{"guid": "9944f7be-0138-44eb-8477-b83aef6ebfd1:751625ab-d952-49ef-ace5-cea3dc539bcc", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2015200195.3", "spisova_znacka": "14S/50/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/50/2015 z 23. 11. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 23. novembra 2016, sp. zn. 14S/50/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2015200195.3", "identifikacne_cislo": "2015200195", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Alexander Mojš", "sudca_id": 540, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alexander-mojs-540", "datum_vydania": "2016-11-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-27.odsek-1", "nazov": "§ 27 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-27.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-25.odsek-1", "nazov": "§ 25 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-25.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-25.odsek-4", "nazov": "§ 25 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-25.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-25.odsek-6", "nazov": "§ 25 ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-25.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-25"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-27", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-25"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/751625ab-d952-49ef-ace5-cea3dc539bcc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2015200195.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2015200195.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2015200195.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/50/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200195
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200195.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu
JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: Poľovnícka združenie Fehérág,
Nový Život, so sídlom 930 38 Nový Život, , IČO: 34 011 838, zastúpeného advokátkou Mgr. Evou
Kováčechovou so sídlom Komenského 21, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: Okresný úrad
Trnava, Odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, 917 02 Trnava, za účasti: PRVÁ PRODUKČNÁ,
s.r.o., Pri Bielom kríži 1157/16, Bratislava 831 02, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo OÚ-TT-
OVBP2-2014/020945/PaHo zo dňa 14.11.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Správny súd  napadnuté rozhodnutie Okresného úradu v Trnave - odboru výstavby a bytovej politiky
č.  OÚ-TT-OVBP2-2014/020945/PaHo  zo dňa 14.11.2014 a rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu - stavebného úradu Obec Nový Život č. N 2010/381-006 zo dňa 18.4.2012  z r u š u j e  a  vec
vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalobca má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Účastníkovi  PRVÁ PRODUKČNÁ, s.r.o. Bratislava sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 30.1.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.2.2015 sa žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného  a jeho zrušenia, ktoré
bolo vydané pod č. OÚ-TT-OVBP2-2014/020945/PaHo  zo dňa 14.11.2014 a  ktorým žalovaný správny
orgán zmenil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu (Obec Nový Život) č.: N 2010/381 - 006
zo dňa 18.4.2012, ktorým uvedená obec rozhodla o umiestnení stavby „Malá vodná elektráreň Nový
Život - Eliášovce“ na pozemkoch parc. č. 623, 611/1, 612/3, 610/3, 614/35, 620 a 613/2 v registri „E“
v katastrálnom území S., obec Nový Život a na pozemku parc. č. 2942 v registri „E“ v katastrálnom
území V., obec Jelka, navrhovateľovi PRVÁ PRODUKČNÁ, s.r.o.. Súčasne žiadal zrušiť aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu s tým, aby bola predmetná vec vrátená žalovanému na ďalšie
konanie.

Žalobca v žalobe namietal porušenie práva na spravodlivý proces garantované Ústavou SR čl. 46
ods. 1, vyjadrené aj v základných zásadách správneho konania v ust. § 3 správneho poriadku. Okrem
toho poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného porušuje aj práva žalobcu ako verejnosti garantované
Aarhuským dohovorom, keď podľa čl. 6 tohto dohovoru má verejnosť právo na účasť v konaní v čase,
keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne, pričom výsledky
účasti verejnosti v konaní musia byť náležite zohľadnené v rozhodnutí. Poukázal na to, že rozhodnutie



žalovaného je v tomto smere nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a
vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej namietal, že navrhovaná činnosť - malá
vodná elektráreň je v rozpore s platným územným plánom minimálne jednej z obcí, v katastri ktorej sa
má malá vodná elektráreň realizovať. V tejto súvislosti obecné zastupiteľstvo v Jelke vydalo uznesenie
č. 18a/2011/OZ - 4, ktorým obec vyjadrila nesúhlas s výstavbou malej vodnej elektrárne, nakoľko jej
umiestnenie je v rozpore s platným územným plánom obce Jelka, ktorý nemá obec spracovaný. V
tejto súvislosti ďalej uviedol, že  Obec Jelka vydala pod číslom 493/2013 dňa 29.4.2013 tiež súhlas k
stavebnému konaniu Malej vodnej elektrárne Nový Život - Eliášovce za splnenia podmienok uvedených
v stanovisku, pričom k rozdielnym stanoviskám Obce Jelka sa  stavebný úrad ako prvostupňový
správny orgán ako aj žalovaný vôbec nevyjadril a ani sa s nimi nezaoberal. Tvrdil, že stavebné úrady
postupovali nezákonne, pokiaľ upustili od ústneho pojednávania, v rozpore s ust. § 36 ods. 2 a § 37
ods. 1,2 a 4 zák.č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon). Ďalej namietal, že stavebný úrad nekonal so všetkými
účastníkmi konania, čo pripustil aj prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí.  Za tohto stavu mal žalobca
zúženú možnosť vyjadriť sa v tomto správnom konaní k jednotlivým podkladom rozhodnutia, z hľadiska
časového ako aj obsahového bol žalobca preto  ukrátený na svojich právach. Stavebné orgány  tiež
porušili zákonnú povinnosť posúdiť predmetný návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné
prostredie. Nesúhlasil s konštatovaním žalovaného, že sa neočakáva negatívny vplyv navrhovanej
činnosti  na lesnú  ako je nelesnú vegetáciu, resp. tento bude minimálny,  ako aj s tvrdením, že nebudú
ovplyvnené podzemné vody alebo tieto budú ovplyvnené len v minimálnej miere, a to aj v súvislosti s
rybárstvom.  Mal za to, že vplyv tejto navrhovanej činnosti na životné prostredie  v rozhodnutí žalovaného
nebol dostatočne vyhodnotený a teda odôvodnený, pričom neboli vzaté do úvahy vyjadrenia iných
účastníkov.  Poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného je síce obsiahle čo do rozsahu, podstatnú
časť však tvorí prepis vyjadrení jednotlivých účastníkov konania a iných zapojených subjektov, pričom
odôvodnenie rozhodnutia predstavuje len nepatrnú časť celého rozhodnutia. V tejto súvislosti uviedol,
že vo viacerých častiach odôvodnenia nie je zrejmé, či ide o úvahy žalovaného alebo cituje vyjadrenia
niektorých zo zapojených subjektov. Mal za to, že k väčšine námietok a argumentov, ktoré boli vznesené
zo strany žalobcu ako aj iných účastníkov konania sa žalovaný žiadnym spôsobom nevyjadril a ani sa
s nimi nezaoberal. Považoval preto rozhodnutie žalovaného za zmätočné a nepreskúmateľné, vydané
v rozpore s ust. § 46 a § 47 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, nakoľko rozhodnutie postráda
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie, v ktorom by bolo uvedené, akými úvahami bol žalovaný vedený
pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k
podkladom rozhodnutia. Ďalej namietal, že PRVÁ PRODUKČNÁ s.r.o. ako navrhovateľ nepredložil v
konaní jeden z podstatných a nevyhnutných podkladov konania - záverečné stanovisko z procesu
posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zák.č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o EIA). Tiež nesúhlasil s
rozhodnutím býv. Obvodného úradu životného prostredia Dunajská Streda č. A2011/02153-019 zo dňa
18.11.2011, ktorým tento rozhodol, že navrhovaná činnosť „Malá vodná elektráreň Eliášovce“ sa nebude
ďalej posudzovať podľa zákona o EIA. Uviedol, že  PRVÁ PRODUKČNÁ s.r.o. v zisťovacom konaní
nepredložila variantné riešenie navrhovanej činnosti, čím postupovala v rozpore so zákonom o EIA,
pričom Obvodný úrad životného prostredia Dunajská Streda sa  s touto námietkou žiadnym spôsobom
nevysporiadal a ani sa k nej nevyjadril. Žalobca ďalej poukázal na judikatúru všeobecných súdov vo
vzťahu k posudzovaniu malých vodných elektrární, keď podľa viacerých rozhodnutí súdov „stavba malej
vodnej elektrárne je nepochybne činnosťou, ktorá má na životné prostredie vplyv, a to nielen počas
výstavby, ale aj následne samotná prevádzka takejto stavby“ (napr. rozsudok KS v Banskej Bystrici
sp.zn. 23S/84/2012 zo dňa 19.3.2014, uznesenie NS SR sp.zn. 2Sžp/39/2012 zo dňa 20.11.2013). Súdy
pritom postupujú s poukazom na ust. článku 44 Ústavy SR (právo na priaznivé životné prostredie), čl.
45 Ústavy SR (právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia), ale tiež na Aarhuský
dohovor. Žalobca tiež namietal, že navrhovanou činnosťou malej vodnej elektrárne bude priamo dotknuté
územie SKUEV 0541 Malý Dunaj, ktoré je navrhnuté na doplnenie sústavy Natura 2000 z dôvodu výskytu
biotopov európskeho významu a druhov európskeho významu, čo vyplýva z vyjadrenia obvodného
úradu životného prostredia. Okrem toho v dosahu navrhovaného vzdutia malej vodnej elektrárne
sa nachádza lokalita SKUEV 0083 Eliášovsky les, kde predmetom ochrany sú biotopy európskeho
významu - lužné dubovo-brestovo-jaseňové lesy okolo nížinných riek (91 FO) a druhy európskeho
významu - vydra riečna a bobor európsky, keď na tieto druhy môže mať likvidácia brehových porastov
a výruby drevín spojené s navrhovanou výstavbou malej vodnej elektrárne negatívny vplyv.  Naviac
navrhovaná činnosť je v hrubom rozpore s európskymi smernicami - smernicou o vodách a smernicou o
biotopoch, nakoľko  realizáciou malej vodnej elektrárne v území dôjde k fragmentácii biotopov, narušeniu



hydromorfologických parametrov toku a obmedzeniu až zastaveniu migrácie vodných organizmov,
vrátane viacerých druhov európskeho významu. Za tohto stavu preto žalobca mal za to, že PRVÁ
PRODUKČNÁ s.r.o. v konaní nepredložila nevyhnutný podklad na rozhodnutie a to záverečné stanovisko
ako výsledok posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti podľa § 38 ods. 1,2 zákona o EIA v znení
platnom do 31.12.2014, a preto mal žalovaný návrh na vydanie územného rozhodnutia zamietnuť.
Okrem toho tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný nevyargumentovali, prečo v konaní
nevyžadovali toto záverečné stanovisko z procesu EIA ako nevyhnutný podklad pre vydanie územného
rozhodnutia, a preto je potrebné považovať tieto rozhodnutia za nepreskúmateľné a nezákonné. Zo
strany žalobcu bola tiež namietaná absencia povolenia na výrub drevín v zmysle § 103 ods. 6 zák.č.
543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, z ktorého vyplýva, že orgán štátnej správy, ktorý vedie konanie
o veci, ktorou môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny, môže o veci rozhodnúť najskôr
potom, ako mu bolo doručené rozhodnutie orgánu ochrany prírody o vydaní alebo nevydaní súhlasu
alebo povolení alebo nepovolení výnimky zo zákazu. Žalovaný sa tiež nevyjadril ani k podstatným
námietkam od iných účastníkov konania, napr. námietka, že PRVÁ PRODUKČNÁ s.r.o. nemá potrebný
súhlas orgánu štátnej vodnej správy v zmysle § 27 zák.č. 364/2004 Z.z. o vodách, alebo že zámer
vybudovať malú vodnú elektráreň na rieke Malý Dunaj je v príkrom rozpore s čl. 14 Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2000/60/ES zo dňa 23.10.2000 ustanovujúcej rámec pôsobnosti Spoločenstva
v oblasti vodnej politiky (tzv. Rámcová smernica o vode).  Žalovaný tiež nereagoval na námietku,
že v úseku toku, ktorý bude dotknutý vzdutou hladinou nie sú vybudované žiadne ochranné hrádze
zdrže, hoci stavebný úrad uvádza, že k budovaniu nových hrádzí nedôjde, „nakoľko jestvujúce sú už
umiestnené aj zrealizované“. V neposlednom rade poukázal na to, že navrhovaná malá vodná elektráreň
sa má umiestňovať na pozemkoch, ku ktorým PRVÁ PRODUKČNÁ s.r.o. nemá vlastnícke alebo iné
právo v zmysle stavebného zákona a nemá ani súhlas vlastníkov uvedených pozemkov.

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný a to podaním zo dňa  24.4.2015, z ktorého vyplýva, že
tento žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V tomto písomnom vyjadrení  žalovaný opísal priebeh
správneho konania, citoval jednotlivé ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na predmetnú vec. Poukázal
na to, že umiestnenie stavby „Malá vodná elektráreň Nový Život - Eliášovce“ je v súlade s platnou
územnoplánovacou dokumentáciou Obce Nový Život. V tejto súvislosti poukázal na to, že súčasťou
spisového materiálu administratívneho spisu sú aj kladné stanoviská dotknutých orgánov, ktoré chránia
verejné záujmy podľa osobitných predpisov.  Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v tomto správnom
konaní malo byť nariadené ústne pojednávanie, vzhľadom na neexistujúci územný plán Obce Jelka,
tak túto námietku považoval za nedôvodnú, nakoľko pre stavebné úrady bolo rozhodujúce, že v
danom prípade boli zabezpečené vyjadrenia dotknutých orgánov. Mal za to, že odbornou stránkou
ochrany prírody a krajiny sa zaoberal Obvodný úrad životného prostredia v Dunajskej Strede, ktorý
dňa 3.9.2010 vydal pod č. A2010/01648-003 vyjadrenie, ktorým zastrešil odbornú časť výkonu štátnej
správy pri realizácii Malej vodnej elektrárne Eliášovce.  V tejto súvislosti poukázal na to, že k tomu, či
a akým spôsobom ovplyvní stavba malej vodnej elektrárne biotopy, genofondy, prostredie v jej okolí je
obsahom vyjadrenia príslušného orgánu štátnej správy a pre stavebný úrad je takéto jeho stanovisko
faktom.  Pokiaľ ide o námietku žalobcu, týkajúcu sa nepredloženia záverečného stanoviska z procesu
posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona EIA  uviedol, že súčasťou spisového materiálu
je aj rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Dunajská Streda č.  A 2011/02153-019 zo dňa
18.11.2011, ktorým tento rozhodol, že navrhovaná činnosť „Malá vodná elektráreň Eliášovce“ uvedená
v predloženom zámere sa nebude ďalej posudzovať podľa zákona EIA.  Mal za to, že námietky žalobcu
smerované k ochrane prírody a krajiny nepatria do kompetencie stavebných úradov.

Z prvostupňového rozhodnutia vydaného Obcou Nový Život č. N 2010/381-006 zo dňa 18.04.2012
súd zistil, že prvostupňový správny orgán rozhodol na návrh PRVEJ PRODUKČNEJ, s.r.o. Bratislava,
zastúpenou spoločnosťou Hydrotechnológia Bratislava s.r.o. Bratislava, o umiestnení malej vodnej
elektrárne Nový Život - Eliášovce, v k. ú. S., na pozemkoch  parc. č. 623, 611/1, 612/3, 610/3, 614/35,
620 a 613/2 v registri „E“ v k. ú. V. na pozemku parc. č. 2942 v registri „E“. Zároveň určil stavebníkovi
podmienky, ktoré musí dodržať pri umiestnení a realizácii prípravy stavby.



Dňa 15.5.2012 vydal prvostupňový správny orgán opravu rozhodnutia č. N 2010/381-006 zo dňa
18.04.2012, ktorým opravil výrokovú časť svojho rozhodnutia o vyjadrenie dotknutých organizácií.

Okresný úrad Trnava - odbor výstavby a bytovej politiky oznámením č. OU-TT-OVBP2-2014/020945/
PaHo zo dňa 17.9.2014 oznámil začatie odvolacieho konania v predmetnej veci na základe rozsudku
Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/1/2013-77, ktorým bolo zrušené rozhodnutie bývalého Krajského
stavebného úradu č. KSÚ-OSP-2012/00736/Ho zo dňa 18.10.2012 o zmene rozhodnutia Obce Nový
Život č. N 2010/381-006 zo dňa 18.4.2012 opravené listom N 2010/381-007 zo dňa 15.5.2012 o
umiestnení stavby „Malá vodná elektráreň Nový Život - Eliášovce“.

Následne Okresný úrad Trnava - odbor výstavby a bytovej politiky ako druhostupňový správny orgán
vydal rozhodnutie pod číslom č. OÚ-TT-OVBP2-2014/020945/PaHo  dňa 14.11.2014, ktorým  zmenil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, pričom táto zmena sa týkala len zmeny polohopisných
údajov a doplnenia stanoviska Krajského pamiatkového úradu. Žalovaný teda rozhodol tak, že zmenil
rozhodnutie prvostupňového stavebného úradu v tom zmysle, že zmenil pôvodný údaj o výške hornej
prevádzkovej hladiny z hodnoty 118,50 m n.m. Bpv. na novú hodnotu 117,50 m n.m. Bpv. a zmenil aj
údaj o hydrostatickom vzdutí od zníženej hornej prevádzkovej hladiny z hodnoty 12,4 km nad stupeň
na hodnotu 9,766 km nad stupeň, ďalej do výroku prvostupňového rozhodnutia doplnil zo stanoviska
Krajského pamiatkového úradu Trnava zo dňa 8.10.2012 k dvom pôvodným podmienkam tri nové
podmienky, ktoré sa týkajú národnej kultúrnej pamiatky Vodný mlyn Jelka a na základe ďalšieho
stanoviska Krajského pozemkového úradu zo dňa 26.3.2013 doplnil do výroku rozhodnutia ďalšie štyri
podmienky. V ostatnej časti zostalo prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu nezmenené.

Krajský súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 24.11.2016  v zmysle § 27 SSP,
pričom zistil, že žaloba zo strany žalobcu je dôvodná.

Právna zástupkyňa  žalobcu na pojednávaní konanom dňa 24.11.2016 uviedla, že sa v plnom rozsahu
pridržiava dôvodov uvedených v obsahu žaloby. Žiadala rozhodnutie žalovaného zrušiť s poukazom na
ust. § 191 ods. 3 SSP a tiež žiadala zrušiť rozhodnutie  prvostupňového správneho orgánu.  Uviedla,
že v písomnom vyjadrení žalovaného k žalobe nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti, v podstate
sú v tomto vyjadrení uvedené tie isté dôvody ako v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Tvrdila, že
žalovaný sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalobcu ako aj jeho námietkami,
ktoré uvádzal  v správnom konaní. V podstate nezdôvodnil, prečo nevyhovel námietke žalobcu a
nevykonal posudzovanie vplyvu  výstavby malej vodnej elektrárne na životné prostredie. Okrem toho
žalovaný neakceptoval už vyslovený právny názor tunajším súdom, ktorý bol vyslovený v rozhodnutí
č.k. 14S/1/2013 zo dňa 10.7.2014. Poukázala na to, že žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán
už  v územnom rozhodnutí má skúmať starostlivosť o životné prostredie, pričom konal v rozpore s ust.
§ 39 a § 39a stavebného zákona a taktiež nesprávne vec posúdil aj vo vzťahu k zákonu o ochrane
prírody a krajiny, keď konal v rozpore s ust. § 28 tohto zákona, z ktorého vyplýva, že je potrebné
takéto posúdenie navrhovanej činnosti nevyhnutne vykonať. Tieto nami tvrdené skutočnosti vyplývajú aj
z ustálenej judikatúry  NS SR ako aj všeobecných súdov. Uviedla, že  žalovaný sa nevyjadril k námietke
žalobcu týkajúcej sa výrubového povolenia v tejto oblasti, kde by sa mala stavať malá vodná elektráreň.
Touto našou argumentáciou sa vôbec nezaoberal, a to aj vo vzťahu k tomu, akým spôsobom bude
dotknuté toto územie, či už z hľadiska cestovného ruchu ako aj migrácie rýb. Mám za to, že žalovaný
ako  prvostupňový správny orgán porušil povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo svojej činnosti, keď stavebný
úrad má povinnosť posúdiť a vyhodnotiť  túto povolovanú činnosť vo vzťahu k ochrane životného
prostredia. Tiež sa nevysporiadal ani s námietkou, týkajúcou sa vlastníctva dotknutých pozemkov,
pričom skutočnosť že táto námietka je opodstatnená potvrdilo aj Ministerstvo životného prostredia  v
rozhodnutí č. 5697/2015-6.1 zo dňa 4.9.2015, ktorým zrušilo stavebné povolenie na predmetnú malú



vodnú elektráreň. Taktiež poukazujem na smernicu číslo 200/60 ES, ide o rámcovú smernicu o vodách,
ktorá bola transformovaná do zákona o vodách č. 364/2004, ktorá sa týka  ochrany vôd. V tejto súvislosti
poukázala na to, že je potrebné zachovávať a zlepšovať stav vodných tokov, čo vyplýva z účelu tejto
smernice. V ostanom poukázala na žalobné dôvody uvedené v žalobnom návrhu.

Poverená zástupkyňa žalovaného  JUDr. Denisa Pavlíková Holúbková žiadala žalobu zamietnuť z
dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení zo dňa 24.4.2015. Poukázala na to, že pokiaľ ide o
posudzovanie vplyvu takejto činnosti na životné prostredie, tak žalovaný nie je kompetentný takéto
posudzovanie vykonať, nakoľko vychádza iba z podkladov a stanovísk ostatných dotknutých orgánov, a
preto sa žalovaný nezaoberal posudzovaním vplyvu takejto činnosti na životné prostredie. Ďalej uviedla,
že v územnom konaní stavebný úrad nemôže do tohto procesu zasahovať a naviac v tomto konaní
sa nepreukazuje ani vlastníctvo k pozemkom, pričom takýto postup stavebnému úradu prináleží až pri
vydávaní stavebného povolenia, a to s poukazom na ust. § 58 ods. 2 stavebného zákona.

Podľa § 27 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (zák.č. 162/2015 Z.z.) pri preskúmavaní zákonnosti
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i
zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy,
z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie
alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné
preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie
alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania
podľa § 32 ods. 3 písm. c).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len \"rozhodnutie a postup správneho orgánu\").

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako
aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.

Podľa § 36 ods. 2 stavebného zákona od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť v prípade,
že je pre územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno posúdiť návrh
na územné rozhodnutie. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí lehotu, do ktorej môžu
účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne; táto lehota
nesmie byť kratšia ako 7 pracovných dní.

Podľa § 37 ods. 4 stavebného zákona ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1
až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1,
s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s
predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.

Podľa § 25 ods. 1, 4, 6 zákona č. 50/1976 Zb. (ďalej len stavebného zákona) (1) Pred predložením
návrhu územného plánu na schválenie sa preskúma, či a) obsah návrhu je v súlade so záväznou časťou
schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa, b) obsah návrhu a postup jeho obstarania
a prerokovania sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi, c) návrh je v súlade so zadaním, d)
návrh je v súlade s rozsahom územného plánu, e) záväzná časť územného plánu navrhovaná na



vyhlásenie všeobecne záväzným právnym predpisom je v súlade s § 13. 4) O preskúmanie súladu
návrhu územného plánu obce podľa odseku 1 obec požiada krajský stavebný úrad. (6) Návrh územného
plánu, ktorého obsah nie je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho
stupňa alebo           s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo ktorého postup
obstarania        a prerokovania nie je v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi,
nemožno schváliť. Pokiaľ by prišlo k schváleniu napriek takémuto rozporu, schválenie je        v celom
rozsahu neplatné.

Podľa § 33 ods. 1 stavebného zákona na územné konanie je príslušný stavebný úrad.

Podľa § 35 ods.1 stavebného zákona (1) Územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka,
z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou
ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou ( § 45 ods.
4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a
fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi.

Podľa § 36 ods. 1 stavebného zákona (1) Stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým
orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym
zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie
pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania
do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná.

Podľa § 37 stavebného zákona (1) Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány
obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie
územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce
podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného
rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom
zisťovaní. (2) Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti
o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh
a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či
vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na
stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú
hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné
podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho
pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. (3) Stavebný
úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi
vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú
v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. (4) Ak stavebný úrad po posúdení návrhu
podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa
odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami
alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.

Podľa § 39 stavebného zákona (1) V územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na
navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad
s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných
opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a
urbanistických hodnôt v území a rozhodne                    o námietkach účastníkov konania. V
rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie
podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť
ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. (2) Ak sa územné rozhodnutie
o umiestnení stavby alebo územné rozhodnutie o využití územia týka územia, vo vzťahu ku ktorému
sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu,1ga) musí
obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a záverečnom stanovisku, ak boli
vydané.



Podľa § 39a stavebného zákona (1) Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok,
umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na
obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej
prílohe územného rozhodnutia. (2) V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na
ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie
súladu urbanistického riešenia                a architektonického riešenia stavby s okolitým životným
prostredím, najmä na výškové           a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc
pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu         a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na
pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku
vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny
alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. (3) Rozhodnutie o umiestnení
stavby sa nevyžaduje na: a) stavby, ktorých podmienky na umiestnenie podrobne rieši územný plán
zóny, ak je to v jeho záväznej časti uvedené, b) drobné stavby, c) stavebné úpravy a udržiavacie práce, d)
stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné
ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru, e) reklamné stavby. (4) Stavebný úrad spojí územné
konanie                o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe
a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných
stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú       z územného
plánu zóny. (5) Stavebný úrad môže v rozhodnutí o umiestnení jednoduchej stavby, jej prístavby alebo
nadstavby určiť, že na jej uskutočnenie postačí ohlásenie podľa     § 55 ods. 2. Nevzťahuje sa to na
stavby povoľované špeciálnymi, vojenskými a inými stavebnými úradmi podľa § 120 a 121.

Podľa § 126 ods. 1 stavebného zákona (1) Ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov
chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok,
vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu
ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva,    o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane
prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, o odpadoch,             o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej
bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc,
o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve,              o
vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce         a o štátnej geologickej
správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a,
ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov.

Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto
zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 140a  ods. 1, písm. b) a ods. 3  stavebného zákona (1) Dotknutým orgánom podľa tohto zákona
je b) obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby
na jej území, okrem stavieb uvedených v § 117b. (3) Dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona
chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do
spisov, podávať záväzné stanoviská podľa § 140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej
obhliadke a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona.

Podľa § 140b ods. 1, 2 stavebného zákona (1) Záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto
zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy
chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah
záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia
záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. (2) Dotknutý orgán
je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom.



Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe
ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko
pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona.

Podľa § 4 ods. 3, písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (3) Obec pri výkone samosprávy
najmä d) usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, 5b) vydáva súhlas,
záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a
fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej
činnosti v obci.

Podľa § 9 ods. 1, písm. b),  l)   zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (1) Orgán ochrany
prírody je dotknutým orgánom v konaniach podľa osobitných predpisov vo veciach ochrany prírody a
krajiny, najmä ak ide o b) vydanie územného rozhodnutia, l) vydanie povolenia na výrub drevín podľa
osobitných predpisov.

Podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny (3) Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu
ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených
prípadoch vydať len po posúdení ekologických                    a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie
človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z
nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo
nájomca a po vyznačení výrubu dreviny.

Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
Správneho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne  príslušný na konanie  si zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu
bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu
napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia
správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou
vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Konanie v správnom súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou, ktorá znamená, že súd preskúmava
napadnuté rozhodnutie len v medziach a v rozsahu určenom žalobcom.  Základným predpokladom
konania je tvrdenie žalobcu, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach a musí
poukázať na konkrétne skutočnosti z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona, ktorý však musí
konkretizovať, t. j. že správny orgán vydaním rozhodnutia porušil konkrétny zákon alebo iný predpis
(súd vzhľadom na svoju procesnú pozíciu nad stranami tieto skutočnosti za žalobcu nevyhľadáva, keďže
práve oni majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom). Súd
teda nemôže z vlastnej iniciatívny nahradiť prejav vôle žalobcu a sám vyhľadávať možné právne vady
napadnutého rozhodnutia.

Pokiaľ ide o prieskum správneho konania, súd preskúmava postup správnych orgánov pri vydávaní
rozhodnutia, ktorý upravuje príslušný právny predpis. V rámci správneho konania je zmyslom všetkých
procesných predpisov zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb tak, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie
a to prostriedkami ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci a aby účastníkovi o ktorého
vec a práva ide bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva. Toto platí
zvlášť ak ide o konanie, v ktorom dôkazná povinnosť spočíva na účastníkovi.



V súvislosti so zahájením územného konania je potrebné zdôrazniť, že stavebný úrad by mal informovať
všetkých jemu známych účastníkov konania o tom, že konanie bolo zahájené. V opačnom prípade by
účastníctvo v konaniach strácalo zmysel, keďže potencionálni účastníci by sa o ňom nedozvedeli a
nemohli by svoje práva využiť.

V predmetnej veci  Krajský súd v Trnave sa v podstate stotožnil  s argumentáciou žalobcu, ktorý
namietal predovšetkým zmätočnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného ako
aj prvostupňového správneho orgánu. Možno konštatovať, že z rozhodnutia žalovaného nie je možné
z niektorých odsekov zistiť, či ide o úvahy žalovaného alebo či tento cituje vyjadrenia niektorých zo
zapojených subjektov. V prvom rade je potrebné uviesť, že stavba malej vodnej elektrárne je nepochybne
činnosťou, ktorá má na životné prostredie nielen počas výstavby, ale aj samotnej prevádzky výrazný
vplyv, a preto posúdenie vplyvov malej vodnej elektrárne je plne v súlade s cieľmi posudzovania vplyvov
na životné prostredie. Znamená to, že je nutné posudzovať všetky aspekty navrhovanej činnosti v celosti,
a to aj v súvislosti s judikatúrou Súdneho dvora (C-227/01, C-142/07). Tiež je v takýchto konaniach,
týkajúcich sa životného prostredia nevyhnutné zabezpečiť včasnú účasť verejnosti hneď na začiatku
procesov, v čase, kedy sú ešte reálne otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa musí uskutočniť
efektívne.  Je potrebné zdôrazniť, že stavebný úrad  v konaní o umiestnení stavby nie je orgánom,
ktorému náleží len zhromaždenie predložených dokladov a mechanické zachytenie ich obsahu vo
vydávanom rozhodnutí, ale stavebnému úradu patrí povinnosť v zmysle § 37 stavebného zákona posúdiť
a vyhodnotiť, okrem iného aj súlad predložených podkladov s právnymi predpismi na ochrane ktorých
je verejný záujem. Stavebný úrad je v konaní garantom zákonnosti, keď aj s odkazom na čl. 1 ods.
1, čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, jedným zo znakov právneho štátu je taká činnosť orgánov verejnej správy,
ktorá je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom na ochrane a presadzovaní
zákonnosti je verejný záujem. Za tohto stavu v odvolacom správnom konaní je odvolací orgán povinný
sa náležitým spôsobom vysporiadať s námietkami účastníka konania o umiestnení stavby, obsahom
ktorých sú tvrdenia o porušení ustanovení hmotného alebo procesného práva (viď Nález ÚS I. ÚS 223/09
zo dňa 27.5.2010 ako aj rozhodnutie NS SR č.k. 8Sžp/27/2011 zo dňa 28.6.2012). Vzhľadom k tomu,
že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán sa riadnym spôsobom nevysporiadal s jednotlivými
námietkami žalobcu (títo nevyhodnotili, resp. nezaujali stanovisko k dvom rozdielnym stanoviskám
obecného zastupiteľstva, týkajúcich sa výstavby malej vodnej elektrárne, neposúdili predmetný návrh
predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie s poukazom na ust. § 37 ods. 2 stavebného
zákona). V tejto súvislosti súd považuje za potrebné k veci uviesť, že záverečné stanovisko EIA je
nevyhnutným podkladovým dokumentom pre ďalšie správne konanie (napr. o umiestnení stavby), a
to najmä z hľadiska posúdenia vplyvov stavby malej vodnej elektrárne na životné prostredie. Takéto
stanovisko má síce informačnú hodnotu vo vzťahu k správnemu orgánu (do 1.1.2015 právna úprava
nepriznáva záverečnému stanovisku charakter rozhodnutia a ani záväznosť), pričom vo vzťahu k
subjektom práva na životné prostredie má hodnotu vypovedaciu. Je preto nevyhnuté, aby správny
orgán si najskôr zadovážil vo forme podkladu pre rozhodnutie takéto záverečné stanovisko a následne
posúdil jeho zákonnosť, čo v predmetnej veci nebolo zrealizované. Ide o jedno z kľúčových ustanovení
tretej časti zákona o EIA (§ 37 tohto zákona), týkajúcej sa  posudzovania navrhovaných činností alebo
zmien činností. Spolu s § 38 a § 39 vytvára predpoklady pre to, aby výsledok posudzovania- záverečné
stanovisko bolo rešpektované a jeho podmienky dodržiavané nielen počas povoľovacieho konania, ale
najmä počas prípravy, realizácie, uskutočňovania činnosti alebo zmeny činnosti, ktoré boli predmetom
posúdenia ich vplyvov. Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón.
Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, tak ako je to v prípade Obce Jelka,
podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3
a ostatné existujúce podklady podľa § 7a stavebného zákona; inak stavebný úrad obstará v rozsahu
nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným
prieskumom alebo zistení pri miestnom zisťovaní (§ 37 ods. 1 stavebného zákona).

Okrem vyššie zistených nedostatkov nemožno považovať ani výrok druhostupňového rozhodnutia
správneho orgánu za jasný, určitý a zrozumiteľný, pretože podľa § 59 ods. 2 správneho  poriadku
musí odvolací  správny orgán vo výroku svojho rozhodnutia vysloviť záver, či sa prvostupňové
správne rozhodnutie potvrdzuje (a odvolanie zamieta), či sa mení alebo či sa zrušuje. V danom
prípade je potrebné považovať žalovaným vydaný výrok za zmätočný, pretože tento zmenil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu tak, že pôvodný údaj o výške hornej prevádzkovej hladiny znížil,



do výroku prvostupňového rozhodnutia doplnil zo stanoviska Krajského pamiatkového úradu Trnava zo
dňa 8.10.2012 tri nové podmienky, ktoré sa týkajú národnej kultúrnej pamiatky Vodný mlyn Jelka a na
základe ďalšieho stanoviska Krajského pozemkového úradu Trnava zo dňa 26.3.2003 doplnil do výroku
rozhodnutia ďalšie štyri podmienky (viď. výrok rozhodnutia žalovaného), čo znamená, že ak žalovaný
správny orgán v určitej časti zmenil prvostupňové rozhodnutie, v časti, ktorá nebola zmenou dotknutá
mal rozhodnutie potvrdiť, resp. odvolanie v tejto časti zamietnuť.

V súvislosti s ďalšími námietkami vznesenými žalobcom je potrebné uviesť, že  žalovaný sa v
rozhodnutí týmito námietkami dostatočným spôsobom nezaoberal, a to najmä v súvislosti s tým, či
predmetnou stavbou môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny. Je nepochybné, že v danom
prípade sú tieto záujmy skutočne dotknuté, a to pokiaľ ide o rozsah ako aj následky, ktoré môžu
nastať vybudovaním malej vodnej elektrárne. Právomoc rozhodnúť o týchto veciach má orgán ochrany
prírody a krajiny vo forme vyjadrenia alebo podaného stanoviska, avšak stavebný úrad nesmie nechať
nepovšimnuté záujmy ochrany prírody a krajiny (§ 103 ods. 6 zák.č. 543/2002 Z.z.), vyjadrenia alebo
iné stanoviská musí vyhodnotiť ako nevyhnutný podklad pre rozhodnutie a nielen odkázať na odborné
vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia v Dunajskej Strede, tak ako to bolo konštatované v
rozhodnutí žalovaného, pričom tunajší súd tieto nedostatky už vytýkal žalovanému v predchádzajúcom
rozhodnutí, ktoré bolo preskúmavané tunajším súdom. Za tohto stavu nemožno mať za to, že by
rozhodnutie žalovaného bolo v tejto časti riadne odôvodnené, a že by sa žalovaný vysporiadal so
všetkými  žalobcom vznesenými námietkami. Ak je rozhodnutie správneho orgánu nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, tento nedostatok nemôže odstrániť súd svojim rozsudkom, ale takéto rozhodnutie
správneho orgánu musí byť podľa § 191 ods. 1 písm. d)  a e) SSP zrušené a vrátené správnemu orgánu
na nové konanie a rozhodnutie. Znamená to, že rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom
ustanovené náležitosti, t.j. aj odôvodnenie, aby z neho bolo jasné, z akých skutkových konkrétnych
podkladov sa vychádzalo pri vydaní rozhodnutia a či s nimi bol žalobca riadne a včas oboznámený.

Žalovaný sa taktiež riadnym spôsobom nezaoberal námietkami žalobcu v súvislosti s aplikáciou ust.
§ 36 ods. 2 stavebného zákona,  a to najmä za stavu, že pre územie obce Jelka nie je spracovaná
územnoplánovacia dokumentácia  a nevyhodnotil dve rozdielne uznesenia Obecného zastupiteľstva
Obce Jelka č. 18a/2011/OZ - 4, zo dňa 28.6.2011, ktorým Obec Jelka najskôr  vyjadrila nesúhlas s
výstavbou malej vodnej elektrárne a neskôr obecné zastupiteľstvo  vydalo uznesenie pod č. 493/2013
zo dňa 29.4.2013, ktorým bol vyjadrený súhlas k stavebnému konaniu Malej vodnej elektrárne Nový
Život - Eliášovce. Je potrebné uviesť, že obec, v ktorej v katastrálnom území sa má navrhovaná činnosť
realizovať je tzv. dotknutou obcou a v prípade, že navrhovaná činnosť je plánovaná v katastrálnom
území dvoch alebo viacerých obcí, tak ako je to v tomto prípade, za dotknutú obec sa považuje každá
z týchto obcí. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že súčasne sa za dotknutú obec považuje aj tá,
na území ktorej sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena neplánuje realizovať, ale takáto obec môže byť
zasiahnutá vplyvmi navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, čím sa správne orgány vôbec nezaoberali a
neposudzovali vplyv takejto činnosti na priľahlé územie.

O trovách konania úspešného žalobcu rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, keď v konaní úspešnému
žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, o ktorých výške rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.(§175 ods.1
a 2 SSP).

Súd nepriznal náhradu trov konania účastníkovi PRVÁ PRODUKČNÁ, s.r.o. Bratislava, pretože v zmysle
ust. 250k ods. 1 O.s.p. a ustálenej judikatúry NS SR nemožno priznať zúčastnenej osobe náhradu trov
konania, pretože táto prináleží len žalobcovi, ktorý bol v konaní procesne úspešný.

Na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:



Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.  Kasačnú sťažnosť môže podať účastník
konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:a8d3bbb9-cf16-4f0c-bd84-fd002f183b69", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 223/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 223/09 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a8d3bbb9-cf16-4f0c-bd84-fd002f183b69"}], "citovane_v": []}