{"guid": "eb59ddf0-7a52-4a7b-94de-1fa6152705c9:0324b7c8-6386-4fc6-adc9-d65937cf33b5", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2108206993.2", "spisova_znacka": "21Cob/152/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/152/2013 z 17. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 17. februára 2014, sp. zn. 21Cob/152/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2108206993.2", "identifikacne_cislo": "2108206993", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ivana Izakovičová", "sudca_id": 478, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-izakovicova-478", "datum_vydania": "2014-02-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-721", "nazov": "§ 721 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-721", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-721"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-663", "nazov": "§ 663 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-663", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-663"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-721", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-663"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0324b7c8-6386-4fc6-adc9-d65937cf33b5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2108206993.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2108206993.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2108206993.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/152/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108206993
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2108206993.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Miroslav Seidl, Jilemnického
1714/58, Partizánske, IČO 40265145 zastúpený advokátom JUDr. Matejom Valjentom, Jesenského
232, Partizánske proti žalovanému: INNOVIA, s.r.o., Na Hlinách 12, Trnava, IČO 36744450 zastúpený
advokátom JUDr. Mariánom Mackom, Koceľova 2, Nitra, o zaplatenie 995,82 € s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 31Cb/39/2008-168 zo dňa 14.5.2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 995,82 € so 14,75% úrokom
z omeškania od 11.10.2007 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. O trovách
konania súd s odkazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. nerozhodol.

Súd prvého stupňa rozhodol na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť
žalovanému  povinnosť zaplatiť mu aj zostatok neuhradeného nájmu za dočasný prenájom hnuteľnej
veci sumu 995,82 €, ktorá úhrada  bola rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 31Cb/39/2008-50 zo
dňa 9.12.2008 zamietnutá, ale na základe odvolania žalobcu bol v tejto časti rozsudok súdu prvého
stupňa zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

Prvostupňový súd vychádzal zo Zmluvy o nájme hnuteľnej veci, ktorú uzatvorili účastníci dňa 1.9.2007,
na základe ktorej sa zaviazal žalovaný ako nájomca zaplatiť žalobcovi v postavení prenajímateľa
nájomné za nájom od 1.9. do 10.10.2007 vo výške 80 000,- Sk. O časti 50 000,- Sk už bolo právoplatne
rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 31Cb/39/2008-50 zo dňa 9.12.2008.

Na základe vyššie uvedenej zmluvy  si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie i zostatku nájmu vo
výške 995,82 €. Súd mal v konaní preukázané, že pôvodne bol nájom dohodnutý vo výške  120 000,-
Sk, ktorá bola po dohode oboch účastníkov v písomnej forme zmenená na sumu 80 000,-Sk, z dôvodu,
že prenajaté lešenie neobsahovalo všetky súčasti, ale žalovaný ako nájomca bol napriek tomu prejavil
vôľu zmluvu uzatvoriť a lešenie si prenajať.  Žalobca poukázal na to, že žalovaný bol upozornený na
chýbajúce komponenty lešenia, preto sa dohodli na zľave 40 000,- Sk z pôvodne dohodnutej ceny
nájmu.



Žalovaný potvrdil, že lešenie neobsahovalo všetky časti, nebolo kompletné a dodané v požadovanom
množstve ale tvrdil, že sa dohodol so žalobcom v prípade, ak mu bude pre chýbajúce komponenty
uložená zo strany inšpektorátu práce pokuta, túto zaplatí žalobca tak, že o jej výšku sa nájomné zníži.

V konaní bolo preukázané, že Inšpektorát práce Banská Bystrica dňa 20.9.2007 vykonal na stavbe,
ktorej zhotoviteľom bol žalovaný inšpekciu zameranú na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v
stavebníctve a zistil porušenie právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, okrem iného nesplnenie povinnosti a to „zhotovenie vhodného a bezpečného lešenia
pre výkon stavebných prác, zamestnanci tak neboli chránení proti pádu z výšky  a uložil žalovanému
pokutu vo výške 30.000,-Sk  (995,82 €), o ktorej žalovaný tvrdil, že táto pokuta má byť z dohodnutej
výšky nájmu odrátaná a žalobca tak nemá nárok na zostatok dohodnutého nájomného.

Súd po preskúmaní z konania vzídených skutočností dospel k záveru, že v zmluve o nájme, ktorú
účastníci uzatvorili písomne bolo dohodnuté, že akékoľvek zmeny a doplnky možno robiť iba v písomnej
forme, k čomu skonštatoval, že ak účastníci prejavili vôľu zmeniť alebo doplniť uzatvorenú zmluvu o
nájme hnuteľnej veci bolo potrebné túto úpravu vykonať písomnou formou a dodatkom k zmluve, pretože
neformálna ústna dohoda nemá na obsah písomne uzatvorenej zmluvy žiaden vplyv. Súd uviedol, že
nemal preukázanú existenciu žiadnej inej písomnej dohody účastníkov o zľave na nájomnom pre prípad
uloženia pokuty inšpektorátom práce,  v konaní žalovaný nepreukázal, že by bol nedostatky predmetu
nájmu prenajímateľovi vytkol, prípadne si uplatnil právo na zľavu z dôvodu existencie vád predmetu
nájmu, pre ktoré nebolo možné vec riadne užívať a ktorú musí potom uplatniť nájomca u prenajímateľa
najneskôr dokonca doby, na ktorú bol nájom dohodnutý.

Vychádzajúc z daného zisteného skutkového stavu súd návrhu vyhovel a žalovaného zaviazal k
povinnosti zaplatiť i istinu vo výške 995,82 € ako zostatok nájomného, ktoré si dôvodne žalobca uplatnil.
Súd skonštatoval, že žalovaný sa dostal so splnením svojej povinnosti do omeškania, preto podľa § 365
v spojení s § 369 ods. 1 Obchod.zák. priznal žalobcovi i úrok z omeškania.

Z hľadiska právneho posúdenia súd prvého stupňa aplikoval ust. § 261 ods. 1 Obchod.zák. a vzhľadom
na to, že sa jednalo o zmluvný typ, ktorý je upravený v Občianskom zákonníka - nájomná zmluva
poukázal i na právnu úpravu uvedenú v ust.§ 663 a §721 ods. 1, 2 Obč. zák..

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby
odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil a návrh zamietol, prípadne, aby rozhodnutie zrušil a vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania odvolateľ namietol, že i keď bola dohoda o znížení nájmu uzatvorená ústnou
formou, jej existenciu potvrdzuje  konanie žalobcu, ktorý si faktúrou č. 10/2007 zo dňa  1.10.2007
uplatnil nájom znížení o 30 000,-Sk, teda presne o sumu rovnajúcu sa pokute, ktorá bola žalovanému
zo strany inšpektorátu práce uložená, preto zotrval na tvrdení, že sa na dodatočnej zľave z nájomného
so žalobcom dohodol, aby sa tým reparovala škoda, ktorá mu z dôvodu chýbajúcich častí predmetu
nájmu spôsobená. Odvolateľ sa nestotožnil tvrdením prvostupňového súdu, ktorý uviedol, že si nárok
na zľavu z nájmu žalovaný neuplatnil v zákonom stanovenej lehote a uviedol, že nárok na ďalšiu zľavu z
nájomného vo výške uloženej pokuty si uplatnil, a práve z toho dôvodu mu žalobca fakturoval nájomné
znížené o sumu 30 000,- Sk, ktorá sa rovná výške uloženej pokuty, čím bol nárok žalovaného na zníženie
nájmu preukázaný a  tento nárok  si uplatnil počas trvania nájomného vzťahu priamo u žalobcu, preto mu
žalobca i fakturoval nie pôvodne nájomné vo výške 120 000,- Sk, ale znížené o 30 0000,-Sk. Poukázal
tiež na to, že žalobca si v súdnom konaní neuplatňoval nárok na zaplatenie sumy 120 000,- Sk, ktorá
bola dohodnutá v zmluve a na ktorú mal nárok, ani sumu 90 000,- Sk, ale žiadal zaplatiť iba 80 000,-
Sk, práve s poukazom na to, že výška nájmu sa znížila na základe dohody účastníkov na 80 000,- Sk z
dôvodu nekompletného lešenia a v prípade, ak bude žalovanému v dôsledku chýbajúcich častí lešenia
uložená pokuta, tak ju uhradí žalobca.  Odvolateľ v závere odvolania tvrdil, že nárok na zaplatenie sumy
30 000,- Sk mu vznikol na základe ústnej dohody, čím sa prejavila reparačná funkcia náhrady škody,
ktorá mu vznikla uložením pokuty.



Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne
správne potvrdiť. Vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že  žalobca nepreukázal, že by si právo na zľavu
z nájomného alebo odpustenie časti nájomného u prenajímateľa uplatnil riadne a včas ako vyžaduje
ustanovenie § 721 ods. 1,2 Obč. zák.,  k čomu dal do pozornosti i rozhodnutie NS SR č. R26/1956 a
to v spojení s § 40 ods. 1,2 Obč.zák. a právo na zľavu zaniklo žalovanému uplynutím doby nájmu, t.j.
dňom 10.10.2007.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol
bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil,
keď miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Účastníkov konania ani ich právnych zástupcov o mieste a čase
verejného vyhlásenia rozsudku osobitne elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o túto
možnosť nepožiadali (§ 45 ods. 4 O.s.p.).

V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako
i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého
„odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v
ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto
správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel a ktorý
vyjadril vo vyhlásenom výroku rozsudku je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený a odvolací
súd sa s ním stotožňuje.

Za zarážajúci však  považuje odvolací súd  postoj a procesnú obranu žalovaného, ktorý napriek tomu, že
mal vedomosť o nedostatkoch prenajatej veci - lešenia a jeho chýbajúcich častiach už v čase uzatvárania
zmluvy, a tým existencie  možnej hrozby uloženia pokuty, v takomto pre pracovníkov nebezpečnom a
nevyhovujúcom stave ho postavil a ponechal na ňom pracovať, čím ich vystavil riziku pádu z výšky,
namiesto toho, aby zabezpečil chýbajúce časti, resp. ak lešenie nebolo úplné,  nemal ho vôbec použiť.
Napriek tomu sa ale žalovaný snažil vyťažiť zo svojho laxného  postoja k bezpečnosti práci a uloženú
pokutu preniesť na prenajímateľa, hoci uloženie pokuty je jednoznačne zodpovednosť žalovaného.

O trovách odvolacieho konania súd nerozhodol s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 4 O.s.p. s tým,
že o nich rozhodne súd prvého stupňa.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31Cb/39/2008", "guid": "3ac31358-73d8-4171-a71e-7d97d7801961:2936e162-10f4-435d-8f84-1a21d3b04176", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "28e374b1-bf1b-4612-bbc3-6a91dda781ca:f475b405-41ca-4cb4-9223-f3ff1aef0b34", "ecli": null, "spisova_znacka": "31Cb/39/2008", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 31Cb/39/2008 z 29. 4. 2013", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2013-04-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/28e374b1-bf1b-4612-bbc3-6a91dda781ca:f475b405-41ca-4cb4-9223-f3ff1aef0b34"}], "citovane_v": []}