{"guid": "a73a106e-87c5-4644-b85f-6c04144b7663:ac2b6c63-6967-4954-bfd6-9454bc169c32", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2211214786.2", "spisova_znacka": "23Co/419/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/419/2012 z 12. 1. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 12. januára 2014, sp. zn. 23Co/419/2012, ECLI:SK:KSTT:2014:2211214786.2", "identifikacne_cislo": "2211214786", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2014-01-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-53", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-53", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-53", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ac2b6c63-6967-4954-bfd6-9454bc169c32", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2211214786.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2211214786.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2211214786.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/419/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211214786
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2211214786.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Česká republika, s.r.o., Novodvorská 994,
Praha 4, IČO: 25 117 483, zastúpený Tomášom Kušnírom, s.r.o. Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613
843, proti odporcovi: O. X., ml., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. A. E. č. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporcu Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 8, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086,
zastúpené HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, IČO: 36 727 334, o zaplatenie
423,82 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Dunajskej
Strede, č.k. 9C/216/2011-25 zo dňa 20. októbra 2011, v zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade
trov konania, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti  r u š í  a vec sa mu  v r a c i a  na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd rozsudkom rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 346,87 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 346,87 Eur od 03.06.2008 do zaplatenia,
a zaplatiť 20,80 Eur z titulu súdneho poplatku za návrh do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo
zvyšku návrh zamietol. O trovách rozhodol výrokom, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Po aplikácii  ust. § 115a ods. 2,  ust. § 156 ods. 3 a  § 200ea ods. 1 O.s.p,  ust. § 1, 2 a 3 písm.
a) a b), § 4 ods. 1,2,3,4,5,6,7,8   zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere - 18.12.2007  preskúmal zákonné náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.12.2007, ktorý podpísal a uzatvoril odporca s Beneficial Finance, s.r.o.,
a zistil, že zmluva bola uzatvorená medzi spotrebiteľom a veriteľom. Spotrebiteľom je fyzická osoba,
veriteľom je nebankový subjekt. Fyzická osoba ako odporca úver zobral na nákup tovaru, a to kachly,
ktoré bližšie nie sú vyšpecifikované v tejto zmluve. Zmluva v ďalšom okienku dole vľavo obsahuje rozpis
úveru, a to celková kúpna cena vo výške 9.197,- Sk, suma úveru 9.197,- Sk, ročná úroková sadzba
dohodnutá na 32,28 %, RPMN dohodnuté vo výške 37,43 %, boli dohodnuté mesačné splátky a to 26
x 496,- Sk. Iné náležitosti zmluva nemá. Preto súd postráda v zmysle platnej zmluve o spotrebiteľskom
úvere § 4 ods. 5, kedy od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a taktiež § 4 ods. 3 písm. b/ citovaného zákona, kedy súd
postráda dojednanie o sankcii za porušenie zmluvy. V danom prípade preto súd nemá preukázané, že
by sa účastníci konania dohodli, čo do výšky podmienok zmluvných pokút za omeškanie s platením
splátok vo výške 33,19 Eur a zmluvné pokuty za predčasné ukončenie zmluvy vo výške 43,75 Eur. Preto
v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol. Čo sa týka istiny 305,28 Eur a úroku z úveru do odstúpenia
od zmluvy vo výške 41,59 Eur, tieto sumy súd priznal navrhovateľovi ako opodstatnené spolu s úrokmi
z omeškania za obdobie od 03.06.2008 vo výške 8,5 % ročne zo sumy 346,87 Eur. V ostatnej časti
návrh navrhovateľa zamietol. Úroky z omeškania súd priznal navrhovateľovi podľa ust. § 517 ods. 2
OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. - výška úrokov z omeškania je dvojnásobok
diskontnej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd mal za
preukázané, že výška úrokov k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda ku 03.06.2008
bol 4,25 %, dvojnásobok takto činí 8,5 %. V tejto časti čo do určenej výšky úrokov z omeškania je



návrh určený správne. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa zásady
úspešnosti, nakoľko navrhovateľ mal vo veci iba čiastočný úspech, vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov konania právo.

Proti tomuto rozsudku v časti zamietnutia návrhu podal odvolanie navrhovateľ. dôvodom podania
odvolanie bolo už aj súd prvého stupňa a vec nesprávne právne posúdil. S poukazom na ust. § 544
ods. 2 Občianskeho zákonníka navrhovateľ tvrdil, že preukázal súdu už čoho pozostáva zmluvná pokuta
za predčasné ukončenie zmluvy vo výške 43,75 eura. Predmetná zmluvná pokuta bola dohodnutá
obchodnými podmienkami konkrétne v článku v 4 k, pričom tieto tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18. 12. 2007. Rovnako aj zmluvná pokuta za omeškanie platby vo
výške 33,19 euro bola rovnako dohodnutá obchodnými podmienkami v čl. 2 písm. f) a body ii)  súhlasil
odporca, že zaplatí navrhovateľovi ktorý bude oprávnený pripísať sumu akýchkoľvek nákladov na ťarchu
jeho účtu, ktoré vzniknú navrhovateľovi pri vymáhaní sumy úveru (vyplýva z toho, že výška zmluvnej
pokuty za omeškanie platby je v obchodných podmienkach jednoznačne určená). Podpisom zmluvy
o spotrebiteľskom úvere tak odporca prehlásil, že si obchodné podmienky vzťahujúce sa k zmluve
prečítal porozumel im a pokladá ich ustanovenia za záväzné.  Potom s poukazom na ustanovenie § 273
ods. 1 Obchodného zákonníka odvolateľ poukázal na tože dojednania, ak obchodných podmienkach
treba prikladať rovnakú vážnosť a dôležitosť aj zmluvným ustanoveniam. Písomná forma dojednania
zmluvnej pokuty bola dodržaná, spôsobu určenia výška zmluvnej pokuty jednoznačne vyplýva z článku 4
a článku 2 písm. f) body ii) obchodných podmienok, preto dojednanie o zmluvnej pokute spĺňa náležitosti
ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka a návrh navrhovateľa je v tejto časti dôvodný.  preto došlo
k preukázaniu existencie nároku navrhovateľa na zmluvnú pokutu ako aj jej ši špecifikácií a došlo k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ak nie je možné sa stotožniť s názorom súdu prvého stupňa, že
by si zmluvné strany zmluvnú pokutu nedohodli. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok po preskúmaní podľa ustanovenia § 221 ods. 1 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Zároveň si uplatňoval nárok náhradu trov odvolacieho konania za súdny poplatok za
odvolanie a trovy právneho zastúpenia vo výške 41,03 eur s DPH z jedného úkonu vo výške 31, 87 eur
spolu s DPH a režijného paušálu vo výške 9,16 eura s DPH .

Po podaní odvolania vstúpil do konania ako vedľajší účastník Spotrebiteľské združenie OSA na strane
odporcu, oznámenie o vstupe v zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. združenie urobilo faxovým
podaním v a zároveň vzniesla námietku premlčania vo vzťahu k nárokom uplatňovaným voči odporcovi
a žiadalo návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že sa jedná o vzťahy spotrebiteľskému a bez
ohľadu na skutočnosť,  či základný zmluvný vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom plnenia,  je
uzavretý podľa ustanovení Obchodného zákonníka,  vždy sa jedná o vzťahy spotrebiteľské (  uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.01.2011 spisová značka 5 M Cdo 20/2009).  zároveň žiadal
o náhradu trov konania za 2 úkony právnej služby,  ktoré bude bližšie špecifikovať na výzvu súdu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), potom, čo zistil, že odvolanie bolo podané
včas a oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.), prihliadnuc na to, že v konaní sa prvostupňový súd
dopustil vady, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.), na ktorú
musel prihliadnuť, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.

V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku, a v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. i
uznesenia, (použitých s odkazom na § 251 ods. 4 O.s.p.),  súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí ktoré skutočnosti považuje za preukázané  a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným



dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia
predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné.

Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy,
ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu I.ÚS
26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní.
Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v
rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím
možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi
znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36
ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie citovaného ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku.

Súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení rozhodnutia v zamietajúcej časti uvádzal, že súd nemá
preukázané, že by sa účastníci konania dohodli, čo do výšky podmienok zmluvných pokút za omeškanie
s platením splátok vo výške 33,19 Eur a zmluvné pokuty za predčasné ukončenie zmluvy vo výške 43,75
Eur. Preto v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol. Čo sa týka istiny 305,28 Eur a úroku z úveru do
odstúpenia od zmluvy vo výške 41,59 Eur, tieto sumy súd priznal navrhovateľovi ako opodstatnené spolu
s úrokmi z omeškania za obdobie od 03.06.2008 vo výške 8,5 % ročne zo sumy 346,87 Eur. V ostatnej
časti návrh navrhovateľa zamietol. Úroky z omeškania súd priznal navrhovateľovi podľa ust. § 517 ods.
2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. - výška úrokov z omeškania je dvojnásobok
diskontnej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd má
preukázané, že výška úrokov k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda ku 03.06.2008
bol 4,25 %, dvojnásobok takto činí 8,5 %. V tejto časti čo do určenej výšky úrokov z omeškania je návrh
určený správne.

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedenými
kritériami, je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil.

Predmetná zmluvná pokuta bola dohodnutá obchodnými podmienkami konkrétne v článku v 4 k,
pričom tieto tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18. 12. 2007. Rovnako
aj zmluvná pokuta za omeškanie platby vo výške 33,19 euro bola rovnako dohodnutá obchodnými
podmienkami v čl. 2 písm. f) a body ii)  súhlasil odporca, že zaplatí navrhovateľovi ktorý bude
oprávnený pripísať sumu akýchkoľvek nákladov na ťarchu jeho účtu, ktoré vzniknú navrhovateľovi pri
vymáhaní sumy úveru (vyplýva z toho, že výška zmluvnej pokuty za omeškanie platby je v obchodných
podmienkach jednoznačne určená). Podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak odporca prehlásil,
že si obchodné podmienky vzťahujúce sa k zmluve prečítal porozumel im a pokladá ich ustanovenia
za záväzné.

Tieto obchodné podmienky však súd vôbec nehodnotil

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, s
použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., keďže sa ním účastníkom odňala možnosť konať pred súdom,
zrušil, a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa  nasledovne :



- v zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007.
Dňom 01.07.2007 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v
ostatnom znení má v § 3 ods. 3 zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. OZ č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. §
52 rozdielne v období od 01.04.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 01.01.2008. S účinnosťou
od 01.01.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3
cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Predmetný právny vzťah založený predmetnou zmluvou medzi navrhovateľom, ktorý pri uzatváraní
a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti ako
dodávateľom v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ako podnikom v zmysle § 43 cit. zák. č.
610/2003 Z.z. a na druhej strane odporcom, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej  zmluvy nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa§ 43 cit. zák. č. 610/2003 Z.z. účastníkom, je spotrebiteľským
vzťahom a predmetná  zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou a treba naň aplikovať všetky
ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust.
ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.  Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. V ods. 3 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou Občianskeho
zákonníka zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k) v zmysle ktorého
za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku.
Podľa ods. 5 cit. § 53 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe
od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné
a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho
zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné
pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm.
a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,



nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie  zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.  Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.

V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 6 bod 1  členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže
existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom
v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na
navrhovateľovi ako dodávateľovi.

Podľa ust. § 153 ods. 3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná.

Podľa ust. § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku
rozhodnutia.

Prvostupňový súd ak zamietne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty  z toho dôvodu, že ustanovenia
o zmluvnej pokute ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy sú neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje
nerovnováhu v právach zmluvných strán v neprospech odporcu ako spotrebiteľa, mal v zmysle ust. § 153
ods. 4 O.s.p. výslovne uviesť túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia aj bez návrhu, ukladá mu to
priamo ustanovenie zákona, pretože vyslovuje, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľskej zmluve
je neprijateľná a nepriznal takto plnenie z dôvodu takejto podmienky dodávateľovi, tzn. navrhovateľovi,
v tejto časti návrh zamietol. Povinnosťou súdu je  teda okrem zamietnutia žaloby vo výroku, výslovne
uviesť zmluvnú podmienku, ktorú určil za neprijateľnú. (§ 153 ods. 4 O.s.p.)

Ak sa preto zdôvodňuje zamietnutie v časti zmluvnej pokuty ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá
spôsobuje nerovnováhu v právach zmluvných strán v neprospech odporcu,  musí ju okrem iného súd vo
výroku určiť ako neprijateľnú a odcitovať jej znenie vo výroku v zmysle ust. § 153 ods. 4 O.s.p. Týmto
sa súd vôbec nezaoberal.



Rozsudok súdu prvého stupňa bol, preto v zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov
konania zrušený  s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., keďže sa tým účastníkom odňala možnosť
konať pred súdom a podľa ods. 2  vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa preto bude v ďalšom konaním správne posúdiť zmluvu a ustanovenia
všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy,  a to v častiach  čo sa
týka zmluvnej pokuty  i úroku z omeškania.  Prihliadne pritom tiež na aplikáciu ustanovenia § 153 ods.
3 a ods. 4 O.s.p. Vykonané dôkazy vyhodnotí jednotlivo i v ich súhrne podľa ustanovenia § 132 O.s.p.
a rozhodnutie vyhotoví zmysle ustanovenia            § 157ods.  2 O.s.p., aby mohol byť preskúmateľný
to znamená že jasne, výstižne,  stručne uvedie, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,
z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy,  ako vec právne posúdil.  Bude, samozrejme, dbať o to, aby odôvodnenie rozsudku
bolo presvedčivé. odvolací súd poukazuje tiež na vyjadrenie vedľajšieho účastníka, ktorí vstupujú do
konania na podporu odporcu a vzniesol námietku premlčania, ktorú bude tiež potrebné posúdiť.

V zmysle ustanovenia § 224 ods. 3 O.s.p. zároveň rozhodne prvostupňový súd aj o trovách tohto
odvolacieho konania, nielen o  všetkých trovách konania pred súdom prvého stupňa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}], "citovane_v": []}