{"guid": "b88f6692-0190-44fb-8d34-0443c2eab56f:6dca0073-deb0-4e61-b956-33c1b65770a5", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2014200311.1", "spisova_znacka": "14S/72/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/72/2014 z 22. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 22. apríla 2015, sp. zn. 14S/72/2014, ECLI:SK:KSTT:2015:2014200311.1", "identifikacne_cislo": "2014200311", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Matúš Kalanin", "sudca_id": 673, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-matus-kalanin-673", "datum_vydania": "2015-04-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6dca0073-deb0-4e61-b956-33c1b65770a5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2014200311.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2014200311.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2014200311.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/72/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200311
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200311.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov
senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: S. A. X., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom ul. M. K. XX/XX, XX-XXX H. - H., Poľská republika, právne zast.: V4 Legal, s.r.o., so sídlom
Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813
63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 8514-4/2014-BA zo dňa 26.03.2014,
t a k t o

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 8514-4/2014-BA zo dňa 26. marca 2014
z r u š u j e  podľa § 250j ods. 2 písm. a), c), d) O.s.p. a vec jej vracia na ďalšie konanie.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia
vo výške 516,94 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu V4
Legal, s.r.o., Žilina.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou súdu dňa 08.05.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia
rozhodnutia  žalovanej  č. 8514-4/2014-BA zo dňa 26.03.2014, ktorým žalovaná zamietla jeho odvolanie
a zmenila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č.700-0231/2011-23 zo dňa 09.09.2011,
ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že  žalobcovi ako zamestnancovi nevznikla účasť
na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 09.04.2010.
Zmenové rozhodnutie v zásade spočívalo v zmene textu výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia,
keď sa text: „....nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v
nezamestnanosti vypustil a doplnil  textom: „... nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné
dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti“. V ostatnej časti bolo prvostupňové
rozhodnutie žalovanou potvrdené.

Žalobca namietal, že žalovaná rozhodla v rozpore s požiadavkou na aplikáciu čl. 16 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 (ďalej len Nariadenie), v zmysle ktorého sa na žalobcu
vzťahujú uplatniteľné predpisy Slovenskej republiky, s poukazom na čl. 13 ods. 3 Nariadenia, nakoľko
žalobca vykonával činnosť zamestnanca na území Slovenskej republiky. Za pochybenie považuje
to, že  žalovaná vo svojom procesnom postupe neúplne zistila skutkový stav veci a aplikovala naň
nesprávny hmotnoprávny predpis, pričom svoje rozhodnutie prakticky neodôvodnila, keď iba poukázala
na ustanovenia právnych predpisov a dôsledne sa nevysporiadala s individuálnou situáciou žalobcu. V
odôvodnení rozhodnutia konštatovala iba to,  že výsledkami vykonanej kontroly nebolo preukázané, že
by žalobca vykonával činnosť na území Slovenskej republiky, pričom však podkladom rozhodnutia neboli
relevantné zistenia kontroly jeho zamestnávateľa,  počas ktorej bola správnemu orgánu predložená
všetka existujúca dokumentácia zamestnanca, čím bolo vyčerpané dôkazné bremeno v súvislosti s



reálnym výkonom činnosti žalobcu. Zdôraznil, že koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia je
okrem iného založená na princípe rovnakého zaobchádzania, v zmysle ktorého podliehajú migrujúce
osoby na území členských štátov rovnakým povinnostiam a využívajú rovnaké výhody ako štátni
občania dotknutého štátu. Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia na základe štátneho občianstva, čo
žalovaný porušuje svojim diskriminačným postupom voči zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľska.
K porušeniu tohto princípu došlo tiež tým, že u iných zamestnancov toho istého zamestnávateľa za
rovnakých pracovných podmienok Sociálna poisťovňa rozhodla, že podliehajú slovenskej legislatíve
ako legislatívne uplatniteľnej. Diskriminačný charakter má tiež oznámenie žalovaného týkajúce sa
spoločností, ktoré na území Slovenska vykonávajú činnosť ako tzv. schránkové firmy, podľa ktorého:
„u zamestnancov uvedených firiem, u ktorých doteraz nebolo rozhodnuté, akým právnym predpisom
podliehajú, pričom na základe kontrol vykonaných Sociálnou poisťovňou bolo konštatované, že ide o tzv.
schránkové firmy a na území SR nedochádza k reálnemu výkonu činnosti ich zamestnancov, príslušná
pobočka Sociálnej poisťovne vydá rozhodnutie o nevzniknutí poistenia, t.j., že nepodliehajú slovenským
právnym predpisom“. Uvádzané podľa žalobcu evokuje a smeruje k vydávaniu rozhodnutí šablónového
charakteru  bez spoľahlivo zisteného skutkového stavu.

Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 14.08.2014 navrhla žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že
riešenie zamestnancov zamestnávateľa A. Z. S. - GM CONZULTING prebiehalo pomerne dlhé obdobie
a Sociálna poisťovňa akceptovala návrh poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia,  ZUS Varšava,
na uzatvorenie dohody v súlade s článkom 16 (4) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 987/2009, v zmysle ktorej je v prípade týchto zamestnancov určené poľské zákonodarstvo. Pri
určovaní uplatniteľnej legislatívy je rozhodujúci nielen status osoby ako  zamestnanca, ale aj reálny
výkon činnosti za účelom zamedzenia manipulácii s uplatniteľnými predpismi a ich zneužívaniu.
Kontroly zamerané na reálny výkon činnosti zamestnancov na území SR, ktorí majú bydlisko v Poľskej
republike, začala Sociálna poisťovňa vykonávať na základe podnetov ZUS Varšava odôvodnených
vznikom firiem, cieľom činnosti ktorých nebol výkon zamestnania mimo hraníc Poľska, ale vyhýbanie
sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie v Poľskej republike z podnikateľskej činnosti, ktorú v
Poľskej republike vykonávajú. Pre určenie uplatniteľnej legislatívy  v zmysle Nariadenia č. 883/2004 v
spojení s  Nariadením (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 a vykonávacím Nariadením
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009  je rozhodujúce preukázanie nadväznosti na reálny
výkonu činnosti,  ako jeden  zo základných faktorov na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym
predpisom sociálneho zabezpečenia. Rovnako zásadný význam má aj  preukázanie naplnenia kritéria
registrovaného sídla zamestnávateľa v zmysle čl. 14 vykonávacieho nariadenia.

Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava sa dňa 07.07.2011 pokúsila vykonať kontrolu v mieste sídla
zamestnávateľa žalobcu, pričom zistila, že adresou jeho podnikania je rodinný dom. Kontrolou bolo
zistené, že v rodinnom dome sa nenachádza žiadna prevádzka a ani žiadni zamestnanci. Ku kontrole
neboli predložené žiadne doklady, ktoré by preukazovali, že zamestnávateľ prideľoval zamestnancom
prácu počas trvania pracovnoprávneho vzťahu a že zamestnanci na území SR prácu skutočne
vykonávali. Dňa 14.07.2011 bola vypracovaná správa o vykonaní kontroly a súčasne bol zamestnávateľ
vyzvaný na predloženie relevantných dokladov preukazujúcich výkon práce zamestnancov na území SR.
Zamestnávateľ následne predložil štvrťročné správy o vykonaní práce,  ku ktorým boli pripojené vizitky
z hotelov a reštaurácií, ďalšie doklady v súvislosti s tvrdeným vykonaním práce týkajúcim sa výučby
obchodnej angličtiny neboli predložené. Iné doklady zo strany zamestnávateľa predložené neboli. Na
základe týchto skutkových zistení Sociálna poisťovňa dospela k záveru, že zamestnávateľ žalobcu
nespĺňa kritéria stanovené na určenie registrovaného sídla alebo miesta podnikania, a z tejto skutočnosti
je nutné vychádzať aj vo vzťahu k jednotlivým zamestnancom.

Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom sa žalovaná po ospravedlnení
neprítomnosti nezúčastnila, súd preto vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že zotrváva na dôvodoch uvedených v žalobe a žiada
napadnuté rozhodnutie zrušiť.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v
správnom konaní, v ktorom bola u zamestnávateľa A. Z. S. - GM Conzulting,  vykonaná na základe
signalizácie  ZUS Varšava dňa 07.07.2011 kontrola, nakoľko sa jednalo o jedného zo zamestnávateľov,



zamestnávajúcich osôb s podozrivo nízkym príjmom a zanedbateľným pracovným úväzkom. Účelom
kontroly bolo preverenie reálneho výkonu činnosti ich zamestnancov na území Slovenskej republiky.

Na základe výsledkov kontroly vydala Sociálna poisťovňa pobočka Trnava  rozhodnutie č.
700-0231/2011-23 zo dňa 09.09.2011, podľa ktorého zamestnancovi zamestnávateľa A. Z. S. - GM
CONZULTING, so sídlom Buková, X. S. A., nar. XX.XX.XXXX, nevznikla účasť na nemocenskom
poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 09.04.2010.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 27.10.2011 odvolanie a namietal porušenie procesných práv
v súvislosti s dokazovaním predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia tak čo sa týka jeho účasti v konaní,
ako aj nevysporiadanie sa s obsahom predložených dôkazov.

Žalovaná ako druhostupňový správny orgán vo veci rozhodla tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenila
vo výrokovej časti rozhodnutia tak, že text: „....nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom
poistení a poistení v nezamestnanosti“ nahradila textom: „..... nevzniklo povinné nemocenské
poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti“.  V ostatnej časti
bolo prvostupňové rozhodnutie žalovanou potvrdené s odôvodnením, že kontrolou vykonanou dňa
07.07.2011 bolo zistené, že žalobca reálne nevykonával svoju činnosť na území Slovenskej republiky,
pričom pre vznik a zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a
povinného poistenia v nezamestnanosti je potrebné okrem prihlášky aj to, aby bol preukázaný zo strany
zamestnávateľa reálny výkon práce svojich zamestnancov na území Slovenskej republiky.

V odôvodnení uviedla, že pri určovaní uplatniteľnej legislatívy nie je rozhodujúci len status osoby
ako zamestnanca, resp. samostatne zárobkovo činnej osoby, ale aj výkon činnosti. Preto je dôležité
skúmať pri aplikácii osobitného pravidla, ktorého cieľom je zabezpečenie uplatniteľnej legislatívy len
jedného členského štátu, nie len status osoby, ale aj reálny výkon činnosti za účelom zamedzenia
manipulácii s uplatniteľnými právnymi predpismi a ich zneužívania v tejto oblasti. Napriek tomu, že pojem
reálneho výkonu činnosti nie je explicitne zadefinovaný v základnom nariadení, v pravidlách určujúcich
uplatniteľnú legislatívu ustanovených v hlave II základného nariadenia je pojem reálneho výkonu činnosti
jedným z faktorov na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia.

Sociálnej poisťovni bola doručená informácia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava,
že v posledných rokoch vznikli na území Slovenskej republiky firmy, ktoré sprostredkovávajú pre
poľských samostatných podnikateľov zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch. V mnohých
prípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej
republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti,
ktorú vykonávajú v Poľskej republike. Príslušná poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia, ZUS
Varšava, bola oprávnená požadovať preukázanie relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej
legislatívy a súvzťažne Sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná inštitúcia na určenie uplatniteľnej
legislatívy na území Slovenskej republiky, bola povinná rozhodujúce skutočnosti preskúmať.

Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, vykonala u zamestnávateľa A. Z. S. - GM CONZULTING, so
sídlom Buková, dňa 07.07.2011  kontrolu zameranú na preukázanie skutočného výkonu činnosti na
území Slovenskej republiky každého zamestnanca s bydliskom v Poľskej republike. Pri vykonanej
kontrole zistila, že na adrese podnikania Buková 22 je rodinný dom, v ktorom sa nenachádzala žiadna
prevádzka, v ktorej by mohli zamestnanci vykonávať prácu. V čase kontroly nebol v mieste podnikania
prítomný zamestnávateľ a ani žiadny zamestnanec. Ku kontrole neboli predložené žiadne doklady, ktoré
by preukazovali,  že zamestnávateľ prideľoval zamestnancom prácu počas trvania pracovnoprávneho
vzťahu a že zamestnanci na území SR prácu skutočne vykonávali. Taktiež bolo zistené, že uvedené
miesto nespĺňa podľa živnostenského registra štatút registrového sídla.

Na základe výsledkov kontroly vykonanej pred vydaním napadnutého rozhodnutia nebolo preukázané,
že účastník konania vykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, a preto nemôže
byť poistený na území Slovenskej republiky ani podľa jedného z vyššie citovaných článkov základného
nariadenia, t.j. článku 11 (3) (a), článku 13 (1) a článku 13 (3), čoho dôsledkom sa na neho nevzťahujú
slovenské právne predpisy sociálneho zabezpečenia.



Krajský súd preskúmal  napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom
v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p.  a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Podľa § 244 O.s.p.
(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len \"rozhodnutie správneho orgánu\").

Podľa § 247 O.s.p.
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba
tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1  zák. č. 461/2003 Z.z.
Do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho
poistenia v sporných prípadoch.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011
Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis 4) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má
prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu,
ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, 5) okrem nepeňažného
príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa
osobitného predpisu, 5) poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011
Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v
nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá
právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ( s uvedením výnimiek).

Podľa § 14 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011
sú povinne nemocensky poistení  zamestnanci uvedení v § 4 ods. 1.

Podľa § 15 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011
sú povinne dôchodkovo poistení  zamestnanci uvedení v § 4 ods. 1 a 2.

Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011
Povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa od 01.05.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia
uplatňujú koordinačné nariadenia, Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71, zo 14.06.1971 o uplatňovaní
systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov
a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972, z 21.03.1972.

Od 01.05.2010 sa uplatňujú nové koordinačné nariadenia, Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a
Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a
vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.09.2009, ktorým sa
vykonáva nariadenie č. 883/2004 (ďalej len „vykonávanie nariadenie“).



Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovené v hlave II základného nariadenia majú za úlohu
zabezpečiť, aby sa na zamestnanca a samostatne zárobkovo činnú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch
alebo viacerých členských štátov, v ktorých vykonávajú činnosti, resp.,  aby nedošlo k situácii, že sa na
nich nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu.

Podľa článku 11 (3) (a) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca
činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym
predpisom tohto členského štátu.

V súvislosti s pravidlom uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu, základné nariadenie v
článku 13 ustanovuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba vykonávajúca činnosti v dvoch alebo
viacerých členských štátoch.

Podľa článku 13 (1) základného nariadenia v znení účinnom do 27.06.2012 osoba, ktorá zvyčajne
vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch podlieha:
a) právnym predpisom členského štátu bydliska, ak takáto osoba vykonáva podstatnú časť svojej činnosti
v tomto členskom štáte, alebo ak je zamestnaná vo viacerých podnikoch, alebo ju zamestnáva viacero
zamestnávateľov, ktorých registrované sídlo alebo miesto podnikania je v odlišných členských štátoch,
alebo
b) právnym predpisom členského štátu, v ktorom je registrované sídlo alebo miesto podnikania podniku
alebo zamestnávateľa zamestnávajúceho danú osobu, ak táto osoba nevykonáva podstatnú časť svojich
činností v členskom štáte svojho bydliska.

Podľa článku 13 (3) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná
osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha
právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva
takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s
článkom 13 (1) základného nariadenia.

Podľa § 196 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
Organizačná zložka sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne
a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

Podľa § 209  zák. č. 461/2003 Z.z.
(1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon
neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

(4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Napadnuté rozhodnutie, prieskumu ktorého sa žalobca domáhal, bolo vydané na základe kontroly
vykonanej u zamestnávateľa žalobcu za účelom preverenia reálnosti výkonu pracovnej činnosti žalobcu,
prihláseného v Registri poistencov Sociálnej poisťovne dňom 09.04.2010, s prihliadnutím na dôvodnosť
aplikácie právnych predpisov Slovenskej republiky vo veciach sociálneho poistenia.

Napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím odvolacieho orgánu o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu
organizačnej zložky sociálnej poisťovne zo dňa 12.09.2011, v odôvodnení ktorého absentujú podstatné
náležitosti vyžadované ustanovením § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z..

O odvolaní rozhodujúca žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia síce popísala vnútroštátnu
i medzinárodnú právnu úpravu posudzovaného nároku, obsah spolupráce s orgánmi sociálneho
zabezpečenia Poľskej republiky i spôsob vykonávania šetrenia v tomto konkrétnom prípade, v konečnom
dôsledku však svoje potvrdzujúce stanovisko zhrňujúco odôvodnila iba tým, že výsledkami kontroly
vykonanej pred vydaním napadnutého rozhodnutia nebolo preukázané, že by žalobca na území
Slovenskej republiky reálne vykonával činnosť ako zamestnanec. Do odôvodnenia rozhodnutia boli
prevzaté závery z vykonanej kontroly, paušálne zahŕňajúce všetkých zamestnancov kontrolovaného



zamestnávateľa, ktorý medzičasom ukončil podnikateľskú činnosť na území SR. Nakoľko sa však
rozhodnutie týka konkrétnych práv žalobcu ako konkrétnej osoby, musí tomu zodpovedať aj dostatočne
určité odôvodnenie.  Bola teda posúdená ako dôvodná  námietka  žalobcu, že došlo k pochybeniu v tom,
že pri posudzovaní výkonu činnosti občanov Poľskej republiky u zamestnancov na území Slovenskej
republiky nebola posudzovaná každá dotknutá osoba individuálne.

Podľa článku 16 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 987/2009, ak existuje neistota
vo veci určenia uplatnených právnych predpisov v dôsledku ktorej je potrebné aby inštitúcie alebo
úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcii určených
príslušnými úradmi dotknutých  členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali,
určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok
13 základného nariadenia a príslušné ust. článku 14 vykonávacieho nariadenia.

Aj keď zo žiadneho predpisu nevyplývajú formálne náležitosti takejto dohody, rozhodne musí byť z jej
obsahu objektívne preukázateľné, na ktoré subjekty (zamestnancov a zamestnávateľov) sa vzťahuje.  Za
takúto dohodu nemožno považovať list z 10.12.2013, ktorým žalovaná akceptovala návrh na uzatvorenie
spoločnej dohody medzi Sociálnou poisťovňou a poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia ZUS, v
súlade s článkom 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, v zmysle ktorej je v prípade 1236 osôb určené
poľské zákonodarstvo a takto určené zákonodarstvo má konečnú platnosť. Z uvedeného listu totiž
nevyplýva, že či určenie poľského zákonodarstva platí aj pre prípad zamestnanca X. S. A.. To, že
žalovaná považovala za takúto dohodu ohľadne osoby žalobcu  list zo dňa 10.12.2013, súd to považuje
za nesprávne právne posúdenie tejto skutočnosti.

Z vyššie uvádzaných dôvodov súd preskúmavané rozhodnutie žalovanej podľa § 250j ods. 2 písm.
a), c), d)  O.s.p. ako prijaté na základe nesprávneho právneho posúdenia, nedostačujúceho zistenia
skutkového stavu a súčasne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil a vec jej vrátil na ďalšie
konanie v naznačenom smere v zmysle ust. § 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia.

Procesne úspešnému žalobcovi súd priznal v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. súd  právo na náhradu trov
konania v rozsahu trov  právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. spolu v sume pri 516,94
eur. Priznaná náhrada pozostáva z tarifnej odmeny za  2 úkony právnej služby po 134 eur (prevzatie
a príprava zastúpenia, podanie žaloby),  s paušálnymi náhradami výdavkov 2 x  8,04 eur, 1 x tarifnej
odmeny 139,83 eur (účasť na pojednávaní) s paušálnou náhradou 8,39 eur, a DPH z priznanej náhrady
trov  sume 84,64 eur. Celú náhradu trov konania je žalovaná povinná zaplatiť k rukám právneho zástupcu
žalobcu,  do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Nárok na náhradu nákladov cestovného osobným motorovým vozidlom podľa predloženej špecifikácie
(trasa Žilina - Trnava a späť) vo výške  72,15 eur, náhradu za stratu času v rozsahu 8 polhodín 111,84 eur,
ako aj  DPH  z tejto časti uplatnených trov súd žalobcovi nepriznal, nakoľko boli už priznané rozsudkom
v konaní 14 S/63/2014, pričom sa jednalo o pojednávania, ktoré sa uskutočnili v ten istý deň.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení zmien a doplnkov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto
súdu na Najvyšší súd SR.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}