{"guid": "7e8a1143-2bf3-4761-9c28-3aaac8328486:2d289143-f1cc-4926-b9fd-276eacb53aae", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2113212858.1", "spisova_znacka": "24Co/68/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/68/2015 z 17. 3. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 17. marca 2015, sp. zn. 24Co/68/2015, ECLI:SK:KSTT:2015:2113212858.1", "identifikacne_cislo": "2113212858", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Břoušková", "sudca_id": 852, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-brouskova-852", "datum_vydania": "2015-03-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-86.odsek-1", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-86.odsek-1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-86.odsek-1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2d289143-f1cc-4926-b9fd-276eacb53aae", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2113212858.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2113212858.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2113212858.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/68/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113212858
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113212858.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: Ing. C. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. L. G., D.. C. XXXX/XX, proti odporcom: 1. S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
P. P. XXXX/XX, P., 2. maloletý S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky - P. P. XXXX/XX, P., zastúpený
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, o zapretie otcovstva, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 5. novembra 2014, č.k. 19C/485/2013-49,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .

Odporcom v 1. a 2. rade sa náhrada trov  odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa o zapretie otcovstva k
maloletému odporcovi 2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 85 ods. 1, § 86 ods. 1 Zákona o rodine, v
časti o trovách konania účastníkov s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. a trov štátu s použitím § 148 ods. 1
O.s.p. Vecne argumentoval tým, že súd po zistení, že návrh bol podaný v lehote v súlade s ustanovením
§ 86 ods. 1 Zákona o rodine, nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či navrhovateľ je
otcom maloletého S.. Vzhľadom na záver znaleckého posudku, voči ktorému neboli vznesené žiadne
relevantné námietky, súd návrh zamietol, keď z vykonaného dokazovania, tzn. zo znaleckého posudku
č. 19/14 znalca prof. RNDr. Ľudevíta Kádašiho, DrSc. zo dňa 04.04.2014 súd zistil, podľa súčasných
poznatkov genetiky biologické otcovstvo Ing. C. C. (navrhovateľa) voči maloletému S. C. nie je možné
vylúčiť. Hodnota pravdepodobnosti jeho otcovstva je W = 100,00%. Keďže hodnota pravdepodobnosti
je vyššia ako 99,75% a pravdepodobnosť vylúčenia (ne otca) Pv je vysoká, jeho biologické otcovstvo
je treba pokladať za prakticky dokázané. Vzhľadom na záver znaleckého posudku, voči ktorému neboli
vznesené žiadne relevantné námietky, súd návrh zamietol, keď mal preukázané, že biologické otcovstvo
navrhovateľa je treba pokladať za prakticky dokázané. O trovách konania účastníkov súd rozhodol v
súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že úspešným odporcom náhradu
trov konania nepriznal, pretože im žiadne trovy nevznikli. Zároveň súd v súlade s ustanovením § 148
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uložil navrhovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný, zaplatiť štátu
náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním, keď uznesením č.k.
19C/485/2013-43 zo dňa 15.08.2014 bolo znalcovi prof. RNDr. Ľudevítovi Kádašimu, DrSc. priznané
znalečné v celkovej výške 481,50 Eur, pričom suma 350,- Eur bola znalcovi poukázaná z preddavku
zloženého navrhovateľom a zvyšok znalečného vo výške 131,50 Eur bol znalcovi poukázaný zo štátnych
rozpočtových prostriedkov súdu.



Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ s tým, že namieta v celom rozsahu správnosť
napadnutého rozsudku. Poukázal na to, že najvýznamnejším podkladom pre výrok rozsudku bol dôkaz
podaný v znaleckom posudku č. 19/14 znalca RNDr. Ľudevíta Kádašiho, DrSc. zo dňa 04.04.2014.
Spochybňuje tento dôkaz, nakoľko pri podozrení z nevery jeho manželky sa už na osloveného znalca
v minulosti obrátil a mal možnosť byť konfrontovaný s prácou na jeho pracovisku. Mám pochybnosti o
tom, že pracovisko je dostatočne zabezpečené proti zámene vzoriek a manipulácii s nimi, na ktorom
má odporkyňa záujem a aj čas odobratia vzoriek do ich vyhodnotenia, resp. spracovania posudku je
veľmi dlhý, čo rozširuje možnosti neoprávnenej manipulácii so vzorkami. Z uvedených jemu známych
dôvodov v konaní už namietol zaujatosť znalca, žiadal jeho zámenu, čomu súd prvého stupňa nevyhovel.
Výsledok znaleckého posudku vyznieva pre neho nanajvýš absurdne, nakoľko on vie, že s matkou
maloletého v čase rozhodujúcom pre počatie S. a aj ďaleko predtým sa intímne nestýkali a preto nemôže
byť otcom maloletého. Obrana matky sú hrubé lži voči jeho osobe. Ich spoločný život bol rozvrátený pre
jej neveru. On je zdravý, má fungujúcu prax ako geodet, po rozchode má stabilný už vyše 2-ročný vzťah s
jedinou partnerkou, čo sa všetko prieči teórii matky maloletého o jeho údajnom alkoholizme a drogových
excesoch. Poukázal na to, že odporkyňa pre otehotnenie z mimomanželského styku v júli, resp. v
auguste 2006 podstúpila umelé prerušenie tehotenstva, o čom existuje lekársky záznam. Síce nevie
dokázať s kým presne v čase počatia sa matka stýkala, ale prítomnosť cudzích mužov v jeho vlastnom
dome v Y. mu opakovane avizovali susedia a známi. O matkiných záletoch sa všeobecne vedelo. Toto
tehotenstvo však bolo poslednou kvapkou do pohára jeho trpezlivosti. Ohradzuje sa preto proti výsledku
znaleckého skúmania. Navrhuje nový posudok vyhotovený iným znalcom, na inom pracovisku, najlepšie
za ich súčasnej prítomnosti v čase odobratia vzoriek ako aj ich vyhodnotenia. Navrhol preto, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporcovia 1 a 2 odvolanie nepodali. K doručenému odvolaniu navrhovateľa podala písomné vyjadrenie
odporkyňa 1, v ktorom zdôraznila, že v manželstve voči navrhovateľovi nikdy nebola neverná. Jeho
neuveriteľné nezmyselné klamstvá v odvolaní len potvrdzujú, že navrhovateľ trpí paranoidnou poruchou
osobnosti. Navrhovateľ bol jej prvý a do rozvodu aj jediný partner. Na rozdiel od neho má svedkov,
ktorí môžu potvrdiť, že on jediný bol neverný v ich partnerskom zväzku. Navrhovateľ je alkoholik a so
súčasným užívaním pervitínu úplne stratil prehľad o realite. V pervitínovom opojení naháňal s nožom
v ruke v noci a pred deťmi imaginárnych ľudí, ona naliehala, aby vyhľadal pomoc odborníka, čo on
odmietal. Obviňoval ju z nezmyselných činov, že spolupracuje s hackermi a kradne mu z bankových
účtov cez počítač peniaze. V byte vymieňal žiarovky, lebo veril, že sú v nich kamery. Svojim deťom
často vykrikoval, že nie sú jeho. Keď robil trénera futbalovej prípravky, kde okrem iného chodil aj ich syn,
na každom zápase popíjal alkohol a kričal po deťoch. Ona má v dedine dobré meno, všetci vedia, že
navrhovateľ je hulvát. Ako matka vie, že navrhovateľ je otcom maloletého S.. Čo sa týka navrhovateľom
tvrdeného stabilného vzťahu s inou partnerkou, má overené, že v súčasnosti navrhovateľ žije s dvomi
ženami, ktoré o sebe ešte nevedia. Navrhovateľ sa napr. zúčastnil aj krstín maloletého S., čo je ďalší
dôkaz o tom, že klame a zavádza, lebo nie je psychicky v poriadku. Intímne žili spolu celý čas, aj počas jej
tehotenstva. Žiadosť o rozvod podala ona, nakoľko navrhovateľ toto odmietal a v prípade potreby o jeho
alkoholizme a drogových excesoch má dôkazy. So synom S. podstúpili testy DNA a ich výsledok potvrdil,
že navrhovateľ je otcom maloletého. Stará sa o tri deti a navrhovateľ sa neustále snaží o hanobenie
jej povesti, čo sa jej hlboko dotýka. V prípade, že bude musieť podstúpiť ďalšie testy bude od neho
žiadať odškodné za ublíženie na cti. V závere uviedla, že žiada napadnutý rozsudok potvrdiť (odvolanie
zamietnuť ako nedôvodné) a zároveň žiada o úpravu výšky výživného na maloletého S. a to z pôvodných
40,- Eur na 140,- Eur mesačne.

Kolízny opatrovník  odporcu 2  vo vyjadrení k doručenému odvolaniu navrhovateľa navrhol napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť, odvolanie otca ako nedôvodné zamietnuť vzhľadom na výsledky
vykonaného dokazovania v konaní.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej „O.s.p.“), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201
O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ v odvolaní použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), c) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez



nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214  ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné
priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p..

Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ
ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd
v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne
hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 219
ods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku.
Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie
správnosti záverov prvostupňového súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:

Z obsahu spisu vyplýva, že manželstvo navrhovateľa s odporkyňou bolo uzavreté v roku 1996. V čase
narodenia maloletého S., tzn. XX.XX.XXXX manželstvo trvalo. Aktuálne je  manželstvo navrhovateľa
a odporkyne 1 právoplatne rozvedené, rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa
20.07.2013. Maloletý S. teda pochádza z manželstva jeho rodičov a otcovstvo navrhovateľa vyplýva v
zmysle prvej zákonnej domnienky zo zákona o rodine.

Navrhovateľ využil svoje zákonom dané právo a v zákonom stanovej lehote zaprel otcovstvo k
maloletému, zdôvodňujúc svoj návrh tým, že s manželkou prestal intímne žiť približne v novembri 2011
a ich spolužitie zostalo iba formálne. Bývali v spoločnej domácnosti až dovtedy kým sa odporkyňa 1
vrátila z pôrodnice dňa 15.10.2012, kedy opustila spoločnú domácnosť. Z uvedeného je zrejmé, že v
rozhodnom čase pre počatie maloletého S., keďže spolu intímne nežili nie je možné, aby bol otcom
maloletého, preto podal predmetný návrh. Hneď ako mu odporkyňa oznámila, že je tehotná, povedal
jej, že sa necíti byť otcom. Má vedomosť, že v rozhodnom období pre počatie sa stretávala s viacerými
mužmi, už pred 8 rokmi mu odporkyňa povedala, že má i iné známosti. Nevie uviesť s kým sa v tom
období stýkala ani o tom nemá žiadny dôkaz.  Súd prvého stupňa postupoval správne, keď vo veci
nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetiky - testy DNA. O námietke navrhovateľa proti
ustanovenému znalcovi o tejto rozhodol uznesením zo dňa 04.04.2014, č.k. 19C/485/2013-20, že súdom
ustanovený znalec prof. RNDr. Ľudevít Kádaši, DrSc. nie je vylúčený z úkonov znalca v tejto veci.
Vzhľadom na takéto právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa na opakovanú námietku navrhovateľa
proti znalcovi v odvolacom konaní sa už neprihliada.

Vzhľadom danú zákonnú domnienku otcovstva navrhovateľa, nakoľko maloletý sa narodil z manželstva,
dokazovanie bolo treba zamerať na zistenie, či navrhovateľ je otcom maloletého. Vzhľadom na
výsledky vykonaného dokazovania  znalcom z odboru  genetika -analýza DNA, keď podľa poznatkov
genetiky otcovstvo navrhovateľa k maloletému S. nemožno vylúčiť, pretože hodnota pravdepodobnosti
jeho otcovstva je 99,75%, tzn. po zaokrúhlení 100%, otcovstvo navrhovateľa je prakticky dokázané.
Odvolacie argumenty navrhovateľa tento záver žiadnym spôsobom nespochybňujú.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako
vo veci i v závislom výroku o trovách konania účastníkov aj štátu (ktoré výroky inak odvolacími dôvodmi
samostatne napadnuté neboli) vecne správny, s použitím ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní mali úspech odporcovia 1 a 2, preto im  podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi, odporcovia si
však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a z obsahu spisu im ani žiadne
trovy nevyplývajú, preto bolo dôvodné odporcom 1 a 2  náhradu trov odvolacieho konania nepriznať.



K žiadosti odporkyni 1 o úpravu výživného odvolací súd dodáva, že predmetom konania bolo len
navrhovateľom uplatnené právo zapretia otcovstva, ktoré konanie nie je spojené s úpravou výživného,
prípadne iných rodičovských práv a povinností. Preto ak na zvýšení výživného pre  maloletého trvá je
potrebné o toto požiadať samostatným návrhom.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19C/485/2013", "guid": "2a1311b7-6ab6-4a96-ba98-c3605a5b8b2b:4366faef-b453-4beb-a8de-46bd0150484c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}