{"guid": "f4a04d00-ae34-4e1c-b3f4-7824ed4609c0:8f33be94-f531-48e2-a64d-e3bc5e1ef01b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2014200569.1", "spisova_znacka": "14S/129/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/129/2014 z 20. 5. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 20. mája 2015, sp. zn. 14S/129/2014, ECLI:SK:KSTT:2015:2014200569.1", "identifikacne_cislo": "2014200569", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Alexander Mojš", "sudca_id": 540, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alexander-mojs-540", "datum_vydania": "2015-05-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "1Sžso/47/2015", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "f26049bc-297d-4547-8505-2cba3c4007df:842f4538-c44b-42f1-9ceb-612ea380e5e8", "datum": "2017-08-21", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-196.odsek-7", "nazov": "§ 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-196.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-196"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209.odsek-4", "nazov": "§ 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-209"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-196.odsek-1", "nazov": "§ 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-196.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-196"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-196", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-209"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8f33be94-f531-48e2-a64d-e3bc5e1ef01b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2014200569.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2014200569.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2014200569.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/129/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200569
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200569.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu
JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: Y. U. A., nar. X.X.XXXX, bytom C.
Z. X/XXX, XX-XXX O., Poľská republika, zastúpeného spoločnosťou V4 Legal, s.r.o., AK Tvrdého 783/4,
Žilina, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 7405-3/2013-BA zo dňa 20.08.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie žalovanej č. 7405-3/2013-BA zo dňa 20.08.2013 podľa § 250j ods. 2 písm. a), c), d)
O.s.p.    z r u š u j  e     a vec jej vracia  na ďalšie konanie.

Žalovaná je   p o v i n n á    zaplatiť žalobcovi  na trovách konania sumu  819,82 eur do troch dní po
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.10.2013 domáhal preskúmania  a na jeho základe zrušenia
rozhodnutia žalovanej č. 7405-3/2013-BA zo dňa 20.08.2013  s poukazom na to, že žalovaná v konaní o
odvolaní žalobcu potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č. 23223-1/2011-SE zo dňa
22.8.2011, keď sa s ním stotožnila. Uvedeným rozhodnutím bolo určené, že žalobcovi dňom 01.12.2010
nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti u
zamestnávateľa H. X. - PROJEKT PLUS, Sobotište 17, IČO:  45 6 81 848, ktorý bol zamestnávateľom
žalobcu, ale ktorý ku dňu 21.09.2011 ukončil svoju podnikateľskú činnosť.

Rozhodnutie žalovanej považuje žalobca za nezákonné, pretože podľa § 210 ods. 2 zák. č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení bola organizačná zložka sociálnej poisťovne povinná rozhodnúť o veci
najneskôr do 60 dní od začatia konania, ktorú lehotu je možné predĺžiť najviac o 60 dni, čo je ale
potrebné oznámiť účastníkovi. Nedodržanie lehoty môže  mať za následok porušenie subjektívnych
práv a chránených záujmov žalobcu, pretože o odvolaní žalovaná rozhodla takmer po dvoch rokoch.
Žalobca poukazoval na to, že žalovaná pre vydanie rozhodnutia o odvolaní neúplne zistila skutkový
stav, aplikovala nesprávny hmotnoprávny predpis, preto je takéto rozhodnutie v spojení s rozhodnutím
Sociálnej poisťovne, pobočky Senica v rozpore so zákonom. Dôvodnosť  žaloby žalobca založil i na
argumentácii vychádzajúcej z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, pretože
žalovaná  sa len formálne vyporiadala so zisteným skutočného stavu veci, rozhodnutie prakticky
neodôvodnila  iba paušálne odkázala na ustanovenia právnych predpisov bez toho, aby posúdila
individuálnu situáciu žalobcu. Žalovaná skonštatovala, že výsledky vykonanej kontroly nepreukázali
reálne vykonávanie činnosti na území Slovenskej republiky žalobcom, k čomu vychádzala z kontroly
vykonanej Sociálnou poisťovňou, pobočka Senica dňa 24.06.2011  u zamestnávateľa H. X. zameranej
na skúmanie reálneho výkonu činnosti všetkých jeho zamestnancov  počas trvania ich pracovného
pomeru. Žalobca bol u kontrolovaného zamestnávateľa zamestnaný od 01.11.2010  na dobu neurčitú



so skúšobnou dobou 3 mesiace, teda ešte v čase pred vykonaním kontroly. Sociálnej poisťovni bola
predložená  pracovná zmluva žalobcu, výplatné listiny, mzdové listiny, evidencia dochádzky, kópie
mesačných výkazov odvodu poistného, i kópie registračných listov, čím žalobca splnil svoje povinnosti
a predložil všetku možnú a existujúcu dokumentáciu zamestnanca, a tým dôkazné bremeno o reálnom
výkone závislej činnosti bolo žalobcom vyčerpané, ako vyplýva i zo správy o vykonanej kontrole,
podľa ktorej nedostatky pri výkone činnosti zamestnancov zistené neboli, ale toto zistenie zo správy
o vykonanej kontrole v rozhodnutí žalovanej absentuje. Žalobca má za to, že postupom žalovanej bol
porušený princíp rovnakého zaobchádzania vyplývajúceho z Nariadenia, v zmysle ktorého podliehajú
migrujúceho osoby na území členských štátov rovnakým povinnostiam a využívajú rovnaké výhody ako
štátni občania dotknutého štátu a diskriminácia na základe štátneho občianstva sa zakazuje. Žalovaná
ale svojim konaní porušila princíp rovnakého zaobchádzania voči zamestnancom, ktorí sú občanmi
Poľskej republiky, hoci u iných zamestnancov za rovnakej skutkovej situácie rozhodla, že slovenskej
legislatíve podliehajú, ktorá argumentácia tak zakladá dôvodnosť pre vyhovenie žalobe a zrušenie
rozhodnutia žalovanej.

Žalovaná vo vyjadrení  k žalobe zo dňa  23.04.2014 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a
zotrvala na názore, že žalobcovi účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení
v nezamestnanosti dňom 01.12.2010 nevznikla. K situácii a k okolnostiam  zamestnávateľa H. X.
- PROJEKT PLUS Sobotište, ktorý zamestnával viacerých zamestnancov uviedla, že bola riešená
pomerne dlhé obdobie, čo bolo spojené s viazaním lehôt na vybavenie. V rámci tohto postupu sociálna
poisťovňa akceptovala návrh poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava v súlade s
článkom 16(4) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009  na
uzatvorenie spoločnej dohody, v zmysle ktorej v prípade zamestnancov uvedeného zamestnávateľa bolo
určené poľské zákonodarstvo a takéto určenie má konečnú platnosť. Žalovaná ako odvolací orgán na
základe odvolania žalobcu preskúmala rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica a dospela k
záveru, že je predmetné rozhodnutie je správne, od 01.05.2004  v oblasti sociálneho zabezpečenia sa
uplatňujú koordinačné nariadenia spoločenstva, ktoré majú všeobecnú právnu pôsobnosť a uplatňujú
sa vo všetkých členských štátoch a majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Základnou úlohou
koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia
vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci ES.
Uplatniteľná legislatíva sa určuje na základe všeobecných a osobitných pravidiel uvedených v nariadení
ktoré neumožňujú, aby si dotknutá osoba mohla vybrať výhodnejší systém sociálneho zabezpečenia.
Dané nariadenie je založené na princípe „lex loci laboris“ z čoho vyplýva, že príslušnou legislatívou je
zvyčajne legislatíva členského štátu, na ktorého území vykonáva dotknutá osoba činnosť. Jedná sa o
všeobecné pravidlo uplatniteľných právnych predpisov, ktoré je uvedené v článku 11 (3) základného
nariadenia.

Sociálna poisťovňa je povinná vykonávať kontrolu splnenia podmienok na určenie uplatniteľnej
legislatívy, ak príslušná inštitúcia v mieste bydliska dotknutej fyzickej osoby, ktorá žiada o určenie
uplatniteľnej legislatívy  nadobudne pochybnosti v súvislosti s uplatniteľnou legislatívou. Na základe
toho bola Sociálna poisťovňa povinná preveriť pre určenie uplatniteľnej legislatívy relevantné skutočnosti
a preto vykonala kontroly zamerané na reálny výkon činnosti zamestnancov na území Slovenskej
republiky, ktorí majú bydlisko v Poľskej republike. Kontroly začala Sociálna poisťovňa na základe
podnetu poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS ktorá upozornila na to, že  v posledných rokoch
na území Poľskej republiky vznikli firmy, ktoré sprostredkovávajú pre poľské samostatne zárobkovo činné
osoby úväzok v iných členských štátoch a v mnohých prípadoch cieľom tejto činnosti nie je skutočný
výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc poľskej republiky, ale vyhýbanie sa plateniu
odvodov na sociálne zabezpečenie v Poľskej republike z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonávajú na
území Poľskej republike. V tejto súvislosti i Sociálna poisťovňa zaznamenala nárast v registrácii poľských
zamestnávateľov, ktorí sa prihlásili na povinné sociálne poistenie zamestnancov v pracovnoprávnom
vzťahu, ich príjem sa pohyboval v rozpätí od 25 do 50,- eur a rozsah činnosti 4 až 10 hodín mesačne.
Na základe týchto zistení  bola Sociálna poisťovňa oprávnená preveriť, či nedochádza zo strany osôb
s bydliskom v Poľskej republike k obchádzaniu právnych predpisov sociálneho zabezpečenia a k
zneužívaniu slovenského systému sociálneho zabezpečenia. Sociálna poisťovňa pobočka Senica sa
pokúsila vykonať kontrolu v mieste sídla zamestnávateľa ale  zistila, že na adrese sídla podnikania
podnikateľa H. X. a to Sobotište 17 je starý neobývaný domček, z vyjadrenie Obecného úradu Sobotište
vyplynulo, že uvedený podnikateľský subjekt nevykonáva ani na území obce nevykonával žiadnu
podnikateľskú činnosť, nemal tam zriadenú žiadnu prevádzku, objekt na adrese Sobotište 17 bol jeho



vlastníkom  prenajatý, ale dňa 31.05.2011 bol súhlas so sídlom živnostníka H. X. - PROJEKT PLUS
vlastníkom nehnuteľnosti odvolaný a napriek snahe Sociálnej poisťovne sa nepodarilo preukázať, že
zamestnávateľ prideľoval zamestnancom prácu počas trvania ich pracovnoprávneho vzťahu a že títo
zamestnanci skutočne na území Slovenskej republiky aj prácu vykonávali. Sociálna poisťovňa, pobočka
Senica vykonala v dňoch 21.09.2011 až 22.09.2011 kontrolu na odvod poistného na sociálne poistenie
za obdobie od 01.08.2010 do 30.06.2011 v súlade s § 242 a nasl. zák. o sociálnom poistení, o čom bol
vyhotovený Protokol č. 700-0710013511-AG 02/11 a o prerokovaní ktorého bola vyhotovená zápisnica
zo dňa 04.10.2011.

K námietke žalobcu, že Sociálna poisťovňa nevyhodnotila vykonávanie činnosti každého zamestnanca
na území Slovenskej republiky individuálne žalovaná uviedla, že zamestnávateľ vykazuje znaky tzv.
„schránkovej firmy“, preto bolo potrebné vychádzať z tejto skutočnosti i vo vzťahu k jednotlivým
zamestnancom  a podanie prihlášky do poistenia nemôže zakladať sociálne poistenie a deklarovať vznik
povinného sociálneho poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami EÚ. Ak nie je určená slovenská
legislatíva, prihláška zamestnanca do sociálneho poistenia je právne neúčinná.

K uplynutiu lehoty uvedenej v zákone odo dňa podania prihlášky (registračného listu, týkajúcej sa
vydania rozhodnutia  ) poukázala žalovaná na rozhodnutia NS SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa
24.02.2011, podľa ktorého k oneskoreniu s vydaním rozhodnutia nedošlo,  žalovaná konanie o odvolaní
prerušila, lehota na rozhodovanie o odvolaní neplynula a až po zistení relevantných skutočností bolo zo
strany žalovanej v konaní o odvolaní pokračované a bolo vydané rozhodnutie, preskúmania a zrušenia
ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha.

V závere  žalovaná zdôraznila, že ak nebolo definitívne rozhodnuté o uplatniteľnej legislatíve, tak
vo vzťahu ku všetkých zamestnancom bez rozdielu národnosti, či štátnej príslušnosti sa rozhoduje o
nevzniku povinného sociálneho poistenia. U osôb, ktorých bydlisko sa nachádza na území Slovenskej
republiky neexistuje cudzí prvok a na situáciu takýchto osôb sa koordinačné správne predpisy ES
nevzťahujú. U osôb s bydliskom v Poľskej republike existuje cudzí prvok, preto sa uplatniteľná legislatíva
musí posudzovať podľa koordinačných nariadení ES a ak nie sú splnené kritéria na uplatnenie článku
13 (3) základného nariadenia, dotknutá  osoba podlieha legislatíve štátu určeného podľa článku 11 (3)
(a) základného nariadenia.

Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 O.s.p. nariadil podľa § 244
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. vo veci pojednávanie, ktorého sa  zúčastnil iba právny
zástupca žalobcu, ktorý zotrval na  žalobných dôvodoch uvedených v žalobe, pričom žalovaná sa z
neúčasti na pojednávaní ospravedlnila a súhlasila  s tým, aby súd rozhodol v jej neprítomnosti.

Podľa § 247 O.s.p.
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba
tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
(3) Predmetom preskúmavania môže byť za podmienok ustanovený v ods. 1 a 2 aj rozhodnutie, proti
ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Senica dňa
22.08.2011 vydala podľa zák. č. 461/2003 Z.z.  o sociálnom poistení na základe článku 13
(3) a 13 (4) Nariadenia európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov
sociálneho zabezpečenia rozhodnutie č. 23218-1/2011-SE, podľa ktorého žalobcovi nevznikla účasť na
nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 01.09.2010, ktoré
rozhodnutie odôvodnila zistením, že zamestnávateľ H. X. - PROJEKT PLUS, Sobotište 17 prihlásil
žalobcu do poistenia  odo dňa 01.09.2010, ale sociálna poisťovňa vzhľadom k tomu, že u zamestnávateľa
H. X. nebolo možné fyzickou kontrolou preukázať reálny výkon činnosti zamestnanca rozhodla, že
poistný pomer odo dňa 01.09.2010 nevznikol.



Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, doručené prvostupňovému
správnemu orgánu  20.09.2011 a tvrdil, že pracovný pomer na dobu neurčitú mu vznikol na základe
pracovnej zmluvy s firmou H. X. - PROJEKT PLUS na dobu neurčitú, jeho pracovnou náplňou bolo výkon
činnosti reklamného a marketingového poradcu s pracovným časom 8 hodín mesačne za odmenu 30,-
eur mesačne. Výkon činnosti potvrdzujú dochádzkové listy a vyplácaná dohodnutá odmena. Žalobca
uvádzal, že jeho práca spočívala v roznášaní letákov do poštových schránok, ich vkladanie za stierače
automobilov a osobnou ponukou pred obchodnými centrami.

Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 14.11.2011 č. 52746-2/2011-BA prerušila konanie do
dňa doručenia informácie ZUS postupom podľa § 193 ods. 3, 5, 6 zák. č. 461/2003 Z.z. z dôvodu potreby
získania relevantných informácií potrebných na preskúmanie skutkového stavu a bez ktorých nie je
možné o odvolaní žalobcu rozhodnúť. Uvedené rozhodnutie bolo doručené i žalobcovi  dňa 01.12.2011.
Súčasťou administratívneho spisu je i osvedčenie Obvodného úradu Trnava, odbor živnostenského
podnikania zo dňa  23.07.2010,  vydané na vykonávanie živnosti pre H. X., ako i oznámenie o ukončení
podnikania, ktoré podľa výpisu zo živnostenského registra bolo ukončené k 21.09.2011,  registračný
list zamestnávateľa H. X., ktorý bol doručený Sociálnej poisťovni, pobočka Senica dňa02.09.2010
a registračný list zamestnanca - žalobcu, ktorý bol doručený Sociálnej poisťovni, pobočka Senica
dňa 13.12.2010. Súčasťou spisu je i list ZUS zo dňa 13.04.2011, ktorým bola požiadaná žalovaná o
poskytnutie informácie, či zamestnanie na úväzok sa skutočne vykonáva na území Slovenskej republiky,
teda v štáte, v ktorom má sídlo zamestnávateľ a či zamestnané osoby vykonávajú skutočné zamestnanie
na Slovensku. Podľa listu zo dňa 10.10.2013 mala Sociálna poisťovňa, ústredie zaslať ZUS list a
informovať, že vo firmách, medzi inými i H. X. - PROJEKT PLUS, Sobotište sa nevykonáva zamestnanie
na území Slovenskej republiky a ZUS určí poľské zákonodarstvo na základe predpisov práva EÚ podľa
článku 16 ods. 4 nariadenie č. 987/2009 s dotazom, či je potrebné žalovanú vo veci určenia poľského
zákonodarstva informovať.

Podľa § 7 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení je  zamestnávateľ pre fyzickú osobu
v pracovnom pomere právnická osoba alebo fyzická osoba, ku ktorej je fyzická osoba v pracovnom
pomere.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. povinne nemocensky poistený je zamestnanec, ktorý
vykonáva prácu na území Slovenskej republiky, alebo mimo územia Slovenskej republiky počas obdobia
určeného zamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej
republiky neustanovuje inak.

Podľa § 15 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase je povinne
dôchodkovo poistení zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistení.

Podľa § 196 od.s 1 zák. č. 461/2003 Z.z. dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov,
odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb
a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe, alebo skutočnosti známe z
činnosti sociálnej poisťovne.

Podľa § 196 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z.z.  organizačná zložka sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

Podľa § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej
poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri
hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa od 01.05.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia
uplatňujú koordinačné nariadenia, Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71, zo 14.06.1971 o uplatňovaní
systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov
a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972, z 21.03.1972.

Od 01.05.2010 sa uplatňujú nové koordinačné nariadenia, Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a
Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia



(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a
vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.09.2009, ktorým sa
vykonáva nariadenie č. 883/2004 (ďalej len „vykonávanie nariadenie“).

Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovené v hlave II základného nariadenia majú za úlohu
zabezpečiť, aby sa na zamestnanca a samostatne zárobkovo činnú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch
alebo viacerých členských štátov, v ktorých vykonávajú činnosti, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na
nich nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu.

Podľa článku 11 (3) (a) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca
činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym
predpisom tohto členského štátu.

V súvislosti s pravidlom uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu, základné nariadenie v
článku 13 ustanovuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba vykonávajúca činnosti v dvoch alebo
viacerých členských štátoch.

Podľa článku 13 (1) základného nariadenia v znení účinnom do 27.06.2012 osoba, ktorá zvyčajne
vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch podlieha:
a) právnym predpisom členského štátu bydliska, ak takáto osoba vykonáva podstatnú časť svojej činnosti
v tomto členskom štáte, alebo ak je zamestnaná vo viacerých podnikoch, alebo ju zamestnáva viacero
zamestnávateľov, ktorých registrované sídlo alebo miesto podnikania je v odlišných členských štátoch,
alebo
b) právnym predpisom členského štátu, v ktorom je registrované sídlo alebo miesto podnikania podniku
alebo zamestnávateľa zamestnávajúceho danú osobu, ak táto osoba nevykonáva podstatnú časť svojich
činností v členskom štáte svojho bydliska.

Podľa článku 13 (3) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná
osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha
právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva
takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s
článkom 13 (1) základného nariadenia.

Pri určovaní uplatniteľnej legislatívy nie je rozhodujúci len status osoby ako zamestnanca, resp.
samostatne zárobkovo činnej osoby, ale aj výkon činnosti. Preto je dôležité skúmať pri aplikácii
osobitného pravidla, ktorého cieľom je zabezpečenie uplatniteľnej legislatívy len jedného členského
štátu, nie len status osoby, ale aj reálny výkon činnosti za účelom zamedzenia manipulácii s
uplatniteľnými právnymi predpismi a ich zneužívania v tejto oblasti. Napriek tomu, že pojem reálneho
výkonu činnosti nie je explicitne zadefinovaný v základnom nariadení, v pravidlách určujúcich
uplatniteľnú legislatívu ustanovených v hlave II základného nariadenia je pojem reálneho výkonu činnosti
jedným z faktorov na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia.

Sociálnej poisťovni bola doručená informácia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava,
že v posledných rokoch vznikli na území Slovenskej republiky firmy, ktoré sprostredkovávajú pre
poľských samostatných podnikateľov zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch. V mnohých
prípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej
republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti,
ktorú vykonávajú v Poľskej republike.

Na účely správneho vykonávania základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia z rozhodnutia
správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H5 z 18.03.2010 o spolupráci
v boji proti podvodom a omylom v rámci nariadenia Rady (ES) č. 883/2004 a Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 987/2009 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia vyplýva, že orgány a
inštitúcie členských štátov spolupracujú v oblasti boja proti podvodom a omylom. Na zabezpečenie
riadneho vykonávania základného nariadenia sú príslušné orgány a inštitúcie členských štátov na
základe článku 76 základného nariadenia povinné navzájom spolupracovať, vzájomne sa informovať o
relevantných skutočnostiach, poskytovať svoje služby a komunikovať medzi sebou. Inštitúcia sociálneho



zabezpečenia ZUS Varšava bola oprávnená požadovať preukázanie relevantných skutočností na
určenie uplatniteľnej legislatívy a Sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná inštitúcia na určenie uplatniteľnej
legislatívy na území Slovenskej republiky bola povinná rozhodujúce skutočnosti preskúmať.

Krajský súd v Trnave   s poukazom na vyššie citované právne ustanovenia a obsah administratívneho
spisu, ktorým má byť preukázaný rozsah dokazovania vykonaného správnym orgánom konštatuje, že
Sociálna poisťovňa, pobočka Senica nevykonala žiadne dokazovanie a nezískala žiaden dôkaz ktorý by
potvrdil, že žalobca na území Slovenskej republiky reálne nevykonával činnosť ako zamestnanec, preto
nemôže podliehať slovenskému právnemu predpisu podľa článku 13 (3) základného nariadenia.

Názor, na základe ktorého žalovaná o veci rozhodla považuje konajúci súd za predčasný, prijatý
na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Sociálna poisťovňa, pobočka Senica svoje
rozhodnutie založila iba na konštatovaní, že fyzickou kontrolou nebolo možné preukázať reálny výkon
činností zamestnanca u zamestnávateľa H. X. - PROJEKT PLUS, Sobotište 17, čo považuje súd
za nedostatok v dokazovaní, ktorý nebol odstránený ani žalovanou v odôvodnení jej rozhodnutia.
Argumentácia, na ktorej žalovaná založila svoje rozhodnutie je vzhľadom na rozsah zistených
skutočností pochybná, nie je podložená žiadnymi konkrétnymi dôkazmi a spôsob, akým žalovaná
vykonávala šetrenie na reálny výkon činnosti žalobcom nie je postačujúci pre záver, ktorý žalovaná
v rozhodnutí napadnutom žalobou prijala. Súd má za to, že  iba na základe nepreukázaných indícií
zo strany žalovanej, o možnosti zneužívania slovenského sociálneho systému, nie je možné prijať
rozhodnutie, že u žalobcu účasť na sociálnom poistení nevznikla. Rovnako považuje konajúc súd za
nedostatočne preukázané okolnosti spojené s uzatvorením dohody medzi Slovenskou republikou a
orgánmi sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky, čo nemôže postačovať na potvrdenie správnosti
rozhodnutia žalovanej.

S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej bolo vydané na základe
nedostatočne zisteného stavu veci, pre nedostatok dôvodov je nepreskúmateľné, preto ho podľa § 250j
ods. 2 písm. a), c), d) O.s.p. zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude potrebné vykonať
dokazovanie v takom rozsahu, aby nevznikli žiadne pochybnosti o tom, že žalobca na území Slovenskej
republiky reálne činnosť zamestnanca nevykonával.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi ako procesne úspešnému
účastníkovi súd priznal právo na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách  právneho zastúpenia
podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.  v celkovej výške 819,82 eur.   Priznaná náhrada trov pozostáva
z tarifnej odmeny za 2 úkony právnej služby po 130,16 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie
žaloby), s paušálnou náhradou výdavkov 2 x 7,81 eur, ďalej z tarifnej odmeny vo výške 139,83 eur
(účasť na pojednávaní dňa 19.5.2015) s paušálnou náhradou 8,39 eur, ďalej súd právnemu zástupcovi
žalobcu priznal odmenu za úkon spočívajúci v podaní námietky voči postúpeniu veci a to vo výške
polovice základnej sadzby, t.j. 67 eur určenú podľa § 13a ods. 5 vyššie uvedenej vyhlášky a tiež paušálnu
náhradu 8,04 eur. Pokiaľ ide o ďalší žalobcom uplatnený úkon (vyjadrenie KS Bratislava) súd tento
nepovažoval za efektívny a účelne vynaložený, ktorý by prispel k rozhodnutiu vo veci a okrem toho týmto
podaním právneho zástupcu žalobcu bolo reagované iba na výzvu súdu, či súhlasí, aby sa v predmetnej
veci rozhodlo bez nariadenia pojednávania alebo nie. Ďalej súd žalobcovi priznal náhradu nákladov -
cestovného osobným motorovým vozidlom podľa predloženej špecifikácie (trasa Žilina - Trnava a späť)
vo výške  72,15 eur, náhrady za stratu času v rozsahu 8 polhodín 111,84 eur a DPH z celkovej náhrady
trov vo výške  136,63 eur.  Celkom teda trovy konania žalobcu predstavovali sumu 819,82 eur ( z toho
trovy právneho zastúpenia, cestovné a strata času vo výške 683,19 eur a DPH z celkovej náhrady trov
136,63 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {"stav": {"sz": "1Sžso/47/2015", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "f26049bc-297d-4547-8505-2cba3c4007df:842f4538-c44b-42f1-9ceb-612ea380e5e8", "datum": "2017-08-21", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}