{"guid": "1960698a-31f7-4e9d-882e-744232c31161:cb8a1a47-586d-410a-899d-8b10cdbfc249", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2610200701.1", "spisova_znacka": "23CoE/103/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoE/103/2013 z 19. 1. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 19. januára 2014, sp. zn. 23CoE/103/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2610200701.1", "identifikacne_cislo": "2610200701", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Iveta Jankovičová", "sudca_id": 1565, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-iveta-jankovicova-1565", "datum_vydania": "2014-01-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-53", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-53", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-53", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cb8a1a47-586d-410a-899d-8b10cdbfc249", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2610200701.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2610200701.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2610200701.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trnava\nSpisová značka: 23CoE/103/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 2610200701\nDátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová\nECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2610200701.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Bratislava,\nPribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom\nBratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., Q. XX,\no vymoženie 1.027,77 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr.\nRudolf Krutý, so sídlom Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 62, pod č.k. EX 519/10, o zastavenie\nexekúcie, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo dňa 27.08.2012, č. k.\n8Er/56/2010-17 a o návrhoch oprávnenej na prerušenie konania, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nUznesenie súdu prvého stupňa sa  p o t v r d z u j e .\n\nNávrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku\nsa   z a m i e t a .\n\nNávrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku\nsa   z a m i e t a .\n\nPovinnej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nPrvostupňový súd napadnutým uznesením zastavil exekúciu, keď predtým bol poverený JUDr. Rudolf\nKrutý vykonaním exekúcie 16.02.2010 na základe exekučného titulu vykonateľného rozhodcovského\nrozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s. pod\nsp. zn. SR 19752/09 zo dňa 03.12.2009. Po právnej stránke súd rozhodnutie odôvodnil § 200 ods. 1, 2, §\n203 ods. 1  Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2, zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní,   § 52 ods.\n1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5  Občianskeho zákonníka. Skutkovo svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že\nprimárny právny vzťah medzi účastníkmi vznikol zo zmluvy o úvere z  26.11.2008. Súd dospel k záveru,\nže právny vzťah založený zmluvou je spotrebiteľský, pretože oprávnená konala pri uzatváraní zmluvy\nv rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinná bola fyzická osoba - nepodnikateľ. Súčasťou zmluvy\nboli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré  obsahujú rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej\nvšetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným\nspoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde,\nb) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Prvostupňový súd\ndospel k záveru, že takto koncipovaná rozhodcovská doložka je neplatná, je neprijateľnou zmluvnou\npodmienkou, spotrebiteľ si ju osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej súčasť s ostatnými\nštandardnými podmienkami.  Pretože neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom, je\nneplatná. Neplatné dojednanie rozhodcovskej doložky  nemohlo založiť právomoc rozhodcovského súdu\nvo veci konať a rozhodnúť a preto je potrebné rozhodcovský rozsudok považovať za neúčinný. Preto\nsúd exekučné konanie zastavil. O trovách konania súd rozhodol tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť\nsúdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eura.\n\nOdvolanie proti uzneseniu podala oprávnená prostredníctvom právneho zástupcu. V odvolaní uviedol\njednotlivé dôvody odvolania a v prvom rade navrhol konanie prerušiť a Súdnemu dvoru EÚ na základe\nčl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky v znení: 1. Má sa ustanovenie\npísm. q/ ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách\nvykladať tak, že za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv\nna základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov? 2. V prípade zápornej\nodpovede na prvú otázku, je možné ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS o\nnekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej\nrozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej\nplatnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva\nsvoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému\nsúdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b/ pred\npríslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že\nak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť\nza rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde\nbola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s\nvnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu? 3. Je v súlade\ns čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc\nvnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni\nvymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?  Dôvod podania odvolania v zmysle ust.\n§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. zdôvodnil tým, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu\nnie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému, komplexnému rozhodovaniu o\nveci. Exekučný súd nie je súdom v zmysle ust. § 40 a nasl. Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a\nnekoná o zrušení rozhodcovského rozsudku, ani nepokračuje v konaní vo veci s obsahom uvedenom\nv žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Z hľadiska princípu právnej istoty, ktorý\nmusí dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte, nemôže ten istý štátny orgán - všeobecný súd dotvárať\nsvoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku na právne\npostavenie žalovaného tam, kde neexistujú, a preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a\ninom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje. Úspešný žalobca v rozhodcovskom konaní stráca\nvplyvom nahradenia oprávneného procesu indikovaného ustanovením § 40 a nasl. ZoKR revíznym\nprocesom exekučného súdu všetky svoje justičné práva spojené s právom na súdnu ochranu a právom\nna spravodlivý súdny proces. Extenzívna interpretácia ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tak, ako\nju v danej veci uskutočnil exekučný súd je v priamom rozpore s ústavným právom žalobcu na súdnu\nochranu a právom na spravodlivý súdny proces, ako aj v rozpore so zásadou legality. To spadá do\nskutočnosti, že je povinnosťou všeobecných súdov v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký\nvýklad, jeden konformný a jeden ústavne nekonformný vykladať právny predpis spôsobom ústavne\nkonformným. Toto právo aj povinnosť všeobecných súdov vyplýva z čl. 152 ods. 4 Ústavy (uznesenie\nÚstavného súdu SR I. ÚS 212/06 z 28. júna 2006). Zákonodarca priznal všeobecným súdom právomoc\nposudzovať zákonnosť rozhodnutí rozhodcovských súdov iba v rámci konania o zrušení rozhodcovského\nrozsudku. Všeobecný súd si teda musí byť vedomý toho, že ani súdy nie sú oprávnené vykonávať\npriame zásahy do právoplatných rozhodnutí rozhodcovských rozsudkov. Exekučný súd musí s takýmto\nrozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Porušil by tak zásadu rovnocennosti\na neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup. V prípade ak by oprávnený uplatňoval svoje právo\nna základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom aj iný prístup, ak by oprávnený uplatňoval\nsvoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Poukazuje na rovnakú\nzáväznosť v rozsudku rozhodcovského súdu uvedenú v ust.     § 159 ods. 2 O.s.p. Oprávnený žiadal,\naby všeobecný súd postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm b O.s.p. prerušil konanie a podal Ústavnému\nsúdu SR návrh na konanie o súlade ust.      § 44 ods. 2 veta prvá a veta druhá  O.s.p., pre rozpor s\nčl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, či je v súlade  s princípom právnej istoty a princípom ochranu dôvery\nvšetkých subjektov práva v právny poriadok možné opakované uskutočňovanie revízneho postupu\npodľa ust. § 44 ods. 2 EP. Z  dôvodu odvolania podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust.\n§ 221 ods. 1 písm. e) O.s.p., že nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný\nodôvodňoval odvolateľ tým, že všeobecný súd interpretoval a následne aplikoval ust. § 45 ods. 2\ntak, akoby upravoval konanie bez návrhu, vždy vtedy ak súd zistí v rozsudku rozhodcovského súdu\nnedostatky bližšie špecifikované v § 45 ods. 1 písm. b) alebo c) ZoKR, pričom ust. § 45 ods. 2 citovaného\nzákona však explicitne upravuje konanie bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov v rozhodcovskom\nkonaní a nie v rozsudku rozhodcovského súdu. Zákonodarca takouto formuláciou prepojil význam ust.\n\n§ 45 ods. 2 ZoKR s významom ust. § 40 ZoKR v spojení s ust. § 43 citovaného zákona a vytvoril\ntak komplexný systém, ktorý nie je vnútorne rozporný a umožňuje chrániť oprávnené záujmy a právne\npostavenie účastníkov rozhodcovského konania. Exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu konania\no výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného konania realizovaného na podklade\ntakéhoto rozhodnutia len na návrh účastníka podľa § 45 ods. 1. Aj v takomto prípade je exekučný súd\npri revízii rozsudku rozhodcovského súdu legitimovaný ústavne konformnou teologickou interpretáciou\nust. § 40 a nasl. ZoKR. Odvolaciemu dôvodu, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť\nkonať pred súdom v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.\nb) O.s.p. Odvolateľ uviedol, že konal exekučný súd pri revízii rozhodcovského rozsudku mimo rámec\nzverenej právomoci. Porušil zásady legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, porušil rovnosť\núčastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Odvolateľ\npoukázal na ust. čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 14 Európskeho dohovoru o\nľudských právach a základných slobodách, že je možné aplikovať tam, kde je porušovaná rovnosť\npri výkone a ochrane ľudských práv. V danom prípade žalobca tvrdí, že zákaz diskriminácie nutne\naplikovať na výkon a ochranu práva na súdnu ochranu čl. 46 ods. 1 Ústavy, práva na spravodlivý\nsúdny proces čl. 6 ods. 1 Dohovoru, práva vlastniť majetok čl. 20 ods. 1 Ústavy, ako aj na výkon a\nochranu práva na pokojné užívanie majetku čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru. Žalobca mal v konaní pred\nexekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie vzhľadom k faktu, že exekučný súd rozhodoval o jeho\npráve a toto rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jeho postavenie, bol však žalobca rovnakou stranou ako\nžalovaný. Z okolností daného prípadu možno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by mohli objektívne\na rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie. V tomto prípade exekučný súd použil dôvod\niného postavenia v súvislosti s postavením žalobcu ako podnikateľského subjektu, a preto toto jeho\niné postavenie ho vylúčilo z možnosti z hodnotenia akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá mu právom\npatrí, a to titulom platnej zmluvy o úvere. Odlišné zaobchádzanie so žalobcom nemožno ospravedlniť\njeho iným postavením, pretože takýto dôvod je priamo Ústavou v Slovenskej republike a Dohovorom\nšpecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Ďalej poukázal na to, že exekučný\nsúd svoje rozhodnutie založil na viacerých rozhodnutiach Súdneho dvora Európskej únie, čo je v danej\nveci neprípustné a úplne nemožné. Všetky citované rozhodnutia nemajú všeobecnú záväznosť a to\npreto, že označujú tých, ktorým sú určené, a teda sú záväzné len pre nich. Poukázal tak na ust. §\n228 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Pokiaľ sa jedná o princíp rovnosti zbraní Európsky\nsúd pre ľudské práva v Štrasburgu ho považuje za jednu z čŕt širšieho ponímania spravodlivého\nprocesu a porušením tohto princípu rovnosti zbraní bol žalobca uvedený exekučným súdom do takého\npostavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán v konaní a iných osôb v\nporovnateľnom postavení. Záruky ustanovené v čl. 6 Dohovoru sa nevzťahujú iba na súdne konania,\nale aj na štádiá, ktoré im predchádzajú, a ktoré po nich nasleduje. Článok 6 Dohovoru sa vzťahuje na\nexekučné konanie nasledujúce po vyhlásení rozsudku. Žalobca namieta (oprávnený namieta), že nemal\nmožnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty, dôkazy, ktoré by boli podkladom pre rozhodnutie\nexekučného súdu o jeho právnom postavení. Nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia\nexekučného súdu. Postup, ktorý si zvolil exekučný súd navyše dáva nezákonne povinnému dodatočnú\nmožnosť na to, aby bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie žalobcu došlo k zmareniu exekúcie.\nŽalobca je voči povinnému v pozícii veriteľa, ktorému doposiaľ nebol uhradený jeho legitímny dlh.\nMožno bez pochýb predpokladať, že povinný prechovával voči žalobcovi averziu, pocit antipatie. Práve\nv takomto postavení bolo nanajvýš nutné pre objektívne posúdenie veci vypočuť žalobcu a umožniť mu\nprejaviť svoj názor na vec. Žalobca nebol ako účastník konania oboznámený s tým, že exekučný súd\nvedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Nebol oboznámený s obsahom dôkazov,\nargumentov, tvrdení, nemal možnosť sa k týmto argumentom a tvrdeniam vyjadriť. Exekučný súd vo\nveci dokazovanie nevykonával a k záverom dospel  len na základe domnienok bez reálneho zistenia\nskutkového stavu. Úvaha súdu nemôže byť v tomto smere podkladom pre rozhodnutie. Postupom\nsúdu tak bola odňatá možnosť účastníkovi konať pred súdom. K poslednému odvolaciemu dôvodu\nuvedenému v ust. § 205 ods. 2 písm. s), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci odvolateľ uviedol, že súd v napadnutom rozhodnutí uvádza, že rozhodcovská\ndoložka, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi a\nže jej výkon je konaním v rozpore s dobrými mravmi. Exekučný súd je však v zmysle ust. § 45 ods.\n1 písm. c) ZoRK oprávnený skúmať len to, či plnenie priznať rozhodcovským súdom je v súlade s\ndobrými mravmi. Ak by odvolací súd napriek predchádzajúcej argumentácii usúdil, že exekučný súd\nje oprávnený skúmať platnosť rozhodcovskej doložky, tvrdí odvolateľ, že je táto platná. V ust.   § 53\nods. 1 O.z. zákonodarca stanovuje, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré\nspôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.\n\nOd 1.1.2008 podľa § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľnú podmienku sú považované aj ustanovenia zmluvy,\nktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory  s dodávateľom\nriešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Nejde pri tom o fiktívnu možnosť voľby, ale o reálnu a skutočnú\nmožnosť voľby rozhodujúceho orgánu. Skutočnosť, že v prejednávanej veci si povinnosť nesplnil\nspotrebiteľ, a teda žalobcom bol dodávateľ, nemôže byť na ťarchu osoby, ktorá vo vzťahu nie je\nspotrebiteľom. Rovnako na tomto základe nie je možné dospieť k záveru, že možnosť voľby medzi\nrozhodujúcim orgánom je len fiktívna, resp. môže patriť len spotrebiteľovi. Preto zdôvodnenie nemá\nlogický, právny ani faktický základ. Možnosť voľby medzi účastníkmi dojednaná bola, preto nejde preto\no neprijateľnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) O.z. Oprávnený nesúhlasil s právnym\nposúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebnom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch.\nSpoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky síce dočasne, ale nie\nformou odloženej platby, ale vo forme splátok, pričom klient si môže vybrať z podmienok, za ktorých\nspoločnosť poskytuje úvery a to, či bude splácať v pravidelných mesačných alebo v pravidelných 14-\ndňových splátkach, a to v intervale, ktorý si určí i deň splatnosti. Výber možnosti splácania úveru\nv pravidelných intervaloch nie je možné považovať za odloženie splátky, ale za určenie konkrétne\ndohodnutých termínov splátok. Podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o\nspotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver\na spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so\nspotrebiteľským úverom. Klienti oprávneného neuhrádzajú celkové náklady spojené so spotrebiteľským\núverom, ale iba časť týchto nákladov, z ktorých 1/3 je dohodnutý úrok a 2/3 tretiny náklady na\nvypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou. Ďalej odvolateľ poukázal\nna ust. § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom z gramatického a logického výkladu\ndaného ustanovenia vyplýva, že okrem všeobecných náležitostí Zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí\npredmetná zmluva obsahovať aj náležitosti vymenované za slovom najmä, ku ktorým je možné pridať\ni ďalšie náležitosti. Predmetom úverov poskytovaných spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. klientom sú\npeňažné prostriedky, teda nie tovar alebo služba. Zmluvy o úvere zo strany spoločnosti POHOTOVOSŤ,\ns.r.o. nemôžu obsahovať náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch pre zmluvu o\nspotrebiteľskom úvere. Oprávnený rovnako poukázal aj na nesprávne posúdenie neprimeranosti úroku z\nomeškania. Poukázal na ust. § 369 ods. 1 zákona č. 513/91 Zb. Obchodného zákonníka, keď oprávnený\npoukazuje na skutočnosť, že ani zo zákona ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť\npre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany\ndohodnúť. Otázku dobrých mravov rieši podľa neho rozhodnutie Najvyššieho súdu Obdo 34/2004 z\n21.12.2004, ako aj 2Obdo 28/2004, kde sa Najvyšší súd SR zaoberal otázkou úroku z omeškania a\nskúmal ich z hľadiska otázky dobrých mravov, pričom zdôraznil, že nie je možné odvolávať sa zo strany\nodporcu na dobré mravy, keďže každý odporca v čase, keď bol pri uzatvorení zmluvy o úvere v pozícii\ndlžníka mal možnosť zvážiť, či uzatvorí predmetnú zmluvu o úvere za podmienok tam uvedených, či\nje schopný splácať záväzok, ku ktorému sa v danej zmluve o úvere zaväzuje a musí si byť vedomý\nnásledkov v prípade riadneho a včasného neplnenia tohto záväzku. K poplatku za poskytnutie úveru\na k poplatku za zasielanie upomienok (v týchto častiach konajúci súd tiež zastavil exekúciu), ktoré  sú\nsúčasťou rozhodcovským súdom priznaného exekučného titulu oprávnený poukázal na to, že ust. § 499\nObchodného zákonníka, sa mohla dohodnúť odplata. Príslušný poplatok v danom prípade pozostáva\nv 1/3 z dohodnutého úroku a v  2/3 z nákladov za vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere spolu so\nvšetkou administratívou. Oprávnenosť účtovania poplatku za zasielanie upomienok  vyplýva z bodu\n4 všeobecných podmienok úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere a povinný sa\nzaviazal uhradiť za každú zasielanú upomienku v prípade porušenia zmluvných podmienok 1,99 eura. Či\nexekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom a či predmetná exekúcia sa bude vykonávať v\ncelom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej sa už raz rozhodlo, preto exekučný súd je povinný\npreskúmať len žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a\nexekučný titul, pričom poveriť exekútora na vykonanie exekúcie môže iba v prípade, ak nezistí žiaden\nrozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo\nexekučného titulu so zákonom. V závere žiada odvolací súd, aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu\nprvého stupňa na ďalšie konanie.\n\nVyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.\n\nKrajský súd Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) potom, čo zistil, že je odvolanie podané\nvčas a oprávnenou osobou (§§ 201 a 204 O.s.p.) napadnuté uznesenie preskúmal obsahom a\n\ndôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania v súlade s\nustanovením § 214 ods. 2   O. s. p. a zistil, že uznesenie  súdu prvého stupňa je vecne správne.\n\nV zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje odvolací súd na správne dôvody súdu prvého stupňa v jeho\nrozhodnutí.\n\nOdvolací súd vzhľadom na žiadosť oprávneného na prerušenia konania podľa ust.        § 109 ods. 1\npísm b) O.s.p. ÚS SR pre nesúlad ust. § 44 ods. 2 veta prvá a veta druhá EP s čl.1 ods. 1 veta prvá\nÚstavy SR dodáva:\n\nV zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so\nzákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Táto lehota\nneplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d).  Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu\nalebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením\nzamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.\nV zmysle § 44 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase\nvydania rozhodcovského rozsudku (ďalej len ZoRK), tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal\nprávoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitných\npredpisov. Takýmto predpisom je Exekučný poriadok.\nV zmysle § 35 ZoRK doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 má\npre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.\nV zmysle § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu\npodľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon\nrozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak\nrozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne\nnemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.  Podľa ods. 2 tohto ustanovenia\nsúd výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie zastaví aj bez návrhu, ak zistí v\nrozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c). V zmysle ods. 3 tohto ustanovenia\nproti rozhodnutiu súdu podľa ods. 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.\nÚčinky právoplatného rozsudku v občianskom súdnom konaní nie sú upravené. Teória však rozoznáva\ndvojaké účinky právoplatnosti tzv. formálne a materiálne. Formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje,\nže rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, teda že riadne opravné\nprostriedky už nemajú odkladný (suspenzívny účinok). Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje,\nže medzi účastníkmi, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom\nnemožno znovu konať a ktorý je záväzný pre účastníkov a voči všetkým orgánom.\nUst. § 45 ZoRK v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu.\nExekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, ako\nby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z\nhľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody\nna zastavenie uvedené v § 57 Exekučného poriadku, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo\nb) ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré\nje objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Ust. § 45 ZoRK potom\ntreba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie. Toto\nskúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol,\nteda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Tomuto záveru napokon\nprisvedčuje i doslovné znenie ust. § 35 ZoRK, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len\nna účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať\nvšetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, čo je pochopiteľné i vzhľadom na to, že\nrozhodcovský súd je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním.\nZriadenie rozhodcovského súdu (vo forme právnickej osoby alebo jediného rozhodcu) podľa Zákona o\nrozhodcovskom  konaní neznamená, že je rozhodcovský súd zriadený zákonom ako súd všeobecný.\nRozhodcovský súd nie je zriadený ako orgán štátu, rozhodcovským súdom sú subjekty súkromného\npráva ustanovené do funkcie rozhodcu dohodou zmluvných strán (i keď na základe zákona), nie štátom\nako je to v prípade sudcov všeobecných súdov.  Zákonná úprava teda dáva exekučnému súdu právo\npreveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti\nrozsudku je dovolené a či zároveň nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené posudzuje exekučný súd\n\nako predbežnú otázku už predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.\nNeexistuje žiadny rozumný argument proti súdnemu prieskumu rozhodcovského rozsudku podľa § 45\nZoRK už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia. Ak sú totiž v štádiu podania žiadosti\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky pre zastavenie exekúcie, tak potom\nby vyvstalo ako nelogické, aby exekučný súd napriek tomu vydal poverenie a až následne exekúciu\nzastavil. Rovnako nesprávnym by bol postup podľa ktorého by súd „vynechal“ rozhodnutie o žiadosti\nexekútora o udelenie poverenia a pristúpil priamo k zastaveniu exekučného konania podľa § 45 ZoRK.\nNa druhej strane, aj po udelení poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie, aj napriek existencii\ndôvodov na zastavenie exekučného konania, resp. na zamietnutie žiadosti o jej udelenie, sa nezbavuje\nsúd povinnosti zastaviť exekučné konanie aj v neskoršom štádiu konania. Súd totiž musí počas celej\ndoby vykonávania exekúcie dbať na to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom.\nNaviac vyššie uvedený výklad príslušných ustanovení ZoRK je i eurokonformný. Súdny dvor už v rade\nprípadov (napríklad vo veci C-240/98 až C-244/98 Océano Group Editorial a Salvat Editores, vo veci\nC-168/05 Mostaza Cláro, vec C-243/08 Pannon GSM a vec C-40/08 Asturcom Telekomunicaciones),\nuzavrel, že systém ochrany zavedený smernicou 93/13/EHS  vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ\nsa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o\nvyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky\npripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Vzhľadom\nna predmetné nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán, čl. 6 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje,\nže nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Ako to vyplýva z judikatúry, ide o kogentné\nustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a\npovinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.\nS cieľom zabezpečiť úroveň ochrany, ktorú chce smernica č. 93/13/EHS dosiahnuť, Súdny dvor\nviackrát zdôraznil že tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom resp. dodávateľom môže\nbyť kompenzovaný iba pozitívnym vonkajším zásahom. Vo svetle týchto zásad Súdny dvor stanovil, že\nvnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky. Smernica č. 93/13/EHS\nsa má teda vykladať v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného\nrozhodcovského rozsudku je povinný aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť sankcie obsiahnutej v\nzmluve o úvere uzavretej medzi poskytovateľom úveru a spotrebiteľom. Ak súd rozhodne, že sankcia\npredstavuje nekalú zmluvnú podmienku, je jeho povinnosťou zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol touto\npodmienkou viazaný.\nRovnaký záver prijal Súdny dvor EÚ dňa 16.11.2010 vo veci C-76/10 Pohotovosť s.r.o. proti Iveta\nKorčkovská, kde uzavrel, že smernica Rady 93/13/EHS ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o\nnávrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia vydaného bez účasti spotrebiteľa,\npovinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere so spotrebiteľom,\nak tento súd má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a podľa\nvnútroštátnych procesných pravidiel môže uvedený súd vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných\nkonaní na základe vnútroštátneho práva.\nS poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd uzatvára, že exekučný súd je oprávnený i\npovinný, a to už v štádiu rozhodovania o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,\nex offo - z úradnej povinnosti skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje povinného na plnenie, ktoré\nje objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a ak túto otázku vyrieši\nkladne, je s použitím § 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinný žiadosť zamietnuť.\nV tej súvislosti tiež poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 78/11 kde  ústavný súd\nkonštatuje, že všeobecné súdy v rámci exekučného konania boli oprávnené aj mimo rámec správneho\nsúdnictva skúmať správne rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul, a to práve len\nz hľadiska, či nejde o správne rozhodnutie ničotné (nulitný správny akt, resp. paakt), ktoré nevyvoláva\nžiadne právne účinky. Toto oprávnenie exekučných súdov podľa názoru ústavného súdu nebolo žiadnym\nspôsobom limitované uplynutím lehôt na preskúmanie správneho rozhodnutia v rámci správneho\nsúdnictva.  (rozhodnutia Ústavného súdu ČR III. ÚS 1624/12, NS SR 6 Cdo 143/11, R 74/2012, 3 M\nCdo 11/2010) Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným\ntitulom, v exekučnom konaní je však zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok\nz hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní), v\nktorých  je táto problematika preskúmavania exekučného titulu riešená.\nOdvolací súd preto v poukazom na predtým uvedené nepovažoval za dôvodné prerušiť konanie podľa\nust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p.\nS účinnosťou od 1.1.2008, teda v čase uzavretia zmluvy o úvere medzi účastníkmi (26.11.2008),\nObčiansky zákonník v ustanovení § 52 ods. 1 definuje spotrebiteľskú zmluvu ako každú zmluvu bez\n\nohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 ustanovenia o\nspotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom\nje spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné\nzmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,\nsú neplatné. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ustanovenia je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení\nspotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.\nSpotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ustanovenia je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy\nnekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.\nJe nesporné, že predmetnú zmluvu je potrebné posúdiť podľa ust. § 52 OZ. Jej charakteristickým znakom\nje, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch rovnako a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah dohody\npodstatným spôsobom neovplyvnil (§ 53 ods.1, 2, 3 OZ). Oprávnený je osoba, ktorá pri uzatváraní\na plnení dohody konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, keď\nvystupoval v pozícii dodávateľa v zmysle   § 52 ods. 2 OZ a je i veriteľom v zmysle § 3 ods. 1\nzák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na to, že povinná pri uzatváraní a plnení\npredmetnej dohody nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej\nčinnosti, je potrebné ju v zmysle § 52 ods. 3 OZ považovať za spotrebiteľa a zároveň je spotrebiteľom i\nv zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z.. Vzhľadom na to, že predmetnou zmluvou o úvere sa zaviazal\nposkytnúť veriteľ ako dodávateľ povinnej ako spotrebiteľovi dočasne peňažné prostriedky vo forme úveru\na povinná ako spotrebiteľ sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s odmenou, zmluva\nuzavretá medzi účastníkmi spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. a) a b)\nzák. č. 258/2001 Z.z., keď zároveň nebolo preukázané, že by zmluva uzavretá medzi účastníkmi bola\nniektorou zo zmlúv vymenovaných v § 1 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., nie je vylúčená spod jurisdikcie\ntohto zákona.\nZ uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o úvere\nje nevyhnutné posudzovať podľa z. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v\nčase uzavretia zmluvy. A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod   (§ 261\nods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex\nspecialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je z. č.\n258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako § 52 a nasl. OZ, má prednosť pred všeobecnou, ktorou\nje Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa\ncitovaných ustanovení OZ a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch.\n\nPosúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky vyplýva aj z aplikácie smernice 93/13/\nEHS v čl. 6, v čl. 3 ods. 1, 3 s poukazom jej implementácie  do slovenského právneho poriadku. V súlade\ns ust. § 54 ods. 1 OZ, kedy sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu  odchýliť\nod tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, nesmú obsahovať v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ ustanovenia,\nktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech\nspotrebiteľa. Od 01.03.2010 je výslovne uvedená neprijateľná podmienka, požadovanie od spotrebiteľa\nv rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom\nkonaní, a preto je správne vyhodnotenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky pretože\nspôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi, a tak ako je dojednaná v bode 17\nVšeobecných podmienok je neprijateľnou podmienkou, v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ je neplatná.\nZmluvná podmienka, rozhodcovská doložka dojednaná v štandardne formulárovej spotrebiteľskej\nzmluve resp. vo všeobecných obchodných podmienkach tvoriacich jej súčasť individuálne nedojednaná,\nv zmysle ktorej je daná možnosť výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom žalujúcej strane, ak\nale už dôjde k výberu rozhodcovského súdu žalujúcim dodávateľom je spotrebiteľ nútený sa podrobiť\nrozhodcovskému konaniu je neprijateľnou podmienkou od 1.1.2008 v zmysle ust. § 53 ods. 1 písm. r) OZ\nv aktuálnom znení a do 31.12.2007 v zmysle eurokonformného výkladu § 53 ods. 1 OZ vo vtedy účinnom\nznení a preto v zmysle ust.  § 53 ods. 4 resp. 5 OZ neplatná. Tak  neplatná rozhodcovská doložka\nnemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, a preto rozhodcovský\nrozsudok je nulitný a ako exekučný titul neúčinný. Tým je daný rozpor exekučného titulu so zákonom\na splnená podmienka v zmysle § 44 ods. 2 EP na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia. V\nneskoršom štádiu exekúcie po vydaní poverenia, je to dôvod na zastavenie exekučného konania súdom\naj bez návrhu v zmysle § 45 ods. 2  ZoRK podľa § 45 ods. 1 písm. b/, v spojení s § 40 ods. 1\npísm. a/ analogicky. Rozhodcovský rozsudok bol totiž vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom\nrozhodcovského konania, keďže absentuje platná rozhodcovská zmluva.\n\nEurópska únia venuje problematike ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť, aj do slovenskej\nlegislatívy sa prebrali viaceré smernice Rady Európy a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa\nalebo sa jej priamo či nepriamo dotýkajú a takou je vlastne aj Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993\no nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa čl. 288 Zmluvy o Európskej únii (bývalý\nčlánok 249 Zmluvy o založení ES), smernica je záväzná pre každý  členský štát, ktorému je určená\npokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. Členské štáty majú širokú možnosť voľby akú formu\nimplementácie príslušnej Smernice do svojho právneho poriadku zvolia. Do slovenského právneho\nporiadku bola implementovaná Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 dňom 01.04.1994 zák. č.\n150/2004 Z. z. z 02.03.2004, ktorým sa menil a doplnil Občiansky zákonník zákon č. 40/1960 Zb. v znení\nneskorších predpisov (do ustanovení § 52 až § 54 súčasné znenie § 52 až § 56).\n\nESĽP v rozsudku z 27.6.2000 vo veci navrhovateľa Océano Grupo Editorial SA nariadil, že národný súd\nje povinný počas použitia ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu\nnež uvedená smernica (93/13/EHS o neprimeraných nečestných podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách) interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle presného znenia a účelu smernice. Požiadavka\no výklad v zhode so smernicou žiada národný súd zvlášť podporiť výklad, ktorý by na jeho vlastný návrh\nnepovolil  jurisdikciu naň delegovanú na základe neprimeranej, nečestnej podmienky.\n\nSúdny dvor Európskej únie vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones označil za neprijateľnú\nzmluvnú podmienku tiež neprijateľné (vzdialené) miesto rozhodcovského konania, ktoré môže\nspotrebiteľa odradiť od uplatnenia svojich práv.\n\nAko už bolo uvedené vyššie, zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku v bode 18 všeobecných\npodmienok poskytnutia úveru, akékoľvek spory medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace\ns ustanoveniami zmluvy, budú riešené a s konečnou platnosťou  pred rozhodcovským súdom tam\nuvedeným.\n\nCieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom\nako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ako veľakrát, i v\ntomto prípade je rozhodcovská zmluva vyjadrená iba v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s\nostatnými zmluvnými podmienkami v zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je ale\nvýznam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach,\nprávom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný\nzáväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale\nvyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez\nvysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským\nsúdom, je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej\nveci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Okrem toho táto doložka nebola\ndojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.\nPredmetná rozhodcovská doložka, ktorá má založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu\nspotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ\nosobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vo formulárovej\nzmluve ani nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej\nustanoveniam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok\nrozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej\nzmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 ZoRK), súd žiadosť exekútora o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietne.\nV neskoršom štádiu exekúcie po vydaní poverenia je to dôvod na zastavenie exekúcie súdom aj bez\nnávrhu v zmysle ustanovenia podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok bol\ntotiž vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, keďže absentuje platná\nrozhodcovská zmluva. Dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku\nzahŕňa i prípad, kedy sa exekúcia nemala vôbec začať, keďže rozhodnutie nebolo vykonateľné a v\nčase rozhodovania o zastavení exekúcie stále vykonateľné nie je. Súd totiž musí počas celej doby\nvykonávania exekúcie dbať na to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom.\n\nV obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí IV. ÚS 55/2011 z 24.02.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd\nvyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie\nsporu štátnym súdom ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je\n\nneprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým\nmravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 52 a\nnasl. OZ za použitia ich výkladu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno\npovažovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných\npráv sťažovateľa nedošlo. Ak teda podľa cit. rozhodnutia ÚS je neprijateľnou zmluvnou podmienkou\nrozhodcovská doložka, ktorá umožňuje výber žalobcu, či podá žalobu na rozhodcovskom alebo na\nštátnom súde, o to skôr ňou bude doložka ukladajúca spory riešiť výlučne pred rozhodcovským súdom,\nako je tomu v danom prípade.\n\nVecne správne uznesenie súdu prvého stupňa preto odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.\npotvrdil.\n\nPodľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych\nspoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.\n\nSúd ako autoritatívny orgán rozhodujúci spory a iné právne veci je povinný obligatórne prerušiť súdne\nkonanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne čl. 234\nZmluvy o založení Európskeho spoločenstva) Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o\npredbežnej (prejudiciálnej) otázke. Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní\nEÚ (ďalej aj „ZFEÚ“) má povahu osobitného nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom Súdny\ndvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti\na výklade aktov inštitúcii, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov\nzriadených aktom Rady ES. Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie\nrozhodnutia o predbežnej otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ. Túto povinnosť\nvšak nemožno vykladať absolútne, t. j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností\npovinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho\nsúdneho poriadku totiž nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu\ndvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na\nnávrh účastníka konania, a rovnako predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná\nskutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do\nktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového\nprávneho predpisu.  Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu\nkomunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či\notázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného\nprípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je\nvo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva.\nRozhodnutie o otázke musí mať bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom\nv tom zmysle, že ho determinuje po stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu\ndvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej\npotenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku\nakademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.  Prvou otázkou,\nktorá mala byť podľa odvolateľa Súdnemu dvoru EÚ predložená, je otázka, či sa má ustanovenie písm.\nq/ ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách\nvykladať tak, že za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na\nzáklade rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov. Otázku považuje odvolací súd\nza akademickú, nemajúcu základ v prejednávanom spore, a teda nespôsobilú ovplyvniť jeho výsledok.\nSúd v napadnutom uznesení nevyslovil právny názor o zákaze rozhodovať spory so spotrebiteľom v\nrozhodcovskom konaní en bloc, keď naopak dôsledne skúmal, či rozhodcovská doložka bola alebo\nnebola zo spotrebiteľom individuálne dojednaná. Až na základe uvedeného skúmania potom dospel\nk záveru, že keďže rozhodcovská doložka v bode 17. Všeobecných podmienok poskytovania úveru\nnebola so spotrebiteľom dojednaná individuálne a núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému\nkonaniu na konkrétnom jednom rozhodcovskom súde, je neprijateľnou, spotrebiteľa nezaväzujúcou\npodmienkou. Zákon nevylučuje, aby aj v spotrebiteľskej zmluve bola platne so spotrebiteľkou dojednaná\nrozhodcovská doložka, teda že rozhodovanie spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní nie\nje vylúčené. Uvedený názor je v súlade s konštantnou rozhodovacou praxou odvolacieho súdu  i\nNajvyššieho súdu SR (pozri napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 a pod. ). Z\nuvedených dôvodov je, teda, prvú otázku formulovanú odvolateľom potrebné posúdiť ako akademickú,\nnemajúcu základ v prejednávanom spore.  Druhou otázkou formulovanou odvolateľom sa tento\n\nsnažil získať odpoveď, či je možné ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS\no nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie\npresne formulovanej rozhodcovskej doložky, ktorú využíva vo všeobecných zmluvných dojednaniach\noprávnený. Uvedené otázka však nie je z hľadiska správnosti rozhodnutia a prijatého právneho názoru\nexekučného súdu zásadná a prejednávaný spor po stránke právnej nedeterminuje. Smernica Rady\n93/13/EHS totiž v článku 3 uvádza, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá,\nsa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a\npovinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Príloha obsahuje indikatívny\na nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Logickým a gramatickým\nvýkladom citovaného ustanovenia potom možno dôjsť k záveru, že Smernica v jednotlivých bodoch\nsvojej prílohy len demonštratívne vymenúva niektoré podmienky v spotrebiteľských zmluvách, ktoré\nje potrebné považovať za nekalé. Základné predpoklady pre posudzovanie zmluvných podmienok\nsú však upravené priamo v článku 3 tejto Smernice, ktorý bol transponovaný do právneho poriadku\nSlovenskej republiky novelou OZ zákonom č. 150/2004 Z. z.  a nachádza svoje vyjadrenie v znení\n§ 53 ods. 1 OZ.  Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ príslušný súd dospeje k záveru, že daná\npodmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve nebola so spotrebiteľom dohodnutá individuálne a\nzároveň pôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy\nku škode spotrebiteľa, bude ju považovať za neprijateľnú, a to bez ohľadu na to, či sa nachádza\nmedzi výpočtom neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v prílohe k tejto Smernici, resp. v\nexemplifikatívnom výpočte neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých         v § 53 ods. 4 OZ.\nPreto aj v prípade, ak skutočne dojednanie rozhodcovskej doložky používanej oprávneným v bode 17.\nVšeobecných podmienok poskytnutia úveru so spotrebiteľom nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou\npodľa písm. q/ ods. 1 prílohy Smernice, uvedené nič nemení na správnosti záveru exekučného súdu,\nže rozhodcovská doložka oprávneného nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, pôsobí značnú\nnerovnováhu v neprospech práv spotrebiteľa, a teda je neprijateľnou, spotrebiteľa nezaväzujúcou\npodmienkou tak, ako na to už odvolací súd poukázal vo vyšších častiach tohto rozhodnutia. Preto\naj druhá otázka formulovaná odvolateľom nie je pre rozhodnutie prejednávaného sporu relevantnou,\nkeď prejednávaný spor po stránke právnej nedeterminuje. Zmyslom riešenia predbežnej otázky totiž\nnie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii vnútroštátneho súdu, ale zabezpečiť\njednotný výklad komunitárneho práva, ku ktorej potrebe jednotného výkladu druhá otázka odvolateľa\nnesmeruje. Treťou otázkou, ktorá mala byť podľa odvolateľa Súdnemu dvoru EÚ predložená, je otázka,\nči je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré\naplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS\nzabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?\n\nSúdny dvor EÚ už vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C-168/05) a vo veci\nOcéano Grupo Editorial a Salvat Editores (C 240/98 až C 244/98) uviedol, že  systém ochrany zavedený\nSmernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom\nnachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti,\na táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom\nbez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo\ndodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným\núčastníkom zmluvy. Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky predstavuje\nprostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice, teda zabránenie\ntomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa\nstanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k\nukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov\nalebo dodávateľov. Ďalej uviedol, že povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana,\nktorú Smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať\nex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi\nspotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Ešte ďalej išiel Súdny dvor EÚ v judikáte vo veci\nPohotovosť (C-76/10), kde v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách\nrozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť (aj bez návrhu) posúdiť nekalú\npovahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je\núlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú\nv zmysle článkov 3 a 4 Smernice a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky\ndôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ\nnie je viazaný touto podmienkou. Už z citovaných judikátov Súdneho dvora EÚ je zrejmé, že ustálená\n\njudikatúra Súdneho dvora EÚ pripúšťa aj vo fáze výkonu rozhodnutia  posudzovať nekalosť podmienok\nv spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade, ak posudzujúci súd dospeje k záveru o nekalosti\ntakejto podmienky, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky relevantné dôsledky, ktoré z\ntoho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Uvedeným následkom v zmysle práva Slovenskej republiky je\nzamietnutie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie\nexekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, obe spočívajúce v tom, že pohľadávku veriteľa voči\nspotrebiteľovi nie je možné v danom exekučnom konaní vymôcť. Na základe uvedeného možno dôjsť k\nzáveru, že nie je dôvod mať pochybnosti o tom, že vnútroštátny súd vo všeobecnosti (za predpokladu, že\npostupuje zákonným spôsobom) môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa\nvoči spotrebiteľovi, a uvedené zabránenie potom nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv\nEÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani v rozpore s článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces.\nUvedené posúdenie bol odvolací súd spôsobilý uskutočniť sám, na základe už existujúcej konštantnej\njudikatúry Súdneho dvora EÚ, bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto\njeho posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s\ndoktrínou acte éclaire ako aj s doktrínou acte clairé, ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania\npredbežných otázok Súdnemu dvoru EÚ. Doktrína acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už\nrozsúdené) je pritom založená na koherencii  a vnútornej konzistencii judikatúry Súdneho dvora EÚ, teda\nna konštantnej judikatúre, judikatúre ustálenej, nemeniacej sa v čase. Predstavuje snahu o to, aby sa\nneodpovedalo na už zodpovedané a neriešili sa „problémy“, ktoré už problémami v dôsledku existencie\nkonštantnej judikatúry vlastne nie sú. Doktrína acté clairé (konanie jasné alebo konanie zrozumiteľné)\nje potom založená na postuláte, že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch,\nkeď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou\notázkou na Súdny dvor ES.\n\nNa základe uvedeného, nakoľko odvolací súd nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade\nexistovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, návrh\noprávneného  na prerušenie konania  zamietol.\n\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1\nO.s.p. a povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal napriek tomu, že bola v odvolacom konaní\núspešná, a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a ani jej žiadne nevznikli.\nSenát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Er/56/2010", "guid": "6dabf23b-44c2-477c-83e4-5217bcb40a60:ce23d04a-eac1-48cb-86db-1336d66be1ba", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "ussr:2f88adb7-2309-423a-acbd-dc5e5c4be7d0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 212/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 212/06 z 28. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-28", "citacie_n": 539, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f88adb7-2309-423a-acbd-dc5e5c4be7d0"}, {"guid": "c5341d1b-6924-4f97-81c1-02e8145a6f85:9fa8a184-0fa6-4607-9dc8-d7b9f64768d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Er/56/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 8Er/56/2010 z 14. 1. 2019", "sud": "Okresný súd Dunajská Streda", "datum_vydania": "2019-01-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c5341d1b-6924-4f97-81c1-02e8145a6f85:9fa8a184-0fa6-4607-9dc8-d7b9f64768d2"}], "citovane_v": [{"guid": "9359c970-c9dd-470e-9277-47bf9832bde8:7a7901b8-7d1a-48fb-a78e-f671ba0bb2f6", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3805202182.2", "spisova_znacka": "23CoE/206/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/206/2016 z 3. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-10-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3805202182.2"}]}