{"guid": "8cdc07d7-9bd1-490f-bbe4-2c36b02bfb5f:76309615-f63b-449f-ab27-1452efc887dd", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2113214670.1", "spisova_znacka": "24CoP/57/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoP/57/2014 z 25. 8. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 25. augusta 2014, sp. zn. 24CoP/57/2014, ECLI:SK:KSTT:2014:2113214670.1", "identifikacne_cislo": "2113214670", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Břoušková", "sudca_id": 852, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-brouskova-852", "datum_vydania": "2014-08-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-35", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-35", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-35", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/76309615-f63b-449f-ab27-1452efc887dd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2113214670.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2113214670.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2113214670.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/57/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113214670
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2113214670.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov - otca: X. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. Q. č. XXX, zastúpeného advokátom: JUDr. Jozefom Herbulák, Brnianska 1K,
Trenčín, a matky: P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, K., zastúpenej advokátkou: JUDr. Lucia
Sukopová, Františkánska 5, Trnava, o povolenie k trvalému vysťahovaniu sa maloletého s matkou do
Kanady, na odvolanie matky maloletého proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 7. apríla 2014,
č.k. 20P/103/2013-99, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa   r u š í   a  vec mu   v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že udeľuje súhlas matke na podanie žiadosti
o povolenie na vysťahovanie maloletého Q. A., nar. XX.XX.XXXX do cudziny po ukončení povinnej
školskej dochádzky maloletého. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 35 Zákona o rodine vecne tým, že
po výsluchu maloletého nezistil žiadnu prekážku v tom, prečo by sa matka nemohla s maloletým natrvalo
vysťahovať do A.. Matka žije usporiadaným rodinným životom s terajším manželom, s ktorým majú
harmonické manželstvo. Maloletý si dobre rozumie s terajším manželom matky a navzájom medzi nimi
je hlboká citová väzba. Matka sa o maloletého riadne stará a zabezpečuje mu opateru a starostlivosť.
Je teda predpoklad, že matka i naďalej sa bude o maloletého riadne starať a v tomto jej bude pomáhať
aj jej súčasný manžel, ktorý už tak robí aj v súčasnosti. Matka sa zaviazala, že i naďalej sa bude snažiť
neprerušiť kontakt otca s maloletým. Každý rok bude maloletý počas letných prázdnin celé dva mesiace
tráviť čas u otca v jeho domácnosti. Okrem toho bude maloletému umožňovať aj písomný, telefonický
kontakt s otcom, prípade si budú skypovať. Ako tento vzájomný vzťah bude medzi nimi naďalej prebiehať
nezáleží len na maloletom, ale aj na otcovi. Maloletý nemá záujem bývať s otcom v jeho domácnosti,
necíti sa v nej dobre, čo aj sám uviedol. Za otcom síce chodí, pretože to má nariadené, ale podmienky
nemá u otca vytvorené také ako by si prial. Otec sa mohol postarať už o väčšie bývanie, ale neurobil tak,
pretože v byte, kde otec momentálne so svojou rodinou býva nie sú podmienky vyhovujúce na to, aby
tam s nimi žil aj mal. Q.. Otec si mohol byt vymeniť za väčší a preukázať tak, že má záujem o maloletého,
aby maloletý s nimi býval. Taktiež maloletý sám prehlásil, že má hlbší citový vzťah k matke ako k otcovi,
ani si teraz s otcom tak dobre nerozumie a už vôbec si nerozumie s jeho terajšou manželkou. Naproti
tomu uviedol, že s terajším manželom matky si  rozumie veľmi dobre.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletého prostredníctvom svojej právnej zástupkyne s
tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
písm. d) a f) O.s.p.). Poukázala na to, že konajúci súd napadnutým rozsudkom z väčšej časti vyhovel
návrhu matky, teda súhlasil s vysťahovaním maloletého ako takým, pričom zohľadnil, že aj mal. Q.
má skutočne záujem spolu s matkou a jej manželom odísť do A. a zostať tam natrvalo s tým, žeby
otca navštevoval počas letných prázdnin, čím by kontakt s ním nestratil. Súd však vydaním rozsudkom



udelil matke súhlas na podanie žiadosti o povolenie na vysťahovanie maloletého o čo matka podaným
návrhom vôbec nežiadala, nakoľko na podanie takejto žiadosti matka súhlas súdu vôbec nepotrebuje.
Matka potrebuje povolenie na vysťahovanie mal. Q., teda nie na povolenie podania samotnej žiadosti,
súhlas otca, ktorý jej otec odmietol udeliť alebo jeho nahradenie súdnym rozhodnutím v tom zmysle, že
samotný súd povolí vyťahovanie mal. Q. do A.. Nie je postačujúce pritom udelenie súhlasu na podanie
žiadosti o povolenie na vysťahovanie maloletého ani nie do A., ale do cudziny, pričom takýto výrok
jeho formuláciou sa stal veľmi neurčitým a pre matku a mal. Q. nepoužiteľným na vybavenie formalít
vyžadovaných kanadskou stranou pri povolení trvalého vysťahovania sa do A., nakoľko z rozsudku
predloženého príslušným úradom musí byť zrejmé, že mal. Q. bolo povolené vysťahovať sa konkrétne
do A. a nie všeobecne do cudziny. Napokon súd vydaním rozsudkom udelil matke súhlas na podanie
žiadosti o povolenie na vysťahovanie maloletého po ukončení povinnej školskej dochádzky maloletého,
čím mal pravdepodobne v úmysle vyhovieť návrhu kolízneho opatrovníka, ktorému sa podarilo na
základe pohovorov s oboma rodičmi zistiť, že určitým kompromisom by z oboch strán bolo, žeby mal.
Q. dokončil na Slovensku základnú školu, tzn. jej deviaty ročník a až potom by odišiel s matkou do
A.. Povinná školská dochádza na Slovensku je však desaťročná, tzn. súd v tomto rozhodol nad návrhy
účastníkov a navyše sa tým rozsudok stal neurčitým a nevykonateľným, keďže v ňom absentuje presný
dátum, odkedy povolil vysťahovanie sa maloletého. Po ukončení základnej školy deväťročnej, skutočne
nebude v záujme maloletého, aby musel robiť, tzv. monitoring a prijímacie skúšky na strednú školu
na Slovensku, na ktorú by musel nastúpiť v septembri 2015 a to len kvôli niekoľkým mesiacom pred
vysťahovaním do A., čo je úplne zbytočné, pretože v tom čase už by mohol byť začlenený do systému
vzdelávania v A.. Z vyjadrenia základnej školy, ktorú mal. Q. navštevuje je zrejmé, že maloletý čím skôr
sa adaptuje na prostredie a systém vzdelávania v A., tým to bude pre neho lepšie a vhodnejšie. Napriek
týmto skutočnostiam súd rozhodol, že vysťahovanie maloletého povolil až po ukončení povinnej školskej
dochádzky, tzn. 10-ročnej, bez uvedenia konkrétneho dátumu, kedy bude vysťahovanie možné. Súd teda
vychádza z nesprávnych skutkových zistení ako aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe
vykonaného dokazovania vo veci samej mal súd dospieť k záveru, že nakoľko bol návrh podaný dôvodne
mal nahradiť prejav vôle otca maloletého tým, že povolí vysťahovanie mal. Q. do A. a to s účinnosťou po
ukončení deviate ročníka základnej školy na Slovensku, prípadne s účinnosťou od právoplatnosti tohto
rozsudku ako matka pôvodne žiadala, ale v každom prípade s uvedením konkrétneho dátumu účinnosti
tohto rozsudku. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak,
že súd povolí trvalé vysťahovanie mal. Q. A., nar. XX.XX.XXXX do A. po ukončení jeho dochádzky na
základnej škole na Slovensku s účinnosťou od 30.06.2015.

Kolízny opatrovník a otec odvolanie nepodali.

Otec k doručenému odvolaniu matky podal písomné vyjadrenie s tým, že jedinou do úvahy
prichádzajúcou možnosťou je zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie.
Poukázal na to, že predmetom konania je návrh matky na povolenie trvalého vysťahovania maloletého
do A. s ktorým návrhom on zásadne nesúhlasí a je proti tomu, aby Q. natrvalo žil v A.. Dôvody nesúhlasu
prezentoval v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania ako aj vo svojich prednesoch na
jednotlivých pojednávaniach. Súd prvého stupňa hrubo pochybil, keď rozsudkom nerozhodol o povolení
vysťahovania sa maloletého do A., tak ako žiadala matka, ale z jeho pohľadu svojvoľne rozhodol, že
udeľuje matke súhlas na podanie žiadosti o povolenie na vysťahovanie maloletého do cudziny. Ušlo
pozornosti súdu prvého stupňa, že v predmetnej veci ide o návrhové konanie a súd je viazaný podaným
návrhom matky, ktorému môže vyhovieť, resp. môže tento zamietnuť, nemôže však rozhodnúť inak
spôsobom než ako matka rozhodnúť žiadala. Výrok napadnutého rozsudku je zmätočný a nevykonateľný
i z dôvodu, že súd nešpecifikoval na aký štátny orgán má matka podať žiadosť o povolenie na
vysťahovanie, pritom je zrejmé, že vysťahovanie nepodlieha žiadnemu povoľovaciemu konaniu a v
predmetnom spore bolo potrebné rozsudkom vyriešiť rozpor medzi rodičmi v podstatnej otázke týkajúcej
sa maloletého. Súd prvého stupňa tiež pochybil, keď povolil matke podať žiadosť na vysťahovanie
maloletého „do cudziny“, hoci matka žiadala o povolenie na vysťahovanie do konkrétneho štátu, do
A.. Pokiaľ ide o určenie časového okamihu, kedy matka môže žiadosť o povolenie na vysťahovanie
podať súd rozhodol v súlade s návrhom kolízneho opatrovníka a súhlas dal až po ukončení povinnej
školskej dochádzky maloletého. Vzhľadom na zmätočnosť výroku nepodal proti nemu odvolanie, pretože
predmetným rozsudkom nedochádza k nahradeniu jeho súhlasu na vysťahovanie sa maloletého do A..
Pokiaľ proti rozsudku podala odvolanie matka má zato, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a
vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nesúhlasí so zmenou napadnutého rozsudku ako to



navrhuje matka a to jednak z dôvodu, že matka v odvolaní zmenila petit návrhu na začatie konania,
ku ktorému zmenenému návrhu je potrebné vykonať dokazovanie ako aj z dôvodu, že napadnutý
rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a pre porušenie § 157 ods. 2 O.s.p., keď sa súd
prvého stupňa ani  len jednou vetou nevysporiadal s návrhom kolízneho opatrovníka a jeho návrhom
na nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru detskej psychológie. Z výpovede maloletého
totiž je evidentné, že jeho prejav nebol spontánny, ale bol inštruovaný a ovplyvnený zrejme jeho matkou.
Pokiaľ by došlo k zmene napadnutého rozhodnutia prišiel by o možnosť odvolaním sa brániť proti
udeleniu súhlasu na trvalé vysťahovanie.

Aj kolízny opatrovník sa vyjadril k doručenému odvolaniu matky s tým, že odporučil odvolaciemu súdu
odvolaniu matky v celom rozsahu vyhovieť s tým, že súhlasí, aby odvolací súd rozhodol vo veci bez
nariadenia pojednávania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah
a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2  O.s.p.), a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Po obsahovej stránke vystihujú odvolacie argument matky  maloletého odvolací dôvod uvedený v ust.
§ 205 ods. 1 písm.  d)  a f) O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolateľka teda uplatnila zákonom prípustné odvolacie  dôvody.

Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Matka maloletého dňa 28.05.2013 podala návrh na povolenie vysťahovania maloletého s ňou do A..
V odôvodnení svojho návrhu uviedla, že po uzavretí manželstva s kanadským štátnym občanom sa
rozhodla aj s maloletým natrvalo vysťahovať do A.. Žiadala otca, aby jej dal súhlas na vycestovanie
maloletého s ňou do A., avšak otec jej odmietol tento súhlas dať, a preto podala tento návrh. Otec
maloletého potvrdil, že matke nedal súhlas z toho dôvodu, že po odsťahovaní sa maloletého i s matkou
do A. by stratil s maloletým akýkoľvek kontakt a nemal by možnosť podieľať sa spolu s ňou na výchove a
opatere o maloletého. Matka mu síce sľúbila, že s maloletým nestratí kontakt, ale on matke neverí a má
za to, že to hovorí iba tak, aby od neho tento súhlas dostala. Akonáhle ho dostane viac sa s maloletým
kontaktovať nebude a budú mať navzájom prerušené vzťahy a kontakty.

Súd prvého stupňa podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku  na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že povolil matke vycestovať s maloletým do A. a v tomto smere udelil  matke maloletého
súhlas na podanie žiadosti o povolenie na vysťahovanie dieťaťa do cudziny. Zohľadnil, že maloletý sa
vyjadril, že chce žiť tam, kde žije jeho matka. Nechce s otcom žiť na Slovensku, dokonca prehlásil, že
radšej bude žiť v detskom domove, ako s otcom v spoločnej domácnosti.

Z obsahu citovaného ust. § 35 Zákona o rodine je treba vyvodiť, že zásadne obom rodičom patrí právo
rozhodovať o záležitostiach ich maloletého dieťaťa. Tieto sa môžu týkať nielen podstatných vecí ohľadne
osoby maloletého, jeho majetku, ale aj statusových práv a podobne. Pokiaľ sa rodičia nedohodnú o
inej podstatnej náležitosti než ktoré sú konkrétne upravené v iných ustanoveniach Zákona o rodine
(§ 40 ods. 3) týkajúcej sa osoby maloletého alebo jeho majetku v rámci výkonu svojich rodičovských
práv a povinností, potom súd rozhoduje len na návrh jedného z nich a to len vtedy, ak ide o podstatnú
vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností. Právo rozhodovať o náležitostiach dieťaťa



patrí zásadne len rodičovi, ktorý má aktívny výkon rodičovských práv a povinností, nebol mu teda
pozastavený, obmedzený na túto oblasť, resp. nebol výkonu rodičovských práv a povinností právoplatne
pozbavený. Podstatné otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi, i
keď je ktorýkoľvek z rodičov( ak je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu a nebol pozbavený výkonu
rodičovských práv a povinností) zákonným zástupcom svojho dieťaťa, neznamená to, žeby vo všetkých
prípadoch stačilo, aby dieťa zastupoval jeden z rodičov bez toho, aby bol druhý rodič dopytovaný na
jeho názor. Ak ide o podstatnú vec je potrebné zistiť názor druhého rodiča, či s prejavom zastupujúci
rodič súhlasí. Súdna prax sa na Slovensku vyvinula tak, že určila, že za podstatné záležitosti sa vždy
považuje vysťahovanie maloletého do cudziny, správa jeho majetku, štátne občianstvo maloletého
dieťaťa, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a pod.. Pri rozhodovaní o nezhode
rodičov súd je  v zmysle § 100 ods. 3 O.s.p. povinný zistiť aj názor dieťaťa a prihliadnuť naň. Z vyššie
uvedeného teda vyplýva, že v danom prípade vysťahovanie sa maloletého s matkou do A. predstavuje
rozhodnutie o podstatnej veci, ku ktorej je potrebný súhlas oboch rodičov. Keďže v danom prípade
súhlas otca matka z takémuto vysťahovaniu nezískala, dôvodným je jej návrh na to, aby o veci rozhodol
súd, ktorý v prípade vyhovenia návrhu vydá rozhodnutie, ktorým bude nahradený súhlasný prejav otca
s rozhodnutím matky a maloletého. Navyše treba doplniť, že v danom prípade obaja rodičia majú
právo maloletého zastupovať a to aj napriek tomu, že maloletý je zverený do osobnej starostlivosti
matky ,pretože  otec nie je pozbavený rodičovských práv ani čiastočne. Súd prvého stupňa sa mal  teda
riadiť návrhom matky.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd vo veci vykonal dokazovanie, splnil povinnosť výsluchu maloletého,
nevysporiadal sa však s návrhom kolízneho opatrovníka, ku ktorému sa pripojil aj otec maloletého, aby
súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, či maloletý je dostatočne zrelý a vyspelý na to, aby urobil
súhlasné vyhlásenie s jeho trvalým vycestovaním do A..

Dôvodná je argumentácia matky v jej odvolaní, že súd prvého stupňa sa odklonil od predmetu konania,
neujasnil si podstatu rozhodnutia, o ktoré matka žiadala a zmätočným spôsobom rozhodol, keď
udelil súhlas matke, aby podala návrh na vycestovanie maloletého do cudziny po ukončení povinnej
školskej dochádzky maloletého. Takéto rozhodnutie skutočne nie je použiteľné účelom, pre ktoré sa
matka obrátila na súd. Rozsudok súdu prvého stupňa je neurčitý, nejasný a pre administratívne účely
nepoužiteľný. Nie je potrebné, aby súd udeľoval matke súhlas na podanie žiadosti o povolenie na
vysťahovanie maloletého, nakoľko v danom prípade súd má rozhodnúť o tom, či povolí alebo nepovolí
trvalé vysťahovanie maloletého s matkou, pričom v samotnom rozhodnutí musí byť uvedený aj štát,
do ktorého sa trvalé vysťahovanie povoľuje a takisto musí obsahovať rozsudok aj údaj, kedy takéto
vysťahovanie súd povoľuje.

Z obsahu návrhu matky a navrhovaného petitu žiadaného rozhodnutia je zrejmé, že matka žiadala,
aby súd povolil vysťahovanie mal. Q. s ňou a s jej manželom do A. a zároveň, aby zmenil spôsob a
frekvenciu stretávanie sa maloletého s otcom jedenkrát ročne na dobu dvoch mesiacov júl a august,
počas školských prázdnin maloletého a to každoročne. Súd prvého stupňa nielenže nesprávne zasiahol
do navrhovaného petitu, čo nemožno považovať už za formulačnú úpravu, ale ani nevyčerpal celý
predmet navrhovaného petitu a nerozhodol o celom návrhu, keď  navrhovanej zmene stretávania (styku)
maloletého s otcom nevenoval žiadnu pozornosť a o tejto časti návrhu vôbec nerozhodol.

Zodpovedá skutočnosti, že požiadavka ust. § 79 ods. 1 vety druhej O.s.p., aby zo žaloby (tu návrhu)
vyplývalo, čoho sa žalobca domáha, neznamená, že by žalobca bol povinný urobiť súdu návrh na znenie
výroku jeho rozsudku. Ak žalobca (navrhovateľ) označil v žalobe (návrhu) presne, určite a zrozumiteľne
povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu,
práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí
vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Iba súd rozhoduje
o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku
rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z
obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR
zo dňa 28.09.2010, sp. zn. 5 Cdo 254/2009)



Ak súd preberie iniciatívu pri formulácii  výroku rozhodnutia, dôvodne treba očakávať vychádzajúc zo
zásady, že občianske súdne konanie je ovládané zásadou „iura novit curia“ (práva pozná súd), že výrok
rozsudku, ktorý vydá bude súladný s platnou legislatívou a predovšetkým bude vystihovať rozhodnutie
o tom, čoho sa navrhovateľ návrhom domáhal, čomu v danom prípade tak nie je.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal,
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Čo sa týka námietky otca ohľadne vykonania navrhnutého dôkazu, aj táto je dôvodná. Súd nie je povinný
vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania. Súd najmä nevykoná dôkazy na preukázané
skutočnosti, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné, t.j. k
skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom, alebo sú založené na zhodnom
tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.). Nevykonanie navrhnutých dôkazov je však súd povinný
odôvodniť v písomnom vyhotovení rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.), ktorú povinnosť si súd prvého
stupňa tiež nesplnil.

Z vyššie uvedených dôvodov, keď súd prvého stupňa nerozhodol o tom čoho sa matka maloletého
domáhala a svoje rozhodnutie dostatočne ani neodôvodnil, boli splnené podmienky na zrušenie
napadnutého rozsudku podľa        § 221 ods. 1 písm. h ) O.s.p., tzn. že súd prvého stupňa vec nesprávne
posúdil, podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., že nedostatočným odôvodnením rozsudku došlo k odňatiu
možnosti účastníkov pred súdom konať.

Podľa uvedeného potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu podľa
§ 221 ods. 2  O.s.p. vrátil na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu bude opätovne vyhodnotiť všetky okolnosti daného prípadu, ak
vyvstane potreba prípadne i doplniť dokazovanie, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotiť a
vo veci opätovne rozhodnúť podľa návrhu matky, tzn. o jej návrhu o súhlas s trvalým vycestovaním
maloletého s ňou do A. k určitému konkrétnemu času (dátumu) alebo udalosti, ako aj o návrhu, ktorým sa
matka domáha zmeny úpravy styku otca s maloletým, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade
s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť a vysporiadať sa v ňom so všetkými relevantnými skutočnosťami,
ako i námietkami účastníkov.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 1
O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "4e99de31-5f67-4921-a40e-41ccd6ace359:a9a144c8-8923-45c1-8eb2-900aeca121c3", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:3824201194.2", "spisova_znacka": "15CoP/48/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 15CoP/48/2025 z 27. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-08-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:3824201194.2"}, {"guid": "34e47e26-91e6-4d71-ab88-a3c1ae4394ac:c42f6535-e642-4238-be87-db1f162b8b02", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:1225200908.1", "spisova_znacka": "11CoP/52/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/52/2025 z 26. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:1225200908.1"}]}