Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 25CoE/69/2014 z 1. 9. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 1. septembra 2014, sp. zn. 25CoE/69/2014, ECLI:SK:KSTT:2014:2397899314.3 Krajský súd Trnava | 25CoE/69/2014 | ECLI:SK:KSTT:2014:2397899314.3 | 2014-09-01 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/edc83f4e-53bf-499c-94f3-323950b35037 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2397899314.3 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoE/69/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2397899314
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2397899314.3

Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie v prospech oprávneného: Credit Clearing Center, a.s. so sídlom
Nitra, Farská1338/42, IČO: 35 839 651, zastúpenému advokátom: JUDr. Ing. Ľubomír Navračič, PhD.,
so sídlom Bratislava, Miletičova 21, proti povinným: 1. C. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom R., U. XXX/XX,
zastúpenému advokátkou: JUDr. Jana Fridrichová, so sídlom Bratislava, Jakubovo nám. 9, 2. H. J.,
nar. X.X.XXXX, bytom J. B. P., T. XXX/X, zastúpeného spoločnosťou: Geško, Hulín a partneri, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Velehradská 33, 3a. T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. B. P., T. XXX/X, 3b. Y. T.,
nar. X.XX.XXXX, bytom J. B. P., C. XXX/XX, 3c. T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. J., U. S. a T. XX/
XX, 4. J. J., nar. X.X.XXXX, bytom V. U. XXXX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Jana Fridrichová, so
sídlom Bratislava, Jakubovo námestie 9, pre vymoženie 23.235,74 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie,
vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Juhás, so sídlom Trnava, Vajanského 18, pod č.k. EX
375/97/T, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 8Er/1188/1997-273
zo dňa 9.1.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd výrokom I. exekúciu vedenú pred súdnym exekútorom
JUDr. Petrom Juhásom, so sídlom Exekútorského úradu Matúškova 1, Trnava, pod sp. zn. EX
357/97 vyhlasuje za neprípustnú a na základe toho exekúciu zastavuje. Výrokom II. súd rozhodol,
že o trovách exekučného konania rozhodne samostatným uznesením a výrokom III., že o trovách
právneho zastúpenia rozhodne samostatným uznesením. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil
právne aplikáciou ust. § 37 ods. 1, § 41 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. a), g), ods. 4 a § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku s poukazom na § 103 O.s.p. Vecne argumentoval tým, že z obsahu spisu zistil, že exekučným
titulom v danej veci je platobný rozkaz Okresného súdu Galanta č.k. 1Rob/778/96 zo dňa 20.9.1996,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.10.1996, z ktorého vyplýva, že žalovaní boli
štyria odporcovia C. Y., H. J., T. J. a J. I., pričom súd vo výroku platobného rozkazu uložil povinnosť
iba odporcovi. Zo záhlavia exekučného titulu je tak zrejmé, že sú v ňom uvedení štyria odporcovia a vo
výrokovej časti platobného rozkazu je stanovená povinnosť iba jednému z nich, pričom nie je zrejmé
ktorému a to bez akéhokoľvek vymedzenia rozsahu ich plnenia. Ďalej súd zistil, že v exekučnom titule
chýba doložka vykonateľnosti. V danom prípade exekučný titul predmetný platobný rozkaz nespĺňa
požiadavky materiálnej vykonateľnosti, keďže neobsahuje presné vymedzenie povinnosti každého zo
štyroch povinných, ako ani presný rozsah a obsah ich plnenia. S poukazom na viaceré rozhodnutia
vyšších súdov potom súd uzavrel, že ak bude exekúcia nesprávne nariadená, na základe exekučného
titulu, ktorý nespĺňa vyššie uvedené požiadavky musí byť v každom štádiu i bez návrhu zastavená. Keďže
potom predmetné exekučné konanie sa viedlo na základe exekučného titulu, ktorý nespĺňal požiadavky
materiálnej vykonateľnosti, súd exekučné konanie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) O.s.p. zastavil. S
poukazom na ust. § 196, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku súd uzavrel, že o
náhrade trov exekučného konania a trov právneho zastúpenia rozhodne samostatným uznesením.



Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie oprávnený,
ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a aby súdny
exekútor pokračoval vo vykonávaní exekúcie. Odvolanie odôvodnil s poukazom na § 205 ods. 2
písm. f) O.s.p. s tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Poukázal na to, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný
po stránke materiálnej a formálnej. Podľa názoru oprávneného predložený exekučný titul predmetný
platobný rozkaz spĺňa predpoklady materiálnej i formálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Odporcovia sú
v predmetnom platobnom rozkaze dostatočne a určito individualizovaní podľa mien a rodných čísel a
taktiež povinnosť zaplatiť navrhovateľovi peňažnú sumu je v predmetnom platobnom rozkaze dostatočne
jasne vymedzená. Skutočnosť, že Okresný súd Trnava vo výroku uviedol ukladá odporcovi je podľa
názoru oprávneného chybou v písaní, ku ktorej došlo pri písomnom vyhotovení rozhodnutia a túto chybu
môže kedykoľvek súd opraviť podľa § 164 Občianskeho súdneho poriadku. Pokiaľ súd uvádza, že
v exekučnom titule chýba doložka vykonateľnosti, v spisovej dokumentácii oprávneného sa uvedený
exekučný titul nachádza a je opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti a preto kópiu tohto
exekučného titulu pripája k odvolaniu.

Ostatní účastníci odvolací návrh nepodali. K doručenému odvolaniu sa prostredníctvom svojej advokátky
písomne vyjadril iba povinný 1. Poukázal na to, že Okresný súd Galanta v preskúmavanom uznesení
rozhodoval v intenciách záväzného právneho názoru vyjadreného v uznesení Krajského súdu v Trnave
č.k. 24CoE/201/2012 zo dňa 14.5.2013. Oprávnený sa mýli, ak sa nazdáva, že dôvodom pre zastavenie
exekúcie je označenie odporcov v singulári alebo pluráli. Krajský súd v Trnave ako i Okresný súd Galanta
nevidel problém v tom, či súd hovoril o odporcoch alebo o odporcovi, ale v tom, že zo súdneho titulu nie je
zrejmé, ktorému žalovanému a v akom vymedzení rozsahu plnenia mienil Okresný súd v Galante v roku
1996 uložiť povinnosť. A k argumentu, že dôvodom zastavenia bola chýbajúca doložka vykonateľnosti
predmetného exekučného titulu uviedol, že je pravdou, že Okresný súd Galanta spomenul absenciu
doložky vykonateľnosti, k tomu ale dodal, že exekučný súd nie je doložkou viazaný. Okresný súd teda
nezastavil exekúciu preto, že by mu táto doložka chýbala, len vysvetľoval svoje myšlienkové postupy
a zistenia pri hodnotení formálnej a najmä materiálnej stránky vykonateľnosti. Vzhľadom na uvedené
žiadal, aby odvolací súd v celom rozsahu napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Zároveň
vyčíslil ďalšie trovy právneho zastúpenia povinného 1 sumou 514,25 Eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku v
spojení s § 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 58 ods. 4 v spojení s §
57 ods. 1 písm. g) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je dôvodné a sú splnené podmienky pre potvrdenie
napadnutého uznesenia prvostupňového súdu pre jeho vecnú správnosť v zmysle § 219 O.s.p.

Predmetom odvolacieho konania s poukazom na odôvodnenie preskúmavaného uznesenia v spojení
s odvolacou argumentáciou oprávneného je vyriešiť otázku, či predmetný platobný rozkaz Okresného
súdu Galanta č.k. 1Rob/778/96 zo dňa 20.9.1996 je spôsobilým a materiálne vykonateľným exekučným
titulom. Keďže potom v tomto smere nedošlo k žiadnej zmene skutkových okolností daného prípadu,
keď oprávnený nepreukázal a odvolací súd ani dopytom u Okresného súdu Galanta nezistil, že by
medzičasom došlo k vydaniu opravného uznesenia vo vzťahu k predmetnému exekučnému titulu v
zmysle § 164 O.s.p., nebol dôvod, aby odvolací súd zmenil svoje názory vyslovené v predchádzajúcom
zrušujúcom uznesení č.k. 24CoE/201/2012-258 zo dňa 14.5.2013.

Odvolací súd preto rovnako ako vtedy poukazuje na to, že:

Z obsahu spisu bolo zistené, že exekučným titulom v danej veci je platobný rozkaz Okresného súdu
Galanta zo dňa 20.9.1996 č.k. 1Rob 778/96, ktorý nadobudol právoplatnosť i vykonateľnosť dňa
26.10.1996. Z platobného rozkazu vyplýva, že navrhovateľom bola Poľnobanka a.s., Bratislava, filiálka
Trnava a odporcovia boli štyria v 1. rade C. Y. (tu povinný 1), v 2. rade H. J. (tu povinný 2), v 3.
rade T. J. (v tomto konaní vystupujú jej právni nástupcovia) a v 4. rade J. I. (tu odporkyňa 4). Výrok
daného platobného rozkazu znie: „Ukladá odporcovi, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného
rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu 700.000,- Sk s 33% ročným úrokom z omeškania od 21.2.1995 do
zaplatenia a trovy konania 28.000,- Sk alebo aby v tej istej lehote podal odpor s odôvodnením na tomto



súde vo veci samej“. Vo vykonávanom rozhodnutí, ktoré je v danom prípade exekučným titulom, v záhlaví
sú teda uvedení štyria odporcovia a vo výrokovej časti platobného rozkazu je stanovená povinnosť iba
jednému z nich, pričom nie je zrejmé ktorému a to bez akéhokoľvek vymedzenia rozsahu ich plnenia.

Aj pre účely exekučného konania je potrebné vychádzať z právnej úpravy spoločenstva účastníkov
podľa ust. § 91 O.s.p., ktoré umožňuje, aby na jednej alebo i na oboch sporných stranách vystupovalo
viacero subjektov. Ak tomu tak je, hovoríme o procesnom spoločenstve. Podľa toho, či je v danej
veci viac oprávnených alebo povinných, rozlišujeme spoločenstvo aktívne alebo pasívne. Občiansky
súdny poriadok rozlišuje aj samostatné a nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania. V prípade
samostatného spoločenstva v zmysle § 91 ods. 1 O.s.p. koná každý z účastníkov sám za seba,
jeho procesné úkony nemajú žiadny vplyv na práva a povinnosti ostatných účastníkov na tej istej
procesnej strane a jeho práva a povinnosti sú nezávislé od práv a povinností ostatných spoločníkov.
O nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p. ide vtedy, keď z hľadiska hmotnoprávneho je
predmetom konania právo alebo povinnosť nedeliteľnej povahy a je potrebné, aby sa účinok rozsudku
vzťahoval spoločne na všetkých účastníkov. Pri nerozlučnom spoločenstve potom platia úkony jedného
zo spoločníkov aj za ostatných. Dôsledky nerozlučného spoločenstva vyplývajú z hmotnoprávneho
vzťahu účastníkov bez zreteľa na ich vôľu. Pre účely exekučného konania je potrebné niektoré otázky
plurality subjektov riešiť výkladom. Exekučný titul môže znieť i na povinnosť viacerých povinných. Pri
pasívnej solidarite má oprávnený možnosť domáhať sa celého plnenia voči ktorémukoľvek povinnému.
Ten povinný, ktorý splní celý dlh, má samozrejme právo voči ostatným povinným domáhať sa zaplatenia
toho, čo splnil za nich z titulu bezdôvodného obohatenia. Ak podiel spoločne zaviazaných povinných nie
je v exekučnom titule uvedený a nie je vyslovená solidárna zodpovednosť, v tomto prípade sa má za to,
že dlh povinných je delený a oprávnený sa môže s úspechom domáhať na každom povinnom plnenia
iba v rozsahu podielu pripadajúceho na povinného.

V zmysle § 155 ods. 1 O.s.p. obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Podľa
§ 159 ods. 2 O.s.p. potom iba výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky
orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

Vykonateľnosťou sa rozumie možnosť vynútiť podrobenie sa súdnemu rozhodnutiu, prípadne inému
exekučnému titulu, ak ten, ktorý mal povinnosť plniť, dobrovoľne neplnil. Zo samotného pojmu
„vykonateľnosť“ je zrejmé, že ním treba rozumieť právo vykonať iba to, čo ukladá vykonateľné
rozhodnutie. To, čo vo vykonávanom rozhodnutí nie je uvedené, nemožno v exekúcii vykonať.
Predpoklady vykonateľnosti rozhodnutia sú predpoklady formálnej vykonateľnosti a materiálnej
vykonateľnosti. Pod formálnymi predpokladmi vykonateľnosti sa rozumejú predpoklady stanovené
právnou úpravou upravujúcou tvorbu exekučného titulu. Pod materiálnymi predpokladmi vykonateľnosti
rozumieme požiadavky kladené na exekučný titul spočívajúce v jednoznačnom určení oprávneného
a povinného, presné určenie obsahu práv a povinností vrátane rozsahu plnenia a stanovenia lehoty
na plnenie. Exekučný súd pri hodnotení predpokladov na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
pritom nie je viazaný doložkou vykonateľnosti, ktorou je opatrený exekučný titul (porovnaj R 4/2000).
Súdna exekúcia pritom môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný tak po stránke
formálnej, ako i materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek
tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (R 58/1997, ZSP
č. 15/1997, 3Cdo 164/1996).

S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že predmetný platobný rozkaz, ktorý je v danej
veci exekučným titulom, nespĺňa požiadavky materiálnej vykonateľnosti, keďže neobsahuje presné
vymedzenie povinností každého zo štyroch odporcov, ani presný rozsah a obsah ich plnenia. Naopak
napriek štyrom odporcom zaväzuje na plnenie výlučne „odporcu“ bez uvedenia ktorého z nich a v akom
rozsahu. Z toho vyplýva, že výroku exekučného titulu chýba presné označenie povinnej, resp. povinných
osôb, keď napriek tomu, že v konaní boli účastníkmi štyria odporcovia, označuje ako povinnú osobu iba
„odporcu“ a nemožno ani v súvislosti so záhlavím exekučného titulu vyložiť o ktorého odporcu sa jedná,
pričom exekučný titul súčasne neobsahuje výrok ohľadne povinnosti ostatných odporcov. Ak má byť ale
výrok určitý a vykonateľný, musí nielen presne a určite vymedzovať predmet plnenia, ale zároveň musí
i presne a nezameniteľne identifikovať účastníkov konania. Vzhľadom k tomu, že vykonávaný exekučný
titul vo svojom výroku postráda presnú individualizáciu povinného a robí ho tak nezrozumiteľným, je túto
chybu možné opraviť iba s použitím § 164 O.s.p. vydaním opravného uznesenia v základnom konaní.



Keďže vykonávaný exekučný titul nemá základnú náležitosť materiálnej vykonateľnosti a to presnú
individualizáciu povinného resp. povinných k plneniu a jasné a presné vymedzenie jeho - ich povinnosti
k plneniu, nemôže byť vykonateľným a nemôže byť ani podkladom pre nariadenie exekúcie. Ak napriek
tomu bola exekúcia nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu exekučného konania a to i bez
návrhu zastavená (§ 57 ods. 1 písm. a) resp. písm. g) Exekučného poriadku, - porovnaj mutatis mutandis
rozhodnutia NS SR 5Cdo 7/2010, NS ČR 20Cdo 3203/2006, R 21/1981).

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom prvostupňový súd postupoval správne, ak s
použitím § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu daný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a to absencia materiálne vykonateľného
exekučného titulu a zároveň ju zastavil. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
ako vo výroku vecne správne s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté s poukazom na ust. § 224 ods.
4 O.s.p. súdom prvého stupňa.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.