{"guid": "b948bfd6-cc70-4e6b-a5d8-2e477d4c50b0:afef59c2-956b-4762-be77-a4ce37b5cbcc", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2113213726.1", "spisova_znacka": "24Co/550/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/550/2014 z 10. 2. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 10. februára 2015, sp. zn. 24Co/550/2014, ECLI:SK:KSTT:2015:2113213726.1", "identifikacne_cislo": "2113213726", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Břoušková", "sudca_id": 852, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-brouskova-852", "datum_vydania": "2015-02-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-544.odsek-1", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-544.odsek-1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-544.odsek-1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/afef59c2-956b-4762-be77-a4ce37b5cbcc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2113213726.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2113213726.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2113213726.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/550/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113213726
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113213726.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľa: UniCredit Leasing Slovakia, a.s., IČO: 35 730 978, so
sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, zastúpený spoločnosťou: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners,
s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, proti odporcovi: X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX,
T., o zaplatenie 1.082,94 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa v zamietajúcej časti a odporcu
proti vyhovujúcej časti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 26. marca 2014, č.k. 37C/351/2013-70,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa   r u š í   a  vec mu   v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
568,37 Eur a úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 568,37 Eur od 26.04.2011 do zaplatenia,
to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. O
trovách konania rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 544 ods. 1 a 2, § 494, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
(OZ), § 3 Nar. vlády SR č. 87/1995, ako aj ust. § 120 ods. 1, § 153 ods. 1, § 142 Občianskeho súdneho
poriadku (O.s.p.), Obchodnými podmienkami prenajímateľa pre finančný leasing, § 365 ods. 1, § 369
Obchodného zákonníka, vecne  tým, že po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh
navrhovateľa je v zásade dôvodný, je mu však možné vyhovieť iba čiastočne, a to v časti o zaplatenie
istiny vo výške 568,37 Eur, a úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne z uvedenej sumy od 26.04.2011
do zaplatenia. Účastníci konania  totiž uzavreli dňa 10.02.2009 Kúpnu/lízingovú zmluvu č. 59700794, na
základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi osobné motorové vozidlo Škoda Fabia 1,4 TDi za celkovú
dohodnutú kúpnu cenu vo výške 5.841,- Eur, pričom kúpnu cenu mal odporca uhradiť vo forme prvej
zvýšenej splátky vo výške 30% z kúpnej ceny (t.j. 1.752,31 Eur), a ďalej 48-mi splátkami po 155,30
Eur mesačne. Odporca požiadal o odklad splátok splatných v mesiaci september až november 2010,
s čím navrhovateľ súhlasil, a splatnosť splátok č. 19 až 21 povolil v predĺženej lehote do 30.11.2010,
31.12.2010 a 31.01.2011 - odporca však nedodržal splatnosť ani prvej povolenej odloženej splátky;
nebola preto dôvodná námietka odporcu, že k ukončeniu zmluvy a k odobratiu predmetu lízingu došlo
zo strany navrhovateľa neoprávnene! V mesiaci august 2010 teda odporca prestal platiť splátky, keď zo
splátky č. 18 uhradil sumu 150,30 Eur (neuhradená ostala suma vo výške 5,- Eur z tejto splátky), zo
splátok č. 19, 20, 21 a 22 (každá vo výške 155,30 Eur) neuhradil žiadnu sumu - vzhľadom na neplatenie
splátok v zmysle Zmluvy od nej navrhovateľ s účinnosťou ku dňu 31.12.2010 odstúpil. Dlžná suma za
predmet lízingu je tvorená do odstúpenia od Zmluvy nezaplatenou časťou splátky č. 18 vo výške 5,-
Eur (odporca uhradil z predpísanej sumy 155,30 Eur iba sumu 150,30 Eur), a zo splátok č. 19, 20, 21
a 22 (každá vo výške 155,30 Eur), z ktorých odporca neuhradil žiadnu sumu - z titulu neuhradených
splátok do odstúpenia od Zmluvy teda odporca zastal navrhovateľovi dlžnú sumu vo výške 626,20 Eur.
Po odstúpení od zmluvy (ku dňu 31.12.2010) ostali nezaplatené splátky č. 23 až 48 spolu vo výške
2.539,45 Eur (rozdiel medzi obstarávacou cenou vozidla 5.841,- Eur, od ktorej je odrátaná prvá zvýšená
splátka/akontácia a splátky č. 1 až 22, t.j. do odstúpenia od zmluvy). Súd tiež navrhovateľovi priznal



nárok na zaplatenie sumy vo výške 2,72 Eur, a to za omeškanie odporcu s platením splátok č. 17, 18 a
19 - podľa názoru súdu bola zmluvná pokuta (vo výške 0,1% denne z dlžnej čiastky) riadne dohodnutá,
jej výška nie je neprimeraná povahe a hodnote zabezpečovanej pohľadávky, preto ju súd akceptoval.
Súd sa však nestotožnil s priznaním požadovaného nároku navrhovateľa uplatneným vo výške 504,48
Eur, v súvislosti s odobratím predmetu lízingu odporcovi, za ktoré spoločnosť EVOL, s.r.o. vystavila
navrhovateľovi faktúru č. 107024 znejúcu na sumu 28.607,42 Eur, vystavenú za „Inkaso“, „Odber PL“ a
„Ostatné“ - v prílohe faktúry je suma uvedená v súvislosti s odporcom vo výške 518,52 Eur (z tejto sumy
však navrhovateľ požaduje od odporcu zaplatiť iba čiastku vo výške 504,48 Eur, ktorej výšku a štruktúru
nijakým spôsobom nešpecifikoval). Podľa názoru súdu zhora spomenutá faktúra bola nepodložená
dokladmi (napr. cestovné príkazy, náklady za poštovné, telefón, mzdy a pod.), fakturované náklady
neboli ničím preukázané (suma vzťahujúca sa na odporcu tak hypoteticky mohla znieť aj na 1.000,-
Eur alebo 2.000,- Eur). Takýto výdavok za „vykonané prácu“ preto navrhovateľ nemal akceptovať, a nie
spravodlivé aby ju znášal odporca.  Vyslovil názor, že pri poskytovaní lízingových služieb, ako je tomu
v danom prípade, je potrebné akceptovať určité podnikateľské riziko v súvislosti s možným neplnením
záväzku dlžníka, ktoré by mal znášať veriteľ ako poskytovateľ služieb/úveru (podnikateľ), a nie, aby
presúval na dlžníka. Súd preto návrh v časti zaplatenie sumy 504,48 Eur, vrátane požadovaného úroku
z omeškanie z tejto sumy, zamietol. Súd tak ustálil dlh odporcu vzniknutý v súvislosti s ukončenou
lízingovou zmluvou vo výške 3.168,37 Eur (626,20 Eur ako neuhradené splátky do odstúpenia od zmluvy
č. 18 vo výške 5,- Eur, a č. 19, 20, 21 a 22 vo výške po 155,30 Eur + 2.539,45 Eur ako nezaplatené
splátky po odstúpení od zmluvy č. 23 až 48, t.j. rozdiel medzi obstarávacou cenou vozidla 5.841,- Eur a
zaplatenou prvou zvýšenou splátkou a splátkami č. 1 až 22 + 2,72 Eur ako zmluvná pokuta za omeškanie
s platením splátok č. 17, 19 a 19) - od takto určeného  odpočítal výťažok z predaja predmetu lízingu vo
výške 2.600,- Eur (realizovaný dňa 28.02.2011). Dlh odporcu, ktorého úhradou ho súd zaviazal je potom
vo výške 568,37 Eur. Čo sa týka úroku z omeškania,  tento priznal navrhovateľovi  z dlžnej sumy, vo
výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania (ku dňu
26.04.2011 vo výške 1,25%) s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 8 percentuálnych bodov,  tzn. vo
výške 9,25% ročne zo sumy 568,37 Eur (prisúdená suma) od 26.04.2011 (t.j. odo dňa nasledujúceho po
dni, ktorý navrhovateľ určil odporcovi ako dodatočný termín splnenia dlhu) do zaplatenia. Súd rozhodol
o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia         § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že ju nepriznal žiadnemu
z účastníkov, nakoľko boli v spore úspešní v podstate v rovnakom pomere (navrhovateľ bol úspešný v
časti 47,52%, odporca bol úspešný v časti 52,48%).

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovateľ aj odporca.

Navrhovateľ podal odvolanie proti výroku, ktorým súd návrh čiastočne zamietol ako aj proti výroku o
náhrade trov konania. Nesúhlasil s konštatovaním súdu prvého stupňa, že návrh navrhovateľa považoval
v zásade za dôvodný, ale nestotožnil sa s priznaním požadovaného nároku vo výške 504,48 Eur, ktorý
bol uplatnený v spojitosti s odobratím predmetu leasingu, ako to vyplýva z faktúry č. 107024 vystavenej
spoločnosťou EVOL, s.r.o., pričom konštatoval, že fakturované náklady neboli ničím preukázané. S
uvedeným záverom sa nedá stotožniť, zo samotného Preberacieho protokolu LZ59700794 zo dňa
15.12.2010, ktorý je podpísaný odporcom je možné nepochybne identifikovať, že došlo k faktickému
vykonaniu zaisťovacieho úkonu, pri ktorom bol zaistený predmet leasingu a jeho príslušenstvo, čo
vyplýva aj z prílohy faktúry spoločnosti EVOL, s.r.o. Vzhľadom na uvedené záver súdu, že fakturované
náklady neboli ničím preukázané, je nesprávny záver. Odporca nikdy nerozporoval, že došlo k
faktickému vykonaniu úkonov, ktoré sú skutkovým základom nároku uplatneného navrhovateľom.
Keďže bolo preukázané, že došlo k zaisteniu predmetu leasingu, navrhovateľ považuje za nadbytočné
preukazovať súvisiace administratívne úkony, ako cestovné príkazy a pod. Nie je pritom ničím
podložený záver súdu, že takto vykonané práce, resp. fakturáciu nemal navrhovateľ akceptovať. Takéto
konštatovanie je v konečnom dôsledku iba vlastnou úvahou súdu. Obdobne neobstojí záver súdu,
že nie je spravodlivé predmetné plnenie požadovať od odporcu, a že je vecou navrhovateľa znášať
podnikateľské riziko v súvislosti s možným nesplnením záväzku zo strany dlžníka. Nie je zrejmé z čoho
tento záver súdu vychádza a predovšetkým ide o explicitne a určito dohodnutý záväzok odporcu v
zmysle ustanovení bodu 11 písm. dc) Obchodných podmienok. Má za to, že dodatočným vnášaním
kritérií podnikateľského rizika nemožno meniť vlastný obsah zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a
odporcom. Prijatie takéhoto postupu bez náležitého a presvedčivého odôvodnenia by zásadne negatívne
ovplyvnilo mieru právnej istoty navrhovateľa, keď rovnakým postupom by v budúcnosti mohla byť
neopodstatnene dotknutá ľubovoľná časť jeho nároku. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je ani zrejmé
aplikáciou akej právnej normy súd dospel k dôvodnosti jeho vlastného postupu. Navrhol preto, aby



odvolací súd rozsudok súdu v napadnutej časti výroku, ktorým návrh vo zvyšku zamietol a v časti výroku
o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolanie podal aj odporca a žiadal, aby odvolací súd  rozsudok v plnom rozsahu zrušil na „základe
premlčacej doby“, ktorá pominula a kedy sa mohol navrhovateľ obrátiť na súd, čo nevyučil. Zároveň
žiadal, aby ho súd oslobodil od zaplatenia poplatku za podaný odpor, ktorú žiadosť bližšie zdôvodnil.

Odporca sa vyjadril aj k doručenému odvolaniu navrhovateľa s tým, že pokiaľ chce navrhovateľ,
aby mu boli uhradené vymyslené náklady, tieto musia byť zdokladované tak, aby spĺňali podmienky
daňového úradu, teda presným potvrdením rozpisom zadokumentovaným v daňovom priznaní. Odporca
je nemajetný, nemá žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok. Po zdravotnej stránke je plne invalidný a
preto u neho nie je možné vykonať exekúciu. Opätovne poukázal na to, že došlo k premlčacej dobe,
nakoľko navrhovateľ sa obrátil na súd až v roku 2014, pričom k porušeniu splatnosti došlo už pri platbe
v roku 2009.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení že odvolania bolo podané včas (§
204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenými osobami  - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolatelia  použili zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, teda vo vyhovujúcom i  zamietajúcom výroku vo veci samej, ako i v
závislom výroku o náhrade trov konania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa aj odporcu je dôvodné,
v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľ sa návrhom doručeným dňa 16.05.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 1.082,94 Eur, úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy
1.082,94 Eur od 26.04.2011 do zaplatenia, a trovy konania. Uviedol, že dňa 10.02.2009 uzatvorili
účastníci konania kúpnu/lízingovú zmluvu č. 59700794 (Zmluva), predmetom ktorej bolo vozidlo ŠKODA
Fabia, VIN: TMBPZ46Y744150632, keď predbežná kúpna cena predstavovala 9.065,56 Eur (v tom
započítaná prvá zvýšená splátka vopred vo výške 1.752,31 Eur); neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli
Obchodné podmienky prenajímateľa pre finančný lízing motorových vozidiel, verzia - 2009/02/fix/UCL/
FL/OJ§66 (VOP) v znení Dodatku č. 1, a Dohoda o platbách nájomného k Zmluve č. 59951254 -
splátkový kalendár, v zmysle ktorého sa odporca zaviazal uhradiť navrhovateľovi mesačné splátky -
splátku č. 1 vo výške 162,71 Eur, a splátky č. 2 až 47 každú vo výške 155,30 Eur, splatné vždy k 5. dňu v
mesiaci počnúc dňom 05.03.2009. Odporca nedodržal platobnú disciplínu, v dôsledku čoho navrhovateľ
v súlade s bodom 4 Dodatku, v spojitosti s bodom 6, písm. b) VOP predčasne ukončil Zmluvu, a vyúčtoval
svoje nároky voči odporcovi formou Protokolu o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy č. 59700794
z dôvodu porušenia podmienok; jednotlivé nároky vyplývali z neuhradených splátok (označené ako
„nedoplatok LS iných ako 1. ZSV, PP, FP“), zo zmluvných pokút (označené ako „neuhradené penalizačné
fa“) vyúčtovaných v súlade s bodom 6, písm. b) VOP, z nákladov navrhovateľa spojených s odobratím
predmetom lízingu (označené ako „iné nedoplatky\") vyúčtovaných v súlade s bodom 11, písm. dc)
VOP, a z nesplatenej istiny. V prospech odporcu bol zaúčtovaný zisk z predaja predmetu lízingu určený
ako rozdiel nesplatenej istiny a dosiahnutej re-predajnej ceny predmetu lízingu. Celkový nedoplatok
odporcu predstavoval sumu 1.082,94 Eur. Príslušné dokumenty boli odporcovi doručené dňa 18.04.2011
- vzhľadom na uvedené lehota na plnenie uplynula dňa 25.04.2011 (keďže odporca bol vyzvaný na
úhradu dlžnej sumy do 7 dní odo dňa obdržania výzvy). Odporca navrhovateľovi neuhradil dlžnú sumu
vo výške 1.082,94 Eur. Navrhovateľ žiada tiež o priznanie úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka vo výške 9,25% ročne zo sumy 1.082,94 Eur od 26.04.2011 do zaplatenia. K
návrhu priložil navrhovateľ Kúpnu/lízingovú zmluvu uzavretú účastníkmi konania dňa 10.02.2009, VOP s
Dodatkom č. 1, splátkový kalendár, preberací protokol o odovzdaní vozidla zo dňa 16.12.2010, protokol
o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy zo dňa 28.02.2011, vyúčtovanie zmluvných pokút zo dňa
30.09.2010, faktúru spoločnosti EVOL, s.r.o. zo dňa 27.12.2010 s prílohou, zmluvu o kúpe ojazdeného
motorového vozidla uzavretú medzi navrhovateľom ako predávajúcim a S. V. ako kupujúcim (kúpna
cena predmetu lízingu vo výške 2.600,- Eur) s faktúrou, list navrhovateľa - úhrada nedoplatkov zo dňa
08.04.2011 s doručenkou pre odporcu. Súd prvého stupňa ustálil, že istina pozostáva zo sumy 626,20
Eur, čo sú nezaplatená splátky č. 18 v sume 5,- Eur (zo splátky 155,30 Eur uhradil odporca sumu 150,30
Eur), a ďalej nezaplatené splátky č. 19, 20, 21, 22, každá vo výške po 155,30 Eur, zo sumy 2,72 Eur,



čo sú zmluvné pokuty vo výške 0,1% denne z dlžnej čiastky z omeškaných splátok odporcu, zo sumy
504,48 Eur, čo sú náklady, ktoré boli navrhovateľovi fakturované spoločnosťou EVOL, s.r.o. za odobratie
predmetu lízingu vo výške 518,52 Eur - navrhovateľom je vymáhaná iba suma 504,48 Eur. Ďalej sa jedná
o sumu 2.539,45 Eur, čo je rozdiel medzi obstarávacou cenou vozidla vo výške 5.841,- Eur, od ktorej je
odrátaná prvá zvýšená splátka (akontácia) vo výške 1.752,31 Eur a nezaplatenej splátky istiny v zmysle
splátkového kalendára za splátky č. 1 až 22 (do ukončenia zmluvy). Od uvedenej sumy nedoplatku
odporcu vo výške 3.672,85 Eur je odpočítaný výťažok z predaja predmetu lízingu, pričom rozdiel vo
výške 1.082,94 Eur je žalovanou sumou. S poukazom na uvedené žiada, aby súd zaviazal odporcu
povinnosťou uhradiť navrhovateľovi sumu 1.082,94 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25%
ročne z uvedenej sumy od 26.04.2011 (deň nasledujúci po dni, ktorý navrhovateľ určil odporcovi ako
dodatočný termín splnenia dlhu) do zaplatenia.

Čo sa týka odvolania navrhovateľa napádajúceho zamietajúci výrok, odvolacie argumenty, že v tejto
časti  rozsudok  nie je dostatočne odôvodnený a že súd vec právne ani neposúdil, je dôvodný.

Kritériom pre posúdenie (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia je splnenie náležitostí odôvodnenia
ustanovených zákonom.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak
súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia
predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné.

Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy,
ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS
26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní.
Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v
rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím
možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi
znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36
ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie citovaného ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku.

Porovnajúc odôvodnenie napadnutej časti preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie
uvedenými kritériami, je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil, keď svoje rozhodnutie
s poukazom na vyššie uvedené, zo všetkých relevantných hľadísk dostatočným spôsobom právne
ani vecne neodôvodnil, rozhodol len na základe vlastného úsudku, bez toho, aby toto rozhodnutie
podložil  zákonnými ustanoveniami  a popisom ako dospel k záveru, že predmetný nárok navrhovateľa
je neopodstatnený.

S poukazom na už konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR riadnym neodôvodnením rozhodnutia
v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a teda porušením procesných práv účastníkov, ktoré sú im dané
zákonom, došlo tým k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom, odvolací súd potom rozsudok



súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti  zrušil postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Odporca až v odvolaní podľa jeho obsahu vzniesol námietku premlčania nároku,  v časti ktorou súd
návrhu čiastočne vyhovel a  odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi  sumu 568,37 Eur, pričom
toto je aj podstatou odvolania odporcu.

Z ustanovení § 205a O.s.p., v znení účinnom od 1. januára 2002 na základe novely vykonanej zákonom
č. 501/2001 Z.z., je vyjadrený princíp neúplnej apelácie. Odvolací súd naďalej zostáva súdom apelačným
(t.j. súdom, ktorý nie je viazaný skutkovými zisteniami a skutkovými závermi súdu prvého stupňa a
ktorý môže vykonať dokazovanie k zisteniu skutkového stavu), nesmie však pritom zásadne - na rozdiel
od systému úplnej apelácie - prihliadať ku skutočnostiam a dôkazom, ktoré neboli uplatnené pred
súdom prvého stupňa. S prihliadnutím k novým skutočnostiam a dôkazom je možné rozhodnutia vo veci
samej preskúmať iba v prípadoch uvedených v § 205a ods. 1 O.s.p. Okrem nedostatkov týkajúcich sa
podmienok konania, možno nové skutočnosti a dôkazy použiť k spochybneniu vierohodnosti dôkazných
prostriedkov, na ktorých spočíva rozhodnutie súdu prvého stupňa. V § 120 ods. 4 O.s.p. sa ukladá súdu,
aby pred vyhlásením rozhodnutia poučil účastníkov o dôsledkoch uplatnenia systému neúplnej apelácie
v odvolacom konaní; ak súd túto povinnosť nesplní, nie je opodstatnené, aby bol účastník z uplatnenia
nových skutočností a dôkazov vylúčený. Poslednú výnimku z neúplnej apelácie predstavujú skutočnosti
a dôkazy, ktoré účastník nemohol bez svojej viny označiť alebo predložiť do vyhlásenia rozhodnutia súdu
prvého stupňa. Aj keď ide o dôvody obnovy konania, ide o také skutočnosti a dôkazy, ktorých novosť
možno zistiť bez prieťahov; je preto možné pripustiť, aby k nim bolo v odvolacom konaní prihliadnuté
(porovnaj dôvodovú správu k predmetnej novele O.s.p.).

Skutočnosťami a dôkazmi v zmysle ustanovení § 120 ods. 4 a § 205a O.s.p. sú také skutočnosti a
dôkazy, ktoré sa týkajú skutkových tvrdení alebo použiť sa majúceho práva, ktoré sú významné pre
rozhodnutie veci, teda také skutočnosti a dôkazy, ktorými účastník realizuje svoju povinnosť podľa § 101
ods. 1 O.s.p. (prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíše všetky
potrebné skutočnosti a označí dôkazné prostriedky). Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností
rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Odporca má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate
znamenajú, že právo (nárok) nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípade je tu iná prekážka pre jeho súdne
uplatnenie (napr. preklúzia, ktorá spôsobuje nežalovateľnosť).

Skutočnosťou alebo dôkazom v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. a § 205a O.s.p., ale nie je námietka
premlčania práva uplatnená odporcom.

Premlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu
uplatneniu práva námietkou premlčania. Hlavným, ba rozhodujúcim následkom premlčania je vznik
práva na námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju môže, ale nemusí uplatniť. Premlčanie je
teda kvalifikované uplynutie času, ktorého dôsledkom je, že nie je možné priznať právo, pokiaľ druhá
strana vznesie námietku premlčania.

Námietka premlčania práva je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou taká skutočnosť, ktorú je
účastník povinný tvrdiť v zmysle § 101 ods. 1 O.s.p. najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvého
stupňa, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr
do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného
nevyplýva, že by odporca musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania; z povahy
námietky premlčania vymedzenej hmotným právom (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vyplýva,
že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia
veci (podobne napr. Peter Vojčík a kolektív: Občiansky zákonník, stručný komentár, Bratislava, IURA
EDITION, s.r.o., 2008, str. 201).

Námietka premlčania sa teda netýka koncentračná zásada konania vyjadrená v ustanoveniach § 120
ods. 4 a § 205a O.s.p.; s výnimkou, ak by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným
uplatňovaním nových skutočností a dôkazov.



Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.

Podľa § 1 O.s.p., Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom
konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj
výchova na zachovanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca
povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť
stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto
postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 14/2001  a  II.ÚS 132/2002).

Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny základných práv a
slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1) zabezpečujú
a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (napr. § 41 O.s.p., § 123 O.s.p., §
115 O.s.p. a pod.). Obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka,
aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní.

Ak by odvolací súd svoje rozhodnutie nepredvídateľne založil na iných právnych záveroch než súd
prvého stupňa, porušil by právo účastníkov na spravodlivý proces a v skutočnosti by im odňal právo
namietať správnosť právneho názoru súdu na inštančne vyššom súde. K novým právnym záverom
odvolacieho súdu by sa účastníci nemali možnosť vyjadriť, prípadne predložiť nové dôkazy, ktoré
z hľadiska doterajších záverov súdu prvého stupňa, sa nejavili významné. Ak odvolací súd dospel
k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, musí
rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K požiadavke dôsledného
rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania tak odvolací súd
mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Inak by odvolací súd znemožnil účastníkom realizáciu
ich procesných práv, lebo by im odoprel možnosť prieskumu nových, z pohľadu záverov súdu prvého
stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska posúdenia odvolacím súdom rozhodujúcich záverov,
čím by účastníkom odňal možnosť konať pred súdom (mutatis mutandis porovnaj rozhodnutie NS SR,
sp. zn. 2 Cdo 276/2007).

V dôsledku vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa aj v napadnutej vyhovujúcej
časti, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania, s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.,
zrušil keď prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil tým, že na vec neaplikoval všetky náležité
ustanovenia právneho predpisu a nadväzne  v naznačenom smere i nedostatočne zistil skutkový stav,
a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude, vzhľadom na obsah a strohosť návrhu a
ostatných podaní navrhovateľa trvať na špecifikácii  uplatneného nároku navrhovateľom, kvalifikovať
zmluvný vzťah účastníkov, tento podriadiť príslušnej právnej úprave, zodpovedať všetky tomu
zodpovedajúce  relevantné právne otázky,  vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi
účastníkov konania, vrátane vyhodnotenia námietky premlčania nároku čo do jej rozsahu (či a v ktorej
časti nároku odporca namietol premlčanie nároku) ako i jej dôvodnosti, v prípade potreby doplniť
dokazovanie, jeho výsledky riadne vyhodnotiť, a vo veci opätovne rozhodnúť o celom nároku, pričom
rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}], "citovane_v": []}