{"guid": "fab2ea11-2f6c-45a4-a71c-550dae671e56:4a730c3e-1cdb-4c77-8fcb-4a403a7653b0", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2214204590.2", "spisova_znacka": "26CoP/12/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26CoP/12/2015 z 25. 5. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 25. mája 2015, sp. zn. 26CoP/12/2015, ECLI:SK:KSTT:2015:2214204590.2", "identifikacne_cislo": "2214204590", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Anna Bejdová", "sudca_id": 1286, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-bejdova-1286", "datum_vydania": "2015-05-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-36.odsek-1", "nazov": "§ 36 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-36"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-36"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4a730c3e-1cdb-4c77-8fcb-4a403a7653b0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2214204590.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2214204590.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2214204590.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoP/12/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214204590
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2214204590.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov
Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: J. P., nar.
XX. J. XXXX a P. P., nar. XX. H. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych
vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, so sídlom Ádorská 41, 929 01
Dunajská Streda, matky: Mgr. X. P., nar. XX. Y. XXXX, bytom O. XXX/X, XXX XX J. U., zastúpenej
advokátom: JUDr. Ernest Csonga, so sídlom Jesenského 5026/13A, 929 01 Dunajská Streda a otca:
Ing. J. P., nar. XX. Y. XXXX, bytom, XXX XX W. L. U., č.d. XX, o úpravu výkonu rodičových práv a
povinností rodičov k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
z 19. februára 2015, č.k. 8P/17/2014-420, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým
deťom tak, že maloletého J. P. a maloletú P. P. zveril do osobnej starostlivosti matky, s tým, že maloleté
deti budú zastupovať a spravovať ich majetok obidvaja rodičia, otcovi maloletých detí uložil povinnosť
platiť výživné na maloletého J. v sume 100 eur  a na maloletú P. v sume 80 eur, vždy do 15. dňa   toho
ktorého  kalendárneho mesiaca vopred,  k rukám  matky maloletých detí,

počnúc dňom 27. februára 2014. Zároveň určil, že za obdobie od 27. februára 2014 do 31. januára
2015  má otec dlh na zročnom výživnom na maloletého J. v sume 455,06 eur a na výživnom na
maloletú P. v sume 293,66 eur, otcovi maloletých detí uložil povinnosť zaplatiť dlh na zročnom výživnom
v sume 455,06 eur na maloletého J. v mesačných splátkach po 18,80 eur a na zročnom výživnom
v sume 293,66 eur na maloletú P. v mesačných splátkach po 12,20 eur, ktoré splátky určil splatnými
spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku tak,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Upravil  styk otca s
maloletými deťmi  a to tak, že otec maloletých detí je oprávnený stretávať sa s maloletým J. a s maloletou
P.  v každom párnom týždni v roku od piatka od 16.30 hod. do nedele do 18. 00 hod., mimo jarných
prázdnin, veľkonočných sviatkov, letných prázdnin a vianočných sviatkov, v každom nepárnom týždni
v roku v utorok od 16.30 hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok od 16.30 hod. do 18.00 hod., mimo jarných
prázdnin, veľkonočných sviatkov, letných prázdnin a vianočných sviatkov,  v každom nepárnom roku
počas jarných prázdnin od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod.,  v každom párnom roku počas
veľkonočných sviatkov od štvrtka pred veľkonočným piatkom od 16.30 hod. do veľkonočnej soboty do
18.00 hod., v každom nepárnom roku počas veľkonočných sviatkov od veľkonočnej soboty od 18.00
hod. do veľkonočného pondelka do 18.00 hod.,   v každom párnom roku počas letných prázdnin od 1.



júla od 9.00 hod. do 15. júla do 18.00 hod. a od 1. augusta od 9.00 hod. do 15. augusta do 18.00 hod.,
v každom nepárnom roku počas letných prázdnin od 16. júla od 9.00 hod. do 31. júla do 18.00 hod. a
od 16. augusta od 9.00 hod. do 31. augusta do 18.00 hod.,  v každom párnom roku počas vianočných
sviatkov od 24. decembra od 9.00 hod. do 25. decembra do 14.00 hod., v každom nepárnom roku
počas vianočných sviatkov od 25. decembra od 14.00 hod. do 26. decembra do 18.00 hod. a od 31.
decembra od 9.00 hod. do 1. januára nasledujúceho roka do 18.00 hod., s tým, že otec maloletých
detí si v stanovenom čase maloleté deti prevezme v mieste ich trvalého bydliska a v stanovenom čase
ich odovzdá matke v mieste ich trvalého bydliska a s tým, že matka maloletých detí v stanovenom
čase maloleté deti odovzdá otcovi v mieste ich trvalého bydliska a stanovenom čase ich prevezme od
otca. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu
trov konania. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil právne použitím ustanovení § 36 ods. 1, § 24
ods. 1 až 5, § 25 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1 a ustanovením   § 77 ods.
1 veta druhá ZoR (z. č. 36/2005 Z.z. - Zákon o rodine v znení zmien a dodatkov), keď na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade bolo preukázané a nesporné, že rodičia
maloletých detí sú manželmi, ale nežijú v spoločnej domácnosti a nezabezpečujú spoločne výchovu
a výživu maloletých detí. Ich pomery boli dočasne upravené predbežným opatrením Okresného súdu
Dunajská Streda  z 27. februára 2014 č.k. 8P/17/2014 - 6  v spojitosti s uznesením Krajského súdu
Trnava zo 14. mája 2014  č.k. 24 CoP/27/2014 - 24, ktorým maloleté deti boli dočasne zverené do
osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť na každé z maloletých detí výživné
v nevyhnutnej miere 27,13 eur mesačne s účinnosťou od 27. februára 2014 a zároveň bol upravený
styk otca s maloletými deťmi. Konanie o rozvod manželstva a s tým spojené konanie o úpravu práv a
povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode vedené na Okresnom súde Dunajská Streda
pod sp.zn. 7P/99/2013 ešte ukončené nebolo. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa
tak, že z vykonaného dokazovania a to najmä z výpovedí účastníkov konania, vyjadrenia kolízneho
opatrovníka  ale aj výsledkov znaleckého dokazovania mal za preukázané, že matka deťom vytvára
podmienky, ktoré z psychologického aspektu majú byť prítomné pre ich nerušený vývoj. Otec odišiel
do nového prostredia, s ktorým deti nemajú také skúsenosti ako s okolím, kde sa trvale zdržiavajú.
Zavedenie striedavej starostlivosti by znamenalo pre ne vážne narušenie ich týždenného rytmu života,
prihliadnuc aj ku skutočnosti, že vzťah medzi rodičmi je narušený do tej miery, že komunikácia medzi
nimi je sťažená. Je medzi nimi silný názorový rozdiel a to sťažuje ich vzájomnú komunikáciu, ktorá je
pri výchove detí potrebná. Vzhľadom na takto zistené skutkové okolnosti dospel k záveru,  že striedavá
starostlivosť navrhovaná otcom nie je za daných podmienok v záujme a na prospech maloletých detí. Z
týchto dôvodov, potom maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov a to matky, ktorú
maloleté deti mierne preferujú (ako to vyplýva zo záveru  súdneho znalca), ktorá im poskytuje zázemie,
v ktorom sa cítia  dobre a ktoré poznajú. V súhrne teda rodičovi, ktorý má komplexne lepšie podmienky
pre ich výchovu. Súd v konaní na návrh otca maloletých detí tieto pred súdom nevypočul z dôvodu, že
názor detí a ich  postoj k veci boli zistené súdnym znalcom, teda osobou na to povolanou, disponujúcou
potrebnými odbornými psychologickými znalosťami a tak nebolo v záujme maloletých detí vystavovať
ich opakovane stresu z výsluchu pred súdom a to aj z ohľadom na to, že deti sú ešte pomerne malé na
to, aby boli schopné sa vyjadriť s plnou mierou uvedomenia si,  k čomu sa vlastne  vyjadrujú.  Výživné
na maloleté deti určil súd prvého stupňa od 27. februára 2014, nakoľko  od tohto dňa bolo predbežným
opatrením uložené otcovi platiť výživné na maloleté deti, pričom už v tom čase rodičia nezabezpečovali
spoločne výchovu a výživu maloletých detí. Výživné na deti určil s prihliadnutím na možnosti a schopnosti
oboch rodičov, ako aj odôvodnené potreby maloletých detí ako aj ich právo podieľať sa na životnej
úrovni oboch ich rodičov zohľadniac skutočnosť, že  obe deti sú vo veku, kedy sa vyžaduje zo strany
ich matky, ktorej boli zverené do osobnej starostlivosti,  celodenná osobná starostlivosť o ne. Pri určení
výživného na malol. J. vzal do úvahy jeho vek 6 rokov ako aj skutočnosť, že malol. má určité zdravotné
problémy, pre ktoré je sledovaný v odborných ambulanciách, nosí dioptrické okuliare, chodí do materskej
škôlky v mieste bydliska s čím sú spojené  výdavky okolo 35 eur mesačne (stravné a školné), vzdeláva
sa v znalosti anglického jazyka, získava zručnosti na keramickom krúžku, a učí sa plávať. Obdobne
pri určení výživného na malol. P. vzal do úvahy jej vek 3 rokov, ako aj skutočnosť, že maloletá má
len  bežné zdravotné problémy, od septembra chodí  do materskej škôlky v mieste bydliska, pričom s
uspokojovaním jej osobných potrieb sú spojené len bežné výdavky. Pri  hodnotení možností a schopností
rodičov prispievať na výživu svojich detí v prípade matky maloletých detí súd zohľadnil skutočnosť, že
táto bola od augusta 2014 na rodičovskej dovolenke a poberala  rodičovský príspevok v sume 203,20
eur a  okrem toho mala príjem aj z prenájmu bytu v sume 40 eur mesačne, ako aj skutočnosť, že od
augusta 2014 je zamestnaná a dosahuje okrem príjmu z prenájmu bytu aj príjem zo zamestnania v
rozsahu 480 eur netto mesačne, .inú vyživovaciu povinnosť ako maloletému J. a maloletej P. nemá, v



súvislosti s bývaním má spojené výdavky okolo 240 eur mesačne  a s uspokojovaním svojich osobných
potrieb má spojené len bežné výdavky.  V prípade otca maloletých detí pri rozhodovaní súd vychádzal
z jeho priemerného zárobku vo výške 405 eur netto mesačne, výdavkov na bývanie vo výške 80 eur
mesačne , vzal do úvahy skutočnosť, že otec maloletých detí taktiež okrem vyživovacej povinnosti k
maloletému J. a maloletej P. nemá inú vyživovaciu povinnosť a s uspokojovaním svojich osobných
potrieb má spojené len bežné výdavky. Žiaden z rodičov majetok väčšej hodnoty, z ktorého by mu plynuli
príjmy alebo majetkové výhody, ktoré by  bolo potrebné osobitne  pri určení výživného zohľadniť,  okrem
už majetku spomenutého nevlastní. Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom určil výživné otca na  malol.
J. v sume 100 eur mesačne, ktorú sumu považoval vzhľadom na vykázaný príjem otca vo výške 405 eur
mesačne, jeho osobné a majetkové pomery ako aj skutočnosť, že nemá ďalšie vyživovacie povinnosti
za primerané  a postačujúce na krytie odôvodnených potrieb malol. J.. Obdobne potom určil výživné
na malol. P. vo výške 80 eur mesačne, ktoré výživné zohľadniac aj osobnú starostlivosť matky a aj  jej
finančný podiel na  výžive maloletej, považoval za primerané a postačujúce na krytie odôvodnených
potrieb malol. P.. Pri určení výšky výživného postupoval  v súlade s ustálenou súdnou praxou a výživné
určil tak, aby  povinný rodič po zaplatení výživného, bol schopný zo svojho príjmu, zabezpečiť si bez
pomoci inej osoby aj svoje živobytie. Nakoľko výživné bolo určené od 27. februára 2014, súd prvého
stupňa ustálil, že  zročným výživným bolo výživné od 27. februára 2014 do 31. januára 2015 (súd v
zročnom výživnom nezohľadnil mesiac február 2015, z dôvodu, že pojednávanie na deň 19.februára
2015 bolo odročené v mesiaci január 2015 a to len za účelom vyhlásenia rozsudku, a tak už  nebolo
možné vykonať žiadne dokazovanie ohľadom reálneho zaplatenia výživného zo strany otca malol. dedí
za mesiac február 2015). Zohľadniac reálne platby otca malol. detí na ich výživu u malol. J. ustálil jeho
dlh na zročnom výživnom vo výške  455,06 eur (za sledované obdobie mal prispieť sumou 1.107,10
eur  a reálne prispel sumou 652,04 eur ) a u malol. P. jeho dlh na výživnom vo výške 293,66 eur (mal
prispieť sumou 885,70 eur a reálne prispel sumou 592,04 eur) s tým, že ak otec kúpil deťom napr. hračky,
bicykel,  korčule, darčeky na Vianoce a pod. nie je možné jeho výdavky s tým spojené započítať za
výživné, nakoľko  výživné má slúžiť deťom na krytie ich  odôvodnených výdavkov vynakladaných na
zabezpečenie ich s ich živobytia a uspokojovanie ich základných životných potrieb. Vzhľadom na výšku
dlhu na zročnom výživnom, výšku príjmu povinného otca, výšku výživného, ktorá bola na maloleté deti
z jeho strany určená a tiež s prihliadnutím na oprávnené záujmy maloletých detí a s poukazom na ust.
§ 160 ods. 1/ O.s.p.,  otcovi maloletých detí povolil  uhradiť dlh na zročnom výživnom v  mesačných
splátkach a to v sume 18,80 eur na  dlh voči  maloletému J. a v sume 12,20 eur na dlh voči maloletej
P.. Styk otca s maloletými deťmi upravil (v rozsahu širšom ako to navrhla matka), rešpektujúc právo
rodiča, ktorému deti neboli zverené  do osobnej starostlivosti na styk s maloletými deťmi ako aj výsledky
znaleckého dokazovania, z ktorého vyplynulo, že obidve maloleté deti majú dobrý vzťah nielen k matke,
ale aj k otcovi a že  vzťah detí k rodičom nie je ovplyvňovaný inou osobou (a to ani vo vzťahu k matke
a ani vo vzťahu k otcovi ). Nezistil žiaden  dôvod, pre ktorý by sa maloleté deti nemali stretávať s otcom
v širšom rozsahu než ako to navrhla matka a spôsob styku otca s maloletými deťmi upravil tak, aby
bola intenzita styku dostatočná  v každom týždni v roku, osobitne aj počas prázdnin (jarných, letných )
a tiež počas sviatkov (veľkonočné sviatky, vianočné sviatky), teda tak, aby rodičia mali možnosť byť s
maloletými deťmi počas týchto období v približne v rovnakom rozsahu. Takto upraveným stykom súd
svojim rozhodnutím sledoval záujem  rodičov i  detí na udržanie dobrého vzťahu detí k obom rodičom.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. (Z. č. 99/1963 Zb. -  Občiansky
súdny poriadok v znení zmien a noviel), keďže v danom prípade išlo o vec starostlivosti súdu o maloleté
deti,  ktoré konanie sa mohlo začať  (a fakticky aj  začalo) i bez návrhu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec detí, ktorý navrhol napadnutý
rozsudok zmeniť a deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, prípadne do osobnej
starostlivosti otca, výživné zo strany matky určiť vo výške, ktorá by zohľadňovala náklady matky
súvisiace s potrebou zabezpečenia rovnocenného kontaktu s deťmi a uplatňovanie si jej rodičovských
práv (v krajnom prípade aj vo výške zákonného minima) a  úpravu styku matky s deťmi ponechať
na dohodu rodičov, prípadne určiť taký časový rámec pre stretávanie sa matky s deťmi, ktorý by
zabezpečoval rovnocenných a rovnoprávnych kontakt maloletý deti s matkou. V odvolaní namietal,
že súd nevykonal ním navrhovaný dôkaz vypočutím maloletý deti pred súdom, že z vykonaného
dokazovania súd dospel k mylnému záveru, že znalecký posudok pri výchove detí uprednostňuje matku,
nakoľko podľa jeho názoru, znalcom odporúčané zachovanie týždenného rytmu detí je možné vzťahovať
iba na znalcom neodporúčanú striedavú starostlivosť rodičov o deti. Okrem toho v podanom odvolaní
namietal, že matka maloletých detí úpravu styku otca s deťmi vymedzenú napadnutým rozhodnutím



súdu prvého stupňa nerešpektuje z dôvodu, že toto rozhodnutie  doposiaľ nie právoplatné, čo u neho
vzbudzuje dôvodnú obavu  o tom, či matka maloletých detí v budúcnosti bude rozhodnutie súdu
rešpektovať, a to aj vzhľadom na jej doterajšie  snahy  o obmedzenie kontaktu detí s otcom.

K odvolaniu otca dieťaťa sa vyjadrili matka maloletých detí a kolízny opatrovník,  ktorí navrhli napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Vo svojom vyjadrení matka
poprela, že by obmedzovala styk otca s maloletými deťmi. V tejto súvislosti poukázala na to, že obe
deti strávili s otcom  víkend  hneď po pojednávaní súdu - od piatku 20. februára 2015 do nedele
22. februára 2015, pričom deti požadoval aj  nasledujúci víkend, kedy mali byť podľa predmetného
rozhodnutia s matkou. Bol to práve on, ktorý vyhlásil že predmetné rozhodnutie súdu prvého stupňa nie
je právoplatné, a tak musia byť deti u neho v nedeľu. V skutočnosti obe deti strávili polovicu jarných
prázdnin a časť veľkonočných sviatkov s otcom a jeho rodinou. Pokiaľ ide o otcom navrhovanú striedavú
osobnú starostlivosť rodičov o deti, túto naďalej považovala za nevhodnú z dôvodu, že obe deti sú ešte
malé, potrebujú osobnú starostlivosť matky na ktorú sú citovo viazané, že ako rodičia maloletých detí
nebývajú v jednom meste, že maloletý J. pôjde do prvej triedy základnej školy a bude potrebovať stabilné
prostredie, ako aj skutočnosť, že komunikácia medzi nimi zatiaľ nie je dobrá, čo bolo aj príčinou, že
podala návrh na rozvod ich manželstva.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba, účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ustanovením § 81 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie otca dieťaťa nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a je
dôvodné ho v celom rozsahu potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne
vyhlásený dňa 26. mája 2015 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 8 P 17/2014  je úprava práv a
povinností rodičov k maloletým deťom, J. P.  narodenému XX. J. XXXX a P. P., narodenej X. H. XXXX
na čas do rozvodu ich manželstva. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu
a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým boli upravené práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom
a to tak, že obe deti boli rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti matky, správou majetku
detí a ich zastupovaním boli poverení obidvaja rodičia, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na ich
výživu, zaplatiť dlh na zročnom výživnom v splátkach a bol upravený styk otca s maloletými deťmi.

Podľa § 219 ods. 1 a ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne
(1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre
vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a
vec i správne právne posúdil. Pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností  prihliadol
na záujmy maloletých detí, najmä na ich citové väzby k obom rodičom, príbuzným a prostrediu  v
ktorom sú vychovávané, ako aj na vývinové potreby (vek, školské, zdravotné, záujmové potreby),
stabilitu budúceho výchovného prostredia, osobné a  bytové pomery rodičov, spôsob ich života,  ich
hmotné zabezpečenie a  povahové vlastnosti. V súlade s ustálenou súdnou praxou, pri rozhodovaní o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností vychádzal najmä z návrhov a vyjadrení rodičov, ako aj
kolízneho opatrovníka maloletých detí a v konaní ustanoveného súdneho znalca, z ktorých vyjadrení
o predpokladoch každého z rodičov na výchovu detí a o vhodnosti výchovného prostredia čerpal
podklad pre svoje rozhodnutie. Z dokazovania  vykonaného súdom prvého stupňa vyplynulo, že pri
rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností pokiaľ išlo zverenie maloletých detí do
osobnej starostlivosti, náležite zisťoval, ktorý z rodičov je vzhľadom na záujmy maloletých detí väčšmi
spôsobilý na výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti, resp. zverením ktorému z rodičov by boli



zabezpečené najpriaznivejšie podmienky pre vývoj detí a u koho sú lepšie predpoklady na výkon osobnej
starostlivosti. Na základe vykonaného dokazovania spravujúc sa vyššie uvedenými zásadami dospel
k správnemu rozhodnutiu a maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi upravil styk
s maloletými deťmi v dostatočne širokom rozsahu, rešpektujúc právo maloletých detí na zachovaní
ich vzťahu k obidvom rodičom, Prihliadol na záujmy maloletých detí, najmä na ich citové väzby a
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosti rodičov dohodnúť
sa na výchove a starostlivosti o deti, to všetko tak,  aby bolo rešpektované právo detí na výchovu a
starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a  právo detí na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. V súlade s ust. § 24  ods. 2 ZoR súd skúmal, či
striedavá osobná starostlivosť o deti bude v ich záujme, či by takouto úpravou práv a povinností rodičov
k deťom nedošlo k citovej ujme detí, či by rozvoj detí bol úplný, najmä zo stránky citovej, rozumovej a
mravnej. Súd prvého stupňa tiež správne rozhodol o vyživovacej povinnosti otca, o nedoplatku otca na
zročnom výživnom za obdobie od účinnosti úpravy do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý
vzhľadom na jeho výšku správne, v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. povolil otcovi zaplatiť
v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil s prihliadnutím k výške nedoplatku,  osobným
a  majetkovým pomerom otca a jeho platobnej schopnosti ako aj možnosť matky domáhať sa plnenia
jednotlivých splátok v prípade nedodržania súdom určenej splatnosti splátok.

Vzhľadom na potrebu vyporiadania sa s námietkami odvolateľa odvolací súd dodáva nasledovné:

Pokiaľ ide o otcom namietané nevykonanie dôkazu výsluchom detí je potrebné uviesť, že so zreteľom na
vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa súd môže maloleté dieťa vypočuť, pričom názoru maloletého dieťaťa
venuje náležitú pozornosť. Rodičia často navrhujú, aby sa dieťa samo rozhodlo, u koho by chcelo po
rozvode manželstva rodičov zostať. U tohto dieťaťa však môže dôjsť ku konfliktu lojality a dieťa prežíva
ešte väčší stres, než ktorý má zo samého rozvodu svojich rodičov, preto by sa k výsluchu maloletého
dieťaťa podľa názoru odvolacieho súdu v dokazovaní nemalo pristupovať v prípade, ak ide o maloleté
dieťa nižšieho veku a ak to nie je nevyhnutné. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že  súd prvého
stupňa rešpektujúc vyššie uvedené zásady vykonal výsluch maloletých detí šetrným spôsobom cestou
súdneho znalca, znalca z odboru psychológie - teda osobou kvalifikovanou na vykonanie takéhoto
výsluchu a spôsobom umožňujúcim zistenie čo najobjektívnejších informácií potrebných pre rozhodnutie
súdu.

Pokiaľ ide o zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov  je potrebné uviesť, že novela
zákona o rodine vykonaná zákonom č. 217/2010 Z.z. zaviedla do rodinného práva inštitút tzv. striedavej
osobnej starostlivosti. Tento inštitút je v slovenskom rodinnom práve úplne nový. Mnohí odborníci však
konštatujú, že tento spôsob osobnej starostlivosti o dieťa je v rozpore s potrebou stability výchovného
prostredia dieťaťa. Neustála výmena prostredia, v ktorom dieťa vyrastá, môže mať okrem pozitívnych
vplyvov spočívajúcich najmä v kontakte s obidvoma rodičmi a ich výchovným vplyvom aj mimoriadne
negatívne vplyvy, keďže dieťa si takúto formu výchovy berie ako vzor do života a pri niektorých povahách
detí sa táto nejednotnosť, resp. nestálosť prostredia môže odraziť aj na ich psychickom vývine. Na
skutočnosť, že striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná pre všetky deti, poukazuje aj Milana
Hrušáková v komentári k Zákonu o rodine, C. H. Beck 2001, str. 84. Zákonodarca bol síce toho názoru,
že striedavá osobná starostlivosť zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukuje
porozvodovú traumatizáciu detí, prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju detí,
ale aj  zákonodarca  vo všeobecnej časti dôvodovej správy dodáva, že striedavá osobná starostlivosť
nie je vhodná pre každé dieťa, ani pre každého rodiča. Nové znenie § 24 ods. 2 ZoR ustanovuje, že
ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak
je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou
starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná
starostlivosť v záujme dieťaťa. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že predpokladmi na rozhodnutie súdu
o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne (súčasne) splnené, sú: jednoznačný
záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, lepšia možnosť zaistenia
potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z
rodičov, spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa,
súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.



Súd musí pri všetkých prípadoch rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností, teda nielen
pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, rešpektovať právo maloletého
dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého
dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako
aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Pokiaľ je
záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom, potom predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do
striedavej osobnej starostlivosti je vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej
komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Rodičia sa musia vedieť dohodnúť o veciach
súvisiacich so školskou dochádzkou (dieťa by malo stále navštevovať rovnakú školu) aj s mimoškolskými
aktivitami a záujmami dieťaťa (šport, tanec, hudba, cudzie jazyky a pod.). Dieťaťu by sa striedaním
osobnej starostlivosti nemal meniť okruh jeho kamarátov a blízkych osôb, aby nebolo v takýchto
situáciách ďalej traumatizované. Vzhľadom na uvedené je pre rozhodnutie rozhodujúca aj vzdialenosť
bydlísk rodičov a zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nebude spravidla vhodné, pokiaľ
rodičia bývajú v iných mestách, resp. vo vzdialených mestských častiach. Schopnosť dohody rodičov
súd musí zisťovať v rámci dokazovania v konaní o výkone rodičovských práv a povinností. Niektorí
odborníci zastávajú názor, že pokiaľ sa rodičia na striedavej osobnej starostlivosti nevedia dohodnúť,
sú tu dôvodné pochybnosti o tom, či by výchovné prostredie založené autoritatívnym rozhodnutím súdu
o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti (čo zákon pripúšťa), bolo stabilné a v záujme
maloletého dieťaťa a či by rodičia boli schopní sa následne dohodnúť na ďalších zásadných otázkach
súvisiacich s osobnou starostlivosťou o dieťa. Rodičia musia nájsť konsenzus aj pokiaľ ide o veci
sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, hlásenia pobytu dieťaťa, daňového bonusu na dieťa
a pod. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia,
stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti,
nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli
rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.
V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa rešpektujúc vyššie uvedené zásady
( vzhľadom na zistené vážne názorové rozdiely rodičov, ich neschopnosť dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o deti, najmä realizácii styku s deťmi a to napriek jeho úprave súdom, a neschopnosť
zvládať vzájomnú komunikáciu rodičov, bez vyvolávania stresových situácií a pod.)  postupoval správne,
keď v predmetnej veci deti nezveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V tejto súvislosti
je potrebné na záver dodať, že v súdnej praxi sa zaujal názor, že zverenie dieťaťa do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov nesmie byť ústupkom ich vzájomnej rivalite, ale vyjadrením kvalitného a pozitívneho
vzťahu rodičov k dieťaťu. To predpokladá toleranciu, vyspelosť a dobrú vôľu všetkých zúčastnených.
Rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa by malo vychádzať z ich spoločnej vôle
a dohody, schopnosti spolu komunikovať a spolupracovať a nezapájať dieťa do svojich vzájomných
problémov (pozri rozhodnutie Ústavného súdu ČR z 27. januára 2005, sp. zn. I. ÚS 48/04). Podstatnou je
teda odpoveď na otázku, či rodičia sú ochotní a vyspelí v záujme maloletého dieťaťa spolu kooperovať.

Pokiaľ ide o námietku otca o možnom nerešpektovaní rozhodnutia súdu matkou je potrebné uviesť, že
v tejto súvislosti už súd prvého stupňa účastníkov konania poučil, že ak povinný dobrovoľne neplní, čo
mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V závere odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa tiež dostatočným spôsobom vyporiadal s
námietkami uplatnenými otcom dieťaťa a vzhľadom na to, že otec dieťaťa ani v odvolaní neuviedol žiadne
nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné osobitne zhodnotiť, a na ktoré by bolo potrebné  prihliadnuť,
odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku
súdu prvého stupňa.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, keď
tento správne v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. rozhodol i o náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.



Tento rozsudok  bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8P/17/2014", "guid": "e8f81ab0-fdbf-496c-ae48-495cc2dc312d:56c33e57-f35d-4c9c-8991-3a59c9066c8f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:29360414-0812-4baa-bcbe-1a49b271a899", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 48/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 48/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:29360414-0812-4baa-bcbe-1a49b271a899"}], "citovane_v": []}