{"guid": "c53198f1-7f03-469a-b097-ae799f5fec8a:72886159-2e56-4bd0-b3ca-c44ac40912bf", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2113211609.1", "spisova_znacka": "23Co/474/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/474/2014 z 25. 10. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 25. októbra 2015, sp. zn. 23Co/474/2014, ECLI:SK:KSTT:2015:2113211609.1", "identifikacne_cislo": "2113211609", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Daša Kontríková", "sudca_id": 1555, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dasa-kontrikova-1555", "datum_vydania": "2015-10-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126", "nazov": "§ 126 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-126"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-126"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/72886159-2e56-4bd0-b3ca-c44ac40912bf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2113211609.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2113211609.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2113211609.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava\nSpisová značka: 23Co/474/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 2113211609\nDátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková\nECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113211609.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a členiek senátu:\nJUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: TT-KOMFORT s.r.o., so\nsídlom Františkánska 16, Trnava, 16, IČO: 36 277 215, proti žalovaným: 1) G. G., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom O. XX, F., zastúpená: Prosman a Pavlovič advokátka kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 31,\nTrnava, IČO: 36 865 281, 2) D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, F., o vypratanie bytu, na odvolanie\nžalovanej 1) proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 13C/247/2013-45 zo dňa 7. mája 2014, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok súdu prvého stupňa  s a    p o t v r d z u j e .\n\nŽalobcovi  s a  náhrada trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom prvostupňový súd v celom rozsahu vyhovel žalobe žalobcu a   žalovaným 1) a\n2) uložil povinnosť vypratať byt č. XX, o výmere 29,47 m2, nachádzajúci sa  na X. nadzemnom podlaží\nbytového domu súp. č. XXXX, na ulici O. XX v F., zapísanom na LV č. XXXX, v katastrálnom území F.,\nna  parcele reg. „C“ č. 5326/1-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 650 m2, ktorý pozostáva z jednej\nizby, kuchyne, predsiene a príslušenstva, do 15 dní odo dňa pridelenia náhradného bytu.  Žalovaných\n1) a 2) zároveň zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 99,50 eura.\n\nRozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou §  710 ods. 1, 3,  § 711 ods. 1 písm. d), §\n712a ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Vecne argumentoval  tým, že  žalovaní 1) a 2) užívali  byt, ktorý\nje predmetom sporu na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa 20.07.2007. Byt obývali spolu s plnoletou\ndcérou a maloletým synom L. narodeným v roku XXXX. Žalovaní si neplnili riadne svoje povinnosti\nvyplývajúce im z tejto nájomnej zmluvy, keď po dobu dlhšiu ako 3 mesiace neplatili nájomné a úhradu\nza služby poskytované s užívaním bytu riadne a včas, čím im vznikol nedoplatok vo výške 4.288,16\neur. Z toho dôvodu im bola daná výpoveď z nájmu bytu písomne dňa 14.05.2012, doručená žalovanej\n1) dňa 17.05.2012, a žalovanému 2) dňa 17.09.2013, keď mu bol zo strany súdu doručený návrh na\nzačatie konania v predmetnej veci, spolu s prílohami návrhu, ktoré obsahovali aj výpoveď z nájmu\nbytu zo dňa 14.05.2012. Výpovedná lehota potom začala žalovaným plynúť dňa 01.10.2013, a nakoľko\nbolo z vykonaného dokazovania ako aj z výpovede žalovanej 1) zrejmé, že žalobcovi nepreukázali,\nže ku dňu doručenia výpovede z nájmu bytu boli v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, výpovedná\nlehota uplynula po troch mesiacoch ku dňu 31.12.2013. Po tomto čase, až do súčasnej doby, užívajú\nžalovaní byt bez riadnej nájomnej zmluvy, teda bez právneho dôvodu. V priebehu konania bolo taktiež\npreukázané aj to, že si žalovaní neuplatnili na súde v zákonom stanovenej lehote troch mesiacov\nneplatnosť výpovede, takže účinky danej výpovede nastali uplynutím výpovednej lehoty. Žalovaní boli\npovinní po skončení výpovednej lehoty byt vypratať, čo neurobili ani po písomnej výzve žalobcu. Z\ntoho dôvodu, že žalovaným bola daná platná výpoveď z nájmu bytu (nakoľko v čase kedy im bola\n\ndaná pretrvával ich nedoplatok na úhradách za užívanie bytu) a  na základe tejto výpovede doposiaľ\npredmetný byt nevypratali, súd vyhovel návrhu žalobcu. Súd  rozhodol o povinnosti žalovaných vypratať\npredmetný byt po tom, ako im bude zo strany žalobcu zabezpečená bytová náhradu, pretože v súčasnej\ndobe zabezpečujú starostlivosť a výchovu maloletého dieťaťa, čo mal súd preukázané výpoveďou\nžalovanej 1)  Vzhľadom k tomu, že žalobca potvrdil, že pomery prenajímateľa umožňujú zabezpečiť\nžalovaným náhradný byt, rozhodol súd o povinnosti žalovaných vypratať byt až po zabezpečení tohto\nnáhradného bytu. Súd zároveň vychádzal aj z tých skutočnosti, ktoré boli navrhovateľom preukázané, a\nsíce, že odporcom nebola na ich žiadosť nájomná zmluva obnovená zo strany vlastníka bytu. Pri svojom\nrozhodovaní súd nemohol vychádzať  z tvrdení žalovanej 1), že v súčasnej dobe majú svoj dlh voči\nžalobcovi zaplatený, a nájomné už platia riadne a včas, teda že v danej dobe už neexistuje ten dôvod,\npre ktorý bola žalovaným daná výpoveď, nakoľko predmetom tohto konania je návrh na vypratanie bytu,\na nie zaplatenie dlžného nájomného. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,\na priznal žalobcovi ako procesne úspešnému účastníkovi konania, náhradu trov konania v sume 99,50\neura za zaplatený súdny poplatok za návrh.\n\nProti tomuto rozsudku  podala odvolanie žalovaná 1) prostredníctvom právneho zástupcu podľa § 221\nods. 1 s poukazom na § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla\nmať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., z dôvodu, že súd\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm.\nd) O.s.p. z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca\nsa svojím návrhom domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť vypratať jednoizbový byt číslo XX\nnachádzajúci sa na O. ulici XX  v F. z dôvodu zániku nájmu tohto bytu na základe výpovede prenajímateľa\nzo dňa 14.05.2012 pre hrubé porušenie povinností žalovaných ako nájomcov, keď po dobu dlhšiu ako\n3 mesiace neplatili riadne nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Podľa názoru\nžalovanej sa súd nedostatočne zaoberal posúdením toho, či v čase doručenia výpovede žalovaným\nneboli v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov v zmysle § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej\nlen OZ). Podľa žalovanej 1) práve objektívny stav hmotnej núdze znemožnil žalovaným riadne plnenie\nsvojich povinností vyplývajúcich im z nájomnej zmluvy, najmä  riadne a včasné platenie nájomného.\nUvedené vyplýva aj zo skutočnosti, že žalovaní neboli osobami, ktoré by porušovali nájomnú zmluvu\nodo dňa jej uzatvorenia, nakoľko svoje povinnosti si od vzniku nájomného vzťahu na základe zmluvy o\nnájme zo dňa 20.07.2007 riadne plnili a do platobnej neschopnosti ohľadne úhrad nájomného sa dostali\naž niekoľko mesiacov pred tým, ako im bola doručená výpoveď z nájmu bytu. Príčinou tejto platobnej\nneschopnosti bol práve fakt, že sa ocitli v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, pričom táto hmotná\nnúdza u nich pretrvala až ku dňu doručenia výpovede z nájmu bytu. Žalovaná 1) bola ku dňu doručenia\nvýpovede nájmu bytu nezamestnaná tá mala objektívne sťažené možnosti zamestnať sa, nakoľko si\nnapriek úsiliu nemohla nájsť prácu a zabezpečiť si tak vlastný pravidelný príjem. Žalovaný 2) v tom\nčase nežil v spoločnej domácnosti so žalovanou 1) ani s ňou nekomunikoval a žiadnym spôsobom na\ndomácnosť a zabezpečovanie základných životných potrieb žalovanej 1) neprispieval. O skutočnosti,\nže žalovaný 2) v čase doručenia výpovede nežil so žalovanou a ich deťmi v spoločnej domácnosti\nsvedčí aj samotný fakt, že prenajímateľovi sa nikdy nepodarilo doručiť žalovanému  2) výpoveď z nájmu\nbytu, pričom doručená bola len na základe fikcie doručenia v zmysle podľa § 46 ods. 2 O.s.p., ktorý\nsa použije na písomné doručovanie výpovede nájmu bytu podľa § 710 ods. 3 OZ. Taktiež plnoletá\ndcéra žalovaných bola ku dňu doručenia výpovede nájmu bytu nezamestnaná a nemohla si nájsť prácu.\nZároveň žalovaných ako bežných ľudí nikto zo strany prenajímateľa ani informoval prípadne neupozornil\nna to, že ak sa nachádzajú ku dňu doručenia výpovede z nájmu bytu v hmotnej núdzi z objektívnych\ndôvodov, majú možnosť to preukázať, čím by sa im výpovedná lehota predĺžila o ochrannú lehotu v\ntrvaní šiestich mesiacov v zmysle § 710 ods. 4 OZ. Ak by k uvedenému predĺženiu výpovednej lehoty\nv danom prípade došlo, žalovaní boli pripravení dohodnúť sa s prenajímateľom o spôsobe úhrady\ndlžného nájomného, čím by dôvod výpovede nájmu zanikol v zmysle § 711 ods. 5 OZ. O tom, že\nplatobná neschopnosť žalovaných  sa neskôr zlepšila svedčí aj fakt, že svoje nedoplatky na nájomnom\na úhradách za služby poskytované s užívaním bytu vyrovnali a napriek neexistencii platnej nájomnej\nzmluvy z dôvodu jej výpovede nájomné za užívanie bytu aj naďalej riadne uhrádzajú. S prihliadnutím na\nvyššie uvedené sa preto žalovaná  1) domnieva, že výkon práva žalobcu, ktorý sa domáha vypratania\nbytu napriek tomu, že dlh na nájomnom je už v súčasnosti vyrovnaný a nájomné riadne  hradené,\nčím zanikol účel inštitútu vypratania nehnuteľnosti je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedeným sa však\nsúd v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nezaoberal. Podľa názoru žalovanej súd nesprávne\nprávne posúdil otázku presného dátumu zániku nájmu bytu. Žalovaná 1) nesúhlasila s tvrdením súdu, že\nžalovanému 2) bola výpoveď doručená dňa 17.09.2013, kedy mu súd doručil návrh na začatie konania\n\nv predmetnej veci, ktorého prílohou bola aj výpoveď z nájmu bytu zo dňa 14.05.2012. Po citácii § 710\nods. 3 posledná veta OZ a § 46 ods. 2 O.s.p. odvolateľka ďalej uvádza, že vychádzajúc z uvedeného,\nak teda žalobca ako to uviedol súd doručoval výpoveď žalovanému 2), ktorú  neprevzal a následne\nbola táto zásielka uložená na pošte, okamihom, keď sa žalobcovi táto zásielka vrátila ako nedoručená,\nvýpoveď z nájmu bytu sa považovala žalovanému 2) za doručenú. Ak bol týmto dňom podľa tvrdenia\nžalobcu deň 05.06.2012, tak práve v tento deň bola výpoveď doručená žalovanému  2) a trojmesačná\nvýpovedná lehota tak uplynula dňom 30.09.2012. Na uvedené poukazuje žalovaná 2) v tej súvislosti,\nže pokiaľ by súd vychádzal z toho, že výpoveď z nájmu bytu bola žalovanému 2) doručená 17.09.2013,\nkedy mu súd doručil návrh na začatie  konania, nebolo by možné zo strany žalovanej argumentovať tým,\nže žalovaní 1) a 2) sa v čase doručenia výpovede nachádzali v hmotnej núdzi, nakoľko k takémuto dňu\n(17.09.2013) doručenia výpovede z nájmu bytu už žalovaní preukázateľne uhradili celé dlžné nájomné a\npreto sa v stave hmotnej núdze už v tomto čase nemohli nachádzať. Žalovaná však tvrdí a trvá na tom,\nže žalovaní  sa ku dňu doručenia výpovede nájmu bytu, ktorým bol na základe výkladu uvedeného vyššie\ndeň 5.6.2012 nachádzali v stave hmotnej núdze z objektívnych dôvodov. Ak by sa odvolací súd stotožnil\ns právnym posúdením otázky presného dátumu zániku nájmu bytu tak, ako ju posúdil prvostupňový\nsúd, bolo by potom povinnosťou súdu návrh na vypratanie  zamietnuť a to z dôvodu, že v tom čase\nžalobca nebol oprávnený takýto návrh podať, keďže podľa právneho názoru súdu nájom bytu zanikol\naž dňom 31.12.2013. Žalovaná poukázala aj na to, že súd  rozsudok nedostatočne odôvodnil ako mu to\nvyplýva z    § 157 ods. 2 O.s.p., čo má za následok že v konaní súdu došlo k vadám, podľa § 221 ods. 1\nO.s.p. a účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. V danom prípade\nodôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočne právne zdôvodnené, nakoľko sa súd nezaoberal\ndôsledným vyhodnotením existencie hmotnej núdze v čase doručenia výpovede, taktiež sa nezaoberal\ntým, či nárok žalobcu s ohľadom na všetky okolností nie je v rozpore s dobrými mravmi, v neposlednom\nrade sa súd na žiadnom mieste nezmienil, či v danom prípade vznikol na strane žalovaných spoločný\nnájom bytu manželmi podľa § 703 a nasledujúcich OZ, čo by v prípade, ak by nešlo o spoločný nájom\nbytu manželmi malo vplyv aj na samotné rozhodnutie súdu. Z uvedených dôvodov žalovaná navrhla,\naby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby zmenil\nrozsudok súdu prvého stupňa a návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.\n\nŽalobca vo vyjadrení k odvolaniu doručenom súdu 01.08.2014 navrhol rozsudok súdu prvého stupňa\nako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že v konaní o vypratanie nie je možné ako otázku predbežnú\nposudzovať platnosť, resp. neplatnosť výpovede z nájmu bytu.\n\nKrajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.),\npo zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou, účastníkom\nkonania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.),\npo skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a\nže odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.),\npreskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1\nO.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia\nrozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211\nods. 2  O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej\ntabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej 1) nie je možné\npriznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.\n\nV zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n\nPredmetom preskúmania odvolacieho súdu v prejednávanej veci bolo, či súd prvého stupňa správne\nrozhodol o povinnosti žalovaných 1) a 2)  vypratať 1 izbový byt č. XX  nachádzajúci sa na O. XX\nv F.. Žalovaná 1) v odvolaní namietala, že žalovaní 1) a 2) sa v čase výpovede nachádzali v stave\nhmotnej núdze z objektívnych dôvodov, žalovaní už zaplatili dlžné nájomné a úhrady za služby, preto\ndôvod výpovede z nájmu bytu zanikol a vypratanie žalovaných by bolo v rozpore s dobrými mravmi,\nsúd rozsudok nedostatočne odôvodnil a neskúmal, či v danom prípade vznikol na strane žalovaných\nspoločný nájom bytu manželmi.\n\nZ ustanovenia § 710 ods. 4 OZ, na ktoré poukazovala žalovaná 1) v odvolaní vyplýva, že k predĺženiu\nvýpovednej lehoty o ochrannú lehotu v trvaní 6 mesiacov môže dôjsť iba vtedy, ak nájomca preukáže\nprenajímateľovi, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov. Z kontextu\ntohto ustanovenia vyplýva, že k preukázaniu tejto skutočnosti zo strany nájomcu musí dôjsť skôr, ako\nuplynie základná výpovedná lehota, teda do konca uplynutia výpovednej lehoty, lebo neskôr, po jej\nuplynutí a ukončení by už logicky nemohlo dôjsť k jej predĺženiu. Zákonodarca tiež výslovne vyžaduje,\naby zo strany nájomcu došlo k preukázaniu danej skutočnosti, v tomto slovnom spojení je potrebné\nslovo preukázať chápať ako prejaviť ako dôkaz. Nestačí teda iba to, aby nájomca túto skutočnosť\ntvrdil ale naviac ju musí relevantným spôsobom i preukázať.  V danom prípade žalovaná 1) nie len že\nnepreukázala, že by bola v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov v čase doručenia výpovede z nájmu\nbytu ale ani takúto skutočnosť počas konania netvrdila.\n\nJe možné súhlasiť s právnym názorom žalovanej 1) v odvolaní, že výpoveď z nájmu bytu možno\npovažovať za doručenú žalovanému 2) dňom 05.06.2012 a trojmesačná výpovedná lehota tak uplynula\ndňom 30.9.2012  a súd prvého stupňa zánik nájmu bytu ustálil nesprávne. Uvedené však nemohlo\nmať za následok nesprávnosť rozhodnutia súdu o povinnosti byt zo strany žalovaných vypratať. Nebolo\nmedzi účastníkmi sporné, že žalovaní 1) a 2) sa nedomáhali neplatnosti skončenia nájomného vzťahu\nvýpoveďou a včas nepreukázali, že by sa z objektívnych dôvodov ocitli v stave hmotnej núdze, čo by\nmalo za následok predĺženie výpovednej lehoty. Ak nájomný vzťah medzi účastníkmi zanikol 30.09.2012,\nako to tvrdí samotná žalovaná 2), od uvedenej doby žalovaní užívajú byt bez právneho dôvodu. Aj keď\nžalovaní  po ukončení nájomného vzťahu zaplatili žalobcovi vzniknutý dlh, na základe ktorého im dal\nvýpoveď a aj naďalej platili žalobcovi úhrady za služby a nájomné, tieto úhrady žalobcovi patria titulom\nbezdôvodného obohatenia, ktoré by inak  na strane žalovaných vzniklo (ak by úhrady neplatili).\n\nPodľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez\nprávneho dôvodu zasahovať do práva oprávnených záujmov  iných a nesmie byť v rozpore s dobrými\nmravmi.\n\nPojem dobré mravy Občiansky zákonník ani iná právna norma nedefinuje, vo všeobecnosti možno\nhovoriť o takých pravidlách morálneho charakteru, ktoré sú všeobecne platné v demokratickej\nspoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné\nrešpektovanie. Je to súhrn etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť,\nktorá smeruje proti takýmto pravidlám potom možno označiť za konanie proti dobrým mravom. Žalovaní\npočas konania na súde prvého stupňa nepoukazovali na  konanie žalobcu ako v rozpore s dobrými\nmravmi. Podľa názoru odvolacieho súdu konanie žalobcu spočívajúce v  uplatňovaní si zákonného a\npodloženého legitímneho nároku na vypratanie predmetného bytu nemožno považovať za konanie v\nrozpore s dobrými mravmi a to ani s prihliadnutím ku skutočnosti, že žalovaná žalobcovi dlžnú sumu po\nuplynutí výpovednej doby zaplatila. Žalobou uplatnený nárok žalobcu na vypratanie predmetného bytu\nžalovanými je legitímnym nárokom, ktorý vznikol po splnení všetkých zákonom stanoveným podmienok\na potom, ako žalovaní dlhodobo a hrubo porušovali svoje základné povinnosti vyplývajúce im z nájmu\npredmetného bytu. Ak by aj súd tento návrh na vypratanie zamietol, táto skutočnosť by neobnovila\nnájomný vzťah medzi účastníkmi a žalovaní by aj naďalej užívali byt bez právneho dôvodu a ich\npostavenie by ostávalo naďalej neistým.\n\nAk žalovaná v odvolaní namietala nedostatočné odôvodnenie rozsudku a súdu prvého stupňa vytýkala,\nže sa nezaoberal otázkou, či v danom prípade vznikol spoločný nájom bytu žalovaným ako manželom,\nk tomuto je potrebné uviesť, že žalovaní sa počas konania nevyjadrovali k otázke vzniku nájomného\nvzťahu žiadnym spôsobom, nenamietali tvrdenie žalobcu, nespochybňovali písomnú nájomnú zmluvu,\nktorá bola uzavretá s oboma žalovanými, preto súd prvého stupňa nemal dôvod vyjadrovať sa k otázke\nvzniku nájomného vzťahu medzi účastníkmi, túto považoval za nespornú. Napokon žalovaná ani v\nodvolaní neuvádza, prečo by sa mal súd takouto otázkou zaoberať a sama netvrdí, že by spoločný nájom\nbytu manželmi nevznikol a z akých dôvodov.\nS poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne\nsprávny, vrátane závislého výroku o náhrade trov prvostupňového konania  s použitím § 219 ods. 1 a\n2 O.s.p. potvrdil.\n\nV odvolacom konaní bol  plne úspešný žalobca a preto mu vzniklo  podľa § 142 ods. 1 v spojení s §\n224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešným žalovaným. Žalobcovi\n\ntrovy odvolacieho konania  nevznikli ani si ich neuplatnil, preto mu ich náhrada nebola odvolacím súdom\npriznaná.\n\nSenát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/247/2013", "guid": "78793f5a-9671-4591-b630-ec4c8f38d602:f2084767-6f88-4933-b75a-f66edcee157d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}