Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 5Tos/69/2015 z 28. 10. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 28. októbra 2015, sp. zn. 5Tos/69/2015, ECLI:SK:KSTT:2015:2115010655.1 Krajský súd Trnava | 5Tos/69/2015 | ECLI:SK:KSTT:2015:2115010655.1 | 2015-10-28 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Iné práva a slobody Citované ustanovenia: § 360 ods. 2 písm. b) TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/538a94ae-a85b-4ce9-a0d9-d422516f1440 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2115010655.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/69/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115010655
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2115010655.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr.
Pavla Sládka a JUDr. Mariána Jarábka, v trestnej veci proti odsúdenému C. L., nar. X. G. XXXX v
R., trvale bytom G., H. ul. č. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Leopoldov, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29. októbra 2015 v Trnave
sťažnosť odsúdeného C. L. proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 22. júna 2015, č. k. 2Nt
56/2015-21 a rozhodol

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného C. L. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 22. júna 2015, č. k. 2Nt 56/2015-21 bola podľa § 411 ods. 1
Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) žiadosť odsúdeného C. L. o zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia
slobody preradením z ústavu na výkon trestu odňatia slobody zo stredného stupňa stráženia do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia zamietnutá.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 21 - 22 spisu tým, že na verejnom zasadnutí
konanom dňa 22. júna 2015 žiadosť podanú odsúdeným C. L. dňa 28. apríla 2015 (Okresnému súdu
Nitra a týmto súdom postúpenú dňa 28. apríla 2015 Okresnému súdu Trnava) zamietol s ohľadom
na fakt, že nejde o obligatórny ale o fakultatívny spôsob rozhodnutia, pričom u odsúdeného neboli
splnené podmienky na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody na jeho preradenie do ústavu
s nižším (miernejším) stupňom stráženia v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 475/2005 Z. z. v
znení neskorších predpisov. Z hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov
mal totiž za preukázané, že správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu väzby i výkonu trestu
odňatia slobody nebolo vždy na požadovanej úrovni. Nedostatky sa vyskytli v dodržiavaní ústavného
poriadku a časového rozvrhu dňa, pričom odsúdený nezachovával vždy zásady slušného správania a
vystupovania voči osobám, s ktorými prichádzal do styku tým, že kričal na ostatných obvinených na
chodbe. V podmienkach výkonu trestu odňatia slobody odsúdený porušil ústavný poriadok tým, že pri
rannej kontrole zostal ležať na posteli a postavil sa z nej až po výzve. Počas výkonu väzby a trestu
bol jedenkrát disciplinárne potrestaný, a to dňa 2. septembra 2014 za drzé a arogantné vystupovanie
voči príslušníkovi. Disciplinárne odmenený nebol. Stanovené ciele programu zaobchádzania sa u
odsúdeného neplnia, jeho resocializačná prognóza sa vzhľadom na stredné riziko sociálneho zlyhania
javí ako menej priaznivá z dôvodu, že pred nástupom do výkonu trestu opakovane páchal trestnú
činnosť, nemal stabilné zamestnanie a jeho postoj k trestnej činnosti nie je kritický. Na verejnom
zasadnutí okresného súdu riaditeľ ÚVTOS Leopoldov vzhľadom na nesplnenie podmienok zo strany
odsúdeného neodporučil zmenu spôsobu výkonu trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
V ďalšom okresný súd prihliadol na aktuálny odpis z registra trestov odsúdeného C. L., z ktorého vyplýva,
že v ňom má osemnásť záznamov, ďalej zohľadnil charakter trestnej činnosti, ako aj dĺžku nevykonaného
trestu odňatia slobody.
Preto okresný súd výrokom napadnutého uznesenia urobil záver, že vzhľadom na všetky vyššie uvedené
skutočnosti bude náprava odsúdeného C. L. lepšie zaručená v doterajších podmienkach výkonu trestu



odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. V miernejších podmienkach by takáto náprava nebola
dovŕšená, a spôsob rozhodnutia si vyžaduje záujem spoločnosti spočívajúci na individuálnej prevencii.
Proti tomuto uzneseniu podal priamo do zápisnice na verejnom zasadnutí okresného súdu dňa 22.
júna 2015 sťažnosť odsúdený C. L., pričom prítomný prokurátor sa práva podať sťažnosť výslovne
vzdal (na verejnom zasadnutí prokurátor navrhol žiadosť odsúdeného zamietnuť). Z písomných dôvodov
sťažnosti odsúdeného C. L. zo dňa 22. júna 2015 (doručenej okresnému súdu dňa 29. júna 2015)
vyplýva, že tento trvá na svojom preradení do ústavu s najmiernejším stupňom stráženia. Navrhol preto
napadnuté uznesenie zrušiť a domáhal sa svojho preradenia do ústavu na výkonu trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia. Z písomných dôvodov jeho sťažnosti z č. l. 24-25 spisu vyplýva, že
hodnotenie riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody považuje za nekorektné, pričom pedagóg
H. v súvislosti s jeho osobou uviedol nepravdivé informácie a umelo vytvoril také dôvody, ktoré ho majú
skompromitovať.
Sťažnostnému súdu bol spisový materiál spoločne s predkladacou správou predložený na rozhodnutie
o sťažnosti odsúdeného dňa 23. októbra 2015.
Krajský súd v Trnave na základe podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por.
preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým podal sťažovateľ sťažnosť,
ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a tak dospel k záveru, že
sťažnosť odsúdeného C. L. nie je dôvodná.
Súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom a správne, keď na podklade žiadosti odsúdeného
C. L. v primeranom rozsahu dokumentoval a zhromaždil podklady a písomnosti nutné pre rozhodnutie
(nachádzajúce sa v spisovom materiáli), následne dňa 22. júna 2015 vykonal potrebné dokazovanie v
rozsahu č. l. 18 - 19 spisu formou verejného zasadnutia, na ktorom napokon aj rozhodol v konečnom
dôsledku správne. Postup okresného súdu si sťažnostný súd osvojuje, pričom naň, ako aj na celé
napadnuté uznesenie, len odkazuje, a to bez potreby opakovania správnych dôvodov okresného súdu.
Zdôrazňuje skutočnosť, že C. L. bol podľa odpisu z registra trestov v minulosti opakovane súdne trestaný,
keď z č. l. 13 - 17 spisu vyplýva, že sa dostal až osemnásťkrát do rozporu so zákonom. Sťažnostný
súd zistil, že v minulosti bolo naň opakovane pôsobené výkonom trestu odňatia slobody v podmienkach
niekdajšej druhej nápravnovýchovnej skupiny (v súčasnosti predstavujúcej stredný stupeň stráženia) a
taktiež v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia už celkove
päť krát. Z uvedeného je zrejmé, keďže odsúdený sa opakovane trestnou činnosťou dostal do podmienok
výkonu trestu odňatia slobody, že predchádzajúce výkony trestov ani v prísnejších podmienkach nemali
na jeho nápravu a prevýchovu patričný a predpokladaný vplyv. Kriminálna minulosť odsúdeného, ako
aj skutočnosť, že podľa hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov v
tomto nezískal žiadnu disciplinárnu odmenu, a tiež s ohľadom na záver, že stanovené ciele programu
zaobchádzania neplní (viď rub č. l. 7 spisu), pričom i jeho resocializačná prognóza je menej priaznivá,
neboli ani podľa zistení sťažnostného súdu splnené podmienky na preradenie odsúdeného v zmysle
§ 411 ods. 1 Tr. por. do miernejšieho ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia.
Nezistiac podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia senát Krajského súdu v Trnave sťažnosť
odsúdeného C. L. ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.