustanovením, so súhlasom žalovanej, zastavil.  Predmetný
návrh bol zamietnutý ako nedôvodný v časti cestovného a náhrady za stratu času vo výške 1.788,50
Sk/59,37 eur, keď žalobca si nesprávne vyúčtoval cestovné, ktoré podľa výpočtu súdu podľa počtu
kilometrov, spotreby a ceny benzínu za jednotlivé cesty, tak ako si uplatnil žalobca, predstavovalo sumu
13.055,- Sk, pričom súd vychádzal z paušálnej náhrady vo výške 5,40 Sk (Opatrenie č. 98/2003 Z.z.
a Zákon č. 283/2002 Z.z.) a nie 6,20 Sk za kilometer, ako žiadal žalobca. Spolu s náhradou za stratu
času vo výške 28.758,- Sk žalobcovi patrilo cestovné a náhrada za stratu času v celkovej výške 41.813,-
Sk deleno 2 = 20.906,50 Sk. Žalobca tento nárok po čiastočnom späťvzatí vyčíslil na sumu 22.695,-
Sk. (22.695,-Sk mínus 20.906,50 Sk = 1.788,50Sk). K námietke splnomocnenej zástupkyne žalovanej
ohľadom platnosti, resp. neplatnosti Zmluvy o postúpení predmetnej pohľadávky na žalobcu súd uvádza,
že nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť predmetná zmluva neplatná, keď ako konštatoval i Krajský
súd v Trnave vo svojom rozhodnutí zo dňa 08.06.2010 vo veci odvolania proti uzneseniu tunajšieho súdu,
ktorým bola pripustená zmena účastníkov konania na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky,
postupník - spoločnosť ENERGOSERVIS Janda, s.r.o., jestvuje a má právnu subjektivitu. Ako vyplýva
zo Zmluvy o postúpení pohľadávky, zmluva je zástupcom postupníka podpísaná a i keď nie je zrejmé,
kto zmluvu podpísal, nie je dôvod spochybňovať, že to bola osoba oprávnená, keď splnomocnená
zástupkyňa žalovanej nepreukázala opak. Plnomocenstvo na zastupovanie bolo udelené osobe -
JUDr. Y. V., ktorý i postúpil predmetnú pohľadávku. Zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti, súd
nezistil žiadny dôvod, ktorý by spôsoboval jej neplatnosť. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo
doručované žalovanej doporučenou zásielkou podanou na pošte Bratislava 57 dňa 31.03.2009, zásielka
sa vrátila ako nedoručená, keďže žalovaná si ju neprevzala, preto sa považuje za doručenú. Čo sa
týka započítania pohľadávky žalovanej titulom náhrady škody vo výške 1.802,93 eur, proti pohľadávke
žalobcu uplatnenej v tomto konaní, ktorá mala vzniknúť z dôvodu, že v trestnom konaní, v ktorom ju
zastupoval právny predchodca žalovaného JUDr. Y. V., bola zaviazaná zaplatiť spoločne a nerozdielne
spolu s bratom, poškodenej spoločnosti určitú sumu, a  právny predchodca žalobcu ju nedostatočne



zastupoval, súd uvádza, že nakoľko si žalovaná uplatňuje tento nárok voči JUDr. Y. V., ktorý nie je
účastníkom tohto konania, keď žalobcom je spoločnosť ENERGOSERVIS Janda, s.r.o. a JUDr. Y. V. ho
v predmetnom konaní iba zastupuje na základe splnomocnenia, žalobca nie je pasívne legitimovaným
z takéhoto vzťahu, z ktorého žalovaná vyvodzuje vznik zodpovednosti. Preto sa súd týmto nárokom
žalovanej v konaní nezaoberal. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku. Žalobca mal vo veci čiastočný úspech a to v rozsahu 75%, keď pôvodným návrhom
sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.802,93 eur a úroku z omeškania vo výške 798,13 eur (6% ročný
úrok zo sumy 1.802,93 eur od 17.06.2005 do 31.10.2012), t.j. spolu sumy 2.601,06 eur, a v konaní mu
bola priznaná suma 1.357,52 eur istiny a 600,95 eur úrok z omeškania (6% ročný úrok zo sumy 1.357,52
eur od 17.06.2005 do 31.10.2012), t.j. spolu 1.958,47 eur, čo predstavuje 75% z pôvodne uplatnenej
sumy                (1.958,47 eur deleno 2.601,06 eur krát 100%). Žalobca si uplatnil trovy konania v
celkovej výške 1.240,32 eur, z toho trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 977,59 eur za 2 úkony
- prevzatie veci a návrh dňa 01.07.2005 podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. á 2.450,- Sk + 2x
režijný paušál podľa § 16 ods. 3 á 150,- Sk, t.j. spolu 5.200,- Sk/ 172,61 eur + 2 úkony - vyjadrenie k
odvolaniu žalovanej dňa 20.01.2010 podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 2 písm. c) citovanej vyhlášky
40,67, t.j. polovicu odmeny + 1 úkon - vyjadrenie k odporu dňa 26.10.2010 podľa § 10 ods. 1 citovanej
vyhlášky á 81,33 eur + 2x režijný paušál v roku 2010 podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 7,21 eur
+ 3 úkony - zastupovanie na pojednávaní dňa 20.08.2012, 08.10.2012 a 31.10.2012 podľa § 10 ods.
1 citovanej vyhlášky á 81,33 eur + 3x režijný paušál v roku 2012 podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky
á 7,63 eur + náhrada cestovného podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky za cestu Bratislava - Trnava a
späť dňa 20.08.2012, spolu 102 km pri spotrebe 6,5 l/100km, cene PHM 1.529 eur/l + základná náhrada
0,183 eur/1km, t.j. spolu 28,80 eur; za cestu Bratislava - Trnava a späť dňa 08.10.2012, spolu 102 km pri
spotrebe 6,5 l/100km, cene PHM 1,511 eur/l + základná náhrada 0,183 eur/1km, t.j. spolu 28,68 eur; za
cestu Bratislava - Trnava a späť dňa 31.10.2012, spolu 102 km pri spotrebe 6,5 l/100km, cene PHM 1,520
eur/l + základná náhrada 0,183 eur/1km, t.j. spolu 28,74 eur + náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1
citovanej vyhlášky dňa 20.08.2012 cesta Bratislava - Trnava a späť t.j. 4 polhodiny á 12,71 eur, t.j. 50,84;
dňa 08.10.2012 cesta Bratislava - Trnava a späť t.j. 4 polhodiny á 12,71 eur, t.j. 50,84; dňa 31.10.2012
cesta Bratislava - Trnava a späť t.j. 4 polhodiny á 12,71 eur, t.j. 50,84; Spolu odmena + paušály 575,91
eur + cestovné 86,23 eur + náhrada za stratu času 152,52 eur t.j. 814,66 eur + 20% DPH, t.j. 162,93
eur, t.j. spolu 977,59 eur + súdny poplatok za návrh vo výške 90,12 eur. Trovy konania si splnomocnený
zástupca žalobcu uplatnil v súlade s citovanou vyhláškou, preto mu súd priznal ich náhradu v rozsahu
50%, keď žalobca bol úspešný v rozsahu 75% a žalovaná v rozsahu 25%, t.j. 75% mínus 25% = 50%
(do úspechu žalovanej bola započítaná i suma, v ktorej bol návrh vzatý späť, nakoľko v tejto časti by jej
patrila náhrada trov konania podľa § 146 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Vzhľadom na uvedené, súd zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 620,16 eur (1.240,32 deleno 2).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti a v časti trov konania podala v zákonnej lehote
odvolanie žalovaná, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť a jej priznať
náhradu trov konania, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Uviedla, že aj keby sa pripustilo, že za jej právne zastúpenie patrí advokátovi odmena, hoci
texty stanovísk pripravovala samostatne (v kooperácii s jej bratom a po konzultácii s iným ich právnikom),
je potrebné objasniť, pričom v tomto zmysle nesie bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno žalobca,
ktoré konkrétne úkony vykonal advokát JUDr. Y. V. a následne je potrebné objektivizovať účelnosť
jednotlivých úkonov a vyčísliť ich hodnotu. Namietla platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky z JUDr.
Y. V. na aktuálneho žalobcu, pričom tvrdila, že zmluva má právne vady a nedostatky, ktoré spôsobujú
jej neplatnosť. Poukázala na to, že prvostupňový súd nezodpovedal niektoré, ňou nastolené otázky
a nevyporiadal sa s jej obranou, napríklad prečo existujú v trestnom spise dve plné moci s rôznym
dátumom, kto vlastne bol a kedy riadne ňou splnomocnený zastupovať ju v trestnom konaní a kto sa
skutočne zúčastňoval úkonov v trestnom konaní. Poukázala na to, že z trestného spisu vyplýva, že
niektorých úkonov sa nezúčastnil JUDr. Y. V., ale iný advokát (JUDr. C. M.). Nesúhlasila so záverom
súdu prvého stupňa, ktorý sa nezaoberal jej nárokom titulom náhrady škody voči JUDr. Y. V. z dôvodu,
že JUDr. Y. V. už nie je účastníkom konania. Tvrdila, že môže znášať námietky proti pohľadávke žalobcu,
námietky aj po jej postúpení, môže voči nej započítať svoje pohľadávky, pričom poukázala na znenie
§ 529 Občianskeho zákonníka.

K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho
vecnej správnosti potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania. Uviedol, že všetky námietky, ktoré
žalovaná vo svojom odvolaní uvádza, boli v dokazovaní zodpovedané.



Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je
vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 31C/113/2006 bolo zaplatenie
1.802,93 eur s príslušenstvom.

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi sumu
1.357,52 eur so 6%-ným ročným úrokom z omeškania od 17.06.2005 do zaplatenia, všetko do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, konanie v časti o zaplatenie sumy 386,05 eur spolu so 6%-ným
ročným úrokom z omeškania od 17.06.2005 do zaplatenia zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. O
trovách konania rozhodol tak, že žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 62,16
eur (správne malo byť uvedené 620,16 eur) do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku k rukám jeho
splnomocneného zástupcu.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa v
časti vyhovenia žalobe a v časti trov konania.

Odvolateľka odvolanie odôvodnila tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel  k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.)                  a napadnutý rozsudok vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle §
205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je daný vtedy, keď prvostupňový súd neúplne a nesprávne zistí skutkový
stav, nevyčerpá všetky možnosti na vykonanie dokazovania a dokazovanie vedie nesprávne, či neúplne.
Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia
dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p.,
pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú
ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p.. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je daný, ak súd
prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu
normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a veci i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219
ods. 2 O.s.p.).

Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami navrhovateľky a vzhľadom na
to, že táto ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné
prihliadnuť, odvolací súd poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Pokiaľ žalovaná napáda platnosť uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávky z JUDr. Y. V. na žalobcu,
odvolací súd poukazuje na to, že platnosťou tejto zmluvy sa zaoberal tak súd prvého stupňa v rozhodnutí
č.k. 31C/113/2006-130 zo dňa 15.06.2009, ktorým pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu
tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca JUDr. Y. V. a na jeho miesto vstúpil terajší žalobca, ako
aj odvolací súd v rozhodnutí č.k. 24Co/6/2010-168 zo dňa 08.06.2010, ktorým potvrdil uznesenie
prvostupňového súdu, ktorým bola pripustená zmena účastníka konania na strane žalobcu.



Možno dať za pravdu žalovanej, že námietky proti pohľadávke, ktoré mohla uplatniť v čase postúpenia,
jej zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky (§ 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Správnym je
tiež názor žalovanej, že môže voči žalobcovi ako postupníkovi použiť na započítanie svoju pohľadávku,
ktorú mala voči JUDr. Y. V. ako postupcovi. Je potrebné však poukázať na ust. § 529 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, z ktorého vyplýva, že dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje na
započítanie spôsobilej pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo
preukázané postúpenie pohľadávky (§ 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi,
pričom toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania
postúpenia neboli ešte splatné.

Predpokladom na započítanie pohľadávok dlžníka voči postupníkovi je existencia jeho pohľadávky voči
postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky a súčasne i
splnenie podmienky, že ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalovaná ňou tvrdenú pohľadávku voči JUDr. Y. V., avšak
doposiaľ ničím nepreukázanú žalobcovi neoznámila bez zbytočného odkladu, keď nepochybne sa o
postúpení pohľadávky JUDr. Y. V. na terajšieho žalobcu dozvedela doručením uznesenia Okresného
súdu Trnava č.k. 31C/113/2006-30 zo dňa 15.06.2009, ktoré jej bolo doručené dňa 11.11.2009, pričom
pohľadávku voči JUDr. Y. V. žalovaná oznámila až na pojednávaní dňa 20.08.2012 bez jej bližšej
špecifikácie, pričom jej výška je rovnaká ako výška žalobou uplatnenej sumy.

S prihliadnutím na to, že žalovaná pohľadávku voči pôvodnému žalobcovi neoznámila terajšiemu
žalobcovi bez zbytočného odkladu, ako aj vzhľadom na to, že svoju pohľadávku žiadnym spôsobom
nešpecifikovala, nebolo možné použiť jej pohľadávku voči JUDr. Y. V. na započítanie voči žalobcovi.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 O.s.p. z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil, keď tento správne o trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na pomerný úspech, pričom svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom
odôvodnil.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa vo výroku svojho rozhodnutia nesprávne uviedol výšku priznanej
náhrady trov konania žalobcovi, keď z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva podrobný výpočet výšky
náhrady trov konania, odvolací súd podľa § 222 ods. 3 O.s.p. s použitím § 164 O.s.p. nariadil súdu
prvého stupňa vykonať opravu napadnutého rozsudku tejto časti.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože tento síce
podal návrh na ich priznanie, ale ju v zákonnej lehote nevyčíslil.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31C/113/2006", "guid": "4aba9aae-ccb0-4c60-8dad-7546e5664fad:120c6310-a243-4244-88f5-1fbd0b7201c6", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ed81f070-f6ef-4954-a1dc-3b1000ca3ce7:889e68db-da41-4c87-98fe-51a9b8f6d069", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5712214496.3", "spisova_znacka": "6Co/598/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/598/2013 z 29. 12. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-12-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5712214496.3"}]}