Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 43Sd/29/2015 z 15. 5. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 15. mája 2016, sp. zn. 43Sd/29/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2015200238.1
Krajský súd Trnava | 43Sd/29/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2015200238.1 | 2016-05-15 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky
Citované ustanovenia: § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/43f1ef43-7849-4cb6-93d0-7029a1899bab
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2015200238.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 43Sd/29/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200238
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200238.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľky: Bc. A. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. X, XXX XX J., zastúpenej advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, ul. Sibírska 4,
831 02 Bratislava proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63
Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 28.1.2015  z r u š u j e  podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške  380,66 eur na účet
zastupujúceho advokáta č. účtu: S.XX  XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (XXXXXXXXXX/XXXX) v
peňažnom ústave Y. I. AG, pobočka zahraničnej banky v lehote  3 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa  28.1.2015 odporkyňa podľa § 67 ods. 1 zák.č. 461/2003
Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) zamietla navrhovateľke žiadosť
o predčasný starobný dôchodok z dôvodu, že suma predčasného starobného dôchodku určená k
10.12.2014 nie je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.  V
odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že  suma predčasného starobného dôchodku určená k 10.
decembru 2014 je  104,80 eur mesačne, čo znamená, že nie je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného
minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čo predstavuje 237,70 eur.  V tejto súvislosti bolo v rozhodnutí
uvedené, že  navrhovateľka k 10.12.2014 získala 5 512 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný
rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia, pričom pri posúdení jej nároku
na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia
(vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení považujú).

Podľa § 60 ods. 9 zákona o sociálnom poistení rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového
poistenia, v prípade navrhovateľky táto k 10. decembru 2014 získala 15 rokov a 37 dní obdobia
dôchodkového poistenia. Suma predčasného starobného dôchodku bola určená podľa § 68 ods. 1
zákona o sociálnom poistení v znení zák.č. 543/2010 Z.z. ako súčin priemerného osobného mzdového
bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný
dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5% za každých začatých 30 dní od vzniku
nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. Pokiaľ ide o priemerný
osobný mzdový bod, tak tento bol určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé
kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období
vyjadreného v rokoch. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2013 navrhovateľka na
zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískala aspoň 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods.



6 zákona o sociálnom poistení. Rozhodujúce obdobie bolo preto podľa § 63 ods. 7 druhej vety zákona o
sociálnom poistení rozšírené postupne pred 1. január 1984 tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov
podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení. Ďalej bolo v rozhodnutí uvedené, že poistencovi, ktorý
v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa §
255 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého
hodnota je 0,3. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného
osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia.
Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí pomerná časť hodnoty
osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa § 255 ods. 3 zákona
o sociálnom poistení. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka získala náhradnú dobu podľa § 9 zák.č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a preukázala dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako zamestnanie
v kalendárnom roku 1972 122 dní, v kalendárnom roku 1976 173 dní, v kalendárnom roku 1977 217
dní, v kalendárnom roku 1978 10 dní, v kalendárnom roku 1982 334 dní, v kalendárnom roku 1983 88
dní, v kalendárnom roku 1984 47 dní, v kalendárnom roku 1985 3 dni patrí jej za toto obdobie pomerná
časť osobného mzdového bodu 0,3, pričom úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne
roky rozhodujúceho obdobia je 5,4683. V prípade navrhovateľky táto v rozhodujúcom období úhrnom
získala 3 321 dní dôchodkového poistenia, t.z. 9,0987 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1
zákona o sociálnom poistení. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 24. marcu 2014 je podľa Opatrenia
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 469/2013 Z.z., ktorým sa určila suma aktuálnej
dôchodkovej hodnoty na rok 2014 10,2524 eur. Nakoľko navrhovateľka vychovala tri deti a 54 rokov veku
dosiahla 24. decembra 2010, dôchodkový vek podľa § 65 ods. 5 zákona o sociálnom poistení dosiahla
pripočítaním 63 kalendárnych mesiacov k veku 54 rokov, 24. marca 2016. V čase vydania napadnutého
rozhodnutia teda navrhovateľke od 10.12.2014 do dovŕšenia dôchodkového veku, do 23.12.2016 chýba
470 dní. V závere napadnutého rozhodnutia bolo uvedené, že na nárok na predčasný starobný dôchodok
a na určenie jeho sumy nebola navrhovateľke zhodnotená doba služby od 1.3.1985 do 28.2.2010,
pretože ust. § 274 ods. 2 zákona o sociálnom poistení sa na určenie sumy predčasného starobného
dôchodku nevzťahuje. Súčasne jej nevznikol ani nárok na zníženie dôchodkového veku, nakoľko dobu
služby zaradenú do II. kategórie funkcií nezískala v potrebnom rozsahu, čo v prípade navrhovateľky
predstavuje aspoň 20 rokov. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok za službu a pre jeho výšku bola
navrhovateľke započítaná doba služobného pomeru príslušníka ZVJS od 1.3.1985 do 31.12.1999 (II.
kategória funkcií) a doba služobného pomeru príslušníka ZVJS od 1.1.2000 do 28.2.2010 (III. kategória
funkcií), pričom podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže z 25.3.2010
a z 26.6.2013 bol navrhovateľke rozhodnutím č. GR ZVJS-1489/33-2013 od 1.3.2010 priznaný výsluhový
dôchodok  podľa § 38 v spojení s § 143c ods. 8 zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Navrhovateľka napadla správnosť tohto rozhodnutia návrhom na jeho preskúmanie,  žiadala ho podľa
obsahu svojho odvolania zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Poukázala na to, že k žiadosti
o predčasný starobný dôchodok priložila aj žiadosť o započítanie obdobia dôchodkového poistenia od
1.3.1985 do 30.6.2002, t.j. 17 rokov, 3 mesiace a 29 dní, keď v tomto období jej zamestnávateľ odvádzal
odvodové povinnosti do sociálnej poisťovne podľa vtedy platných všeobecných predpisov sociálneho
zabezpečenia a za tohto stavu preto bola zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení (poistení) vo
všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa uvedené odvody doposiaľ
nerefundovala do osobitného systému silových zložiek, tieto si ponechala ako svoj príjem, a preto
ich žiadala navrhovateľka započítať za obdobie od 1.3.1985 do 30.6.2002 do obdobia dôchodkového
poistenia pri výpočte jej predčasného starobného dôchodku.

V písomnom vyjadrení právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa  16.6.2015  bolo namietané, že získané
obdobie vo všeobecnom systéme poistenia nebolo navrhovateľke dostatočným spôsobom zohľadnené.
Ďalej bolo v ňom uvedené, že navrhovateľka  odslúžila 14 rokov a 309 dní v zamestnaní II. kategórie
funkcií ako príslušníčka ZVJS a to v čase od 1.3.1985 do 31.12.1999, avšak vo výkone služby v
ZVJS odslúžila a odpracovala ďalších  3 712 dní v čase od 1.1.2000 do 28.2.2010, ktoré jej neboli
zhodnotené spolu aj s ďalšími zamestnaniami v civilnom sektore, pričom aj niektoré ďalšie obdobia
(štúdium, starostlivosť o deti a výkon zamestnania) neboli dostatočne zohľadnené. V tejto súvislosti
poukázala na čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, ďalej Medzinárodný dohovor č. 128 vyhlásený v Zbierke zákonov
pod č. 416/1991 Z.z. o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, pričom z tohto dohovoru čl.



19 jednoznačne vyplýva nárok na priznanie starobného dôchodku za celú dobu trvania sociálnej udalosti,
teda za dobu poistenia v osobitnom i všeobecnom systéme poistenia, a preto je tento výpočet potrebné
vykonať v súlade s čl. 33 ods. 2 tohto dohovoru, teda po zohľadnení všetkých dôb poistenia.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa  24.3.2015 žiadala rozhodnutie č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 28.1.2015 ako vecne správne potvrdiť, keď nárok navrhovateľky na predčasný starobný
dôchodok bol posúdený podľa § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pričom bolo zistené, že k
10. decembru 2014 navrhovateľka získala 5 512 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda 15 rokov
a 37 dní obdobia dôchodkového poistenia, keď presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste
dôchodkového poistenia. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka vychovala tri deti a 54 rokov veku dosiahla
24.12.2010, dôchodkový vek podľa § 65 ods. 5 zákona o sociálnom poistení dosiahne pripočítaním 63
kalendárnych mesiacov k veku 54 rokov, dňa 24.3.2016. Znamená to, že od 10.12.2014 do dovŕšenia
dôchodkového veku, do 23.12.2016, chýba navrhovateľke 470 dní. Pokiaľ ide o spornú dobu služby,
ktorú navrhovateľka namieta, tak túto získala v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu a súčasne jej bol aj výsluhový dôchodok od 1.3.2010 priznaný, čo vyplýva
z potvrdenia Generálneho riaditeľstva ZVJS z 25.3.2010 a z 26.6.2013, a to rozhodnutím č. GR
ZVJS-1489/33-2013 z 25.3.2010. Znamená to, že na vznik nároku na výsluhový dôchodok za službu a
pre jeho výšku bola navrhovateľke započítaná doba služobného pomeru príslušníka ZVJS od 1.3.1985
do 31.12.1999 (II. kategória funkcií) a doba služobného pomeru príslušníka ZVJS od 1.1.2000 do
28.2.2010 1 994 (III. kategória funkcií). Vzhľadom k tomu, že predčasný starobný dôchodok nie je
uvedený ani v Dohovore o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejnenom
v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb., tak preto neprichádza do úvahy ani aplikácia čl. 33 ods. 2
Dohovoru č. 128 v časti VI. - spoločné ustanovenia. V súvislosti s nehodnotením obdobia doby služby,
ktorá bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok poukázala odporkyňa na ust. § 60 ods. 2 zákona
o sociálnom poistení, keď obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a
profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískal v rozsahu  zakladajúcom
nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový
dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Súčasne
poukázala na ust. § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, keď za obdobie dôchodkového poistenia sa
považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané
do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískal
v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného
predpisu, čo však nie je prípad navrhovateľky, nakoľko spornú dobu služby, ktorú namieta získala v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a súčasne jej bol aj
výsluhový dôchodok od 1.3.2010 priznaný.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250l a nasl. O.s.p., vo veci nariadil
pojednávanie, na ktorom bol vypočutý  právny zástupca  navrhovateľky, ako aj poverená zástupkyňa
odporkyne, pričom súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné, a to z dôvodu čiastočnej
nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.

Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľky uviedol, že rozhodnutie odporkyne považuje za
absolútne nezrozumiteľné a nejasné. V samotnom rozhodnutí nie je vôbec uvedené, kedy si
navrhovateľka podala žiadosť o predčasný  starobný dôchodok (10.12.2014). Okrem toho zo samotného
osobného listu dôchodkového poistenia nie sú jasne uvedené údaje a to pokiaľ ide o jednotlivé sumy
uvádzané v kolónke osobný vymeriavací základ, keď z týchto súm nie je zrejmé, či sú uvádzané v
slovenských korunách, v korunách československých alebo v eurách. Samotná tabuľka je v tomto smere
nedokonalá a navrhovateľka si vôbec nemôže zistiť správnosť údajov uvedených v tomto osobnom liste.
Ďalej namietal, že v tomto osobnom liste nie je uvedené obdobie starostlivosti navrhovateľky o prvé
dieťa, ktoré tam nie je vôbec zadefinované (ide o obdobie od 1.1.1977 do 28.5.1977) taktiež v ňom nie
je uvedená doba výkonu služby navrhovateľky v ZVJS v čase od 1.3.1985 až do 28.2.2010, ku ktorému
je aj nastavené obdobie dôchodkového poistenia. Z obsahu samotného rozhodnutia však vyplýva, že
suma predčasného starobného dôchodku je určená k dátumu 10.12.2014 vo výške 104,80 eur mesačne,
čo znamená, že nie je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu,



čo predstavuje 237,70 eur bez toho, že náležitým spôsobom bolo rozhodnutie v tejto časti odôvodnené,
a z ktorého by navrhovateľka mohla zistiť na základe čoho odporkyňa dospela k takejto sume.

Poverená zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného
vyjadrenia zo dňa 24.3.2015, žiadala rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na
rozpornosť prejavenej vôle navrhovateľky v tom, že táto požiadala o dve odlišné dôchodkové dávky, a to
o priznanie predčasného starobného dôchodku a ďalšou žiadosťou o priznanie starobného dôchodku,
napriek tomu, že zákon o sociálnom poistení hovorí, že poistenec, ktorému bol priznaný predčasný
starobný dôchodok nemá nárok na starobný dôchodok a tiež, že predčasný starobný dôchodok sa
po dovŕšení dôchodkového veku považuje za starobný dôchodok. Znamená to, že za tohto stavu
(ak bol navrhovateľke priznaný predčasný starobný dôchodok) nie je možné ďalšou žiadosťou žiadať
o priznanie starobného dôchodku, nakoľko predčasný starobný dôchodok by automaticky dovŕšením
dôchodkového veku sa považoval za starobný dôchodok. Pokiaľ ide o námietky smerujúce k tomu,
že v rozhodnutí nie je uvedené kedy navrhovateľka podala žiadosť o predčasný starobný dôchodok,
tak tento dátum je uvedený vo výroku napadnutého rozhodnutia a taktiež v jeho odôvodnení. Pokiaľ
ide o ďalšiu námietku týkajúcu sa uvádzania osobného mzdového bodu, tak výpočet bol rozhodnutím
náležitým spôsobom odôvodnený, ďalej osobné vymeriavacie základy sú uvedené v evidenčnom liste
dôchodkového poistenia, vychádzajúc z údajov vystavených bývalými zamestnávateľmi navrhovateľky
a tieto sa uvádzajú v takej mene, ktorá v tej ktorej dobe platila. Čo sa týka obdobia starostlivosti
navrhovateľky o prvé dieťa ide o novopredloženú námietku zo strany navrhovateľky, pričom zo žiadosti
vyplýva, že prvé dieťa sa jej narodilo XX.X.XXXX a preto až od 29.5.1977 je zhodnotená doba jej
starostlivosti o dieťa. Ďalej zo žiadosti vyplýva, že navrhovateľka bola v čase od 1.1.1977 do 28.5.1977
nezamestnaná a neevidovaná na úrade práce, pričom v žiadosti je uvedené, že navrhovateľka žiadala
zhodnotiť toto obdobie od 29.5.1977 do 1.1.1978. V súvislosti s námietkou navrhovateľky, že obdobie
dôchodkového poistenia v čase od 1.3.1985 do 30.6.2002 nebolo zhodnotené, tak ide o obdobie výkonu
služby, ktoré s poukazom na ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa nehodnotí.
V neposlednom rade poukázala na novú žiadosť, ktorú navrhovateľka doručila odporkyni dňa 4.4.2016
a požiadala o priznanie starobného dôchodku od 24.3.2016, pričom v tejto súvislosti odporkyňa uviedla,
že navrhovateľke nemožno priznať obe dávky.

Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním
rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné
podklady na rozhodnutie.

Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo
známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní
veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v
prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a
objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania
a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických
osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe
z činnosti Sociálnej poisťovne.

Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a



profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1.
januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj
obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného
predpisu.

Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení bolo úlohou sociálnej poisťovne zistiť presne
a úplne skutočný stav veci a na ten účel si obstarať potrebné podklady. Úplnosť zistenia podkladov
znamená, že boli vykonané všetky šetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam.
Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli
podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z
vykonaného šetrenia (dokazovania) zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú nepresne interpretované,
ani skreslené či už vedome alebo nevedome.

V súvislosti s namietanou nepreskúmateľnosťou rozhodnutia odporkyne súd považuje za potrebné
uviesť, že odôvodnenie rozhodnutia má predovšetkým presvedčiť účastníkov o správnosti postupu
správneho orgánu a zákonnosti rozhodnutia s tým, že reaguje na dva okruhy problémov, na skutkové
okolnosti a na právne posúdenie veci. Pokiaľ ide o právne posúdenie musí obsahovať rozhodnutie
konkrétny odkaz na príslušnú právnu normu, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia
vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí však len citácia príslušného predpisu,
ale je žiaduce, aby sa vysvetlil obsah právnej normy, aby účastník konania pochopil vzťah medzi
skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci. V predmetnej veci je potrebné konštatovať, že
odporkyňa sa relevantným spôsobom nezaoberala námietkami navrhovateľky, v rámci odôvodnenia boli
v podstate citované príslušné ustanovenia právnych predpisov bez toho, že by v rozhodnutí bol uvedený
jasný spôsob výpočtu ako odporkyňa dospela ku konkrétnej hodnote či už osobného mzdového bodu
alebo podielu úhrnu osobných mzdových bodov atď., tak, aby bolo zrejmé ako ku konkrétnej sume
odporkyňa dospela.

Okrem toho v priebehu preskúmavacieho konania bolo zistené, že navrhovateľka si okrem žiadosti o
priznanie predčasného starobného dôchodku podala dňa 4.4.2016 aj novú žiadosť, keď požiadala o
priznanie starobného dôchodku počnúc od 24.3.2016, ktorá skutočnosť taktiež mala vplyv na zrušenie
napadnutého rozhodnutia, pretože nie je možné, aby navrhovateľka poberala obe dávky. Ďalej je
potrebné uviesť, že odporkyňa sa v napadnutom rozhodnutí relevantným spôsobom nevysporiadala so
všetkými vznesenými námietkami navrhovateľky, pričom  skutočnosti, ktoré uviedla vo svojom písomnom
vyjadrení zo dňa 24.3.2015 mala uviesť v samotnom rozhodnutí.

Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodnutie odporkyne zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. ako
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 250k v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní
úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby, z toho 2 x
64,53 eur + 2x paušálna náhrada po 8,39 eur (prevzatie zastúpenia a písomne vyjadrenie vo veci zo dňa
16.6.2015, ďalej 1x účasť na pojednávaní dňa 16.5.2016 vo výške 66 eur a 1x paušálna náhrada 8,58
eur, čo celkom za úkony právnej služby predstavuje celkom 220,42 eur (195,06 eur + 25,36 eur režijný
paušál). Ďalej súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľky uplatnené hotové výdavky, a to náhradu
za stratu času z Bratislavy do Trnavy a späť za 4 pol hodiny x 14,30 eur  v celkovej výške  57,20 eur,
ďalej za náhradu cestovného na pojednávanie Bratislava - Trnava a späť osobným motorovým vozidlom
Škoda Fabia vo výške 103,04 eur. Celkom teda boli právnemu zástupcovi navrhovateľky priznané vo
výške  380,66 eur, ktoré je povinná odporkyňa zaplatiť na účet zastupujúceho advokáta uvedený vo



výrokovej časti tohto rozsudku. Súd právnemu zástupcovi navrhovateľky nepriznal trovy uplatnené ako
iné výdavky - stravné vo výške 4,20 eur, nakoľko podľa názoru súdu boli tieto náklady uplatnené zo strany
právneho zástupcu nedôvodne, pretože pojednávanie bolo nariadené o 9,45 hod. a ukončené bolo v
čase 10,30 hod. a za tohto stavu mu preto nárok na stravné nevznikol.  Ďalej súd právnemu zástupcovi
navrhovateľky nepriznal náhradu za stratu času za ďalšie 4 pol hodiny, a to vzhľadom na vzdialenosť
medzi Bratislavou a Trnavou, ale iba vo výške 4 pol hodín, čo zodpovedá vzdialenosti medzi Bratislavou a
Trnavou ako aj v dĺžke cestovania. Súd preto považoval uplatnený nárok vo výške 8 pol hodín spočívajúci
v náhrade za stratu času za nedôvodný, pričom tento bol právnemu zástupcovi navrhovateľky priznaný
ako už bolo vyššie uvedené za 4 pol hodiny.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  n i e   j e   možné podať odvolanie.