{"guid": "82f2b99c-8c78-4498-a2ec-b7bf6eb4547c:08f07636-ec34-4ac7-8e4f-b8b0bc78ae0b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2114210601.2", "spisova_znacka": "23CoP/9/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoP/9/2015 z 21. 6. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 21. júna 2015, sp. zn. 23CoP/9/2015, ECLI:SK:KSTT:2015:2114210601.2", "identifikacne_cislo": "2114210601", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Daša Kontríková", "sudca_id": 1312, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dasa-kontrikova-1312", "datum_vydania": "2015-06-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-36.odsek-1", "nazov": "§ 36 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-36", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/08f07636-ec34-4ac7-8e4f-b8b0bc78ae0b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2114210601.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2114210601.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2114210601.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/9/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114210601
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2114210601.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a členiek senátu:
Mgr. Renáta Gavalcová a JUDr. Iveta Jankovičová v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. S.,
nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa
rodičov, matka: O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. XXX, zastúpená: Mgr. I. D., bytom T. I. č. X, I.,
otec: Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu,
na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 20P/96/2014-108 zo dňa 12. novembra
2014, v časti určeného výživného a v časti nedoplatku na výživnom takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti   p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že maloletú  A.  zveril do osobnej starostlivosti
matky, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. S účinnosťou od
15.04.2014 otca zaviazal platiť  výživné na dieťa vo výške 100 eur mesačne,  do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky. Nedoplatok na výživnom od 15.04.2014 do 12.11.2014 v celkovej výške 490
eur súd zaviazal otca splácať v splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou
výhody splátok. Súd zároveň upravil styk otca s dcérou, ktorý v petite rozsudku presne špecifikoval.
Po právnej stránke súd rozsudok odôvodnil ustanoveniami  § 25 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 5,   Zákona
o rodine. Skutkovo zdôvodnil rozsudok tým, že maloletá A. pochádza z partnerského vzťahu rodičov,
účastníkov konania. Matka je rozvedená, zamestnaná na V. Q.. Jej priemerný mesačný zárobok je
458,34 eura.  Matka má okrem maloletej A. vyživovaciu povinnosť k maloletému U., na ktorého jej otec
maloletého zasiela výživné vo výške 33 eur. Spolu s maloletými deťmi býva v prenajatom byte, za ktorý
platí mesačne 370 eur. Na náklady spojené s bývaním jej mesačne prispieva jej matka. Matka nie je
vlastníčkou žiadneho hnuteľného ani nehnuteľného majetku. Otec je rozvedený a pracuje vo firme E.
Q., a.s. a podľa tohto zamestnávateľa  čistý mesačný zárobok otca je 1.034,11 eura.  Otec má ešte
jednu vyživovaciu povinnosť k synovi P., ktorému zasiela výživné vo výške 100 eur.  Býva v rodinnom
dome, ktorý vlastnícky patrí jeho otcovi. Náklady spojené s bývaním v tomto dome sú mesačne 400
eur vrátane energií.  Úvery ani pôžičky nemá. Aj jemu často pri hradení nákladov pomáha jeho sestra.
Je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Citroen Berlingo. Maloletá A. od 01.09.2014 začala
navštevovať Základnú školu v Q.. Z vyjadrenia tejto základnej školy vyplýva, že náklady na maloletú boli
doteraz   37,60 eura. A. navštevuje výtvarný krúžok na Základnej umeleckej škole vo Voderadoch. Z
potvrdenia tejto školy vyplýva, že doteraz im matka uhradila 85 eur. Maloletá má mesačné náklady na
cestovné 20 eur mesačne. Matka hradí maloletej poistku mesačne 14 eur. O týchto nákladoch matka
predložila aj doklady. Otec súhlasil s tým, aby  bola A. zverená do osobnej starostlivosti matky a táto, aby
maloletú zastupovala a spravovala jej majetok v bežných veciach. Súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré



by bránili tomu, aby matka nemohla mať maloletú v osobnej starostlivosti.  Otec súhlasil s úpravou styku
s maloletou tak, ako to navrhla matka, súd preto upravil styk otca s dcérou podľa dohody rodičov tak, ako
je  uvedené vo výrokovej časti  rozsudku. Súd zaviazal otca platiť výživné na maloletú s účinnosťou od
15.04.2014,  od podania návrhu, vo výške 100 eur. Táto suma vzhľadom na zárobok otca a jeho mesačné
náklady a náklady, ktoré matka vynakladá na šesťročné dieťa, je primeranou sumou. Bral pritom do
úvahy aj tú skutočnosť, že aj matka je povinná sa podieľať na výžive maloletej a na úhrade nákladov
maloletej. Pokiaľ ide o návrh matky, aby otec platil výživné 300 eur, túto súd považoval za  neprimeranú.
Na druhej strane po úhrade nákladov, ktoré otec má, aj po zaplatení výživného na maloletú vo výške
100 eur, bude mať otec ešte dosť finančných prostriedkov, aby si mohol hradiť ďalšie náklady spojené s
jeho osobou.  Súd pri výške výživného vychádzal z toho, že otec aj matka majú ešte každý jeden ďalšiu
vyživovaciu povinnosť. Pri výške výživného súd vychádzal aj z toho, že matka má maloletú vo svojej
výchove a opatere a osobná starostlivosť o maloleté dieťa má význam pri určení výživného, pretože je
podstatné, kto sa denne o dieťa stará. Otec bol ochotný platiť výživné vo výške 50 eur mesačne. Matka
s takýmto výživným nesúhlasila. Matka uviedla, že otec od apríla 2014 hradil na maloletú výživné vo
výške 30 eur mesačne. Otcovi preto na výživnom vznikol dlh od 15.04.2014  do 12.11.2014, ktorý ho
súd zaviazal splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec v časti výživného (určenia výživného ako
aj v časti nedoplatku na zročnom výživnom ). S rozsudkom súdu v ostatných častiach otec súhlasil.
V napadnutých častiach považoval rozsudok súdu za nesprávny a tiež nepreskúmateľný. Súd v
odôvodnení rozsudku konštatuje príjem otca ako čistý mesačný zárobok vo výške 1034,11 eura, pričom
toto nekorešponduje s realitou, pretože  skutočný príjem otca je 530 eur mesačne. K odvolaniu na
preukázanie jeho tvrdení priložil potvrdenie zamestnávateľa o príjmoch a zrážkach za obdobie október
2014, z ktorého vyplýva príjem otca za tento mesiac vo výške 576,58 eura, kópie poštových poukazov,
z ktorých vyplýva, že otec mesačne platí za plyn 100 eur, za elektriku 24,65 eura, vodné 12,65 eura za
internet 11,72 eura, za telefón 75,75 eura, výživné na maloletého P. 100 eur a výživné na maloletú A.
50 eur. Spolu tak mesačne otec vynakladá 374,70 eura na šekoch a ešte platí nájomné svojmu otcovi,
u ktorého býva vo výške 200 eur, má takto výdavky vo výške 574,77 eura. Súd síce konštatuje ďalšiu
vyživovaciu povinnosť otca k maloletému P. J. vo výške 100 eur, túto v konečnom dôsledku nezohľadňuje
pri určení výživného. Výživné na maloletého P. bolo určené rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa
15.04.2013 sp. zn. 13P/9/2013 vo výške 100 eur mesačne, toto výživné otec zároveň požiadal znížiť
návrhom zo dňa 10.12.2014, konanie je vedené pod spis sp. zn. 14P 105/2014. Otec nemal nikdy dôvody
vyhýbať sa  vyživovacím povinnostiam, avšak pokiaľ by  výživné na A. zostalo vo výške 100 eur a otec by
mal zároveň platiť splátky zročného výživného po 30 eur mesačne a výživné na P. 100 eur, predstavovalo
by výživné  celkovú sumu  230 eur, t. j. 43 %  z priemerného mesačného čistého príjmu otca, čo by bolo
pre otca likvidačné a dostal by sa na úroveň biedy. Poukázal na  súčasnú rozhodovaciu prax súd súdov,
kedy pre účely výživného je použiteľná časť vo výške 20 % z čistého mesačného príjmu a v prípade
otca by to mala byť suma 106 eur mesačne. Súd riadne nepreskúmal ani skutočné výdavky na maloletú
dcéru a ich odôvodnenú výšku. Pokiaľ súd konštatuje, že matka uhradila základnej umeleckej škole vo
Voderadoch sumu  85 eur, nie zrejmé, za aké obdobie, ďalšie výdavky matka uviedla vo výške 14  eur
ako poistka a 20 eur cestovné. Žiadne neprimerané výdavky teda v súvislosti s výchovou a výživou
maloletej nie sú. Otec pracuje ako údržbár na veľkej farme v Q. s pracovnou dobou od 7.00 do 15.30
hod., práca je namáhavá, jeho telo je prácou zdevastované ako sedemdesiatročného muža. Otec je
nešťastný, aj keď tvrdo pracuje, žiadne peniaze mu nezostávajú a má pocit, ako keby pracoval úplne
nadarmo. Navrhol preto, aby mu  bolo určené  výživné vo výške 50 eur na maloletú A. a aby mu bolo
výživné na maloletého P. znížené na sumu 60 eur. Takéto výživné by predstavovalo adekvátnu sumu
vzhľadom nie len na príjem otca, ale aj vzhľadom na jeho majetkové pomery, možnosti a schopnosti
a tiež by bolo primerané potrebám  detí. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací sú súd zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazal otca platiť na maloletú A. výživné vo výške 50 eur mesačne a
primerane tomu  aby zmenil aj rozhodnutie o  zaostalom výživnom.

K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník podaním doručeným súdu 14.01.2015. Vo vyjadrení
uviedol, že vykonaným dokazovaním pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že určenie výživného
je v prospech maloletej, preto navrhol rozsudok súdu  potvrdiť.



K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletej podaním doručeným súdu 27.01.2015. Vo vyjadrení
uviedla, že príjem otca je vyšší, pretože pri riadnom zamestnaní pracuje na rôznych stavbách ako murár,
čo sa však preukázať nedá. Ďalej uvádza svoje výdavky spojené s bývaním. Tieto výdavky sú aj na strane
matky. Bola nútená opustiť spoločnú domácnosť  s oboma maloletými deťmi, musela si nájsť podnájom,
za ktorý platí 370 eur mesačne. Okrem toho bežné výdavky pre matku a dve maloleté deti, ako je strava
a oblečenie sú vo výške 350 eur. Poplatok za internet (potrebný pre syna) a mobilný telefón je 35 eur
mesačne. Obe maloleté deti navštevujú Základnú školu v Q.. Výdavky, ktoré sú spojené s návštevou
maloletej A. v základnej škole v Q. (žiačka 1. ročníka) riadne matka dokladovala a zakladala do spisu.
Otec do 12.11.2014 prispieval na maloletú A. výživným v sume 30 eur mesačne, čo v prepočte na celý
mesiac predstavuje jedno euro denne. Podľa názoru matky za takúto sumu sa nikto nie je schopný
ani len prestravovať. Okrem toho  otec neprispel na dieťa žiadnou inou formou, hoci jej bolo potrebné
kúpiť veci do školy, čo stálo 110 eur. Od novembra 2014 si otec plní vyživovaciu povinnosť vo výške
50 eur mesačne, čo v prepočte na celý mesiac predstavuje sumu 1,60 eura denne. Rovnako ako otec,
aj matka má vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi U., ktorý je v jej osobnej starostlivosti. Matka
nesúhlasí s tvrdením otca, že by prispieval za bývanie svojmu otcovi 200 eur mesačne. V dome s otcom
a deťmi žila 8 rokov, za toto celé obdobie otcovi žiaden nájom neplatili. Naopak, matka si zobrala úver
na prestavbu tohto domu vo výške 10.000 eur, ktorý doposiaľ spláca mesačnými splátkami vo výške 100
eur. Z uvedených dôvodov navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po tom, čo zistil, že odvolanie je podané
včas a oprávnenou osobu (§§ 201 a 204 O.s.p.), preskúmal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného
odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), pretože ide o vec, ktorú možno začať i bez návrhu), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214  ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol
zverejnený minimálne  5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2  O.s.p.)
a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§
21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa riadne zistený skutkový stav, pokiaľ
ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie úpravy  práv a povinností rodičov k maloletej dcére a
pretože v celom rozsahu súhlasí i s jeho právnymi závermi vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219
ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne písomné vyhotovenie rozsudku. V prejednávanej veci súd vykonal
dokazovanie v potrebnom rozsahu, poskytol dostatočný priestor  obom rodičom na to, aby vo veci
vypovedali, navrhovali dôkazy, poveril kolízneho opatrovníka zastupujúceho dieťa šetrením pomerov
u oboch rodičov a podaním správ z vykonaného šetrenia, dôkazy v odôvodnení rozsudku vyhodnotil
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach.  Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže vyhovieť odvolateľovi.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine  plnenie  vyživovacej  povinnosti  rodičov  k
deťom je ich zákonná  povinnosť, ktorá  trvá do  času, kým  deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja  rodičia prispievajú  na výživu  svojich detí  podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.



Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Z obsahu spisu je zrejmé, že maloletá A. pochádza z partnerského vzťahu rodičov, rodičia spolu nežijú
od marca 2014, matka s dcérou sa od otca dieťaťa odsťahovala po vzájomných nezhodách s otcom
dieťaťa. Rodičia sa dohodli na tom, že A. bude zverená matke, ktorá ju bude zastupovať a vedeli sa
dohodnúť aj o styku otca s dcérou. Spornou medzi rodičmi stala výška výživného. Matka navrhovala,
aby otec platil výživné vo výške 300 eur a otec navrhoval, aby bol zaviazaný na platenie výživného vo
výške 50 eur.

Pri určovaní výživného sa prihliada k možnostiam a schopnostiam povinného rodiča, k potrebám dieťaťa
a uplatňujú sa zásady upravené v citovanom ustanovení § 62 Zákona o rodine. Odôvodnené potreby
dieťaťa môžu byť rôzne, podľa okolností každého  jednotlivého prípadu. Sú závislé predovšetkým
od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a rozsahu
jeho prípravy na budúce povolanie a ďalších okolností. Výživné pre dieťa nemá slúžiť len  na
uspokojovanie  všetkých jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv) ale
aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na
povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Za odôvodnené potreby dieťaťa možno
považovať aj tvorbu úspor. Ak otec bude platiť výživné vo výške 100 eur mesačne, na jeden deň
pripadne výživné na dieťa 3,33 eura. Matka musí dieťaťu zabezpečiť najzákladnejšie potreby (bývanie,
stravovanie, oblečenie, obuv) ale aj ďalšie potreby, ako sú vyššie uvedené a zo sumy 3,33 eura
zabezpečiť tieto potreby určite nebude možné a matka bude musieť prispieť ďalšou sumou peňazí,
aby dieťaťu zabezpečila jeho potreby, či už základné, alebo ďalšie. Otec v odvolaní uvádza, že len za
bývanie platí (sám pre seba) 200 eur nájom,  za plyn 100 eur, za elektriku 24,65 eur, vodné  12,65
eura, t.j. spolu približne 335 eur. Od matky ale vyžaduje, aby za 50 eur mesačne, ktoré je jej ochotný
platiť ako výživné,  dieťaťu platila základné a ďalšie potreby, t.j. nie len bývanie, ale aj stravu, oblečenie,
obuv, náklady spojené so školou, krúžkami atď. Ak otec môže len za bývanie vynakladať  335 eur
mesačne, pri zohľadnení, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodiča, potom môže platiť aj
výživné na dcéru 100 eur. Tiež je potrebné poukázať na mesačný výdavok otca 75,75 eura za telefón,
ktorý uvádza v odvolaní.  V súlade s citovaným § 62 ods. 5 Zákona o rodine súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Takto vysoký výdavok za telefón nie je
bežný, je neprimerane vysoký pri súčasných cenách za telefónne poplatky a je možné ho považovať
za výdavok, ktorý otec nemusí vynakladať, preto na taký výdavok súd neprihliada.  Nie je opodstatnená
námietka otca, že súd nezisťoval dostatočne výdavky matky na maloleté dieťa. Súd v rozsudku výdavky
pomenoval, uviedol, matka do spisu založila dôkazy preukazujúce ňou tvrdené výdavky. Podľa názoru
odvolacieho súdu v danom prípade postačuje takéto odôvodnenie určenia výživného a sním spojených
výdavkov na dieťa, vzhľadom na ustanoveniu § 121 O.s.p., podľa ktorého  netreba dokazovať skutočnosti
všeobecne známe. Je všeobecne známou skutočnosťou, aké sú bežné ceny za bývanie, potraviny, koľko
stoja pomôcky do školy a koľko sa platí za návštevu krúžkov v umeleckých školách. Matka neuvádzala
žiadne neprimerane vysoké sumy, ktoré by platila v súvislosti so starostlivosťou o maloletú A., preto
žiadne iné dokazovanie nebolo potrebné vykonať. Pri určení výživného súd tiež správne prihliadol ku
skutočnosti, že o dieťa sa stará matka, čím by mala byť kompenzovaná určitá časť výživného, t.j. matka
by sa v takom prípade mala na výživnom podieľať nižšou sumou ako otec.

Súd vychádzal z príjmu otca 1.034,11 eura, ktorý dosiahol v mesiaci september 2014. V prejednávanej
veci bolo potrebné vychádzať z priemerného čistého príjmu otca, ktorý preukazuje potvrdenie
zamestnávateľa otca za obdobie od marca 2014 do septembra 2014 (č. l. 91 a č. l. 104). Čistý príjem otca
za uvedené obdobie predstavuje 5.061,89 eura a priemerný čistý zárobok otca za uvedené obdobie je
723,13 eura (5.061,89 : 7). Nemožno vychádzať z príjmu otca za obdobie októbra 2014 (576 eur), ako to
navrhoval otec v odvolaní, pretože rozhodným obdobím, z ktorého sa vychádza pri určovaní výživného je
obdobie  šiestich až dvanástich mesiacov pred rozhodnutím súdu. Ak v čistom otec zarábal za rozhodné
obdobie 723 eur a na dve deti má platiť výživné 200 eur, táto suma predstavuje 27 %, čo je v súlade s
rozhodovacou praxou súdov, ako na ňu poukazuje otec. Výživné by mohlo dosahovať výšku od 20 do
30 % z čistého príjmu rodiča (nie 20 % ako to uvádza otec), t.j. je možné uzavrieť, že otec je schopný
platiť výživné na A. vo výške 100 eur aj s prihliadnutím k jeho priemernému čistému mesačnému príjmu



723 eur. Určená výška výživného zohľadňuje potreby maloletého dieťaťa a je v záujme zdravého vývinu
dieťaťa, aby otec platil výživné v stanovenej výške.

Z hore uvedených dôvodov  súd správne zaviazal otca maloletej dcéry platiť na dcéru výživné vo výške
100 eur mesačne po zohľadnení potrieb maloletého dieťaťa, majetkových a zárobkových pomerov oboch
rodičov a skutočnosti, že o dieťa sa stará matka.

V ostatnom poukazuje odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. na vecne správne rozhodnutie súdu
prvého stupňa, na jeho správne dôvody,  ktoré sú uvedené v jeho rozsudku, a s týmito sa stotožňuje,
podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania sa rozhodlo s poukazom na ust. § 224 ods. 1 za použitia ust. § 146 ods.
1 písm. a) O.s.p.

Tento rozsudok bolo prijatý v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20P/96/2014", "guid": "a23e7038-23b1-4beb-8516-1e28269861db:59f40080-963f-4007-b939-9c37347cf155", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}