{"guid": "ba4c07f8-3aa0-4668-b17b-3f3591cd28f2:df2acb8e-fdf5-4b99-8b1a-68018e57ee40", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2014200660.2", "spisova_znacka": "20S/65/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/65/2014 z 30. 11. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 30. novembra 2015, sp. zn. 20S/65/2014, ECLI:SK:KSTT:2015:2014200660.2", "identifikacne_cislo": "2014200660", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Alexander Mojš", "sudca_id": 540, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alexander-mojs-540", "datum_vydania": "2015-11-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 1 písm. a) ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/df2acb8e-fdf5-4b99-8b1a-68018e57ee40", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2014200660.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2014200660.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2014200660.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava\nSpisová značka: 20S/65/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 2014200660\nDátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel\nECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200660.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu\nJUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: Picasso, s.r.o. - Personálna\nagentúra MAX, Štefánikova 21/111, Trnava 917 01, IČO: 36 543 772, zastúpeného spoločnosťou\nAdvokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., Mierové námestie 943/4, Galanta 924 01, IČO:\n47 244 160 proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: S/2014/02174-2.1, O-216/2014 zo dňa 7.8.2014\njednohlasne takto\n\nr o z h o d o l :\n\nSúd napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo: S/2014/02174-2.1, O-216/2014 zo dňa 7.8.2014  z r u š\nu j e  podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\n\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za podanú\nžalobu vo výške 70 eur a na trovách právneho zastúpenia sumu 461,94 eur zastupujúcej spoločnosti,\nvšetko v lehote troch dní po právoplatnosti rozsudku.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nŽalobou doručenou súdu 18.9.2014 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného číslo:\nS/2014/02174-2.1, O-216/2014 zo dňa 7.8.2014, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a bolo\npotvrdené prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava č. k. R 41/3/2013/SE zo dňa 16.10.2014,\nktorým mu bola podľa § 19 ods. 1 písm. a) zák.č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení\nzák.č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o inšpekcii práce) v spojení s ust. § 59 ods.\n3 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok)\nuložená pokuta vo výške 1 500 eur za porušenie povinností stanovených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 1\nzákona o inšpekcii práce s tým, že žalobca so zamestnancami (títo sú bližšie označení v napadnutom\nrozhodnutí žalovaného), ktorí vykonávali prácu u užívateľského zamestnávateľa FINE DNC Slovakia,\ns.r.o. Voderady č. 398, uzatvoril dohody o vykonaní práce, resp. dohody o pracovnej činnosti a nie\npracovné zmluvy, čím porušil ust. § 58 ods. 2 zák.č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce) v nadväznosti na\nust. § 29 ods. 1 zák.č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti.\n\nV žalobných dôvodoch namietal, že bol ukrátený na svojich právach a považoval rozhodnutie žalovaného\nza nezákonné. Poukázal na to, že z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé akým spôsobom sa\nvysporiadal so zistenými nedostatkami, ktoré sú uvedené v Protokole č.: ITA-54-42-2.3./P-E 24-12\nzo dňa 8.10.2012 v časti III., písmeno B v bodoch číslo 1,2 a 3 a za ktoré bola žalobcovi uložená\nsankcia a taktiež aj v protokole č. ITA-54-42-2,3/P-E 24-12 zo dňa 8.10.2012 v časti III. písmeno B,\n\nv bode číslo 1 a tiež v bodoch 2 a 3. Mal za to, že na základe vykonanej inšpekcie práce žalovaný\nako odvolací správny orgán dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vo veci uloženia\npokuty podľa § 19 ods. 1 písm. a) zák.č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce za porušenie povinností\nvyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 písm. a) bod č. 1 zákona o inšpekcii práce, rozhodnutie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci, je nesprávne a nezákonné. Ďalej uviedol, že kontrolovaných\nzamestnancov nezamestnával na účel ich dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi, ale\nna účely výkonu svojej vlastnej podnikateľskej činnosti. Za tohto stavu mal za to, že v tomto pracovno-\nprávnom vzťahu nebol v postavení agentúry dočasného zamestnávania, a preto mu ani nemohla\nvzniknúť v zmysle § 58 ods. 2 Zákonníka práce povinnosť uzatvoriť s kontrolovanými zamestnancami\npracovné zmluvy. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že z predložených dohôd o vykonaní práce je zrejmé, že\nobsahom pracovno-právneho vzťahu medzi zamestnávateľom (PICASSO s.r.o. - Personálna agentúra\nMAX) a jednotlivými zamestnancami nie je zabezpečenie dočasného výkonu práce u užívateľského\nzamestnávateľa. Taktiež poukázal na to, že voči obchodnej spoločnosti FINE DNC Slovakia, s.r.o.\nnevykonával činnosť ako agentúra dočasného zamestnávania, ale poskytoval mu služby v rámci\nobchodno-záväzkového vzťahu, na ktorého uzatvorenie bola plne oprávnená. Tvrdil, že vo vzťahu k\nobchodnej spoločnosti FINE DNC Slovakia, s.r.o. vykonával podnikateľskú činnosť vo vlastnom mene,\nna vlastný účet a za účelom dosiahnutia zisku, pričom tento právny vzťah nespĺňal pojmové a obsahové\nnáležitosti dohody o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce podľa § 58a Zákonníka práce.\nUviedol, že z jeho strany preto nedošlo k porušeniu povinností vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 písm.\na) bod č. 1 zákona o inšpekcii práce. Ďalej namietal, že v odôvodnení rozhodnutia, ktorým je uložená\npokuta je potrebné, aby správny orgán uviedol všetky relevantné okolnosti a úvahy, ktorými sa riadil\npri určení výšky pokuty, inak je rozhodnutie nepreskúmateľné, a to aj v časti nevymedzenia porušenia\npovinností zo strany žalobcu, tak ako to vyplýva z podkladov rozhodnutia, ďalej vo výroku absentuje\npresné popísanie skutku, tiež bez toho, že by sa vyporiadal žalovaný s argumentáciou účastníka konania\nv tomto smere a bez toho, že by výška uloženej pokuty bola  zo strany žalovaného riadne odôvodnená.\nOkrem toho poukázal na to, že žalovaným uvedený výrok rozhodnutia nie je jasný, určitý a zrozumiteľný,\nz ktorého nie je zrejmé, či v danom  prípade ide o úhrnný alebo spoločný trest, súhrnný trest alebo o ďalší\ntrest. Tiež namietal, že v odôvodnení rozhodnutia správny orgán neuviedol všetky skutočnosti, ktoré bral\ndo úvahy, keď správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť ako sa s návrhmi účastníkov,\npokiaľ ide o vykonanie ďalších dôkazov, vyporiadal, ako navrhnuté dôkazy vykonal a hodnotil, resp.\nprečo ich odmietol vykonať. Ďalej poukázal na to, že z odôvodnenia prvostupňového správneho orgánu\nvyplýva, že žalobcovi bola uložená sankcia úhrnná, ktorá zohľadňuje všetky zistené porušenia, avšak\nvyplýva to len z odôvodnenia rozhodnutia a nie z výroku rozhodnutia správneho orgánu. Tiež namietal\nneprimeranosť uloženej pokuty, nakoľko táto neodzrkadľuje mieru závažnosti konania, pričom v tejto\nsúvislosti uviedol, že nepostačuje konštatovanie, že výška pokuty bola stanovená v rozsahu, ktorý zákon\npripúšťa, bez toho, aby sa správne orgány zaoberali so všetkými hľadiskami, ktoré zákon stanovuje.\n\nŽalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 2.12.2014 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\nMal za to, že v danom prípade správny orgán správne postupoval, keď so samotným skutkom aj s\ndôvodmi uloženia pokuty sa dostatočne vysporiadal ako odvolací orgán. Zaoberal sa jednak obsahom\nzmluvného vzťahu uzatvoreného medzi žalobcom a jeho zamestnancami a dospel k záveru, že\npodľa jeho obsahu ide jednoznačne o dočasné pridelenie zamestnancov účastníkom konania, kde\nobchodná spoločnosť FINE DNC Slovakia, s.r.o. je užívateľským zamestnávateľom, pretože vykonanou\ninšpekciou bolo zistené, že zamestnanci žalobcu vykonávali prácu pre obchodnú spoločnosť FINE\nDNC Slovakia, s.r.o. v jeho priestoroch a s jeho pracovnými prostriedkami. Preto v prípade žalobcu\nnešlo o výkon podnikateľskej činnosti v zmysle jeho podnikateľských aktivít podľa výpisu z obchodného\nregistra, keď nerealizoval podnikateľskú činnosť vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za\núčelom dosiahnutia zisku, pretože podľa obsahu uvedeného zmluvného vzťahu ide  o zabezpečovanie\nzamestnancov pre užívateľského zamestnávateľa. V tejto súvislosti poukázal na to, že zamestnávateľ\nalebo agentúra dočasného zamestnávania má možnosť zamestnanca dočasne prideliť na výkon práce\nk inému zamestnávateľovi, avšak iba na základe písomnej dohody so zamestnancom, a to s poukazom\nna ust. § 58 ods. 1,2 Zákonníka práce. Ďalej tvrdil, že tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný\nvychádzal pri ukladaní sankcie zo zákona o inšpekcii práce ako svojho kompetenčného zákona, v\nsúlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR v oblasti ukladania sankcií. V zmysle rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR, č.k. 2Sžp/16/2011 zo dňa 30.5.2012 prvostupňový správny orgán odôvodnil výšku\npokuty, ktorá bola uložená v spodnej hranici zákonnej sadzby, predovšetkým aby bola výchovná a aby\n\nv budúcnosti odradila  žalobcu od protiprávneho konania. Tvrdil, že správne orgány sa na obidvoch\nstupňoch riadne vysporiadali s argumentmi žalobcu, zaujali stanovisko ku všetkým jeho námietkam,\nskutkový stav mali riadne preukázaný, nakoľko žalobca v kontrolovanom období uzatváral pracovno-\nprávne vzťahy so svojimi zamestnancami výlučne na základe dohôd mimo pracovného pomeru. Za tohto\nstavu preto mal za to, že preukázal porušenie povinností vyplývajúcich z ust. § 58 ods. 2 Zákonníka\npráce, v dôsledku čoho žalobcovi dôvodne  uložil pokutu. Okrem toho poukázal na to, že v danom\nprípade ide o také porušenie povinností, za ktoré správny orgán ukladá pokutu bez ohľadu na  zavinenie,\nnakoľko ide o tzv. objektívnu zodpovednosť.\n\nKrajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p.\nv spojení s § 247 a nasl. O.s.p. nariadil pojednávanie, na ktorom bol vypočutý právny zástupca žalobcu\n(nariadeného pojednávania sa poverený zástupca žalovaného nezúčastnil, pričom svoju neúčasť\nneospravedlnil), súd vec prejednal postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p.  v neprítomnosti žalovaného,\npričom v konaní vypočutý právny zástupca žalobcu poukázal na žalobné dôvody uvedené v žalobe.\nPoukázal predovšetkým na znenie zák.č. 96/2013 Z.z., ktorým sa nahradilo pôvodné znenie § 29 ods. 1\nzák.č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti úplne novým obsahom, keď s účinnosťou od 1.5.2013 sa\nza dočasné pridelenie považuje aj činnosť, ktorú vlastnými zamestnancami vykonáva právnická osoba\nalebo fyzická osoba, ktorá má povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania\na na základe iného právneho vzťahu ako aj vzťahu založeného podľa osobitného predpisu. Tiež tvrdil,\nže žalovaný pochybil aj v tom, že pri súbehu viacerých správnych deliktov neaplikoval tzv. absorpčnú\nzásadu, pričom rozhodnutie žalovaného považoval v časti výšky uloženia pokuty za nie dostatočne\nodôvodnené.\n\nKrajský súd preskúmal tak napadnuté rozhodnutie ako aj konanie a rozhodnutie predchádzajúce jeho\nvydaniu a dospel k záveru, po preskúmaní žalobných dôvodov, rozsahom ktorých je súd viazaný, že\nnámietky žalobcu týkajúce sa nie náležite vecne opísaného skutku ako aj nie riadneho odôvodnenia\nrozhodnutia v časti výšky uloženej pokuty žalobcovi za dôvodné, pričom nezohľadnil, že v danom prípade\nišlo o súbeh viacerých správnych deliktov.\n\nPodľa § 58 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania podľa\nosobitného predpisu môže sa so zamestnancom v pracovnom pomere písomne dohodnúť, že ho\ndočasne pridelí na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe.\n\nPodľa § 58 ods. 2 Zákonníka práce sa agentúra dočasného zamestnávania v pracovnej zmluve\nuzatvorenej medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom zaviaže zabezpečiť\nzamestnancovi dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa a dohodnú sa podmienky\nzamestnania.\n\nPodľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce je Inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu za\nporušenie povinností  vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v prvom\nbode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv\naž do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť\nalebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur.\n\nPodľa § 29 ods. 1 zák.č. 5/2004 Z.z. agentúra dočasného zamestnávania na účely tohto zákona\nje právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva občana v pracovnom pomere (dočasný\nagentúrny zamestnanec) na účel jeho dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi na\núzemí Slovenskej republiky na výkon práce pod jeho dohľadom a vedením, alebo na účel jeho vyslania\npodľa osobitného predpisu.\n\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n\nPodľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o\nodvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom\nrozsahu.\n\nKrajský súd dospel v predmetnej veci k záveru, že druhostupňový orgán sa dostatočným spôsobom\nvysporiadal s námietkami žalobcu, avšak len v súvislosti so zistením skutkového stavu veci. Pokiaľ\nide o výrok týkajúci sa uloženia pokuty, resp. odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti, tak je potrebné\nkonštatovať, že konajúci správny orgán sa riadnym spôsobom nevysporiadal s jednotlivými okolnosťami\nrozhodnými pre určenie výšky pokuty, nakoľko sankcia, ktorá bola uložená žalobcovi je odôvodnená len\ntým, že vzhľadom na spoločenské nebezpečenstvo konania žalobcu je potrebné tento správny delikt\npovažovať za závažný, ktorý sa týka pomerne veľkého počtu zamestnancov (468), pričom výška pokuty\nbola stanovená v sume 1 500 eur, čo je blízko najnižšej možnej výmery  s poukazom na to, že porušenie\npracovno-právnych predpisov u žalobcu bolo zistené prvýkrát. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že\nnespochybniteľným právom účastníka je v prípade uloženia pokuty - sankcie vydať také rozhodnutie,\nktoré bude aj v časti určenia jej výšky dostatočným spôsobom odôvodnené v nadväznosti na konkrétne\nzistené skutočnosti, okolnosti, údaje, aby bolo z odôvodnenia zrejmé v rámci akých mantinelov sa pri\nsvojom rozhodovaní správny orgán pohyboval, ktoré skutočnosti zohľadnil. Nie je totiž postačujúce,\nak je uložená sankcia v rozsahu, ktorý síce zákon pripúšťa, ale správny orgán musí v odôvodnení\nrozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré ho viedli k uloženiu sankcie aj pokiaľ ide o jej výšku. Taktiež je\npotrebné konštatovať, že žalovaným uvedený výrok žalobcom napadnutého rozhodnutia nie je jasný,\nurčitý a zrozumiteľný, z ktorého by bolo zrejmé, či ide o úhrnný alebo spoločný trest, súhrnný trest\nalebo o ďalší trest. Súd sa preto stotožnil s argumentáciou žalobcu a dospel k záveru, že rozhodnutie\nžalovaného je v tejto časti nepreskúmateľné, najmä vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, keď nie\nje náležite vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti\nje potrebné uviesť, že výrok rozhodnutia pritom predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, musí byť\npreto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetnom správneho konania, túto\nzásadu musí rešpektovať aj odvolací správny orgán. Okrem toho správny delikt musí byť špecifikovaný\ntak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s konaním iným. Súd túto skutočnosť uvádza aj\nz toho dôvodu, že z pôvodného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu R 41/2013/SE zo dňa\n25.4.2013 (toto rozhodnutie bolo odvolacím správnym orgánom zrušené  a vec mu bola vrátená na\nďalšie konanie) vyplýva, že žalobcovi bola uložená pôvodne pokuta vo výške 8 000 eur za tri skutky -\nsprávne delikty:\n- žalobca neuzatvoril so zamestnancami pracovné zmluvy ale iba dohody o vykonaní práce, čím porušil\nust. § 58 ods. 2 Zákonníka práce, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 3 500 eur,\n- neuzatvorenie písomnej dohody o dočasnom pridelení, čím žalobca mal porušiť ust. § 58 ods. 3\nZákonníka práce, za čo mu bola uložená pokuta 2 500 eur,\n- tretie porušenie povinnosti spočívalo v tom, že žalobca neuzatvoril s užívateľským zamestnávateľom\n(FINE DNC Slovakia s.r.o.) písomnú dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce, čím\nmal porušiť ust. § 58a ods. 2, 3 Zákonníka práce, za čo mu mala byť uložená pokuta 2 500 eur.\n\nToto rozhodnutie bolo síce zo strany žalovaného zrušené a vec vrátená prvostupňovému správnemu\norgánu na ďalšie konanie, avšak  z rozhodnutia žalovaného jednoznačne vyplýva, že v danom prípade\nišlo o súbeh viacerých správnych deliktov, a preto žalovaný pochybil, keď neaplikoval tzv. absorpčnú\nzásadu, ktorá spočíva v tom, že úhrnný trest sa uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov,\nčo žalovaný v predmetnej veci neučinil a týmto sa vôbec nezaoberal. Pri súbehu viacerých správnych\ndeliktov (viacčinný súbeh) je potrebné použiť už vyššie spomínanú tzv. absorpčnú zásadu, ktorá spočíva\nv tom, že úhrnný trest sa uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov, resp. najprísnejšie\npostihnuteľný. V predmetnej veci takýto viacčinný súbeh vyplýva aj z jednotlivých protokolov o vykonaní\ninšpekcie.\n\nVzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil postupom\npodľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p., nakoľko rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôvodov, ďalej pre pochybenie spočívajúce v neaplikácii tzv. absorpčnej zásady ako aj ďalšieho\nnedostatku spočívajúceho v tom, že rozhodnutie v časti určenia výšky sankcie nie je dostatočným\nspôsobom odôvodnené, a preto bola vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom je tento\nviazaný vysloveným právnym názorom súdu.\n\nO trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 250k O.s.p. tak, že procesne úspešnému žalobcovi\npriznal nárok na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 70 eur\nako aj trovy právneho zastúpenia priznané vo výške ako boli uplatnené zastupujúcou spoločnosťou v\ncelkovej výške 461,94 eur. Odmena pozostávala z troch úkonov právnej služby (prevzatie a príprava\nzastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 1.12.2015), keď hodnota jedného úkonu podľa\nprávneho zástupcu žalobcu predstavovala sumu 120,23 eur za každý uplatnený úkon, ďalej 2 x 8,04 eur\nrežijný paušál a 1 x 8,39 eur režijný paušál, cestovné na pojednávanie konané dňa 1.12.2015 Galanta -\nTrnava a späť vo výške 14,59 eur ako aj náhrada za stratu času za účasť na tomto pojednávaní za 2 pol\nhodiny vo výške 27,96 eur (2 x 13,98 eur) ako aj 20% DPH vo výške 34,23 eur za úkon realizovaný v\nroku 2015 ako aj ďalších nákladov (cestovné, náhrada za stratu času a režijný paušál), nakoľko právny\nzástupca žalobcu je platcom DPH až od 1.3.2015. Pokiaľ ide o uplatnenú náhradu trov konania zo strany\nprávneho zástupcu žalobcu, tak súd považuje za potrebné k veci ešte uviesť, že tento si ich uplatnil v\nnižšej sume ako umožňuje ust. § 11 ods. 4 prvá veta Vyhlášky  MS SR č. 655/2004 Z.z.  o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, nakoľko základná sadzba tarifnej odmeny\nza jeden úkon právnej služby je 1/6 výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa\npiatej časti O.s.p., čo v danom prípade v roku 2014 predstavovalo 134 eur a v roku 2015 139,83 eur.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia\nprostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR.\nPodľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti\nktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu\npovažuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}