{"guid": "ae847a51-a1db-40a5-8d90-85b413b76557:6e0b2b85-3591-4b86-8d1a-15f5998c22cb", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2113204516.1", "spisova_znacka": "26Co/250/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/250/2014 z 15. 12. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 15. decembra 2014, sp. zn. 26Co/250/2014, ECLI:SK:KSTT:2014:2113204516.1", "identifikacne_cislo": "2113204516", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ján Baláž", "sudca_id": 1290, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-balaz-1290", "datum_vydania": "2014-12-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15", "nazov": "§ 15 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16", "nazov": "§ 16 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-4", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-15", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-16", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-17"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e0b2b85-3591-4b86-8d1a-15f5998c22cb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2113204516.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2113204516.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2113204516.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava\nSpisová značka: 26Co/250/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 2113204516\nDátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej\nECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2113204516.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudkýň JUDr. Kataríny\nSlováčekovej a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova\n25, Bratislava, IČO: 35807598, zast. splnomocnenkyňou: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4,\nBratislava, proti žalovanej: Slovenská republika konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00166073, o náhradu majetkovej škody a\nnemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 28. apríla 2014 č.\nk. 16C/217/2013-41 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .\n\nŽalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd\nurčil, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobkyni nesprávnym úradným postupom\nOkresného súdu Senica, pretože nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie\nv zákonom stanovenej lehote. Súčasne sa žalobkyňa domáhala, aby súd rozsudkom rozhodol, že\nžalovaná je povinná zaplatiť jej z titulu majetkovej škody sumu 175,- eur a z titulu nemajetkovej ujmy\nsumu 276,60 eur. Toto rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa právne podľa ustanovení § 3 ods.\n1 písm. d), ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a/, § 9 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, 4, § 17 ods. 1, 2,\n§ 19 ods. 1, 3 ZoZzŠ (zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci a o zmene niektorých zákonov), tiež § 44 ods. 7 E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. v znení\nneskorších zmien a doplnení - Exekučného poriadku), keď vychádzajúc z vykonaného dokazovania\npovažoval súd prvého stupňa nárok žalobkyne na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným\npostupom Okresného súdu Senica za neopodstatnený. Dňa 15. 10. 2009 bol súdu doručený návrh na\nzmenu exekútora, o ktorom súd rozhodol 19. 3. 2010 tak, že návrhu vyhovel. V prejednávanej veci\nbolo o žiadosti o zmenu súdneho exekútora rozhodnuté po uplynutí zákonnej lehoty, táto skutočnosť\nvšak nevykazuje znaky zbytočných prieťahov, za ktorú by mal štát niesť zodpovednosť. Nedodržanie\nlehoty na rozhodnutie neznamená v zmysle platnej judikatúry automaticky zbytočné prieťahy v súdnom\nkonaní. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala výšku skutočných nákladov a nebola splnená\nzákonná podmienka príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním exekučného súdu, pretože\nnutnosť spravovať pohľadávku oprávnenej zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh a oprávnená musela\nprikročiť k vymáhaniu formou exekúcie. Ide o náklady, ktoré by bolo možné zahrnúť do náhrady trov\nexekúcie a došlo by tak k duplicitnému plneniu. V časti náhrady nemajetkovej ujmy dospel súd prvého\nstupňa k záveru, že v prejednávanej veci by stačilo iba prípadné konštatovanie porušenia práva a\nnie sú dané dôvody na priznanie náhrady v peniazoch, keď žalobkyňa nepreukázala, že by povinný\nsubjekt zanikol, že by dochádzalo ku konaniu smerujúcemu k zániku subjektu, pričom zákon i v takom\n\nprípade umožňuje uplatnenie si pohľadávky v dedičskom, konkurznom a inom konaní. Samotné vedenie\nexekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu\noprávnenej, resp. exekútora s povinným a nie je ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože\nspravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v\nzákladnom konaní, resp. aj dôvodom na samotné uzavretie zmluvy o úvere. Samotnú situáciu vyvolala\nsama žalobkyňa tým, že uprednostnila rozhodcovský súd pred všeobecným súdom, ktorý by vychádzal\nzo zákona o spotrebiteľských úveroch. K námietke premlčania uplatnenej žalovanou súd prvého stupňa\nuviedol, že táto nie je dôvodná, nakoľko návrh na zmenu exekútora bol súdu doručený 15. 10. 2009,\npričom dňa 19. 3. 2010 začala žalobkyni plynúť 3-ročná lehota na uplatnenie tohto nároku a žaloba bola\npodaná 27. 9. 2012. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O. s. p.\n(zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení - Občianskeho súdneho poriadku), keď ju\núspešnej žalovanej nepriznal, pretože si ich neuplatnila a nepreukázala, že by jej trovy konania vznikli.\n\nProti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby ho odvolací\nsúd zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie. Odvolanie odôvodnila podľa § 205\nods. 2 písm. a/, písm. c/, písm. f/ a písm. h/ O. s. p., keď namietla, že súd prvého stupňa interpretoval\nhmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založil zodpovednostný právny vzťah pomocou\nhmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti (§ 9\nods. 2 ZoZzŠ) a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil\nsvoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii dopustil sa nesústredeného postupu, ktorého\nvýsledkom je nesprávne súdne rozhodnutie a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol jednoznačne\npri svojom rozhodovaní  viazaný ust. § 9 ods. 1 ZoZzŠ v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012\nZ. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ust. § 9 ods. 2 ZoZzŠ v znení zák. č.\n412/2012 Z. z. Súd svojím rozhodnutím de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je\nneprípustné. Ďalej odvolateľka uviedla, že súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom\nnevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému\nrozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty\nurčením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal\noprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý z hľadiska ochrany základného práva\nna spravodlivý súdny proces nie je akceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na\nvykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho\nvýkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného.\nSúdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať\nplatné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom,  na ktorom\nnemožno založiť meritórne rozhodnutie. Súd tak svojimi úvahami úplne znegoval doposiaľ vytvorenú a\nstabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu\nochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na\nprerokovanie veci v primeranom čase.\n\nŽalovaná odvolací návrh nepodala, k odvolaniu žalobkyne sa nevyjadrila.\n\nKrajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas\noprávnená osoba - účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému\nje tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce\nv medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie\nžalobkyne nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správny.\nRozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 16. decembra 2014 (§ 156 ods. 1 O. s. p.),\npričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli v lehote najmenej\n5 dní pred vyhlásením (§ 156 ods. 3 O. s. p.).\n\nPredmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 16C/217/2013 je určenie, že žalovaná\nje zodpovedná za škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom a o zaplatenie škody v sume\n175,- eur a nemajetkovej ujmy v sume 276,60 eur s príslušenstvom. Predmetom odvolacieho konania\nje preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba žalobkyne\nzamietnutá vrátane výroku o trovách konania.\n\nPodľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\nV preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa. Žalobkyňa vo\nsvojom odvolaní, ktoré je totožné ako odvolania v obdobných veciach neuvádza žiadne skutočnosti,\nktoré by mali schopnosť založiť iné rozhodnutie ako to, vydané súdom prvého stupňa. Navyše odvolanie\nnie je prispôsobené prejednávanej veci, keď žalobkyňa v ňom odvodzuje nárok na náhradu škody a\nnemajetkovej ujmy od nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Senica pri vydávaní poverenia\nna vykonanie exekúcie, nie pri rozhodovaní o návrhu oprávnenej na zmenu exekútora. Na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje na nasledovné skutočnosti:\n\nK aplikácii novej právnej úpravy § 9 ods. 2 ZoZzŠ odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa v\nnapadnutom rozhodnutí citoval ustanovenie § 9 ods. 2 v znení účinnom ku dňu začatia tohto konania\na podania návrhu na vydanie poverenia, teda ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. citoval\nv správnom znení - v znení účinnom v čase podania návrhu na vydanie poverenia, pričom toto\nustanovenie bolo rovnaké aj v čase začatia tohto konania, a preto je táto námietka žalobkyne nedôvodná.\nPreto nedošlo k interpretácii hmotného práva platného v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia\nzodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho\nporiadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho\nvzťahu, ako uvádzala žalobkyňa v odvolaní. Princíp priamej retroaktivity preto aplikovaný nebol.\n\nPre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné\nsplnenie troch podmienok: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť\nmedzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených\npodmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.\nDôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v prejednávanej veci\nna žalobkyni.\n\nPojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v citovanom ustanovení\n§ 9 ods. 2 ZoZzŠ výslovne definovaný, je len demonštratívny. Aj z ustálenej judikatúry je však možno\nvyvodiť, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou.\nIde o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu\nverejnej moci alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, a\nteda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí\nísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomocí orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným\npostupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri rozhodovacej činnosti), ale\naj pri porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípadne\nak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.\n\nŽalobkyňa odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu exekučného súdu\n(tu Okresného súdu Senica), ktorý v konaní o návrhu oprávnenej na zmenu exekútora nekonal v súlade\ns ustanovením § 44 ods. 7 E. p., keď rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v exekučnom konaní\nnevydal v lehote 30 dní od doručenia návrhu oprávnenej.\n\nLehota 30 dní je zákonodarcom stanovená pre exekučný súd od 1. 9. 2005. Napriek prekročeniu tejto\nstanovenej lehoty Okresným súdom Senica nie je možné konštatovať, že v preskúmavanej veci došlo k\nnesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu tým, že o návrhu oprávnenej na zmenu exekútora\nnebolo rozhodnuté v lehote 30 dní odo dňa doručenia návrhu oprávnenej. Odvolací súd dáva za pravdu\nžalovanej v tom, že nesprávny úradný postup nespočíva v existencii prieťahov v konaní exekučného\nsúdu. Žalobkyňa nepreukázala, že by v konaní exekučného súdu boli príslušným orgánom konštatované\n„zbytočné prieťahy“, pričom všeobecný súd v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným\npostupom takýmto orgánom nie je.  Následkom každého zisteného prieťahu v súdnom konaní  nie je\nnevyhnutne porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl.\n48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n\nAko odvolací súd vyššie konštatuje, podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody musia byť\nsplnené súčasne. Podmienka existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej\nveci splnená nie je. Nemôže byť teda splnená ani podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi\nnesprávnym úradným postupom a škodou. Vzhľadom k uvedenému, nie je potrebné skúmať existenciu\nškody, jej rozsah a nemajetkovú ujmu, náhrady ktorej sa žalobkyňa domáha.\n\nK trvaniu stavu právnej neistoty odvolací súd ešte uvádza, že tým, že exekučný súd neporušil žiadnu\nzákonom stanovenú lehotu, nemohlo dôjsť z jeho strany ani k posunutiu trvania právnej neistoty do času,\nktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Keďže\nexekučný súd pri rozhodovaní o návrhu oprávnenej na zmenu exekútora nepochybil a jeho konaním\nnedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, od ktorého si žalobkyňa v tomto konaní uplatňuje svoj\nnárok, nebolo potrebné v konaní už ani vykonávať ďalšie dôkazy za účelom preukázania materiálnej\nškody žalobkyne. Ak teda súd prvého stupňa znalecké dokazovanie vo veci nenariadil, riadil sa zásadou\nhospodárnosti konania, pretože takéto dokazovanie by bolo v danej veci nadbytočné a nehospodárne.\n\nK úvahám žalobkyne o dĺžke a obmedzenosti súdu lehotou odvolací súd dodáva, že súd v danej veci\nsprávne aplikoval platné právo a rozhodol v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, v\nsúlade s právom na spravodlivý súdny proces a v súlade s právom na prerokovanie veci v primeranom\nčase. V konaní nebolo zistené, že by o návrhu oprávnenej v exekučnej veci, od ktorej si žalobkyňa svoj\nnárok uplatňuje, nebolo rozhodnuté  v zákonnej lehote.\n\nVzhľadom na uvedené pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne  v\ncelom rozsahu rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1 a 2 O. s. p.\nnapadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď tento správne rozhodol i o náhrade trov konania.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania potom odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení\ns § 142 ods. 1 O. s. p., keď v odvolacom konaní úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal, pretože si žiadne neuplatnila, ani jej zo spisu žiadne nevyplývajú.\n\nTento rozsudok  bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/217/2013", "guid": "8865e187-4ec5-4df1-a03a-219e6477e25f:1d1e3ff2-e515-468c-b7d9-87153886daf3", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}