{"guid": "e4a4856f-ab96-4999-88ce-7801b9a658b7:b250ab1d-2bec-4f0a-9972-58bf11c6269d", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2015200392.1", "spisova_znacka": "20S/50/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/50/2015 z 23. 5. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 23. mája 2016, sp. zn. 20S/50/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2015200392.1", "identifikacne_cislo": "2015200392", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ivana Izakovičová", "sudca_id": 478, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-izakovicova-478", "datum_vydania": "2016-05-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/82#paragraf-3", "/SK/ZZ/2005/82#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b250ab1d-2bec-4f0a-9972-58bf11c6269d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2015200392.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2015200392.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2015200392.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/50/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200392
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200392.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: TOP-RELAX s.r.o. , Rybníkova 16, Trnava,
zastúpený Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, v mene ktorej koná
advokát a konateľ JUDr. Maroš Prosman, proti žalovanému: Inšpektorát práce Trnava, ul. Jána Bottu č.
4, Trnava, o preskúmanie zákonnosti Protokolu o výsledku inšpekcie č. ITA-10-62-2.3/P-E24,25, A24-15,
IPTT/IPTT_PPV/KON/2015/375/5598 zo dňa 24.03.2015 a Dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 27.03.2015
vydanými žalovaným takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 01.06.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného a jeho  následného zrušenia a vrátenia  na ďalšie konanie. Žalobca za nezákonné
rozhodnutie označil Protokol Inšpektorátu práce Trnava č. ITA-10-62-2.3/P-E24, 25, A24-15, IPTT/
IPTT_PPV/KON/2015/375/5598 zo dňa 24.03.2015  a Dodatok č. 1 k protokolu zo dňa 27.03.2015 s tým,
že predmetné rozhodnutie žalovaného a postupom, ktorý mu predchádzal,  sú  nezákonné, žalovaný pri
ich vydaní nerešpektoval základné zásady správneho práva a tak vydal rozhodnutie v rozpore s Ústavou
SR a Dohovorom o ľudských právach a základných slobodách.

Žalobca namietal, že žalovaný napriek tomu, že žalobca v danej veci konal prostredníctvom povereného
zamestnanca spoločnosti, ktorým bola osoba J. M., ktorý bol poverený konať v mene žalobcu ako
zamestnávateľa a ktorý aj vykonával súvisiace úkony a najmä podpísal Protokol zo dňa 24.03.2015.
Žalovaný mohol konať výlučne s uvedenou osobou alebo konateľom žalobcu H.  Y., napriek
tomu ale komunikoval a konal s G. R., ktorá žalovanému i doručovala dokumentáciu a zaslala
i vyjadrenie k samotnej povahe pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca, hoci uvedená osoba je
konateľkou spoločnosti EkonTrio spol. s r.o., ktorá zabezpečuje pre žalobcu účtovnícke služby na
základe obchodnoprávneho vzťahu. Uvedená osoba nebola žalobcom splnomocnená na konanie so
žalovaným, žalovaný však napriek tomu z jej  vyjadrenia vychádzal pri vyhotovení  Protokolu. Uvedenú
skutočnosť síce žalobca vo vyjadrení k Protokolu nenamietal, čo ale bolo spôsobené krátkosťou
času, ktorý mu žalovaný poskytol na preukázanie skutočnosti súvisiacej s tvrdením o nelegálnom
zamestnávaní. Vyjadrenie G. R. je stanoviskom neoprávnenej osoby, čo zakladá bez ďalšieho dôvod
pre zrušenie žalobou označeného rozhodnutia. Žalovaný svojim konaním  porušil ust. § 14 ods. 1 zák.
č. 125/2006 Z.z. o inšpekcií, o čom svedčí i zápis v Protokole, podľa ktorého  J. M. je „splnomocnený
zástupca“, hoci uvedená osoba bola povereným zamestnancom, a zamestnanec spoločnosti nemôže
byť splnomocnencom spoločnosti. I keď uvedený formálny nedostatok nemôže byť sám o sebe dôvodom



pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, dokumentuje odbornú úroveň žalovaného. Za podstatné vady
rozhodnutia  označil žalobca nezrozumiteľnosť, neurčitosť a zmätočnosť opatrení, na ktoré Protokol
odkazuje, ktoré sú v rozpore s § 14 ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcií.

V predmetnom Protokole boli zo strany žalovaného žalobcovi vytknuté nedostatky vyjadrené v bodoch
1, 2, 3, 4 a 5. Nedostatok vytknutý v bode 1 súvisí s tým, že žalobca nevydal zamestnancovi Y. H.
písomné oznámenie o prijatie do zamestnania najneskôr do skončenia pracovného pomeru podľa § 44
ods. 2 Zákonníka práce, bol v lehote na odstránenie zistených nedostatkov odstránený, keď  žalovaný
po právnej analýze zistenej skutočnosti konštatoval vznik pracovného pomeru a to vzhľadom k tomu, že
žalobca nemal s uvedeným zamestnancom vyhotovenú písomnú dohoda o pracovnej činnosti, nakoľko
na dohode uvedený zamestnanec nepripojil svoj podpis.

Žalovaný tiež žalobcovi v bode 2. vytkol, že skončenie pracovného pomeru nebolo  v písomnej forme
a žalovaný nevyhotovil ani písomnú dohodu o skončení pracovného pomeru. Žalovaný v Protokole
uložil žalobcovi opatrenie spočívajúce v povinnosti odstrániť tento nedostatok, ale neuviedol spôsob,
akým  má byť odstránený. Žalovaný ale ani v dodatku nekonkretizoval spôsob odstránenia uvedeného
nedostatku, z toho dôvodu je samotné opatrenie uvedené v bode 2 Protokolu ako i Dodatku č. 1 neurčité,
nezrozumiteľné a tým  i v rozpore s § 14 ods. 3 písm. i) zákona o inšpekcii.  Bez logického argumentu
považuje žalobca i povinnosť vyplývajúcu z uložených opatrení č. 3. a 4, ktorým mu je uložené odstrániť
nedostatky súvisiace s nedoručovaním potvrdenia o zamestnaní pri skončení pracovného pomeru,
ktoré sa týkalo doručenia „zápočtového listu“, ktorá situácia nastala až na základe začatej inšpekcie
žalovaného a nedoručenie dokladu o jednotlivých zložkách mzdy podľa § 130 ods. 5 Zák. práce,
konkrétne nedoručenie výplatnej  pásky za mesiac december 2014, ktorá situácia takisto nastala až z
dôvodu vzniku pracovného pomeru, ku ktorému sa žalobca priklonil na základe stanoviska žalovaného
a ktorá výplatná páska bola doručená i s ostatnými dokladmi zamestnancovi ku dňu 11.03.2015, teda
v čase vyhotovenia Dodatku č. 1 už tento nedostatok bol odstránený, preto i v tejto časti je konanie
žalovaného  nezrozumiteľné, zmätočné a je v rozpore s ust. § 14 ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. a)
zákona o inšpekcií.

V rámci Protokolu žalovaný konštatoval  existenciu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu a
to napriek tomu, že žalobca žalovanému predložil potvrdenie Sociálnej poisťovne zo dňa 25.03.2015,
ktoré síce neobsahovalo presný čas prihlásenia zamestnanca Y. H. do systému sociálneho poistenia,
pretože si toto potvrdenie žalobca obstaral sám a naviac žalovaný od žalobcu potvrdenie s presným
časom prihlásenia nežiadal a žalobca ani nemal možnosť uvedený nedostatok súvisiaci s realizáciou
opatrenia na odstránenie tohto nedostatku vykonať, pretože dotknutý zamestnanec už u žalobcu
ako zamestnávateľa nepracuje. Žalobca má za to, že žalovaný bez akéhokoľvek predchádzajúceho
relevantného posúdenia zisteného skutkového stavu automaticky ukladá opatrenia na odstránenie
nedostatkov a to i v prípadoch, kedy to už reálne nie je možné, prípadne vytknuté nedostatky boli
kontrolovaným subjektom preukázateľne odstránené. Na podporu opodstatnenosti žalobných dôvodov
žalobca poukázal na rozhodnutie KS Žilina vydané pod sp. zn. 21S/127/2013 a rozhodnutie NS SR
vydané sp. zn. 6Sžo/51/2011.

Podľa názoru žalobcu v zmysle zásad administratívneho trestania mal správny orgán vydať rozhodnutie
až na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, čo v danom prípade nebolo splnené. Hlavným
dôkazom o vine žalobcu malo byť potvrdenie Sociálnej poisťovne, podľa ktorého Y. H. nebol do systému
sociálneho poistenia prihlásený najneskôr do dňa 02.12.2014. Žalobca má za to, že v danom prípade si
mal potvrdenie od Sociálnej poisťovne zaobstarať sám žalovaný, ktorý takéto šetrenie vôbec nevykonal
a vychádzal len dokladu, ktorý mu predložil žalobca, ale ktorý neobsahoval presný čas prihlásenia
do systému sociálneho poistenia. Žalovaný okrem toho žalobcu pred vydaním Dodatku č.1  vôbec
neinformoval o tom, že žalobcom predložené dôkazy sú nedostačujúce, a má predložiť doklad s presným
časom prihlásenia. Túto požiadavku vyslovil až v dodatku, ale napriek tomu žalovaný žalobcu obvinil
z nelegálneho zamestnania, čo považuje žalobca za neprípustné, pretože doklad s presným časom
prihlásenia zamestnanca do systému sociálneho poistenia žalobca žalovanému doručil následne ako
prílohu k správe, lenže v tom čase bol už Dodatok č. 1 s obvinením z nelegálneho zamestnávania
vyhotovený a doručený žalobcovi a žalobca nemohol možnosť voči nemu použiť žiaden ďalší riadny
alebo mimoriadny opravný prostriedok. Obvinenie z nelegálneho zamestnávania  v spojení s trestaním
za správne delikty podlieha obdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy a v takom prípade
žalobcovi patrí ochrana v rámci základných zásad správneho konania, ako aj ochrana vyplývajúca zo



záruk, ktoré obvinenému poskytuje Trestný poriadok. Práve z uvedeného vyplýva, že to bol žalovaný, kto
bol povinný obstarať všetky dôkazy sám z úradnej povinnosti a to vrátane potvrdenia Sociálnej poisťovne
a ak mal za to, že takéto potvrdenie si má obstarať sám žalobca, bol povinný ho presne inštruovať,
aké náležitosti má toto potvrdenie obsahovať a upozorniť ho, že inak mu bude vytknuté nelegálne
zamestnávanie. Tým, že žalovaný takto nepostupoval, konal v rozpore  s právami, ktoré Ústava SR a
Dohovor o ľudských právach a základných slobodách priznáva žalobcovi.

Žalovaný vo vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 02.07.2015 žiadal, aby konajúci súd žalobu ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, pretože zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu ust. § 14 ods.
1 zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcií práce a zmene a doplnení zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálne práci a
nelegálnom zamestnávaní. Žalovaný zdôraznil, že počas výkonu inšpekcie komunikoval a rokoval s J.
M., ktorý bol poverený na konanie v mene zamestnávateľa. Uvedený zamestnanec sa v dohodnuté dni
dostavil i s požadovanými dokladmi k žalovanému i s G. R., ktorá následne na základe pokynov od J.
M. doposielala zvyšné doklady žalovanému a z ktorých  dokladov predložených touto osobou žalovaný
vychádzal. Žalobca nepopiera, že až inšpekciou práce bol konštatovaný pracovný pomer ako uzatvorený
ústne, keďže dohoda o pracovnej činnosti nebola s pracovníkom Y. H. platne uzatvorená, pretože
nebola podpísaná. Počas prerokovania Protokolu bol okrem iného J. M. ako zamestnancovi poverenému
zastupovať žalobcu vysvetlené, ako je možné nedostatok súvisiaci s nepredložením dokladu, ktorým
by bolo preukázané ukončenie pracovnoprávneho vzťahu kontrolovaného zamestnanca riešiť. Žalovaný
vzal do úvahy, že vytknutý nedostatok sa už spätne odstrániť nedá, ale je potrebné, aby do budúcna
žalobca rešpektoval a riadil sa ustanoveniami Zákonníka práce. Doručovanie dokladov o jednotlivých
zložkách mzdy bolo tiež žalobcom zrealizované až po začatí inšpekcie práce, čo je preukázané i
doručenkou zo dňa 11.03.2015, z toho dôvodu je i porušenie o nevydaní potvrdenia o zamestnaní pri
skončení pracovného pomeru a nedoručenie dokladu o jednotlivých zložkách mzdy, ako bolo vytknuté
v bodoch 3 až 4 opodstatnené.

K predloženému potvrdeniu zo Sociálnej poisťovne zo dňa 25.03.2015 správny orgán uviedol, že
ho nepovažuje za relevantné, pretože neobsahuje rozhodujúci čas pre prihlásenie zamestnanca
Y. H. do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, vedeného Sociálnou
poisťovňou. Zo strany žalovaného sa nejedná o žiadosť o predloženie dokladov, ku ktorému konaniu
by mal správny orgán vyzývať žalobcu, ale o dôkazy, ktoré mal predložiť žalobca sám a žalovanému
nevyplýva žiadna povinnosť vysvetlovať žalobcovi, aké dôkazy má spoločne s vyjadrením v danej veci
produkovať. Žalovaný nepopiera, že potvrdenie s presným časom prihlásenia predložil žalobca až po
ukončení výkonu inšpekcie, ale výlučne zamestnávateľ je zodpovedný za porušenie povinnosti, ktoré
zakladajú správny delikt, pri ktorom sa vychádza z objektívnej zodpovednosti, a tak je nepodstatné, či k
pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných
subjektov. Samotné odstránenie vytknutých nedostatkov hodnotí správny orgán v súvislosti s uloženými
opatreniami účastníkovi  konania v spojení s určením lehoty v Protokole. Správny orgán v danej veci zistil
v dostatočnom rozsahu skutkový stav, overil všetky skutočnosti podstatné pre jeho záver a na základe
nich dospel k tomu, že zo strany žalobcu ako zamestnávateľa došlo k porušeniu predpisov v oblasti
nelegálneho zamestnávania.

Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 O.s.p. s poukazom na §
244 ods. 1 a § 247 O.s.p. nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcu zotrval na
žalobných dôvodoch v rozsahu uvedenom v podanom návrhu a zdôraznil, že žalovaný  vo vyjadrení
k žalobe iba obhajuje svoj nesprávny záver o nelegálnom zamestnávaní. Žalobca si splnil všetky
povinnosti, ktoré mu so systémom sociálneho zabezpečenia zákon ukladá, preto samotné konanie
žalovaného  označil za príliš formalistické až neprípustné, ktoré zakladá dôvodnosť žaloby.

Poverený zástupca žalovaného zotrval na vyjadrení, ktoré zaslal súdu v podaní zo dňa 29.06.2015 (č.l.
70) a dal do pozornosti, že v súčasnosti konanie prerušil a po právoplatnom skončení súdneho  konania
o tejto veci bude v správnom konaní pokračovať.

Súd preskúmal podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý mu
predchádzal a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa § 244 O.s.p



(1) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len \"rozhodnutie správneho orgánu\").

(3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,
ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických
alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj
jeho nečinnosť.

Podľa § 247 O.s.p.
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba
tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 250i O.s.p.
(1) Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia.

Z hľadiska dôvodnosti súdneho prieskumu protokolu a jeho dodatku súd poukazuje na to, že napadnutý
protokol vrátane jeho dodatku vzhľadom na charakter  ich  obsahu je možné považovať za rozhodnutie
správneho orgánu vydané pri výkonu jeho právomoci, ktorú má zverenú osobitným zákonom, na základe
ktorého je oprávnený uložiť povinnosti podľa § 14 ods. 2 zák. č. 125/2006 Z.z. Takýmto spôsobom
správny orgán zasiahol do práv žalobcu prostredníctvom protokolu v spojení s dodatkom, ktoré sú
spôsobilé vynútiť si splnenie uložených povinností, čím je splnený zákonom vyžadovaný predpoklad  pre
preskúmanie súdom.

Podľa § 13 zák.č. 125/2006 Z.z.  o inšpekcii práce
(2) V prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby,
ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a
ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou,
ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu
prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo
kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu
inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

Podľa § 14 zák.č. 125/2006 Z.z.
(1) Protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce,
ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej
osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce,
predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,
podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá
je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich
z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce
k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce
a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku
skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7
ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania,
protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania



zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho
zamestnávania.
(2) V protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12
ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej
fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych
zmlúv a ich príčin,

b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie
zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.
(3) Inšpektor práce
a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej
osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce,
vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k
protokolu je súčasťou protokolu,
b) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave
upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a
nie je zamestnávateľom.
(4) Protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený
zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne
oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu vyjadriť alebo ho podpísať; táto skutočnosť musí byť
uvedená v protokole.
(5) Jedno vyhotovenie protokolu inšpektorát práce doručí kontrolovanému zamestnávateľovi alebo
kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Jedno vyhotovenie
protokolu z vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká
ujma na zdraví, choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania, inšpektorát práce doručí
aj zamestnancovi, ktorý utrpel tento pracovný úraz, u ktorého vznikla choroba z povolania alebo
ktorý je ohrozený chorobou z povolania; ak zamestnanec v dôsledku pracovného úrazu zomrel, jedno
vyhotovenie protokolu z vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu inšpektorát práce doručí blízkej
osobe 21a) tohto zamestnanca, ak o to požiada.
(6) Na vypracovanie záznamu o výsledku inšpekcie práce sa primerane použije odsek 1.
Jedno vyhotovenie záznamu o výsledku inšpekcie práce inšpektorát práce doručí kontrolovanému
zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu vyplýva, že u žalobcu bola vykonaná inšpekcia práce
podľa § 7 ods. 3 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2 a 4 zák. č. 125/2006 Z.z. o
inšpekcii práce a o zmene a doplnení zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
dňa 20.02.2015, o výsledku ktorej bol vypracovaný Protokol zo dňa 24.03.2015 napadnutý žalobou.
Inšpekcia bola zameraná na dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov v oblasti dohôd a
prác vykonávaných mimo pracovného pomeru a na dozor nad dodržiavaním zákazu nelegálnej práce a
nelegálneho zamestnávania. Je nesporné, že pre u žalobcu ako zamestnávateľa bolo zistené, že dohoda
o pracovnej činnosti uzatvorená so žalobcom ako zamestnávateľom a Y. H. ako zamestnancom nebola
zamestnancom podpísaná, rovnako ako ani výplatná páska za mesiac 12/2014.

Podľa ust. § 228a ods. 2 zák. č. 311/2001 Z.z. - Zákonník práce v znení neskorších predpisov, uvedená
dohoda musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná.

Podľa tvrdenia žalobcu pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom ako zamestnávateľom a T. H. mal
mať pôvodne povahu dohody pracovnej činnosti a takto bol aj prihlásený do Sociálnej poisťovne
ku dňu 02.12.2014. Žalobca nepopiera, že dohoda o pracovnej činnosti pre absenciu podpisu
zamestnanca nebola platne uzatvorená a pracovnoprávny vzťah bol ukončený ku dňu 15.12.2014. Tým,
že zamestnanec u žalobcu riadne pracoval  došlo k uzatvoreniu pracovného pomeru podľa § 42 v spojení
s § 17 ods. 2 Zákonníka práce, čo je možné považovať za dojednanie pracovného pomeru v ústnej
forme, čím sa zosúladí skutočný stav so stavom právnym, ako je uvedené v podaní zo dňa 16.03.2015
vyhotovenom G. R., ktorej oprávnenie komunikovať so žalovaným žalobca považuje za porušenie jeho
práv, keď  predmetné vyjadrenie bolo podané neoprávnenou osobou, pretože žalovaný mal oň požiadať
povereného zamestnanca J. M., resp. H. Y., konateľa žalobcu a pokiaľ tak neurobil porušil ust. § 14 ods.
1 zák. č. 125/2006 Z.z.



V tejto súvislosti konajúci súd má za to, že samotné vyjadrenie podpísané a zaslané žalovanému
prostredníctvom pracovníčky spoločnosti EkonTrio spol. s r.o., ktorá žalobcovi vykonáva účtovnícke
služby na základe obchodnoprávnej zmluvy, nemožno vyhodnotiť ako  nedostatok, ktorý by znamenal
podstatné porušenie a zásah do práv žalobcu, pre ktorý by mal byť protokol nezákonným. Z
administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný komunikoval s povereným pracovníkom žalobcu J. M.
a iba zaslanie predmetného vyjadrenia súd nepovažuje za pochybenie, ktoré by výrazne zasiahlo do
práv žalobcu, poškodilo ho  a bolo nezákonné. Sám žalobca v žalobe poukazuje na to, že nedostatok
spočívajúci v neplatnom uzatvorení dohody o pracovnej činnosti odstránil tým, že následne predmetný
pracovný vzťah považoval za pracovný pomer uzatvorený v ústnej forme, o čom informoval  žalovaného
i v Správe o odstránení zistených nedostatkov, ktorú podpísal Martin Zezulka a na ktorú žalobca i v
žalobe poukazuje.

Podľa § 44 zák.č.311/2001 Z.z.
(2) Ak sa má pracovný pomer skončiť pred uplynutím jedného mesiaca od nástupu do zamestnania,
musí zamestnávateľ zamestnancovi vydať písomné oznámenie o prijatí do zamestnania najneskôr do
skončenia pracovného pomeru.

Zistený nedostatok súvisiaci so vznikom pracovného pomeru bol v protokole  uvedený v bode  1.

Podľa § 60 zák.č. 311/2001 Z.z.
(2) Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V
dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo
ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c).
(3) Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.

Nedostatok označený v bode  2 spočíval v tom, že  žalobca ako zamestnávateľ tým, že so zamestnancom
Y. H. neuzatvoril dohodu o skončení pracovného pomeru písomne, nepreukázal vydanie tejto dohody
menovanému zamestnancovi, čím  porušil ust. § 60 ods. 2 a ods. 3 Zákonníka práce.

Podľa § 75 zák.č. 311/2001 Z.z.
(2) Pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o
zamestnaní a uviesť v ňom najmä
a) dobu trvania pracovného pomeru,
b) druh vykonávaných prác,
c) či sa zo mzdy zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je
pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať,
d) údaje o poskytnutej mzde za vykonanú prácu, o poskytnutej náhrade mzdy a náhrade za čas pracovnej
pohotovosti, o zrazených preddavkoch na daň z príjmov a o ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre
ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti a z funkčných požitkov a pre výpočet podpory
v nezamestnanosti,
e) údaj o záväzku o zotrvaní v pracovnom pomere u zamestnávateľa po určitú dobu, po vykonaní
záverečnej skúšky alebo maturitnej skúšky, alebo po skončení štúdia, alebo prípravy na povolanie
vrátane údaja o tom, kedy sa táto doba skončí ( § 53 ods. 2),
f) údaj o poskytnutí odchodného podľa § 76a.

Za nedostatok uvedený v bode 3 žalovaný označil skutočnosť, že zamestnávateľ  zamestnancovi
nevydal potvrdenie o zamestnaní pri skončení pracovného pomeru, čím  porušil ust. § 75 ods. 2 Zák.
práce.

Podľa § 130 zák.č. 311/2001 Z.z.
(5) Pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať doklad obsahujúci najmä údaje
o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o
stave účtu konta pracovného času, ak je zavedené konto pracovného času, o vykonaných zrážkach
zo mzdy a o celkovej cene práce. Doklad podľa prvej vety sa poskytne v písomnej forme, ak
sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní elektronickými prostriedkami.



Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne
v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na
starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na
garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na
starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ. Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ
predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná.

Žalobca tým, že ako zamestnávateľ pri vyúčtovaní mzdy nevydal zamestnancovi doklad obsahujúci
údaje o jednotlivých zložkách mzdy, jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so
zamestnávaním, o stave konta pracovného času a o vykonaných zrážkach zo mzdy a celkovej cene
práce tiež porušil ust. § 130 ods.2 Zákonníka práce .

Podľa §2 zák. č. 82/2005 Z.z.
(2) Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu
b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa
osobitného predpisu 2) a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu 6)

Podľa § 3 zák. č. 82/2005 Z.z.
(2) Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2
ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

V bode 5  žalovaný skonštatoval, že zamestnávateľ porušil ust. § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm.
b) zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Zákonom vyžadovanú povinnosť
splnil a zistený nedostatok odstránil  až keď prihlásil uvedeného zamestnanca do registra Sociálnej
poisťovne s uvedeným dátumom vzniku poistenia od 02.12.2014 do 15.12.2014, čo ale bolo až po
skončení pracovnoprávneho vzťahu a to dňa 10.03.2015 o 12.20 hod.

V protokole tak v súvislosti so zistenými skutočnosťami  bolo nariadené žalobcovi zistené nedostatky
uvedené v bodoch č. 1, 2, 3, 4 a 5 odstrániť a trvale od prevzatia protokolu sa riadiť v ňom uvedenými
ustanoveniami. Súčasne bolo uložené žalobcovi ako zamestnávateľovi prijať opatrenia na odstránenie
porušených predpisov a ich príčin a doručiť Inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na
odstránenie zistených porušení a príčin v lehote do 15 dní. Uvedený protokol bol prevzatý a podpísaný
splnomocneným zástupcom J. M..

Z dodatku č. 1 zo dňa 27.03.2015, ktorý bol vydaný k Protokolu súd zistil, že žalobca sa k nemu vyjadril
podaním, ktoré dňa 26.03.2016 prevzal žalovaný a v ktorom žalobca žalovaného informoval o spôsobe
odstránenia vytknutých nedostatkov a zároveň namietol vytknuté nelegálne zamestnávanie a uvádzal,
že povinnosť prihlásiť zamestnanca do systému sociálneho poistenia si splnil dňa 02.12.2015 teda včas.
Do systému sociálneho poistenia ho ale prihlásil ako zamestnanca,  s ktorým má uzatvorenú dohodu
o pracovnej činnosti. Absencia podpisu  zamestnanca na dohode spôsobila, že táto nebola uzatvorená
platne, ide ale podľa názoru žalobcu iba o formálny nedostatok, výsledkom ktorého nedošlo k ukráteniu
Sociálnej poisťovne, a nevznikla situácia, ktorá by zakladala nelegálne zamestnávanie. Prihlásenie do
Sociálnej poisťovne bolo vykonané preto až dňa 10.03.2015, čím sa žalobca snažil prekvalifikovať už
existujúce prihlásenie z neplatnej dohody uzatvorenej mimo pracovného pomeru na riadny pracovný
pomer, čím by  zosúladil právny stav aj v systéme Sociálnej poisťovne. Uvedené konanie, preto nemožno
posudzovať ako  obchádzanie zákona.

K uvedenému tvrdeniu žalobcu, ktorý sa ním snaží negovať záver o žalovaným vyslovenom porušení
zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní súd uvádza, že predmetné úkony
hodnotí ako snahu žalobcu  účelovo sa prispôsobiť vzniknutej situácii, ktorú zistil v súvislosti s
vykonaním inšpekcie žalovaný.  V rozhodnom čase však  jednoznačne žalobca ako zamestnávateľ
porušil ustanovenia Zákonníka práce, keď so zamestnancom Y. H. nebola platne uzatvorená dohoda
o pracovnej činnosti, následkom čoho nemôže byť splnená ani podmienka riadneho prihlásenia  do
Sociálnej poisťovne. Obrana žalobcu, podľa ktorého nedošlo k ukráteniu Sociálnej poisťovne na
predpísanom plnení je pre posúdenie veci irelevantná.



Zosúladenie skutočného stavu so stavom registrovaným v Sociálnej poisťovni súd považuje rovnako za
účelové správanie sa žalobcu, ktorý všetky úkony vykonal až po zistení nedostatkov inšpektorom práce ,
odstránenie ktorých ale neznamená, že v čase výkonu inšpekcie nedošlo k porušeniu § 3 ods. 2 a § 2
ods. 2 písm. b) zák. č. 82/2005 Z.z.

Žalobca v konaní namieta nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť Protokolu v znení dodatku č. 1, s
ktorým tvrdením sa  súd rovnako nestotožňuje. V Protokole zistené nedostatky i v spojení s dodatkom
č. 1 zo dňa 27.03.2015 sú jasné a zrozumiteľné, v Dodatku č. 1 žalovaný uviedol, ako sa vyporiadal s
vyjadreniami žalobcu ako zamestnávateľa, k čomu  žalovaný poukázal na to, že žalobca vo vyjadrení
k Protokolu neuviedol žiadne nové dôkazy a skutočnosti, ktoré by ovplyvnili predmetné zistenia,
výsledkom ktorých bolo konštatovanie o porušení zákona. Predloženie potvrdenia Sociálnej poisťovne
zo dňa 25.03.2015, keďže neobsahuje rozhodujúci čas pre prihlásenie zamestnanca Y. H. do registra
poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou nemôže
byť považované za relevantný doklad, pretože ak mal byť Y. H. vedený ako zamestnanec v riadnom
pracovnom pomere, mal byť hneď takto prihlásený, čo sa nestalo, preto ani dodatočná snaha o
prihlásenie nezbavuje žalobcu záveru o nelegálnom zamestnávaní.

V Protokole uvedené zistené nedostatky jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností súvisia
s porušením príslušných predpisov, sú dostatočne zrozumiteľné a konkretizované, preto ich
nemožno považovať za nešpecifikované, nevykonateľné, či nepreskúmateľné. Za nepreskúmateľné
a nezrozumiteľné súd nepovažuje ani opatrenia, ktoré boli dané žalobcovi inšpektorom  v Dodatku
č.1 ,podľa § 12 ods.2 písm.b/ zák.č. 125/2006 Z.z., ktoré sú dostatočne konkretizované. Ukladá sa
nimi  žalobcovi ako zamestnávateľovi prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení právnych
predpisov a ich príčin. Aký charakter opatrení žalobca ako zamestnávateľ príjme, a to nielen vo vzťahu
ku konkrétnemu zamestnancovi H.,  ale s cieľom,  aby i do budúcna odstránil vytknuté nedostatky a tieto
sa neopakovali, či už prijatím inštrukcie, alebo iným interným predpisom, zostáva na jeho rozhodnutí.

Písomná správa o odstránení zistených porušení bola inšpektorátu práce zo strany žalobcu doručená.
Z jej obsahu  vyplýva, že vytknuté nedostatky boli opodstatnené,  ale ani  ich následné  odstránenie
nemôže zmeniť záver o nelegálnom zamestnávaní. Ak by zamestnávateľ, u ktorého inšpektor  práce
zistí porušenie zákona, ktoré vykazuje znaky nelegálneho zamestnávania, tieto po ich zistení odstránil,
neznamená, že tým sa zistené nezákonné konanie konvalidovalo a zistená nezákonnosť zanikla.

V závere súd konštatuje, že i keď pre žalobcu sú zrejme dôsledky vyplývajúce z vykonanej inšpekcie
závažné, inšpektor práce sa vyporiadal  so všetkými úkonmi  a vyjadreniami zamestnávateľa, preto v
žalobe uvádzané dôvody nezakladajú nesprávnosť či nepresvedčivosť  argumentácie, ktoré by neboli
pre akceptovanie obsahu Protokolu v spojení s jeho Dodatkom č. 1 postačujúce.

S poukazom na uvedené konajúci súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol keď
dospel k záveru, že postup správneho orgánu a jeho rozhodnutie je v súlade so zákonom.
O trovách konania rozhodol podľa § 250k O.s.p., ale v konaní neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu
trov nepriznal.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1
O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}