Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/65/2014 z 30. 11. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 30. novembra 2015, sp. zn. 20S/65/2014, ECLI:SK:KSTT:2015:2014200660.2 Krajský súd Trnava | 20S/65/2014 | ECLI:SK:KSTT:2015:2014200660.2 | 2015-11-30 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 19 ods. 1 písm. a) ZP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/df2acb8e-fdf5-4b99-8b1a-68018e57ee40 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2014200660.2 Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/65/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200660 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200660.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX, Štefánikova 21/111, Trnava 917 01, IČO: 36 543 772, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., Mierové námestie 943/4, Galanta 924 01, IČO: 47 244 160 proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: S/2014/02174-2.1, O-216/2014 zo dňa 7.8.2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo: S/2014/02174-2.1, O-216/2014 zo dňa 7.8.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 70 eur a na trovách právneho zastúpenia sumu 461,94 eur zastupujúcej spoločnosti, všetko v lehote troch dní po právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu 18.9.2014 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného číslo: S/2014/02174-2.1, O-216/2014 zo dňa 7.8.2014, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava č. k. R 41/3/2013/SE zo dňa 16.10.2014, ktorým mu bola podľa § 19 ods. 1 písm. a) zák.č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zák.č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o inšpekcii práce) v spojení s ust. § 59 ods. 3 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) uložená pokuta vo výške 1 500 eur za porušenie povinností stanovených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce s tým, že žalobca so zamestnancami (títo sú bližšie označení v napadnutom rozhodnutí žalovaného), ktorí vykonávali prácu u užívateľského zamestnávateľa FINE DNC Slovakia, s.r.o. Voderady č. 398, uzatvoril dohody o vykonaní práce, resp. dohody o pracovnej činnosti a nie pracovné zmluvy, čím porušil ust. § 58 ods. 2 zák.č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce) v nadväznosti na ust. § 29 ods. 1 zák.č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. V žalobných dôvodoch namietal, že bol ukrátený na svojich právach a považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné. Poukázal na to, že z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé akým spôsobom sa vysporiadal so zistenými nedostatkami, ktoré sú uvedené v Protokole č.: ITA-54-42-2.3./P-E 24-12 zo dňa 8.10.2012 v časti III., písmeno B v bodoch číslo 1,2 a 3 a za ktoré bola žalobcovi uložená sankcia a taktiež aj v protokole č. ITA-54-42-2,3/P-E 24-12 zo dňa 8.10.2012 v časti III. písmeno B, v bode číslo 1 a tiež v bodoch 2 a 3. Mal za to, že na základe vykonanej inšpekcie práce žalovaný ako odvolací správny orgán dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vo veci uloženia pokuty podľa § 19 ods. 1 písm. a) zák.č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce za porušenie povinností vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 písm. a) bod č. 1 zákona o inšpekcii práce, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nesprávne a nezákonné. Ďalej uviedol, že kontrolovaných zamestnancov nezamestnával na účel ich dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi, ale na účely výkonu svojej vlastnej podnikateľskej činnosti. Za tohto stavu mal za to, že v tomto pracovno- právnom vzťahu nebol v postavení agentúry dočasného zamestnávania, a preto mu ani nemohla vzniknúť v zmysle § 58 ods. 2 Zákonníka práce povinnosť uzatvoriť s kontrolovanými zamestnancami pracovné zmluvy. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že z predložených dohôd o vykonaní práce je zrejmé, že obsahom pracovno-právneho vzťahu medzi zamestnávateľom (PICASSO s.r.o. - Personálna agentúra MAX) a jednotlivými zamestnancami nie je zabezpečenie dočasného výkonu práce u užívateľského zamestnávateľa. Taktiež poukázal na to, že voči obchodnej spoločnosti FINE DNC Slovakia, s.r.o. nevykonával činnosť ako agentúra dočasného zamestnávania, ale poskytoval mu služby v rámci obchodno-záväzkového vzťahu, na ktorého uzatvorenie bola plne oprávnená. Tvrdil, že vo vzťahu k obchodnej spoločnosti FINE DNC Slovakia, s.r.o. vykonával podnikateľskú činnosť vo vlastnom mene, na vlastný účet a za účelom dosiahnutia zisku, pričom tento právny vzťah nespĺňal pojmové a obsahové náležitosti dohody o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce podľa § 58a Zákonníka práce. Uviedol, že z jeho strany preto nedošlo k porušeniu povinností vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 písm. a) bod č. 1 zákona o inšpekcii práce. Ďalej namietal, že v odôvodnení rozhodnutia, ktorým je uložená pokuta je potrebné, aby správny orgán uviedol všetky relevantné okolnosti a úvahy, ktorými sa riadil pri určení výšky pokuty, inak je rozhodnutie nepreskúmateľné, a to aj v časti nevymedzenia porušenia povinností zo strany žalobcu, tak ako to vyplýva z podkladov rozhodnutia, ďalej vo výroku absentuje presné popísanie skutku, tiež bez toho, že by sa vyporiadal žalovaný s argumentáciou účastníka konania v tomto smere a bez toho, že by výška uloženej pokuty bola zo strany žalovaného riadne odôvodnená. Okrem toho poukázal na to, že žalovaným uvedený výrok rozhodnutia nie je jasný, určitý a zrozumiteľný, z ktorého nie je zrejmé, či v danom prípade ide o úhrnný alebo spoločný trest, súhrnný trest alebo o ďalší trest. Tiež namietal, že v odôvodnení rozhodnutia správny orgán neuviedol všetky skutočnosti, ktoré bral do úvahy, keď správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť ako sa s návrhmi účastníkov, pokiaľ ide o vykonanie ďalších dôkazov, vyporiadal, ako navrhnuté dôkazy vykonal a hodnotil, resp. prečo ich odmietol vykonať. Ďalej poukázal na to, že z odôvodnenia prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že žalobcovi bola uložená sankcia úhrnná, ktorá zohľadňuje všetky zistené porušenia, avšak vyplýva to len z odôvodnenia rozhodnutia a nie z výroku rozhodnutia správneho orgánu. Tiež namietal neprimeranosť uloženej pokuty, nakoľko táto neodzrkadľuje mieru závažnosti konania, pričom v tejto súvislosti uviedol, že nepostačuje konštatovanie, že výška pokuty bola stanovená v rozsahu, ktorý zákon pripúšťa, bez toho, aby sa správne orgány zaoberali so všetkými hľadiskami, ktoré zákon stanovuje. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 2.12.2014 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Mal za to, že v danom prípade správny orgán správne postupoval, keď so samotným skutkom aj s dôvodmi uloženia pokuty sa dostatočne vysporiadal ako odvolací orgán. Zaoberal sa jednak obsahom zmluvného vzťahu uzatvoreného medzi žalobcom a jeho zamestnancami a dospel k záveru, že podľa jeho obsahu ide jednoznačne o dočasné pridelenie zamestnancov účastníkom konania, kde obchodná spoločnosť FINE DNC Slovakia, s.r.o. je užívateľským zamestnávateľom, pretože vykonanou inšpekciou bolo zistené, že zamestnanci žalobcu vykonávali prácu pre obchodnú spoločnosť FINE DNC Slovakia, s.r.o. v jeho priestoroch a s jeho pracovnými prostriedkami. Preto v prípade žalobcu nešlo o výkon podnikateľskej činnosti v zmysle jeho podnikateľských aktivít podľa výpisu z obchodného registra, keď nerealizoval podnikateľskú činnosť vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku, pretože podľa obsahu uvedeného zmluvného vzťahu ide o zabezpečovanie zamestnancov pre užívateľského zamestnávateľa. V tejto súvislosti poukázal na to, že zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania má možnosť zamestnanca dočasne prideliť na výkon práce k inému zamestnávateľovi, avšak iba na základe písomnej dohody so zamestnancom, a to s poukazom na ust. § 58 ods. 1,2 Zákonníka práce. Ďalej tvrdil, že tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný vychádzal pri ukladaní sankcie zo zákona o inšpekcii práce ako svojho kompetenčného zákona, v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR v oblasti ukladania sankcií. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, č.k. 2Sžp/16/2011 zo dňa 30.5.2012 prvostupňový správny orgán odôvodnil výšku pokuty, ktorá bola uložená v spodnej hranici zákonnej sadzby, predovšetkým aby bola výchovná a aby v budúcnosti odradila žalobcu od protiprávneho konania. Tvrdil, že správne orgány sa na obidvoch stupňoch riadne vysporiadali s argumentmi žalobcu, zaujali stanovisko ku všetkým jeho námietkam, skutkový stav mali riadne preukázaný, nakoľko žalobca v kontrolovanom období uzatváral pracovno- právne vzťahy so svojimi zamestnancami výlučne na základe dohôd mimo pracovného pomeru. Za tohto stavu preto mal za to, že preukázal porušenie povinností vyplývajúcich z ust. § 58 ods. 2 Zákonníka práce, v dôsledku čoho žalobcovi dôvodne uložil pokutu. Okrem toho poukázal na to, že v danom prípade ide o také porušenie povinností, za ktoré správny orgán ukladá pokutu bez ohľadu na zavinenie, nakoľko ide o tzv. objektívnu zodpovednosť. Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. nariadil pojednávanie, na ktorom bol vypočutý právny zástupca žalobcu (nariadeného pojednávania sa poverený zástupca žalovaného nezúčastnil, pričom svoju neúčasť neospravedlnil), súd vec prejednal postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalovaného, pričom v konaní vypočutý právny zástupca žalobcu poukázal na žalobné dôvody uvedené v žalobe. Poukázal predovšetkým na znenie zák.č. 96/2013 Z.z., ktorým sa nahradilo pôvodné znenie § 29 ods. 1 zák.č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti úplne novým obsahom, keď s účinnosťou od 1.5.2013 sa za dočasné pridelenie považuje aj činnosť, ktorú vlastnými zamestnancami vykonáva právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania a na základe iného právneho vzťahu ako aj vzťahu založeného podľa osobitného predpisu. Tiež tvrdil, že žalovaný pochybil aj v tom, že pri súbehu viacerých správnych deliktov neaplikoval tzv. absorpčnú zásadu, pričom rozhodnutie žalovaného považoval v časti výšky uloženia pokuty za nie dostatočne odôvodnené. Krajský súd preskúmal tak napadnuté rozhodnutie ako aj konanie a rozhodnutie predchádzajúce jeho vydaniu a dospel k záveru, po preskúmaní žalobných dôvodov, rozsahom ktorých je súd viazaný, že námietky žalobcu týkajúce sa nie náležite vecne opísaného skutku ako aj nie riadneho odôvodnenia rozhodnutia v časti výšky uloženej pokuty žalobcovi za dôvodné, pričom nezohľadnil, že v danom prípade išlo o súbeh viacerých správnych deliktov. Podľa § 58 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania podľa osobitného predpisu môže sa so zamestnancom v pracovnom pomere písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe. Podľa § 58 ods. 2 Zákonníka práce sa agentúra dočasného zamestnávania v pracovnej zmluve uzatvorenej medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom zaviaže zabezpečiť zamestnancovi dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa a dohodnú sa podmienky zamestnania. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce je Inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur. Podľa § 29 ods. 1 zák.č. 5/2004 Z.z. agentúra dočasného zamestnávania na účely tohto zákona je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva občana v pracovnom pomere (dočasný agentúrny zamestnanec) na účel jeho dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi na území Slovenskej republiky na výkon práce pod jeho dohľadom a vedením, alebo na účel jeho vyslania podľa osobitného predpisu. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Krajský súd dospel v predmetnej veci k záveru, že druhostupňový orgán sa dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu, avšak len v súvislosti so zistením skutkového stavu veci. Pokiaľ ide o výrok týkajúci sa uloženia pokuty, resp. odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti, tak je potrebné konštatovať, že konajúci správny orgán sa riadnym spôsobom nevysporiadal s jednotlivými okolnosťami rozhodnými pre určenie výšky pokuty, nakoľko sankcia, ktorá bola uložená žalobcovi je odôvodnená len tým, že vzhľadom na spoločenské nebezpečenstvo konania žalobcu je potrebné tento správny delikt považovať za závažný, ktorý sa týka pomerne veľkého počtu zamestnancov (468), pričom výška pokuty bola stanovená v sume 1 500 eur, čo je blízko najnižšej možnej výmery s poukazom na to, že porušenie pracovno-právnych predpisov u žalobcu bolo zistené prvýkrát. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nespochybniteľným právom účastníka je v prípade uloženia pokuty - sankcie vydať také rozhodnutie, ktoré bude aj v časti určenia jej výšky dostatočným spôsobom odôvodnené v nadväznosti na konkrétne zistené skutočnosti, okolnosti, údaje, aby bolo z odôvodnenia zrejmé v rámci akých mantinelov sa pri svojom rozhodovaní správny orgán pohyboval, ktoré skutočnosti zohľadnil. Nie je totiž postačujúce, ak je uložená sankcia v rozsahu, ktorý síce zákon pripúšťa, ale správny orgán musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré ho viedli k uloženiu sankcie aj pokiaľ ide o jej výšku. Taktiež je potrebné konštatovať, že žalovaným uvedený výrok žalobcom napadnutého rozhodnutia nie je jasný, určitý a zrozumiteľný, z ktorého by bolo zrejmé, či ide o úhrnný alebo spoločný trest, súhrnný trest alebo o ďalší trest. Súd sa preto stotožnil s argumentáciou žalobcu a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v tejto časti nepreskúmateľné, najmä vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, keď nie je náležite vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že výrok rozhodnutia pritom predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetnom správneho konania, túto zásadu musí rešpektovať aj odvolací správny orgán. Okrem toho správny delikt musí byť špecifikovaný tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s konaním iným. Súd túto skutočnosť uvádza aj z toho dôvodu, že z pôvodného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu R 41/2013/SE zo dňa 25.4.2013 (toto rozhodnutie bolo odvolacím správnym orgánom zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie) vyplýva, že žalobcovi bola uložená pôvodne pokuta vo výške 8 000 eur za tri skutky - správne delikty: - žalobca neuzatvoril so zamestnancami pracovné zmluvy ale iba dohody o vykonaní práce, čím porušil ust. § 58 ods. 2 Zákonníka práce, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 3 500 eur, - neuzatvorenie písomnej dohody o dočasnom pridelení, čím žalobca mal porušiť ust. § 58 ods. 3 Zákonníka práce, za čo mu bola uložená pokuta 2 500 eur, - tretie porušenie povinnosti spočívalo v tom, že žalobca neuzatvoril s užívateľským zamestnávateľom (FINE DNC Slovakia s.r.o.) písomnú dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce, čím mal porušiť ust. § 58a ods. 2, 3 Zákonníka práce, za čo mu mala byť uložená pokuta 2 500 eur. Toto rozhodnutie bolo síce zo strany žalovaného zrušené a vec vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, avšak z rozhodnutia žalovaného jednoznačne vyplýva, že v danom prípade išlo o súbeh viacerých správnych deliktov, a preto žalovaný pochybil, keď neaplikoval tzv. absorpčnú zásadu, ktorá spočíva v tom, že úhrnný trest sa uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov, čo žalovaný v predmetnej veci neučinil a týmto sa vôbec nezaoberal. Pri súbehu viacerých správnych deliktov (viacčinný súbeh) je potrebné použiť už vyššie spomínanú tzv. absorpčnú zásadu, ktorá spočíva v tom, že úhrnný trest sa uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov, resp. najprísnejšie postihnuteľný. V predmetnej veci takýto viacčinný súbeh vyplýva aj z jednotlivých protokolov o vykonaní inšpekcie. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil postupom podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p., nakoľko rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ďalej pre pochybenie spočívajúce v neaplikácii tzv. absorpčnej zásady ako aj ďalšieho nedostatku spočívajúceho v tom, že rozhodnutie v časti určenia výšky sankcie nie je dostatočným spôsobom odôvodnené, a preto bola vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom je tento viazaný vysloveným právnym názorom súdu. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 250k O.s.p. tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 70 eur ako aj trovy právneho zastúpenia priznané vo výške ako boli uplatnené zastupujúcou spoločnosťou v celkovej výške 461,94 eur. Odmena pozostávala z troch úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 1.12.2015), keď hodnota jedného úkonu podľa právneho zástupcu žalobcu predstavovala sumu 120,23 eur za každý uplatnený úkon, ďalej 2 x 8,04 eur režijný paušál a 1 x 8,39 eur režijný paušál, cestovné na pojednávanie konané dňa 1.12.2015 Galanta - Trnava a späť vo výške 14,59 eur ako aj náhrada za stratu času za účasť na tomto pojednávaní za 2 pol hodiny vo výške 27,96 eur (2 x 13,98 eur) ako aj 20% DPH vo výške 34,23 eur za úkon realizovaný v roku 2015 ako aj ďalších nákladov (cestovné, náhrada za stratu času a režijný paušál), nakoľko právny zástupca žalobcu je platcom DPH až od 1.3.2015. Pokiaľ ide o uplatnenú náhradu trov konania zo strany právneho zástupcu žalobcu, tak súd považuje za potrebné k veci ešte uviesť, že tento si ich uplatnil v nižšej sume ako umožňuje ust. § 11 ods. 4 prvá veta Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, nakoľko základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/6 výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti O.s.p., čo v danom prípade v roku 2014 predstavovalo 134 eur a v roku 2015 139,83 eur. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.