{"guid": "38f446bd-7a20-4166-a028-e10de1f4f367:88b2cebf-1bd5-47eb-b21d-3c521e5683ff", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2115010876.1", "spisova_znacka": "3Tos/232/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3Tos/232/2015 z 30. 11. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 30. novembra 2015, sp. zn. 3Tos/232/2015, ECLI:SK:KSTT:2015:2115010876.1", "identifikacne_cislo": "2115010876", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2015-11-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-a,d", "nazov": "§ 172 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-a,d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-172"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/88b2cebf-1bd5-47eb-b21d-3c521e5683ff", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2115010876.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2115010876.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2115010876.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/232/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115010876
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2115010876.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Daniely Šramelovej a JUDr. Janky Klčovej v trestnej veci proti odsúdenému K. E. v konaní o žiadosti
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 12.10.2015 sp. zn. 30PP/101/2015 na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 01.12.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného K. E., nar. XX.XX.XXXX,
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 odsek 1 písm. b/ Trestného zákona zamietol žiadosť
odsúdeného K. E. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody s odôvodnením, že
odsúdený si počas výkonu trestu odňatia slobody nevytvoril v dostatočnej miere podmienky pre jeho
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody tak ako to má na mysli ustanovenie § 66
odsek 1 Trestného zákona.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil priamo do zápisnice o výsluchu sťažnosť odsúdený ktorou sa domáhal
zrušenia napadnutého uznesenia a jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
V  dôvodoch sťažnosti poukázal na skutočnosť, že  riaditeľ  ÚVTOS v Leopoldove, vo svojom hodnotení
odporučil jeho prepustenie z výkonu trestu s probačným dohľadom. Ďalej uviedol, že  spáchanie trestnej
činnosti už dávno oľutoval a po prepustení chce viesť riadny a slušný život. Ďalej namietal, že  z
rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že nech by mal akékoľvek pozitívne hodnotenie, aj tak by jeho
žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody bola zamietnutá,  nakoľko bol
v minulosti viackrát súdne trestaný. Namietal, že s takýmto rozhodnutím sa nestotožňuje a takéto
rozhodnutie súdu považuje za predčasné a zároveň poukázal na tú skutočnosť, že zo žiadneho
ustanovenia Trestného poriadku nevyplýva skutočnosť, že viackrát súdne trestaná osoba nemôže byť
podmienečne prepustená z výkonu trestu odňatia slobody.

Krajský súd podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého
uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť ako i konania predchádzajúce tomuto výroku
napadnutého uznesenia a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Z obsahu spisu vyplýva, že odsúdený si v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov,
ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/121/2010 zo dňa 16.2.2011 pre
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi  podľa 172 odsek 1 písm. a/, písm. d/ Trestného zákona, pričom pre výkon trestu
odňatia slobody bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Lehota na podanie žiadosti o
podmienečné prepustenie uplynula odsúdenému dňa 15.2015, pričom predpokladaný koniec trestu  má
stanovený na deň 1.5.2016.



Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS v Leopoldove  vplýva, že odsúdený  do ÚVTOS Leopoldov nastúpil
zo slobody sám dňa 01.05.2013. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu trestu je
na požadovanej úrovni. Odsúdený dodržiava ústavný poriadok a časový rozvrh dňa. Počas výkonu
trestu bol jedenkrát disciplinárne odmenený za vzorné vykonávanie upratovacích prác na pracovisku.
Disciplinárne potrestaný nebol. V rámci vnútornej diferenciácie umiestnený do diferenciačnej skupiny
„B“. Odsúdený je zaradený na pracovisku so zameraním na kovovýrobu, kde si svoje povinnosti
plní k spokojnosti nadriadených. Jednotlivé body programu zaobchádzania sa u odsúdeného plnia.
Resocializačná prognóza sa vzhľadom na stredné riziko sociálneho zlyhania javí ako menej priaznivá z
dôvodu, pred nástupom do výkonu trestu opakovane páchal trestnú činnosť, priznal experimentovanie s
drogami a v súčasnosti je odsúdený za závažnejšiu trestnú činnosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
preto v záveroch hodnotenia riaditeľ konštatuje,   že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok
na podmienečné prepustenie a odporučil podmienečné prepustenie s dohľadom. Zástupca  ÚVTOS
Leopoldov na verejnom zasadnutí uviedol, že dňa 28.5.2015 bola odsúdenému udelená pochvala za
vzorné plnenie pracovných povinností, inak záver hodnotenia zostal nezmenený.

Podľa § 66 odsek 1 písm. b/ Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na
slobodu ak odsúdený vo výkone trestu plneniu svojich povinností a svojim správaní preukázal polepšenie
a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za
zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím
prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Je nepochybné že okresný súd pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného postupoval striktne a v súlade
s vyššie uvedeným ustanovením trestného zákona.

V prvom rade je potrebné skonštatovať, že odsúdený v čase podania žiadosti splnil formálnu podmienku
pre účely podmienečného prepustenia a to v podobe dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody.

Krajský súd však z obsahu spisového materiálu zistil, že u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonom
ustanovené podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z výkon trestu odňatia slobody v tom zmysle
ako ich ustanovuje § 66 odsek 1 Trestného zákona.

Odsúdený svojím príkladným plnením svojich povinností vo výkone trestu odňatia slobody síce preukázal
určité polepšenie o čom svedčí jeho v celku pozitívne hodnotenie riaditeľom ÚVTOS Leopoldov  avšak
vzhľadom na jeho osobu doterajší spôsob života najmä na s poukazom na jeho trestnú minulosť
nemožno predpokladať jeho pozitívne správanie sa v budúcnosti. V tejto súvislosti je potrebné poukázať
na samotnú osobu odsúdeného ktorý bol v minulosti  bol 5 krát súdne trestaný z čoho je zrejmé, že u
odsúdeného nejde o jednorazové vybočenie z medzí zákona.  Je dôležité poukázať aj na tú skutočnosť,
že odsúdený bol už v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody, dokonca bol  z výkonu trestu odňatia
slobody aj podmienečne prepustený, a teda je nepochybné,  že odsúdený ani po prechádzajúcich
odsúdeniach si nevzal dostatočné ponaučenie, opätovne sa dostal do rozporu so zákonom. Tieto
skutočnosti v dostatočnej miere odôvodňujú obavy, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody by sa odsúdený opätovne dostal do rozporu so zákonom.

Nie je obligatórnou povinnosťou súdu prepustiť odsúdeného na slobodu len z dôvodu, že počas výkonu
trestu odňatia slobody svojim správaním poukazoval polepšenie nakoľko pri hodnotení okolností je
potrebné vychádzať striktne z vyššie citovaného ustanovenia § 66 odsek 1 Trestného zákona. V zmysle
vyššie uvedeného ustanovenia a s poukazom na uvedené skutočnosti  krajský súd dospel k záveru, že
v danom prípade nebolo možné odsúdeného podmienečne prepustiť, a to ani pri nariadení probačného
dohľadu, nakoľko jeho osoba  v danom prípade nedáva dostatočné záruky, že by takýto dohľad
probačného a mediačného úradníka splnil účel, ktorým sa sleduje zmysel podmienečného prepustenia.

Nakoľko krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, sťažnosť
odsúdeného K. E. ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:



Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "30PP/101/2015", "guid": "585f4a9d-11b9-4600-aae0-92ff5fa557dc:bd9557ae-b3dc-4c48-972b-4febd586b7ee", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}